Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012313
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117012313.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Fila a prísediacich Pavlíny

Kramárovej a Mgr. Ľubomíra Jedličku, v trestnej veci ml. obžalovaného Tomáša Bartuša pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 25.06.2019

r o z h o d o l :

Obžalovaný
ml. R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Smolenice, Štúrova 723/32,

sa uznáva za vinného, že

v presne nezistenom období od septembra 2016 do 07.11.2016 v rodinnom dome v Leopoldove na
Hlohovskej ceste č. 58/26 najmenej jedenkrát vykonal súlož s maloletou K.B., narodenou 04.04.2002,
trvale bytom Hlohovec, ul. Michalská č. 2347/9, v tom čase žiačkou 8. ročníka VI. Základnej školy v
Hlohovci, ul. Podzámska č. 35 napriek tomu, že mal vedomosť, že je mladšia ako 15 rokov,

teda

vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

čím spáchal

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., § 97 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3
Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. súd mladistvému obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, po tom čo ml. obžalovaný R. C. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1

písm. a) Tr. por. vykonal dokazovanie výsluchom ml. obžalovaného, svedkyne poškodenej A. A., ďalej
postupompodľa§270ods.2Tr.por.spoukazomna§135ods.3,ods.4Tr.por.súdoboznámilobrazovo-
zvukový záznam o výsluchu svedkyne poškodenej E. C. z prípravného konania, tiež postupom podľa §
263 ods. 2 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne K. E. a svedkyne E. K. z prípravného konania a postupompodľa § 268 Tr. por. so súhlasom obžalovaného prečítal znalecký posudok PhDr. T. C., znalkyne z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí č. 11/2017. Následne sa súd postupom podľa § 269 Tr.
por. oboznámil i s relevantnými listinnými dôkazmi a to s lekárskou správou (č.l. 29, 69), potvrdením o

návšteve školy (č.l. 76, 80), posudkom na žiaka (č.l. 88) ako i s odpisom registra trestov obžalovaného
a výpisom jeho priestupkov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozsudkom zo dňa 19.03.2018, sp. zn. 6T/50/2017
ml. obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 2Pv/800/16

v celom rozsahu oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. por. Dôvodom oslobodenia obžalovaného spod
obžaloby bolo uplatnenie zásady „in dubio pro reo“ a to vzhľadom na skutočnosť, že prokurátor
viedol dokazovanie spôsobom, pri ktorom bola výpoveď svedkyne- poškodenej Kristíny C. na hlavnom
pojednávaní oboznámená postupom podľa § § 270 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 135 ods. 3, ods. 4 Tr.
por. a z takto oboznámenej výpovede nebolo podľa názoru súdu vôbec možné časovo ustáliť obdobie,
kedy sa obžalovaný od poškodenej dozvedel o jej veku. Za takéhoto skutkového stavu existovali (podľa

názoru súdu ktorý nezasahoval do spôsobu vedenia dokazovania prokurátorom) rozumné pochybnosti,
ktoré otvárali priestor pre úvahy, že obžalovaný sa v čase skutku naozaj subjektívne mohol domnievať,
že poškodená C. už má 15 rokov.

Krajský súd v Trnave na základe odvolania prokurátora uznesením zo dňa 17.01.2019, sp. zn.

5To/138/2018 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd nariadil okresnému súdu doplniť
dokazovanie výsluchom svedkyne-poškodenej E. C..

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu po vrátení veci na hlavnom pojednávaní doplnil

dokazovanie výsluchom svedkyne poškodenej E. C..

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek

rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku,
tentonapĺňavšetkyzákonnéznakyzločinusexuálnehozneužívaniapodľa§201ods.1Tr.zák.adopustil
sa ho mladistvý obžalovaný Bartuš, ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt.

Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať

podrobný obsah výpovede obžalovaného, jednotlivých svedkov, ako ani obsah znaleckého posudku a
vykonanýchlistinnýchdôkazov.Vrámcizáverovopreukázanýchskutkovýchzisteniachsúdnajednotlivé
dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, vyrovná sa s obhajobou a uvedie, akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Napokon zápisnice o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu

poskytujeucelenýobrazovšetkýchdôkaznýchprostriedkoch,oktorésúdsvojeskutkovézisteniaopiera.

K výroku o vine obžalovaného.

V prejednávanej trestnej veci nebolo medzi stranami sporné, že ml. obžalovaný C. najmenej jedenkrát

vykonal súlož s maloletou Kristínou C. v presne nezistenom období od septembra 2016 do 07.11.2016
v rodinnom dome v Leopoldove na Hlohovskej ceste č. 58/206. Uvedenú skutočnosť obžalovaný
nepopieral a preukazuje ju i výpoveď svedkyne-poškodenej C., ktorá je v tomto smere nepriamo
potvrdená lekárskymi správami zo dňa 09.06.2016 a 07.11.2016, z ktorých je zrejmé, že v rozmedzí
tohto obdobia poškodená prišla o panictvo.

Obžalovaný a obhajca postavili obhajobu na tvrdení, že obžalovaný sa v čase skutku domnieval, že
svedkyňa-poškodená už má 15 rokov a teda v jeho prípade išlo o zavinenie z nedbanlivosti. Obžalovaný
tvrdil, že svedkyňu-poškodenú poznal iba zo školy, o jej vek sa nikdy nezaujímal a udržiaval s ňou iba
nepravidelný kontakt. Vedel, že ona navštevuje o jednu triedu nižší ročník ako on a keďže on sám mal

v čase skutku 16 rokov, domnieval sa, že svedkyňa-poškodená má v čase skutku už 15 rokov.

Spornou bola výlučne iba otázka zavinenia obžalovaného, keďže skutková podstata zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 Tr. zák. vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré obžalovaný popieral.Z výpovedí svedkyne-poškodenej Jitky A. a svedkov K. E. a E. K. nevyplynuli žiadne podstatné
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť relevantné závery o zavinení obžalovaného.

Jedinou podstatnou skutočnosťou, ktorá vyplynula z výpovedi svedkyne-poškodenej Jitky A. (matky E.
C.) je, že jej dcéra mala na sociálnej sieti „Facebook“ zverejnený vyšší vek ako v skutočnosti. Túto
skutočnosť potvrdila i sama Kristína C. s tým, že na úspešnú registráciu na uvedenej sociálnej sieti
si musela uviesť vek 18 rokov. Táto okolnosť by mohla vyznieť v prospech obžalovaného, avšak iba

vtedy, ak by obžalovaný svedkyňu-poškodenú nepoznal osobne. V skutočnosti však obžalovaný vedel,
že svedkyňa-poškodená C. navštevuje triedu o jeden ročník nižšie ako on a preto musel vedieť, že ňou
vek na sociálnej sieti je nepravdivý.

Z výpovede svedkyne K. E. vyplynulo jedine to, že svedkyňa si myslí, že obžalovaný mohol vedieť, koľko
má E. C. v čase skutku rokov. Uvedenú domnienku svedkyňa vyvodzuje z toho, že E. C. bola o ročník

nižšie ako obžalovaný a teda si to mohol obžalovaný na základe toho domyslieť. S touto hypotézou sa
však súd v rámci skúmania zavinenia obžalovaného nemohol stotožniť z jednoduchého dôvodu. K. E. a
E. C. boli spolužiačky navštevujúce spoločnú triedu. Napriek tomu je Sabína E. o jeden rok staršia ako
E. C. a sama v čase skutku už dosiahla vek 15 rokov. Zo žiadneho ďalšieho dôkazu pritom nevyplynulo,
že by obžalovaný mal vedomosť o tom, že K. E. je o jeden rok staršia od svedkyne-poškodenej C..

Pokiaľ sa výpovede svedkyne E. K. (tiež spolužiačky C.) týka, podľa nej musel obžalovaný vedieť koľko
má svedkyňa-poškodená C. rokov, pretože vedel, koľko má ona sama (svedkyňa) rokov a ona sama bola
rovnaký rok narodenia ako C.. Ani z tejto výpovede nie je podľa názoru súdu možné vyvodiť akýkoľvek
relevantný záver o úmyselnom zavinení obžalovaného. Je totiž úplne irelevantné, že obžalovaný vedel,

koľko má E. K. rokov, pokiaľ zo žiadneho iného dôkazu nevyplynulo, že by vedel o tom, že i E. C. sa
narodila v roku 2002 ako svedkyňa. Ak by súd vyvodzoval právny záver o zavinení obžalovaného jedine
z toho, že obžalovaný sa vzhľadom na vek E. K. ako spolužiačky poškodenej mal domnievať, že i E. C.
sa narodila v roku 2002, nepochybne by išlo o zavinenie nedbanlivosti.

Z úmyselného zavinenia je obžalovaný usvedčovaný jedine svedkyňou-poškodenou E. C.. Tá pred
súdom potvrdila, že s obžalovaným sa spoznala na základnej škole, keď bola na II. stupni. Dodala, že
v tom čase sa iba občas pozdravili a niekedy prehodili pár slov. Ich vzájomný kontakt sa však prehĺbil
cez letné prázdniny, keď mala 14 rokov (tzn. letné prázdniny v roku 2016). Vtedy si spolu začali písať
cez sociálnu sieť „Facebook“. V rámci písania si sa jej obžalovaný opýtal na vek, pričom mu napísala,

že má 14 rokov. O panenstvo prišla s obžalovaným u neho doma v Leopoldove následne po letných
prázdninách.

Z výpovede svedkyne je teda zrejmé, že o svojom veku obžalovanému povedala prostredníctvom
sociálnej siete počas letných prázdnin v roku 2016. Obžalovaný s poškodenou vykonal súlož v

presne nezistenom období od septembra 2016 do 07.11.2016, pričom mal pozitívne vedomosť o
veku poškodenej, ktorá mu v pomerne krátkej minulosti pred skutkom uviedla, že má 14 rokov. Zo
žiadneho ďalšieho dôkazu pritom nevyplynulo a obžalovaný to ani netvrdil, že po vzájomnej komunikácii
so svedkyňou-poškodenou cez „Facebook“ nastala nejaká ďalšia skutočnosť, na základe ktorej by
bolo možné uvažovať, že obžalovaný v čase skutku konal na základe tzv. negatívneho skutkového

omylu, ktorý by vylúčil jeho úmyselné zavinenie (napr. by mu svedkyňa-poškodená vyslovene uviedla,
že mala narodeniny a dosiahla vek 15 rokov). Keďže svedkyňa-poškodená obžalovanému sama
uviedla v podstate v krátkej minulosti pred skutkom, že má vek 14 rokov a zároveň z procesu
dokazovania nevyplynul žiaden dôkaz, z ktorého by vystali akékoľvek rozumné pochybnosti o vedomosti
obžalovaného o veku poškodenej, uzatvára súd, že obžalovaný sledujúc cieľ vykonať súlož so

svedkyňou-poškodenou konal (vo vzťahu k jej veku) v nepriamom úmysle, kedy vedel, že svojim
konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí s tým bol
uzrozumený.

Obhajoba sa snažila spochybniť obsah výpovede svedkyne-poškodenej C. s tvrdením, že svedkyňa

sama vo svojej výpovedi uviedla, že si dátumy nepamätá a má problémy s časom. Túto skutočnosť podľa
obhajoby potvrdzuje i znalkyňa PhDr. T. C. v znaleckom posudku č. 11/2017, zo záverov ktorého vyplýva,
že zapamätávanie a reprodukovanie udalostí je v prípade svedkyne mierne obmedzené vplyvom nízkejúrovnepamäťovýchschopností.Samasvedkyňa-poškodenásanahlavnompojednávaníužnepamätala
na rok, kedy došlo ku skutku a ani na to, aký ročník základnej školy v čase skutku navštevovala.

V súvislosti s námietkami obhajoby musí súd uviesť, že obhajoba na navodenie pochybností účelovo
vytrhla závery znalkyne z celkového kontextu záverov znaleckého posudku č. 11/2017. Zo záverov
znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí PhDr. T. C. v skutočnosti vyplynulo,
že v myslení svedkyne-poškodenej neboli zistené žiadne fabulácie, konfabulácie či iné patologické
obsahy vzťahujúce sa k predmetu vyšetrovania. Poškodená C. je podľa znalkyne schopná vnímať

prežité udalosti, resp. udalosti, ktorých bola svedkom. Jej zapamätávanie a reprodukovanie je mierne
obmedzené vplyvom nízkej úrovne mnestických schopností. Na základe štruktúry intelektu a osobnosti
svedkyne-poškodenej znalkyňa usúdila, že jej výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej
vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska možno považovať za vierohodné. Vyšetrením
neboli zistené žiadne vedomé a motivačné činitele, ktoré by ju viedli k nehovoreniu pravdy v prípade
predmetnej trestnej veci.

Samotnú skutočnosť, že svedkyňa-poškodená si vo svojej výpovedi nespomínala už na rok, kedy došlo
ku skutku a ani na ročník základnej školy v tom čase navštevovala, nepovažuje súd za tak významnú, že
v jej dôsledku by o pravdivosti obsahu jej výpovede mal akékoľvek rozumné pochybnosti. Napriek tomu,
že svedkyňa si na presné časové súvislosti nespomínala, skutočnosť kedy komunikovala s obžalovaným

a kedy mu povedala o svojom veku jednoznačne časovo priradila k letným prázdninám. Letné prázdniny
podľa názoru súdu predstavujú v živote každého žiaka významnú udalosť a preto priradenie určitej
spomienky k významnej udalosti (aj bez bližšej časovej špecifikácie) považuje súd za plne vierohodné.

S poukazom na výsledky procesu dokazovania dospel súd k záveru, že ml. obžalovaný C. ako

všeobecne trestne zodpovedný subjekt svojim úmyselným konaním (nepriamym) naplnil všetky
obligatórne znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. tak po stránke objektívnej,
ako i subjektívnej s čím v príčinnej súvislosti došlo k poruche na objekte chránenom R. zákonom
v podobe záujmu na ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako pätnásť rokov pred
akýmikoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti.

K výroku o treste.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu, prihliadol
na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok v podobe porušenia

objektu chráneného Trestným zákonom, zavinenie vo forme nepriameho úmyslu, pohnútku, existenciu
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a absenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák.,
pričom prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy s tým, že v tomto
smere majú nepochybný význam jednak údaje o obžalovanom vyplývajúce z odpisu jeho registra trestov
a evidencie priestupkov, ako i jeho posudok žiaka zo SOŠ Hotelových služieb a obchodu.

Z dôvodu, že súd ukladal trest mladistvému obžalovanému najprv upravoval trestnú sadzbu ustanovenú
v § 201 ods. 1 Tr. zák. podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. a následne pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa
§ 38 ods. 3 Tr. zák. Na základe takejto úpravy trestnej sadzby mohol súd ml. obžalovanému ukladať
trest vo výmere 18 mesiacov - 46 mesiacov.
Pri mladistvom obžalovanom mal súd na pamäti, že účelom trestu u mladistvého je predovšetkým

vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych
činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených
sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Súd neopomenul,
že pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť
mladistvého,jehovek,rozumovúamravnúvyspelosť,zdravotnýstav,najehoosobné,rodinnéasociálne

pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu
mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

Spoukazomnauvedenézákladnézásadytrestania,berúcdoúvahyjehovek,rodinnéasociálnepomery
a všetky ďalšie relevantné skutočnosti vyplývajúce z dokazovania vykonaného k jeho osobe, z ktorých je

zrejmé, že doposiaľ viedol riadny život, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu mladistvého
obžalovaného, tak z hľadiska individuálnej ako i generálnej prevencie trestu, je postačujúce ukladanie
trestu na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov s jeho podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pričom oznámením sa rozumie

vyhlásenie rozsudku v prítomnosti toho, komu ho doručiť.