Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200047
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200047.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: Alojz Kováčik, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. č.
XXXX, právne zast.: Advokátska kancelária AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP č. 15, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia č. 102252042/2019 zo dňa 25.09.2019, o návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 14.11.2019 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.11.2019 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania
zákonnosti a následne zrušenia (aj) rozhodnutia žalovaného č. 102252042/2019 zo dňa 25.09.2019,
ktorým žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101536076/2019 zo dňa 24.06.2019 potvrdil.
Uvedeným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa podľa § 156 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009

Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 142,10 Eur za nezaplatenie dane z pridanej
hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie jún 2014 v ustanovenej lehote
a v ustanovenej výške.

2. Žalobca v žalobe primárne uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina č. 9OdK/32/2019 zo dňa

07.02.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 31/2019 zo dňa 13.02.2019, kedy sa predmetné
uznesenie stalo aj právoplatným, bol na žalobcu vyhlásený konkurz a zároveň týmto uznesením došlo
aj k oddlženiu žalobcu. Oddlžením bol teda zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze - medzi takéto pohľadávky patrí aj pohľadávka vyrubená napadnutým rozhodnutím. Súd
o konkurze a oddlžení rozhodol na základe 4. časti aktuálneho znenia ZKR, teda časti, na ktorú sa
nepoužije ust. § 47 ZKR. Podľa § 166e ods. 4 ZKR je správca dane na osobu žalobcu povinný hľadieť

ako na osobu, vo vzťahu ku ktorej bolo trvalo upustené od vymáhania pohľadávok, a to aj pohľadávok,
ktoré sú predmetom napádaných rozhodnutí žalovaného. Podľa § 166e ods. 2 ZKR platí, že všetky
pohľadávky, ktoré vznikli pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 ZKR), sú nevymáhateľné v prípade, ak
je vyhlásený konkurz. Na žalobcu bol konkurz vyhlásený dňa 02.01.2018, tzn. všetky pohľadávky, ktoré
voči žalobcovi vznikli do 31.12.2017, sa stali nevymáhateľnými, a to vrátane pohľadávok Slovenskej
republiky z titulu daní. Pohľadávky popísané v napádaných rozhodnutiach sú pohľadávkami z titulu

úrokuzomeškaniazaomeškaniesplnenímdaňovejpovinnostieštevroku2013/2014.Bolotedaprávom
správcu dane prihlásiť si pohľadávky uplatnené v napádaných rozhodnutiach do konkurzu na majetok
žalobcu, pretože podľa § 166a ZKR je možné počas konkurzu uspokojiť len prihlásenú pohľadávku
a neprihlásené pohľadávky, resp. v konkurze neuspokojené pohľadávky sa podľa § 166e ods. 2 ZKR
stávajú nevymáhateľnými. Právna úprava oddlženia podľa ZKR predstavuje vo vzťahu k iným právnym
predpisom lex specialis a vo vzťahu k Daňovému poriadku aj lex posterior. Daňový poriadok v § 158

pracuje s pojmami konkurz a reštrukturalizácia, o ktorých obsahu a význame nebolo pochybností do
účinnosti zák. č. 377/2016 Z. z. (do 01.03.2017). Uvedenou novelou bol pre riešenie úpadku fyzickýchosôb zavedený nový, samostatný, komplexne v ZKR riešený inštitút oddlženia, ktorý v sebe zahŕňa dve
podoby - konkurz fyzickej osoby a splátkový kalendár. Akékoľvek odkazovanie na definíciu pohľadávky
podľa § 158 Daňového poriadku je pre oblasť oddlženia nesprávne a nepoužiteľné a je potrebné

vychádzať len zo zmyslu a účelu oddlženia podľa ZKR. Napadnutými rozhodnutiami tak bolo zasiahnuté
do subjektívnych práv žalobcu, pretože boli vydané v rozpore s ustanoveniami ZKR.

3. V žalobe zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Argumentoval, že
napadnuté rozhodnutia sú právoplatné a po uplynutí lehoty splatnosti bude možné na ich základe viesť

nútený výkon rozhodnutia. Takýto postup by spôsobil žalobcovi závažnú najmä finančnú ujmu, pretože
vzhľadom na výsledok konkurzu vedeného na majetok žalobcu, všetok žalobcov majetok bol predaný,
jediným príjmom žalobcu je jeho mzda, príslušný daňový úrad už vykonáva kroky k tomu, aby mohol
realizovať daňovú exekúciu a podľa § 88 ods. 12 Daňového poriadku platí, že navrátenie do predošlého
stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bude v daňovej
exekúcii na majetok žalobcu vymožená akákoľvek suma, napriek tomu, že rozhodnutia žalovaného v

budúcnosti budú súdom zrušené, vymožené plnenie sa žalobcovi v žiadnom prípade nevráti. Takýto
stav by zasiahol do práv žalobcu vo väčšej miere, ako by tomu bolo v prípade, ak by súd vykonateľnosť
napádaných rozhodnutí odložil. Ako prílohu žalobca pripojil daňovú exekučnú výzvu č. 102483653/2019
zo dňa 05.11.2019 na zaplatenie 16 199,50 Eur.

4. Dňa 19.02.2020 žalobca súdu doručil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100356327/2020 zo
dňa 05.02.2020, ktorým bola daňová exekučná výzva č. 102483653/2019 zo dňa 05.11.2019 potvrdená.
Dňa 17.03.2020 žalobca súdu doručil daňový exekučný príkaz č. 100548543/2020 zo dňa 27.02.2020,
ktorým bola nariadená daňová exekúcia zrážkami zo mzdy žalobcu na vymoženie daňového nedoplatku
vo výške 16 199,50 Eur.

5. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 15.04.2020. Navrhol, aby súd žalobu ako
neopodstatnenú zamietol. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril.

6. Podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) správny súd môže na

návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné
rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov
oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom,

že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok
a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že
príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

8. Súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pokiaľ žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku poukazuje na celkovo jedenásť rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, ktorými boli potvrdené
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Žilina, na základe ktorých je

žalobca povinný zaplatiť daňový nedoplatok (úrok z omeškania) celkom vo výške 16 199,50 Eur,
a v prípade núteného výkonu ktorých by bola žalobcovi spôsobená závažná najmä finančná ujma,
správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je len rozhodnutie žalovaného
č. 102252042/2019 zo dňa 25.09.2019, ktorým žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Žilina č.101536076/2019 zo dňa 24.06.2019 potvrdil. Uvedeným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa
podľa § 156 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 142,10

Eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie
obdobie jún 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Dôvodom na vyhovenie návrhu na
priznanie odkladného účinku sama o sebe nemôže byť len tá skutočnosť, že žalobca je vo viacerých
daňových konaniach daňovým dlžníkom, t. j. že podľa právoplatných rozhodnutí je povinný zaplatiť úrok
z omeškania v určitej výške a v ustanovenej lehote. Pokiaľ by aj správny súd návrhu vyhovel, bola

by odložená vykonateľnosť len vymáhania sumy 142,10 Eur, čo nemôže podstatne ovplyvniť finančnú
situáciu žalobcu.

9. K ďalšiemu dôvodu, pre ktorý by súd mal priznať správnej žalobe odkladný účinok, a to, že vzhľadom
na výsledok konkurzu vedeného na majetok žalobcu, všetok jeho majetok bol predaný, správny súd
uvádza,žeidelenovšeobecnétvrdenia,ktorýmchýbabližšievymedzenieskutkovýchokolnostícelkovej

ekonomickej situácie žalobcu a osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi (okrem uznesenia
Okresného súdu Žilina č. k. 9OdK/32/2019-20 zo dňa 07.02.2019 žalobca iný dôkaz na preukázanie
svojich pomerov nepredložil).

10. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že príslušný

daňový úrad už vykonáva kroky k tomu, aby mohol realizovať daňovú exekúciu, a zároveň poukázal
na existenciu daňového exekučného príkazu č. 100548543/2020 zo dňa 27.02.2020, ktorým daňová
exekúcia už bola nariadená zrážkami zo mzdy žalobcu na vymoženie daňového nedoplatku vo výške
16 199,50 Eur, správny súd uvádza, že zo žalobcom predloženého daňového exekučného príkazu o. i.
vyplýva, že platiteľ mzdy nesmie žalobcovi zrážať z mesačnej mzdy základnú sumu, výpočet ktorej je

stanovený v nariadení vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a
zároveň je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu ako dovoľujú osobitné ustanovenia
len v prípade, ak s tým žalobca súhlasí. Po vykonaní zrážok teda žalobcovi zostane príjem minimálne
vo výške životného minima na pokrytie nevyhnutných potrieb.

11. Pokiaľ žalobca argumentoval, že podľa § 88 ods. 12 daňového poriadku je navrátenie do predošlého
stavu v daňovom exekučnom konaní vylúčené, správny súd uvádza, že ide o zásadu zákazu restitutio
in integrum statu quo antem, podľa ktorej je navrátenie do predchádzajúceho stavu v exekučnom
konaní vylúčené a ktorá chráni dobromyseľnosť tretej osoby, a to napr. vydražiteľa hnuteľných vecí,
nehnuteľných vecí a pod. Táto zásada znamená, že právne pomery niekoho iného ako účastníka

konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť exekúciou dotknuté. Nemožno však z nej vyvodiť, že by za
podmienok stanovených zákonom nebolo možné dosiahnuť nápravu nesprávností rozhodnutí vydaných
v exekučnom konaní, týkajúcich sa výlučne účastníkov exekučného konania. (obdobne uznesenie NS
SR sp. zn. 5MCdo/5/2008).

12. Nakoľko žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná
ujma, správny súd dospel k záveru, že nebolo možné návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe podľa § 185 SSP vyhovieť, preto uvedený návrh žalobcu zamietol v súlade s § 188 SSP.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.
(§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)