Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 17, 2011

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/12/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809200598
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2011:7809200598.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu C., nar. XX. X.

XXXX, bytom D., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave,
Hviezdoslavova č. 4 proti žalovaným 1/ C., právne zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so
sídlom v Rožňave, Ul. Cyrila a Metoda č. 4 a 2/ I., nar. X. X. XXXX, bytom D., právne zastúpený JUDr.
Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave, Ul. Šafárikova č. 8, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

Žalovanýv2.radejepovinnýzaplatiťžalobcovi19916,35Euristinys8,5%ročnýmúrokomzomeškania

od 31. 10. 2008 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca predmetnou žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 19 916,35 € s 8,5 % ročným úrokom
z omeškania od 31. 10. 2008 do zaplatenia, z titulu náhrady škody žalovanými v 1., 2. rade,
ktorú škodu žalobcovi mal spôsobiť žalovaný v 1. rade nesprávnym a vadným vykonaním kontroly
originality terénneho motorového vozidla Mitsubishi Pajero a žalovaný v 2. rade tým, že predal vozidlo,
pochádzajúce z trestnej činnosti, teda vec, ktorá mu vlastnícky nepatrila.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 21. 4. 2009 zaviazal žalovaných v 1., 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne 19.916,35 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 31.10.2008 do zaplatenia, v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku a uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 3.092,76 Eur, v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd založil na zistení, že žalovaný v 1. rade ako živnostník vykonával kontrolu
originality motorových vozidiel. Žalobca si v lete roku 2005 kúpil terénne motorové vozidlo Mitsubishi
Pajero od žalovaného v 2. rade, ktoré malo v tom čase pridelenú ŠPZ R.. Keďže chcel mať istotu,
že vozidlo nepochádza z trestnej činnosti, objednal si u žalovaného v 1. rade vyhotovenie posudku
originality tohto motorového vozidla. Na základe jeho objednávky žalovaný v 1. rade v ten istý deň
vystavil odborný posudok pod č. XXXXXX, v zmysle ktorého mal žalobca potvrdené, že číslo karosérie a
motorasúnedotknutéaniesúnanichžiadneviditeľnéstopyneoprávnenéhovonkajšiehozásahu.Keďže

klasifikácia posudzovaného motorového vozidla bola úplne jasná, bez akýchkoľvek pochybností a bola
označenápísmenom„A“,právenazákladejasného ajednoznačnéhovyjadreniažalovanéhov1.radesa
žalobcarozhodolprekúpuoznačenéhovozidladňa24.8.2005,t.j.vozidloodžalovanéhov2.rade(hneď
na druhý deň po vyhotovení posudku) aj odkúpil. Neskôr dňa 1. 3. 2007 bolo vozidlo zaistené policajnýmiorgánmi, pretože vzniklo podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti. Napokon sa podozrenie potvrdilo,
a to na základe odborného vyjadrenia kriminálno-expertízneho ústavu PPZ sp. zn. PPZ-788/KEÚ-KE-
EXP-2007 zo dňa 23. 3. 2007. Žalobca náhradu škody od žalovaného v 1. rade odvodzoval na základe

tej skutočnosti, že žalovaný v 1. rade mu spôsobil škodu vo výške hodnoty vozidla, pretože mu vyhotovil
odborný posudok, na základe ktorého kúpil predmetné motorové vozidlo. Vyhotovený odborný posudok
žalobcovi totiž potvrdzoval, že vozidlo nepochádza z trestnej činnosti. Náhradu škody u žalovaného v 2.
rade si uplatňoval s odôvodnením, že žalovaný v 2. rade mu predal vozidlo, ku ktorému nemal vlastnícke
právo, keďže takéto právo mu nikdy nemohlo vzniknúť k veci odcudzenej.

Súd na základe vykonaného dokazovania s poukazom na § 100 ods. 1 OZ, § 106 ods. 1 OZ, § 420 ods.
1 OZ, § 451 ods. 1,2 OZ uzavrel, že žaloba je dôvodná a opodstatnená. Žalovaný v 1. rade zodpovedá
za škodu v zmysle všeobecnej zodpovednosti (§ 420 ods. 1 OZ), keďže vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že škoda žalobcovi vznikla porušením povinnosti zo strany žalovaného v 1. rade,
keď neodborným prístupom vydal osvedčenie o originalite motorového vozidla. Žalobca na základe

toho, že bol vydaný predmetný posudok o originalite vozidla, vozidlo kúpil, a tak žalovaný v 1. rade
zavinil , že došlo k uzavretiu neplatnej kúpnej zmluvy, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške vyplatenej
kúpnej ceny. Konaním žalovaného v 1. rade, ktorý vystupoval ako oprávnený subjekt v jednaní so
žalobcom na vydanie odborného posudku kontroly originality motorového vozidla, došlo k porušeniu
právnej povinnosti, a to opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané, keďže žalovaný

v 1. rade svojim prístupom porušil svoje povinnosti a vydal odborný posudok, ktorý nezodpovedal
skutočnosti. Naviac pozmenené znaky - identifikačné číslo na karosérii motorového vozidla javilo
známky pozmeňovania, čo bolo viditeľné aj voľným okom, ako to potvrdil svedok Jozef Krúpa a ako to aj
vyplynulo zo znaleckého posudku Ing. Štefana Ivaniča - znalca z odboru cestná doprava a strojárstvo č.
107/2008,ktorýbolsúčasťoupripojenéhovyšetrovaciehospisu.Vsúvislostisporušenímpovinnostíteda

došlo ku škode, ktorá je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v 1. rade, a teda je tu vzťah príčiny
a následku. Príčinná súvislosť bola v danom prípade preukázaná a vzťah medzi úkonom a vznikom
škody je bezprostredný. Občiansky zákonník síce umožňuje zbaviť sa zodpovednosti (keď škodca musí
preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať), takéto okolnosti

však u žalovaného v 1. rade neboli zistené, keďže žalovaný v 1. rade nevedel preukázať existenciu
takýchto okolností. Práve naopak vydal odborný posudok kontroly originality motorového vozidla o
nedotknuteľnosti čísla karosérie a motora s tým, že nie sú viditeľné stopy neoprávneného vonkajšieho
zásahu, čo ale nezodpovedalo skutočnosti, keďže aj voľným okom boli viditeľné zmeny čísla karosérie
a motora, čo vyplývalo hlavne z výpovede svedka npor. Jozefa Krupu. Naviac bolo otázne, na základe

akého oprávnenia
žalovaný v 1. rade vykonával kontrolu originality motorových vozidiel, keď od spoločnosti IRIS IDENT
spol. s r.o. Banská Bystrica na to oprávnenie nemal (vyjadrenie spoločnosti IRIS IDENT spol. s r.o. č.l.
239 sp.zn. 6C/131/2007).

Z vyjadrenia spoločnosti IRIS IDENT spol. s r.o. Banská Bystrica vyplynulo, že táto spoločnosť mala
v období august 2005 zmluvný vzťah na základe zmluvy o zriadení a prevádzke expresnej stanice
kontroly originality - ESKO so spoločnosťou Ladislav Čík - Autostop, Šafárikova č. 3714, Rožňava,
IČO: 33 002 932. Spoločnosť IRIS IDENT spol. s r.o. bola v tomto zmluvnom vzťahu dodávateľom
a spoločnosť Ladislav Čík - Autostop bola odberateľom. Zmluva sa ale netýkala vykonávania

kontrol originality ako takej, ale dodávateľ sa zaviazal dodať technologické zariadenia, zabezpečiť
vyškolenie personálu, zabezpečiť prevádzku centrálneho uchovávania dát a prístup odberateľa k nim.
Zároveň dodávateľ zabezpečoval záručný i pozáručný servis technologických zariadení, aktualizáciu
dát a programového vybavenia. V správe bolo zdôraznené, že spoločnosť IRIS IDENT spol. s r.o.
nevykonávala prostredníctvom svojich zamestnancov kontroly originality motorových vozidiel v meste

Rožňava, ani v jeho okolí a taktiež v tomto teritóriu neprevádzkovala žiadne zariadenie, v ktorom by sa
takéto kontroly boli vykonávali.

Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, od ktorého žalobca predmetné vozidlo kupoval ako od vlastníka,
súd mal za to, že tento žalovaný nebol vlastníkom motorového vozidla a napriek tomu predmetné

vozidlo predal a prevzal aj kúpnu cenu za motorové vozidlo. Pokiaľ žalovaný v 2. rade tvrdil, že bol
len sprostredkovateľom predaja motorového vozidla, túto jeho obranu vyhodnotil ako účelovú, pretože
ani z jeho výpovede, ani z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by vystupoval ako sprostredkovateľ,
naopak vystupoval ako vlastník, čoho dôkazom je i priznanie, že prevzal kúpnu cenu 600.000,- Skod žalobcu. Taktiež šiel so žalovaným v 1. rade a žalobcom, za účelom vykonania kontroly originality
predávaného motorového vozidla a investoval 100.000,-Sk do predmetného vozidla.V prípade, ak by
bol len sprostredkovateľom, takúto investíciu do predmetného motorového vozidla by nerealizoval. Vo

svojej výpovedi ako svedok (v konaní sp.zn. 6C/137/2007) taktiež potvrdil, že predmetné vozidlo predal
žalobcovi, ktorý ho kupoval od neho, za čo mu vyplatil 600.000,-Sk v hotovosti, kým on mu odovzdal
technický preukaz, príslušenstvo auta, osvedčenie o originalite a kľúč. Keďže policajnými orgánmi bolo
zistené, že uvedené motorové vozidlo pochádza z krádeže, v dôsledku čoho, bolo aj policajnými orgánmi
zaistené (vyšetrovací spis ČVS: OÚV-209/2002 OR PZ Bratislava II, ÚJaKP, z ktorého je zrejmé, že

bolo začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi pre trestný čin krádeže motorového vozidla
Mitsubishi Pajero poškodeného J., ktorého vozidlo bolo odcudzené dňa 13. 2. 2002 v Bratislave na ulici
Mlynské Nivy č. 48), je kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ktorý nebol vlastníkom
motorového vozidla v zmysle § 39 OZ, absolútne neplatná, a tak žalovaný v 2. rade, ktorý prevzal kúpnu
cenu motorového vozidla bez právneho dôvodu, je povinný vydať neoprávnený majetkový prospech v
zmysle § 451 OZ, t.j. prevzatú kúpnu cenu, keďže tomu na čí úkor bol neoprávnený majetkový prospech

získaný, vznikla škoda, ktorej náhrady sa domáhal.

K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, súd uzavrel a vo svojom
rozhodnutízdôraznil,žepredmetnýnárokpremlčanýnieje.Žalobcasaoskutočnosti,žeautojekradnuté
dozvedel až 1. 3. 2007, kedy mu bolo vozidlo zaistené, premlčacia lehota teda začala plynúť od 2. 3.

2007 a bola by uplynula dňa 2. 3. 2009 a v tejto zákonnej premlčacej lehote žalobcom nárok uplatnený
bol voči žalovaným 1/, 2/ a to 9. 1. 2009, t. j. v zákonnej premlčacej lehote do 2. 3. 2009.

S odôvodnením, že nebolo možné jednoznačne určiť pomer zavinenia žalovaného v 1. a 2. rade, resp.
v akom pomere sa ktorý škodca podieľal na vzniku škody a podľa toho stanoviť jeho podiel na náhrade

škody, súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy solidárne, resp. spoločne a
nerozdielne v zmysle § 438 ods. 1 a § 439 OZ.

Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 OZ, a to vo výške 8,5 % ročne z dlžnej
sumy od 31. 10. 2008 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania vo výške 3.092,76 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade.

Žalovaný v 1. rade navrhoval napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu voči nemu zamietnuť a priznať mu
náhradu trov celého konania. Podané odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
d/, f/ O. s. p., keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Uviedol, že podľa jeho názoru ide o nárok premlčaný, keďže odborný posudok kontroly originality
motorového vozidla bol vypracovaný na základe objednávky žalobcu dňa 23. 8. 2005 a žalobca
žalobou svoj nárok uplatnil voči nemu dňa 9. 1. 2009. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne
posúdenie ním vznesenej námietky premlčania, keďže pri premlčaní práva na náhradu škody je v ust.
§ 106 Občianskeho zákonníka kombinovaná premlčacia doba (subjektívna a objektívna) a subjektívna

premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Podľa neho objektívna lehota
na uplatnenie práva žalobcom na náhradu škody začala plynúť 23. 8. 2005, resp. 24. 8. 2005 a uplynula
dňom 23. 8. 2008, resp. 24. 8. 2008. Žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči nemu žalobou
podanou na súde dňa 9. 1. 2009, teda nepochybne po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty. Ďalej
namietal, že z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva ani jeho zodpovednosť za škodu žalobcu.

Poukázal na to, že v spornom období kontrola originality motorových vozidiel nebola zákonom ustálená
a išlo o činnosť, ktorá slúžila len ako pomocná, orientačná informácia o tom, či na vozidle došlo alebo
nedošlo k zmenám pôvodných identifikátorov vozidla. Výsledky kontroly boli negatívne a posudok bol
vypracovaný jeho zamestnancom dňa 23. 8. 2005, vzhľadom na jeho technické zariadenia a možnosti
zodpovedne a presne a nie ľahkovážne a nezodpovedne, ako to ustálil súd prvého stupňa v odôvodnení

svojho rozhodnutia. Motorové vozidlo bolo zaistené policajnými orgánmi až dňa 1. 3. 2007, teda po
značnom časovom odstupe a preto je tu pochybnosť, či do vozidla nebolo zasahované od 23. 8. 2005
inou osobou. Pokiaľ by zásahy do identifikačných údajov vozidla boli viditeľné aj voľným okom, ako
konštatoval súd prvého stupňa, je na mieste otázka, prečo tieto zásahy nevidel a nezistil sám žalobca.Namietal, že jeho zodpovednosť nevyplýva ani zo zmluvy so žalobcom, ani zo zákona a najmä nie
zodpovednosť do výšky hodnoty vozidla a investícií doň. Podľa žalovaného v 1. rade si žalobca sám
zavinil to, že uzavrel neplatnú zmluvu a náležitým spôsobom si neozrejmil vlastníctvo k predmetnému

vozidlu, čím zapríčinil, že uzavrel neplatnú zmluvu. Zmluva uzavretá dňa 24. 8. 2005 o kúpe
motorového vozidla je absolútne neplatným právnym úkonom, teda nie z dôvodu, že motorové vozidlo
pochádza z trestnej činnosti, pretože keď je kupujúci dobromyseľný, nemusí ísť vždy o neplatný právny
úkon, ale z dôvodu, že auto kupoval od nevlastníka, o čom žalobca dobre vedel, pretože tieto skutočnosti
vyplývajú z vykonaného dokazovania. Žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní taktiež uvádza, že čo

sa týka určenia

pomeru zavinenia žalovaného v 1. a v 2. rade, v tejto časti je rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný.

Žalovaný v 2. rade navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov tohto i odvolacieho konania.
Podané odvolanie odôvodňoval nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Poukazoval na skutočnosť, že žalobca od počiatku vedel od neho,
ako aj z technického preukazu terénneho motorového vozidla, že on nie je vlastníkom sporného
motorového vozidla, keďže v technickom preukaze motorového vozidla bola evidovaná ako vlastníčka

B.. Práve kvôli obavám, že žalobca nepoznal vlastníka motorového vozidla, ako ani jeho technický
stav, trval na vykonaní kontroly originality. Z uvedených skutočností je preto zrejmé, že on nemôže
zodpovedať za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež neprichádza do úvahy
aplikácia ustanovenia § 451 ods. 1,2 OZ, keďže kúpnu cenu odovzdal pánovi Vidovi, ktorý bol
vlastníkom sporného motorového vozidla, keďže v priebehu súdneho konania vyšlo najavo, že pán

Vido vymenil svoje osobné motorové vozidlo značky Audi A6 za terénny automobil Mitsubishi Pajero s
pani Kocsisovou v tej istej hodnote. Taktiež v pôvodnej žalobe žalobca uviedol, že predmetné vozidlo
odkúpil od pani Kocsisovej. Podľa neho je teda nepochybné, že žalobca už dňa 24. 8. 2005 vedel, že
automobil nie je jeho vlastníctvom, no i napriek tejto skutočnosti mu vyplatil celú kúpnu cenu. Mohol sa
teda domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od neho už nasledujúci deň, kedy mu začala plynúť

premlčacia doba. Na tom základe nárok žalobcu voči nemu je premlčaný. Uviedol, že z týchto dôvodov
považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny, keďže súd sa nevysporiadal s predloženými
dôkazmi a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa vo

veci samej ako vecne správny. K odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že vykonaným dokazovaním
bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že škoda mu vznikla porušením povinnosti žalovaného
v 1. rade a objektívna a subjektívna premlčacia lehota v jeho prípade začala plynúť od 2. 3. 2007,
teda dňom nasledujúcim potom, čo mu bolo zaistené motorové vozidlo políciou. Preto námietka
premlčania nie je v danom prípade dôvodná. K podanému odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že bol

presvedčený, že peniaze dáva vlastníkovi ako osobe oprávnenej vozidlo mu predať a nič na tom nemení
ani to, že peniaze odovzdal nie tej osobe, ktorá bola uvedená v technickom preukaze. Polícia nevedie
zoznam vlastníkov vozidiel, ale len ich držiteľov. Je teda úplne bežné, že vlastníkom vozidla je niekto
iný, než osoba uvedená v technickom preukaze. Tvrdil, že žalovaný v 2. rade sa dopustil porušenia
právnej povinnosti, pretože previedol na žalobcu viac práv než mal on sám a preto nie je rozhodujúce

ako následne s utŕženými peniazmi naložil a či ich odovzdal pánovi Vidovi. V ďalšej časti zotrval v otázke
premlčania na dôvodoch, ktoré uviedol v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní žalovaného v 1. a žalovaného v 2. rade prejednal vec
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním,

ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
jeho potvrdenie, ani pre zmenu, lebo súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), ktoré sa zároveň odzrkadlili v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Dopustil sa procesných pochybení a
vo veci rozhodol predčasne, keď jeho rozhodnutie je s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania,

obsah spisu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rozporuplné a tým nepreskúmateľné.Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., na ktorý poukazoval vo svojom odvolaní aj
žalovaný v 1. rade, je v súdnej praxi vykladaný tak, že sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne. Musí ísť teda o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Podľa § 132 OZ dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,

čo uviedli účastníci. Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. (§ 133 O. s. p.).

Odôvodnenie rozhodnutia umožňuje účastníkom konania posúdiť, ktoré skutočnosti považoval súd za
preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov,

ako vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a v konečnom dôsledku akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Nedostatok riadneho a preskúmateľného
odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie základného práva na súdnu ochranu (článok 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd )
a spôsobuje, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 O. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s.

p.), keďže je porušením konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom bolo
odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa

na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a pod.).

Znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom uplatniť, a z ktorých
bol v dôsledku postupu súdu vylúčený, je vadou konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, v spojení s
ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., na ktorú musí odvolací súd vždy prihliadnuť.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je proti žalovaným v 1. a 2. rade dôvodná a opodstatnená, keďže žalovaný v 1. rade
zodpovedá za škodu v zmysle všeobecnej zodpovednosti § 420 ods. 1 OZ, a to tým, že škoda žalobcovi
vznikla porušením povinnosti zo strany žalovaného v 1. rade, keď neodborným a ľahostajným prístupom

vydal osvedčenie o originalite motorového vozidla dňa 23.8.2005, a to aj napriek tomu, že voľným
okom boli viditeľné zásahy do predmetného motorového vozidla, čo potvrdil aj svedok Jozef Krúpa
a taktiež to vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Štefana Ivaniča znalca z odboru cestná doprava a
strojárstvo č. 107/2008, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu, keďže v tomto sa uvádza, že došlo
k pozmeňovaniu výrobných čísel karosérie i motora, čím vozidlo bolo znehodnotené, aj keď bolo v

prevádzkyschopnomstave).Žalobcanazákladetoho,žemubolvydanýpredmetnýposudokooriginalite
vozidla žalovaným v 1. rade predmetné vozidlo od žalovaného v 2. rade kúpil a tak žalovaný v 1. rade
zavinil, že došlo k uzavretiu neplatnej kúpnej zmluvy, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške vyplatenej
kúpnej ceny. Policajnými orgánmi bolo následne dňa 1. 3. 2007 motorové vozidlo zaistené, keďže
uvedené motorové vozidlo pochádza z krádeže, kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 2.

rade, ktorý nebol vlastníkom motorového vozidla, bola v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná a tak
žalovaný v 2. rade, ktorý prevzal kúpnu cenu motorového vozidla bez právneho dôvodu bol povinný
vydať neoprávnený majetkový prospech v zmysle § 451 OZ, teda prevzatú kúpnu cenu, keďže tomu,
na čí úkor bol neoprávnený majetkový prospech získaný, vznikla škoda, ktorej náhrady sa domáhal
žalobca. Keďže nebolo možné jednoznačne určiť pomer zavinenia žalovaného v 1. a 2. rade, resp. v

akom pomere sa ktorý škodca podieľal na vzniku škody a podľa toho stanoviť jeho podiel na náhrade,
súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy solidárne v zmysle § 438 ods. 1
a § 439 OZ. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 6 C 131/07 (pod ktorou sa pôvodne - pred
vylúčením nároku proti novým žalovaným na samostatné konanie vec viedla), ale odvolací súd zistil,že v technickom preukaze motorového vozidla (č. l. 11 spisu) bol vykonaný záznam o prevode držby
vozidla na inú osobu - žalobcu už dňa 10.8.2005. Z poskytnutých informácií z evidencie vozidiel zo dňa
4.8.2008 Okresným riaditeľstvom PZ Okresný dopravný inšpektorát Muzejna 231/6, Dunajská Streda, č.

p. ORP-24-1227/DI-2008 taktiež vyplýva, že motorové vozidlo Mitsubishi Pajero, V. je v súčasnej dobe
vo vlastníctve a držbe žalobcu a na základe informačného systému policajného zboru bolo prepísané
na súčasného majiteľa a držiteľa dňa 10. 8. 2005 (č. l. 86 spisu). Taktiež v zozname vozidiel a histórie
vlastníkov predmetného motorového vozidla (č. l. 92 spisu) je uvedené, že od 10. 8. 2005 je vlastníkom
motorového vozidla C.. V rozpore s uvedenými dôkazmi (dávajúc do pozornosti taktiež nejasnosť v

žalobných tvrdeniach, vo výpovediach účastníkov konania, ako aj svedkov v tomto smere), je zistenie
súdu prvého stupňa, že ku kúpe predmetného vozidla došlo až dňa 24.8.2005, t.j. hneď na druhý deň
po vyhotovení posudku (dňa 23. 8. 2005) žalovaným v 1. rade. Žalobca svoj nárok na náhradu škody
proti žalovanému v 1. rade odvodzuje práve z vyhotovenia posudku originality motorového vozidla, ktorý
nezodpovedal reálnemu stavu motorového vozidla a ktorý ho mal viesť ku kúpe motorového vozidla dňa
24. 8. 2005 od žalovaného v 2. rade. Z horecitovaných listinných dôkazov ale vyplýva, že držiteľom a

vlastníkom motorového vozidla sa žalobca stal už dňa 10. 8. 2005. S poukazom na túto skutočnosť
sú závery súdu prvého stupňa v tomto smere nepreskúmateľné, keďže sa s týmito listinnými dôkazmi v
rámci vykonaného dokazovania a taktiež aj odôvodenia svojho rozsudku vôbec nevysporiadal.

Vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím

štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

V zmysle § 133 ods. 1 OZ, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Teda pri

zmluvných prevodoch sa vlastníctvo k hnuteľnej veci nadobúda zásadne jej prevzatím (tzv. tradíciou),
pokiaľ právny predpis alebo dohoda účastníkov neustanovuje inak. Uskutočňuje sa spravidla hmotným
odovzdaním a prevzatím prevádzanej veci. K nadobudnutiu vlastníctva však môže dôjsť aj inak než
prevzatím veci, napr. ak kupujúci má predmet kúpy už u seba ako oprávnený detentor a účastníci
sa dohodnú, že terajší detentor už nabudúce bude s vecou nakladať ako so svojou. Inak než

prevzatím hnuteľnej veci sa môže nadobudnúť vlastnícke právo napr. pri výhrade vlastníctva (§ 601)
ako vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve, v zmysle ktorého vlastníctvo k veci prejde až po zaplatení
kúpnej ceny. Plnením zo zmluvy o predaji hnuteľnej veci je na jednej strane odovzdanie veci a na druhej
strane zaplatenie kúpnej ceny. Tieto plnenia sú vzájomne podmienené, tak že v prípade neplatnej kúpnej
zmluvy treba viazať jedného účastníka na vrátenie kúpnej ceny pod podmienkou súčasného vrátenia

predmetu kúpy (R1/1979). Vždy však treba skúmať okolnosti konkrétneho prípadu. Podľa okolností
konkrétneho prípadu (napr. u hnuteľných vecí, u ktorých pre ich hmotnosť alebo veľkosť neprichádza
takéto odovzdanie do úvahy) však nie je vylúčené, aby k prevzatiu veci (v zmysle § 133 ods. 1 OZ )
došlo aj inak, a to napr. odovzdaním takého jej príslušenstva, ktoré umožňuje faktické ovládanie veci a
je jeho predpokladom (napr. odovzdanie kľúčov od motorového vozidla) (R17/1986).

Dávajúc do pozornosti horecitované zákonné ustanovenia a skutočnosť vyplývajúcu z listinných
dôkazov, podľa ktorých žalobca sa stal majiteľom , držiteľom a vlastníkom motorového vozidla už dňa
10.8.2005 je v prejednávanej veci sporné a nejasné, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným v 2. rade, k zaplateniu kúpnej ceny vozidla, k odovzdaniu motorového vozidla a

jeho prevzatiu (prípadne k odovzdaniu a k prevzatiu len príslušenstva motorového vozidla), a teda aké
boli dojednania účastníkov kúpnej zmluvy ohľadom prevodu predmetného motorového vozidla medzi
žalobcom a žalovaným v 2. rade a kedy sa tak na základe týchto dojednaní malo stať. Pokiaľ žalovaný
v 1. rade vystavil atest originality predmetného motorového vozidla, keď žalobca bol už ako vlastník a
držiteľ motorového vozidla v rámci policajných záznamov zapísaný (t. j. po 10. 8. 2005), je potrebné

vyporiadať sa s naplnením zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu
vzniknutú žalobcovi (§ 420 Občianskeho zákonníka) najmä s existenciou príčinnej súvislosti medzi
touto škodou a protiprávnym úkonom žalovaného v 1. rade.

Súd prvého stupňa, ako to uviedol odvolací vo svojom rozhodnutí, dôsledne nepostupoval v

súlade s vyššie citovanými procesnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na
nepreskúmateľnosť jeho rozsudku v horeuvedenom smere je tu pochybnosť o správnosti ním zisteného
skutkového stavu veci i jeho právneho posúdenia veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súduprvého stupňa v spojení s opravným uznesením podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Keďže nepreskúmateľnosť rozhodnutia a z toho vyplývajúce odňatie možnosti účastníkovi konať pred
súdom je bez ďalšieho vždy dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd sa vo
svojom rozhodnutí už bližšie nezaoberal ďalšími dôvodmi podaných odvolaní žalovaných. Uložil súdu I.
stupňa odstrániť vytýkané pochybenia a doplniť dokazovanie v naznačenom smere, t.j. predovšetkým
vykonať dokazovanie na zistenie existencie zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného v 1.

rade za škodu žalobcu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, vyporiadať sa vzhľadom na čas vystavenia
posudku originality žalovaným v 1. rade a čas nadobudnutia vlastníctva predmetného motorového
vozidla žalobcom od žalovaného v 2. rade podľa dojednaných zmluvných podmienok, s existenciou
najmä príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade, odstrániť v
tomto smere rozpory vyplývajúce z listinných dôkazov a tvrdení účastníkov, resp. svedkov, vyporiadať
sa aj s ďalšími dôvodmi odvolaní žalovaných a len potom vo veci znovu rozhodnúť po každej stránke

preskúmateľným rozhodnutím (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a
zodpovedajúcim výsledkom vykonaného dokazovania. Zároveň uložil súdu I. stupňa rozhodnúť v novom
rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach doplnil dokazovanie a opätovne vypočul

účastníkov konania.

Žalobca naďalej trval na podanej žalobe. Vo svojej výpovedi uviedol, že predmetné motorové vozidlo
odkúpil až po vykonanom posudku originality vozidla, keďže si chcel overiť, či predmetné vozidlo
nepochádza z nejakej trestnej činnosti a keďže mal potvrdené odborným posudkom vystaveným

žalovaným v 1. rade, že číslo karosérie a motora sú nedotknuté a nie sú v nich žiadne viditeľné stopy
neoprávneného vonkajšieho zásahu a keďže klasifikácia bola označená písmenom „A“ sa rozhodol pre
kúpu sporného motorového vozidla dňa 24. 8. 2005. K zápisu motorového vozidla zo dňa 10. 8. 2005
uviedol, že predmetný zápis mal len evidenčný charakter a k samotnej kúpe došlo vlastne odovzdaním
vozidla, zaplatením kúpnej ceny, čo sa realizovalo po vykonanej kontrole originality vozidla dňa 24. 8.

2005. Zároveň zdôraznil, že prepis vozidla zo dňa 10. 8. 2005 bol zrealizovaný bez jeho vedomia a to
na základe jeho záujmu o kúpu motorového vozidla, ktorú kúpu však podmienil posudkom originality.
K skutočnému odkúpeniu sporného motorového vozidla došlo samotným odovzdaním a zaplatením
kúpnej ceny až dňa 24. 8. 2005. Skutočnosť, že od 10. 8.2005 je vedený ako držiteľ motorového
vozidla, neznamená to, že sa stal aj vlastníkom. Pokiaľ žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol,

že so sporným motorovým vozidlom za obdobie odkedy sa vykonal posudok originality až do zaistenia
motorového vozidla, mohol do vozidla zasahovať, k tomu uviedol a zdôraznil, že na predmetné motorové
vozidlobolopakovaneurobenýposudokoriginality,utohoistéhožalovaného,utohoistéhozamestnanca
žalovaného a s rovnakým výsledkom, čo vylúčilo akýkoľvek jeho zásah (prípadne aj inej osoby) do
sporného motorového vozidla, čo je aj nelogické, aby tak konal vo svoj neprospech. V súvislosti

s námietkou premlčania poukázal na to, že predmetný nárok premlčaný nie je, z dôvodov vyššie
uvedenýchačosatýkaúmysluuzavretiakúpnejzmluvy,rozhodujúcijemomentuzavretiakúpnejzmluvy,
ktorá zmluva bola uzavretá pod podmienkou kontroly originality na základe predmetnej kontroly. Na
základe uvedených skutočností žalobca navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu a uplatnil si náhradu
trov konania.

Žalovaný v 1. rade navrhol zamietnuť žalobu z dôvodov vyššie uvedených, hlavne s poukazom na
tú skutočnosť, že držiteľom motorového vozidla sa žalobca stal už dňa XX. X. XXXX a v súvislosti s
predmetnou skutočnosťou zdôraznil, že nie je príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla žalobcovi
a jeho konaním s poukazom na úmysel žalobcu ohľadne kúpy motorového vozidla, ktorý existoval

už skôr, ako bol vykonaný posudok originality motorového vozidla t. j. ešte pred 23. 8. 2005 a nie
potom, keď sa vykonal posudok originality. Pokiaľ žalobca tvrdí iné skutočnosti, tie považuje za
neopodstatnené, účelové a vyvrátené dôkaznými listinami. Zároveň opätovne poukázal aj na vznesenú
námietku premlčania. Podstatnou skutočnosťou v zmysle vyjadrenia žalovaného v 1. rade je aj to, že
právny úkon v súvislosti s realizovanou kúpou bol neplatný, keďže žalobca ani nevedel, že od koho

predmetné vozidlo kupuje, teda nebol mu známy predávajúci, ako to vyplýva z jeho tvrdení a doterajších
zistení a preto z takéhoto neplatného právneho úkonu každý musí vrátiť plnenie, ktoré z takéhoto úkonu
získal, to znamená, žalobca vrátiť auto a ten, kto získal peniaze, vrátiť peniaze. V danom prípade sateda nejedná o škodu, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov žalovaný v 1.
rade navrhol žalobu voči nemu zamietnuť ako nedôvodnú a domáhal sa náhrady trov konania.

Žalovaný v 2. rade rovnako ako žalovaný v 1. rade žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov
už uvedených vyššie a poukázal na tú okolnosť, že predchádzajúcim vlastníkom motorového vozidla
bol pán Vido a pokiaľ mu žalobca odovzdal kúpnu cenu motorového vozidla, on ich následne odovzdal
pánoviF..Žalobcavpodstatevedel,žeonniejevlastníkommotorovéhovozidla,čovyplývaajzpôvodnej
žaloby, keď uvádzal, že vlastníkom motorového vozidla mala byť pani B.. Opätovne vo svojej výpovedi

uviedol, že medzi dobou od vykonania kontroly originality vozidla do zaistenia vozidla prebehla
určitá doba, kedy žalobca mohol s predmetným vozidlom akokoľvek nakladať, manipulovať a tiež
pozmeniť identifikačné znaky vozidla. Trval aj na vznesenej námietke premlčania. K dátumu odhlásenia
predmetného motorového vozidla v Dunajskej Strede z evidencie na žalobcu dňa 10. 8. 2005 uviedol,
že v tom čase už bola uzavretá dohoda medzi ním a žalobcom ohľadne kúpy predmetného motorového
vozidla a preto bol už žalobca evidovaný ako potencionálny záujemca a bol zapísaný do evidencie, pri

ktorom úkone však nebola nutná jeho prítomnosť. Dňa 24. 8. 2005 bolo vozidlo následne prihlásené aj
na polícii v Rožňave po vykonanej kontrole originality.

Žalovaný v 2. rade opätovne zdôraznil, že predmetné motorové vozidlo prevzal na čerpacej stanice v
Nitre od nemenovaného pána, ktorému zložil za vozidlo Mitsubishi Pajero zálohu 100 000,- Sk, na

základe čoho mu bolo odovzdané sporné motorové vozidlo a predmetné vozidlo si zobral s tým, že ho
vyskúša a rozhodne sa, či si ho ponechá, alebo nie. Pán, ktorý mu odovzdal sporné motorové vozidlo
mal záujem o kúpu osobného motorového vozidla a zároveň sa zaujímal o výmenu sporného terénneho
motorového vozidla za osobné motorové vozidlo. Vzhľadom na to, že jeho známy - pán F. mal zase
záujem predať svoje osobné motorové vozidlo, jeho vozidlo odovzdal pánovi, od ktorého prevzal sporné

vozidlo Mitsubishi, on mu vrátil zálohu a mal mu vyplatiť kúpnu cenu za jeho vozidlo, ale predmetnú
kúpnu cenu mu nevyplatil, pretože mu odovzdal osobné motorové vozidlo patriace pánovi Vidovi a kúpnu
cenu za terénne motorové vozidlo zn. Mitsubishi Pajero, ktorú obdržal od žalobcu, následne odovzdal
pánovi F.. Keďže do Mitsubishi investoval určitú finančnú čiastku 60 - 70 000,- Sk, navýšil kúpnu cenu
motorového vozidla, zároveň vyplatil aj za posudok originality, ktorú sumu odpočítal z celkovej kúpnej

ceny vozidla. K tomu, kedy bolo predmetné sporné vozidlo zaistené sa už vyjadriť nevedel, až keď
sa stretol so žalobcom, on mu porozprával, čo sa s vozidlom udialo, nemal vedomosť ani o tom, či
sa následne s vozidlom nakladalo, či bolo vrátené majiteľovi. Pokiaľ by nebol potvrdený test originality
motorového vozidla napriek tomu, že v tom čase už bol žalobca vedený ako držiteľ motorového vozidla,
bysavecriešilainak.Žalovanýv2.rade,akotovyplývazjehovýpovede,trvalajnanámietkepremlčania,

keďže žalobca od počiatku vedel, že nekupuje sporné motorové vozidlo od neho, vedel, že on nie je
vlastníkom motorového vozidla, od toho dátumu, kedy mu odovzdal peniaze sa mohol domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia, t. j. vydania kúpnej ceny a on mu mohol vrátiť predmetné motorové vozidlo.
Podľa názoru žalovaného v 2. rade deň, kedy bolo predmetné motorové vozidlo zaistené t. j. 1. 3. 2007,
nemá vplyv na začatie plynutia premlčacej lehoty, keďže od počiatku t. j. od 24. 8. 2005 bolo žalobcovi

známe, že vozidlo nie je v jeho vlastníctve. Premlčacia lehota preto začala plynúť od 24. 8. 2005 a
uplynula v 2-ročnej premlčacej lehote dňa 24. 8. 2007 a keďže žaloba bola podaná voči nemu 9. 1. 2009
v čase, keď nárok bol už premlčaný, navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.

Podľa § 100 ods. 1/ OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1/ OZ právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie

o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 133 ods. 1/ O. s. p. ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 420 ods. 1/ OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 451 ods. 1/, 2/ OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením zneplatného právneho úkonu, ale plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia, na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc
aj zo záverov rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktoré rozhodnutie je pre prvostupňový súd
záväzné, dospel k tomu právnemu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a opodstatnená voči
žalovanémuv2.rade,vzmysleustanovenia §451ods.1/,2/OZ,ktorýztitulubezdôvodnéhoobohatenia
je povinný majetkový prospech, získaný plnením z neplatného právneho úkonu vydať. Nesporne v

predmetnom konaní bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade tým, že získal finančné prostriedky, t. j.
kúpnu cenu za motorové vozidlo, ktorého nebol vlastníkom, ktoré vozidlo dokonca pochádzalo z trestnej
činnosti, napriek tomu na základe ústnej kúpnej zmluvy žalobcovi vozidlo odpredal a kúpnu cenu za
motorové vozidlo prevzal. Medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nebola uzavretá písomná kúpna
zmluva, z ktorej by jednoznačne vyplynulo, kedy žalobca nadobudol vlastníctvo k motorovému vozidlu,
došlo medzi nimi len k ústnej dohode ohľadne kúpy sporného motorového vozidla, hoci z ich výpovedí

nesporne vyplýva, že vlastníctvo k spornému motorovému vozidlu prešlo na žalobcu po zaplatení kúpnej
ceny a následným odovzdaním motorového vozidla žalobcovi, k čomu došlo až po vykonanom posudku
originality t. j. 24. 8. 2005 (nasledujúci deň po vykonanom teste originality), kedy došlo aj k prihláseniu
vozidla na ODI v Rožňave na meno žalobcu.

Skutočnosť, že žalobca bol držiteľom motorového vozidla už od 10. 8. 2005, ako to vyplýva z policajných
záznamov, má vplyv na zodpovednosť žalovaného v 1. rade za vzniknutú škodu žalobcovi, keď
neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla žalobcovi a protiprávnym konaním žalovaného
v 1. rade, t. j. keď nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného v 1. rade
za škodu, v zmysle § 420 OZ. Aj v technickom preukaze motorového vozidla bol vykonaný záznam

o prevode držby vozidla na žalobcu dňa 10. 8. 2005. Z listinných dôkazov teda vyplýva, že držiteľom
motorového vozidla sa žalobca stal už 10. 8. 2005. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, aj
keď test originality motorového vozidla nezodpovedal skutočnému reálnemu stavu motorového vozidla
a zamestnancom žalovaného v 1. rade bol nesprávne vykonaný, predmetná prehliadka vozidla sa
takto realizovala neskôr t. j. 23. 8. 2005 potom, keď už žalobca bol vedený ako držiteľ sporného

motorového vozidla. Vzhľadom na túto skutočnosť pri zisťovaní existencie zákonných predpokladov
zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu žalobcu podľa § 420 OZ, ako je aj vyššie uvedené,
absentuje existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade, čo
jedôvodomzamietnutiažalobyvočižalovanémuv1.rade.Jevšakpotrebnépoznamenať,ževyhotovený
posudok originality motorového vozidla ovplyvnil rozhodnutie žalobcu ohľadne zaplatenia kúpnej ceny

za motorové vozidlo, ktorú kúpnu cenu žalovanému v 2. rade uhradil až po vykonanom teste
originality, hoci je pravdou, že ako držiteľ predmetného motorového vozidla bol vedený už skôr, ako bol
realizovaný test originality, t. j. od 10. 8. 2005.

Vzhľadom na to, že k nadobudnutiu vlastníctva v danom prípade sporného motorového vozidla môže

dôjsť aj inak, než prevzatím veci t. j. ak kupujúci má predmet kúpy už u seba ako oprávnený detentor a
účastníci sa dohodnú, že terajší detentor už bude s vecou nakladať ako so svojou, prípadne vlastníctvo
k veci prejde až po zaplatení kúpnej ceny. Plnením zo zmluvy o predaji hnuteľnej veci v danom prípade
motorového vozidla je na jednej
strane odovzdanie veci a na druhej strane zaplatenie kúpnej ceny. Tieto plnenia sú vzájomne

podmienenétak,ževprípadeneplatnejkúpnejzmluvytrebaviazaťjednéhoúčastníkanavráteniekúpnej
ceny pod podmienkou súčasného vrátenia predmetu kúpy. Nie je vylúčené, aby k prevzatiu veci došlo aj
inak, t. j. odovzdaním jej príslušenstva, ktoré umožňuje faktické ovládanie veci a je jeho predpokladom
(napríklad kľúče od motorového vozidla). V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalobca nadobudol vlastníctvo k spornému motorovému vozidlu zaplatením kúpnej ceny a prevzatím

motorového vozidla, hoci predmetným motorovým vozidlom ,v zmysle dohody so žalovaným v 2. rade
nakladal už skôr, resp. sa stal jeho užívateľom.

Súd má za to, že voči žalovanému v 2. rade je žaloba dôvodná a opodstatnená a to z dôvodov, ktoré
súd uviedol aj v pôvodnom odôvodnení rozsudku zo dňa 21. 4. 2009 a v plnom rozsahu poukazuje na

dôvody tohto rozhodnutia. Opätovne, doplneným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobca
predmetné vozidlo kupoval od žalovaného v 2. rade ako od vlastníka, napriek tomu, že žalovaný v
2. rade vlastníkom predmetného vozidla nebol, predmetné vozidlo ale predával a prevzal aj kúpnu
cenu za motorové vozidlo. Neobstojí ani obrana žalovaného v 2. rade spočívajúca v tom, že bollen sprostredkovateľom predaja motorového vozidla. Takáto jeho obrana je len účelová, pretože z
vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný v 2. rade vystupoval ako sprostredkovateľ, naopak,
jednoznačne a nesporne vystupoval ako vlastník, čo v podstate potvrdil aj vo svojich výpovediach, keď

prevzal kúpnu cenu za motorové vozidlo, predtým ešte investoval do predmetného motorového vozidla
nie malú finančnú čiastku, okolo 100 000,- Sk, čo v prípade, pokiaľ by bol len sprostredkovateľom, takúto
investíciu by do motorového vozidla neinvestoval. Znovu súd poukazuje aj na jeho výpoveď ako svedka,
keď neštandardným spôsobom získal sporné motorové vozidlo na benzínovej pumpe Slovnaft v Nitre,
keďoslovilneznámehovodiča,aodktoréhonáslednespornémotorovévozidloajprevzalbezakejkoľvek

kúpnej zmluvy za protihodnotu 100 000,- Sk, ktorý postup realizovaný žalovaným v 2. rade je v rozpore
s platnými právnymi predpismi, čomu nakoniec zodpovedá aj skutočnosť, že sporné motorové vozidlo
pochádzalo z trestnej činnosti - krádeže, v dôsledku čoho bolo následne policajnými orgánmi zaistené.
Keďže žalovaný v 2. rade prevzal kúpnu cenu motorového vozidla bez právneho dôvodu, získal tým
neoprávnený majetkový prospech, ktorý je povinný vydať, v zmysle ustanovenia § 451 OZ t. j. prevzatú
kúpnu cenu, keďže žalobcovi, na koho úkor bol neoprávnený majetkový prospech získaný vznikla škoda,

ktorej náhrady sa domáha.

V neposlednom rade súd k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaných uvádza, že predmetný
nárok premlčaný nie je, pretože žalobca sa o skutočnosti, že auto je kradnuté dozvedel až 1. 3. 2007,
kedy mu bolo vozidlo zaistené a tak premlčacia lehota začala plynúť od 2. 3. 2007 a uplynula dňa 2.

3. 2009, v ktorej zákonnej lehote žalobcom nárok uplatnený bol. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je premlčacia doba jednak subjektívna ako aj objektívna, a aj keď začiatok subjektívnej a objektívnej
premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne
nezávislé, subjektívna
premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná

a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok, pozostávajúci z dvoch zložiek t. j. kedy sa
poškodený dozvie o škode, okamih vzniku škody resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom
nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním a kedy sa poškodený dozvie o tom,
kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t. j. za škodu zodpovedá obvykle priamo škodca, ktorý ju spôsobil.
V prípade absolútne neplatného právneho úkonu v súvislosti s bezdôvodným obohatením subjektívna

premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bezdôvodné obohatenie
bolo získané a kto ho získal. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobcov nárok premlčaný nie je, keďže
premlčacia lehota mu začala plynúť len od 2. 3. 2007, t. j. od zaistenia motorového
vozidla, keď sa dozvedel, že motorové vozidlo pochádza z trestnej činnosti a jeho nárok voči žalovaným
bol uplatnený najneskôr 9. 1. 2009, t. j. v zákonnej premlčacej lehote do 2. 3. 2009.

Súd preto vznesenú námietku žalovaných nepovažoval za dôvodnú a hoci voči žalovanému v 1. rade
žalobu zamietol, nie z dôvodu premlčaného nároku, na základe čoho sa žalovaný v 1. rade domáhal
zamietnutia žaloby, ale z dôvodu, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou žalobcu a protiprávnym
konaním žalovaného v 1. rade.

Z dôvodov vyššie uvedených súd rozhodol tak, ako ej to uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým,
že žalovaného v 2. rade zaviazal aj zaplatením 8,5 % ročných úrokov z omeškania z dlžnej sumy s
poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1/ OZ, v zmysle ktorého ustanovenia dlžník, ktorý dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa odseku 2/ vyššie cit. ustanovenia § 517 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškaniu ustanovuje vykonávací
predpis. Výška úrokov 8,5 % ročne je v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/95 Zb., keď úroky z
omeškania predstavujú dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu

omeškania. Súd, preto z dôvodov vyššie uvedených, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške
8,5 % ročne od 31. 10. 2008 z dlžnej sumy tak, ako je to uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 151 ods. 3/ O. s. p., keď súd v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v

konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na citované ustanovenie súd o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti predmetného rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s .p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,

musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.