Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213134
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4317213134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I., J. XXXX/
XX, proti žalovanému: Home Credit Slovakia a. s., IČO: 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická
7434/147, zastúpený: Advokátska kancelária Goliášová Gabriela, s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25,
Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, vydanie bezdôvodného
obohatenia a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25. júna 2018
č.k. 5Csp/120/2017-186, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov III. a VI. p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (OS Levice) rozsudkom zo dňa 25.06.2018 č.k. 5Csp/120/2017-186 konanie
čiastočne,čodosumy370eurzastavil(výrokI.).Dohoduozrážkachzomzdyzodňa19.04.2013,ktoráje
súčasťou úverovej zmluvy č. 4304085435 určil súd za neplatnú (výrok II.). Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.228,84 eura, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok IV.). Zároveň ponechal v platnosti neodkladné opatrenie
nariadené uznesením OS Levice zo dňa 18.09.2017, č.k. 5Csp/120/2017, ktorým bola žalovanému

uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.04.2013 a to až do
právoplatného skončenia konania (výrok V.).

2. O náhrade trov konania rozhodol súd s tým, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
(výrok VI.). V tejto časti svoje rozhodnutie odôvodnil aplikovaním ust. § 255 ods. 2 v spojení s §
256 ods. 1 CSP, pretože žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie
žaloby v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy 300 eur a sumy 70 eur, t.j. spolu 370 eur. Zároveň žalobca

nebol úspešný v časti, ktorou sa domáhal bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z uvedených dôvodov,
keďže žalobca bol úspešný v súdnom konaní len čiastočne a žalovaný mal len čiastkový úspech v
konaní, tak súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalovaný uzavrel so žalobcom formulárovú zmluvu, ktorou boli žalobcovi poskytnuté
finančné prostriedky, pričom žalovaný konal pri tejto činnosti ako právnická osoba - podnikateľ v

rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (poskytovanie úverov) a žalobca uzatváral túto zmluvu
ako fyzická osoba - nepodnikateľ. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by finančné
prostriedky boli poskytované žalobcovi na výkon podnikania alebo podnikateľskú činnosť. Preto súd
s prihliadnutím na formulárový charakter zmluvy, ktorá bola vopred pripravená žalovaným a žalobcanemohol ovplyvniť jej obsah, považoval žalobcu za spotrebiteľa a žalovaného za dodávateľa (veriteľa)
a to s poukazom na ust. § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch z
dôvodu, že vzhľadom na dojednané zmluvné podmienky poskytnutého úveru ide o spotrebiteľský

úver, tak ako ho definuje tento zákon vo svojom ust. § 1 ods. 2. Medzi stranami sporu následne
vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah na základe spotrebiteľskej zmluvy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
vo všeobecnosti typické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník pritom upravuje

všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok obsiahnutých v spotrebiteľských zmluvách. V prípade ak
sú dojednané ustanovenia, ktoré sú obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách a spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré zákon
sankcionuje neplatnosťou. Zákonodarca predpokladá, že dodávateľ má pri uzatváraní spotrebiteľských
zmlúv také vedomosti a skúsenosti, ktoré ho oproti spotrebiteľovi zvýhodňujú ako účastníka zmluvného
vzťahu založeného práve spotrebiteľskou zmluvou. Následne súd preskúmal uzavretú zmluvu a dospel

k záveru, že táto neobsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to z dôvodu, že v nej nie je v súlade so zákonom uvedený údaj o RPMN, pretože je uvedený v
rozmedzí od 16,6% do 17,1%. Podľa názoru súdu je tento údaj dôležitý preto, že umožňuje spotrebiteľovi
posúdiť výhodnosť úveru, a preto by mal byť tento údaj uvedený jasne, určito a zrozumiteľne. Okrem
toho celková výška úveru, ktorú mal zaplatiť žalobca žalovanému bola uvedená nesprávne, pretože

v nej neboli zahrnuté poplatky za poistenie, resp. za poskytnuté služby, pričom podľa názoru ide o
doplnkovéslužbypodľa§2písm.g)zák.č.129/2010Z.z.,súvisiacesúveromatakétoslužbyjepotrebné
zaradiť do celkových nákladov spotrebiteľa podľa § 2 písm. i) cit. zákona a aj zohľadniť pri samotnom
výpočte RPMN. Z uvedeného dôvodu považoval súd za nesprávne uvedenú výšku RPMN v neprospech
spotrebiteľa, pretože po započítaní týchto poplatkov je RPMN vyššia ako v predmetnej zmluve. Podľa

prepočtu súdu na interaktívnej kalkulačke je RPMN vo výške 20,77% (pri prepočte boli použité tieto
parametre: výška úveru 3.000 eur, doba splácania úveru 84 mesiacov a výška mesačnej splátky 64,86
eura). Zároveň podľa prepočtu súdu celková čiastka, ktorú mal zaplatiť žalobca ako spotrebiteľ mala
predstavovať sumu vo výške 5.448,24 eura (84 x 64,86 eura), a nie 4.956 eur ako je uvedené v
článku 50 úverovej zmluvy zo dňa 19.04.2013. S poukazom na tieto dôvody je takýto úver bezúročný

a bezpoplatkový vzhľadom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z., pretože predmetná
zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti, resp. údaj o výške RPMN bol uvedený v neprospech
spotrebiteľa. Pretože žalobca zaplatil žalovanému sumu 4.228,84 eura, pričom jeho povinnosťou bolo
z titulu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru zaplatiť iba sumu poskytnutého úveru 3000 eur, rozdiel
medzi týmito sumami (4.228,84 eura - 3.000 eur) predstavuje suma 1.228,84 eura, o ktorú sumu sa

žalovaný na úrok žalobcu bezdôvodne obohatil a to bez právneho dôvodu. Zaplatenie úhrad spolu v
sume 4.228,84 eura v prospech žalovaného žalobcom, resp. jeho zamestnávateľom bolo preukázané
výpisom z účtu (majiteľa V.) a účtu žalobcu, čo vyplýva zo správ od S., pričom údaje v tomto smere
nespochybnila žiadna zo strán tohto sporu. Súd následne zaviazal žalovaného žalobcovi túto sumu
sústavného bezdôvodného obohatenia (1.228,84 eura) zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

4. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.04.2013 ako súčasť úverovej zmluvy z tohto istého dňa
vyhlásil za neplatnú, pretože išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 5 OZ. Predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy bola priamo súčasťou úverovej zmluvy, nebola individuálne dohodnutá a

bola tak naformulovaná, že prípadný nesúhlas s takouto dohodou o zrážkach zo mzdy mal byť zaškrtnutý
krížikom.Okremtohotátodohodabolanapísanámenšímpísmomakovprípadeúverovejzmluvy,apreto
mohla spotrebiteľovi pri uzatváraní úverovej zmluvy uniknúť pozornosti, že sa napriek tomu považovala
za uzavretú, pretože žalobca ako spotrebiteľ musel vyjadriť výslovný nesúhlas s jej uzavretím. Takéto
dojednanie zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach v prospech žalovaného a je v neprospech

spotrebiteľa. Súd zistil, že aj v inom súdnom konaní bola obdobne formulovaná dohoda o zrážkach zo
mzdy v spojení s hlavou 6 § 1 úverových podmienok vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku
(rozsudok OS Spišská Nová Ves zo dňa 03.09.2013 č.k. 16C/111/2012 v spojení s rozsudkom v KS v
Košiciach č.k. 5Co/554/2013 zo dňa 19.06.2014). Z uvedených dôvodov považoval súd takúto dohodu
o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho bol aj daný naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti tejto dohody, pretože priamo vyplýva z § 53 ods. 1, 5 OZ.

5. Súd konanie čiastočne, ohľadne 370 eur zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP, pretože žalobca podanú
žalobu v časti uplatňovanej nemajetkovej ujmy 300 eur, ako aj čo do sumy 70 eur čiastočne zobral späť.6. Podaná žaloba žalobcu bola zamietnutá aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že predmetný
úver je bezúročný a bezpoplatkový, pretože od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis - CSP,

pričom žaloba, že úver je bezúročný a bezpoplatkový je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP. V danom
prípade tak ide o negatívnu určovaciu žalobu a pre takýto typ žaloby zákon určuje procesnú podmienku,
existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že tu takéto právo na úroky a poplatky nie je.
Naliehavý právny záujem nemôže byť však daný tým, kde právna otázka majúca s vyriešiť v konaní
o určenie má len povahu otázky predbežnej, či čiastkovej. Vzhľadom k tomu, že bola podaná žaloba

na plnenie, v ktorej sa riešila prejudicionálna otázka či úver je bezúročný a bezpoplatkový. tak súd v
tejto časti žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom
negatívnom určení.

7. Súd zároveň ponechal v platnosti aj nariadené neodkladné opatrenie OS Levice dňa 18.09.2017 a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej v záujme ochrany spotrebiteľa.

8. Proti tomuto rozsudku v častiach jeho výrokov III. a VI. podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc
odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie OS Levice dňa 25.06.2018 sp. zn. 5Csp/120/2017 zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípade, aby rozhodnutie prvej inštancie zmenil a priznal
žalovanému náhradu trov konania (prvoinštančného a aj odvolacieho). Odvolacie dôvody vymedzil s

poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

9. Pokiaľ ide o výpočet výšky RPMN, tak použil vzorec, ktorý uvádza zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojej
prílohe, a preto si myslí, že jeho výpočet výšky RPMN je správny. Pokiaľ súd prvej inštancie realizoval
svoj výpočet podľa internetovej kalkulačky, čo sa týka výšky RPMN, tak internetové kalkulačky majú

iba informatívny charakter, ktorý nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci nesprávnu
hodnotu RPMN, pretože tieto portály nie sú kompetentné a smerodajné na vyhodnocovanie správnosti
výpočtu RPMN. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie OS Senica sp. zn. 9CSP/188/2017.

10. Z úpravy § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. nevyplýva, že výška RPMN musí byť v zmluve

uvedená jednoznačne konkrétnym číslom. Judikatúra súdov v oblasti dodržiavania náležitostí úrokových
zmlúv v spotrebiteľských vzťahoch je veľmi rôznorodá a nejednoznačná, pričom však dochádzalo aj
k zmenám zákona č. 129/2010 Z.z. postupným vývojom, na ktoré je podľa uznesenia NS SR zo dňa
22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017 potrebné prihliadať aj pri doterajšej úprave tohto zákona. Väčšina
doterajšej rozhodovacej praxe všeobecných súdov je datovaná však skôr, ako došlo k rozhodnutiu

Súdneho dvora EÚ ohľadne sporného výkladu náležitostí úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zák.
č. 129/2010 Z.z. Postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľskom spore ešte neznamená,
že tejto strane bude poskytnutá bezbrehá ochrana voči dodávateľovi ako strane silnejšej, bez ohľadu
na platné právo.

11. V rámcovej úverovej zmluve je poistenie uvedené ako poistenie výdavkov (doplnkové služby).
Pokiaľ by klient o poistenie záujem nemal, v príslušnej kolónke by bolo uvedené „bez poistenia“.
Uvedenú službu si klient zvolil, preto sa do políčka vpísalo slovo „ANO“. S týmto súvisí aj nutnosť
odpočítať od sumy 5.448,24 eura úhradu za poistné 383,88 eura na dobrovoľnú službu odložené
splátky 83,16 eura a za službu zmena výšky a počtu splátok 25,2 eura, pričom následne je výsledkom

suma 4.956 eur, tak ako bola uvedená v úverovej zmluve č. 4304085435 ako celkovo splatná suma
spotrebiteľovi. Obdobný právny názor zaujal aj OS Brezno v konaní sp. zn. 4C/40/2014. Dojednané
poistné a ani ďalšie doplnkové (alternatívne) služby preto v zmysle úpravy podľa písm. g) nebolo
potrebné započítať do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úrokom, čo sa
nakoniec odzrkadlilo aj v celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom. Žalovaný zastáva názor, že uvedený

postup bol v súlade so zákonným znením, pričom považuje za nedôvodné sankcionovať postup v zmysle
zákona bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru žalobcovi.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného
na neho pôsobí zmätočne. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať správne RPMN sa nedá

hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu. V čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy žalovaný nepostupoval v zmysle dikcie zák. č.
129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, odvoláva sa na novelizáciu, ktorá
platí od 01.05.2018, neberúc zreteľ na to, že retroaktivita nie je prípustná. Do pozornosti odvolaciehosúdu dal obsah nasledovných rozhodnutí: rozsudok OS Vranov nad Topľou sp. zn. 7C/96/2016 zo
dňa 01.06.2017, bližšie nešpecifikovaný rozsudok OS Žilina, rozsudok KS v Banskej Bystrici sp. zn.
12Co/303/2015 zo dňa 30.06.2013, rozsudok KS v Banskej Bystrici sp. zn. 12Csp/166/2016 zo dňa

30.05.2017 a rozsudok KS v Prešove zo dňa 12.12.2011 sp. zn. 7Co/84/2011. Na základe uvedených
skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny.

13. Krajský súd v Nite, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v častiach jeho výrokov III. a

VI., viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§380ods.1CSPacontrario)dospejúcktomuzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
je potrebné v napadnutých výrokoch III. a VI. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôvody súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôvody v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15.Vprejednávanejvecisúdprvejinštancievsúvislostisrozhodovanímouplatnenýchnárokochžalobcu
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj následne pri dodržaní myšlienkového postupu
hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, t.j. jednotlivo ako aj v
ich vzájomnej súvislosti aj správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení špeciálneho právneho
predpisu (zák. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch) a zároveň aj všeobecného právneho

predpisu (Občiansky zákonník). Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho napadnutých výrokoch III. a VI., ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom
odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku v častiach
týkajúcich sa výrokov III. a VI., s ktorými sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že súd prvej
inštancie precíznym spôsobom vyhodnotil tie esenciálne náležitosti, ktoré musí v zmysle § 9 ods. 1,
2 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, v danom prípade
uzatvorená dňa 19.04.2013. Ak prvoinštančný súd v rámci prejudiciálnej otázky vyhodnotil daný
spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi v sume 3.000 eur za bezúročný a bezpoplatkový s poukazom

na ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, tak jeho postup v tomto smere
hodnotí odvolací súd po právnej stránke za vecne správny. Na margo súdom prvej inštancie vytýkaných
nedostatkov ohľadne výšky RPMN obsiahnutej v predmetnej úverovej zmluve je potrebné súhlasiť s
konštatovaním súdu v tom smere, že RPMN v zmluve uvedené, a to v rozmedzí od 16,6% do 17,1%,
nekorešponduje zákonu (§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.). Citované ust. zákona totiž vyžaduje, aby

veriteľ uviedol v zmluve RPMN, pričom súd stanovenie akéhosi rozmedzia v percentách nepovažuje
za uvedenie sadzby RPMN, ktorá má byť definitívne určená pri podpise zmluvy. Ak si má veriteľ splniť
rámec všetkých povinností voči dlžníkovi podľa § 4 a nasl. zák. č. 129/2010 Z.z., musí totiž vedieť určiť
RPMN v čase uzatvorenia zmluvy, pričom oznámenie tohto údaju nemôže odkladať na čas po uzavretí
zmluvy, pretože táto esenciálna náležitosť zmluvy musí byť vyjadrená v obsahu zmluvy jasne a určite,

aby nemohli vznikať žiadne pochybnosti do budúcnosti.

17. Pokiaľ ide o prerátanie správnosti výšky RPMN obsiahnutej v predmetnej úverovej zmluve zo strany
prvoinštančného súdu tým spôsobom, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolacísúd k tomuto výpočtu poznamenáva, že tento korešponduje so spôsobom výpočtu, tak ako je uvedený
na internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky, čo znamená, že by sa nemal odmietať,
tak ako tvrdí žalovaný vo svojom odvolaní.

18. Odvolací súd sa stotožňuje aj s postupom prvoinštančného súdu, na základe ktorého do celkovej
výšky sumy, ktorú mal žalobca zaplatiť žalovanému z titulu poskytnutého spotrebiteľského úveru bolo
potrebné zahrnúť aj poplatok za poistenie, resp. za poskytnuté služby, pretože v zmysle § 2 písm. g)
zák. č. 129/2010 Z.z. ide o doplnkové služby súvisiace s poskytnutým úverom, ktoré je potrebné zahrnúť

do celkových nákladov spotrebiteľa a to s poukazom na ust. § 2 písm. i) cit. zákona.

19. V kontexte uvedených dôvodov odvolací súd podané odvolanie žalovaného zo dňa 03.10.2018
smerujúce voči výrokom III. a VI. napadnutého rozsudku OS Levice zo dňa 25.06.2018 č.k.
5Csp/120/2017-186 vyhodnotil za nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s
tým, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
si ich náhradu neuplatnil.

22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).