Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916207959
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7916207959.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: Z. K., rod. H., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom M. R. P. XXXX/XXX, O., zast.: H. kancelária Y.. J. D., s.r.o. , D. XX, XXX XX
X., proti žalovanému: N.. T. K., rod. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. R. P. XXXX/XXX, O., zast. T.. I.
K., advokát K. s.r.o., so sídlom L. U. XXXX, XXX XX O., N.: XX XXX XXX o vylúčenie užívacieho práva
k bytu t a k t o

r o z h o d o l :

I. U. žalobu z a m i e t a .

II. Z. p r i z n á v anáhradu trov konania proti žalobcovi vo výške XXX%.

o d ô v o d n e n i e :

X. Konajúcemu súdu bol dňa XX.XX.XXXX doručený zo strany navrhovateľky návrh na vydanie
predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. X písm. g) C., ktorým sa navrhovateľka dožadovala
toho, aby súd nariadil odporcovi, aby nevstupoval dočasne do bytu č. XX B. X. L. X. J. U.. Č..
E. B. D.. T..G..Š. G. Č.. E. P. O., a to až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie odporcu
z užívania nehnuteľnosti bytu č. XX na 6. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na ul. M.R.P.
orientačné číslo XXX v O.. B. na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že
účastníci konania sú manželmi a navrhovateľka z dôvodu nevery odporcu, a z dôvodu konfliktov

medzi manželmi podala návrh na začatie konania o rozvod manželstva, ktoré je vedené na
OS O. pod č.k. XP/XX/XXXX. Z ich manželstva pochádzajú dve deti a to dcéra J., B.. XX.XX.E. H.
T.. U. U., B.. XX.XX.E.. Po podaní návrhu na rozvod sa správanie odporcu voči navrhovateľke
zhoršilo. B. žiadal navrhovateľku - manželku, aby návrh stiahla, no keď tá nesúhlasila, odporca
pochopil, že návrh nestiahne a začal manželke - navrhovateľke úmyselne ubližovať, vyhrážať sa
jej, zastrašovať ju, zneužívať svoju moc ( najmä ekonomickú ) a vyvíjať na ňu nátlak. Y. prejavy sa
stále stupňujú a odporca začal z domu vynášať veci ako napríklad kuchynské riady a podobne. B.

prestal manželke - navrhovateľke prispievať na potreby detí a požadoval od nej úhradu polovice
nákladov na domácnosť. U. ekonomickú prevahu, keďže pracuje ako riaditeľ pobočky banky v O.
( s príjmom cca X.XXX Q. mesačne, oproti navrhovateľke s príjmom cca XXX Q. mesačne) začal
zneužívať tak, že manželke - navrhovateľke uviedol „ keď sa chceš rozviesť, tak uvidíme z čoho
budeš žiť“ . Od uvedenej doby manželke - navrhovateľke na domácnosť a maloletého syna nijako
neprispieva. J., ktorá študuje na vysokej škole v zahraničí povedal, že pre neho prestala existovať
a že ju nebude už podporovať. Na jej výživu prispel od februára XXXX sumou spolu iba XXX Q.. W.

vyššie uvedeným správaním nedosiahol svoj cieľ, začal sa manželke - navrhovateľke vyhrážať a
začal ju zastrašovať, že súdom nič nedosiahne keďže on si zaplatí právnikov, a že má bratrancov
sudcov a že si to vybaví a že bude robiť vo všetkom prieťahy, že má dosť peňazí a môže sa
súdiť dlho, kým ona nebude mať z čoho žiť. U. vyhrážky o prieťahoch naplnil aj tým, že dňaXX.XX.XXXX požiadal o odročenie pojednávania o určenie výživného voči dcére, ktoré sa malo
uskutočniť dňa XX.XX.XXXX s tým, že len XX.XX.XXXX si našiel právneho zástupcu a potrebuje sa
na pojednávanie pripraviť. C. došiel so svojím správaním až tak ďaleko, že v mesiaci apríl XXXX

sa nabúral do mailovej schránky navrhovateľky, prezeral si jej súkromnú mailovú komunikáciu,
čím porušil listové tajomstvo a následne si jej súkromné správy preposlal na svoj mail. C. začal
byť voči navrhovateľke aj agresívny, najskôr si u nej vynucoval intímny styk, čo navrhovateľka
odmietla a musela sa pred ním zamknúť v spálni. C. jej neskôr, aby sa nemohla pred ním ukryť,
kľúč od spálne zobral. H. odporcu sa postupne stupňovala, najmä keď videl, že navrhovateľka

ho ignoruje a snaží sa mu vyhýbať. B. sa jej vyhrážal, že ju „ vyhodí z balkóna“ a podobne a až
dňa XX.XX.XXXX navrhovateľku o XX.XX hod. napadol fyzicky. C. sa od navrhovateľky ako ďalšiu
formu nátlaku dožadoval, aby mu odovzdala jej mobilný telefón, ktorý navrhovateľka používa s
odôvodnením, že telefón patrí do X., a že on má na neho tiež nárok a že ho chce. C. má pritom
vlastný mobilný telefón, ktorý bežne používa. B. samozrejme takúto absurdnú požiadavku odmietla,
na čo ju odporca fyzicky napadol, poobíjal ju o stoličku, kuchynskú linku a ďalší nábytok. U.

celého napadnutia bol aj maloletý syn U., ktorý v kuchyni, kde sa napadnutie odohralo práve
raňajkoval. C. navrhovateľke násilím mobilný telefón zobral. B. zo strachu o seba a maloletého syna
utekala do izby, kde sa zamkla a zo synovho telefónu privolala políciu. T. telefón jej vrátil až na
výzvu polície. B. po tom, čo absolvovala ošetrenia a podstúpila potrebné vyšetrenia, oznámila
na C. oddelení PZ v O., že došlo k násiliu. C. činné v trestnom konaní v zmysle § 27a zák. č.

XXX/XXXX Z.z. o policajnom zbore vykázali odporcu zo spoločného obydlia na dobu XX dní. B.
má vzhľadom na stupňujúcu sa intenzitu agresivity odporcu dôvodnú obavu o svoju bezpečnosť,
zdravie a svoj život. L. nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. X písm. g) C. postačuje,
ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. C. dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky

rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí, ako nanajvýš pravdepodobná. J. podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa ust. § 76 ods. X
písm. g) C. preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi keďže ide o konanie z hľadiska procesného
maximálne zrýchlené. B. má za to, že nakoľko podaniu návrhu predchádzalo opatrenie podľa ust.
§ 27 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o policajnom zbore, k záveru, že je tu dôvodné podozrenie z násilia

dospela aj polícia a zároveň nie je potrebné klásť na podanie navrhovateľky také vysoké nároky,
ako v prípade, ak by takýto postup zo strany polície uplatnený nebol. H. predbežného opatrenia v
zmysle § 76 ods. X písm. g) C. je pre navrhovateľku jediným účinným prostriedkom preventívneho
riešenia násilia v domácnosti účastníkov. B. by tak nemusela opúšťať svoje obydlie, ak sa chce
chrániť pred opätovnými útokmi odporcu a tiež, aby nemusela žiť v strachu a obavách o svoj život a

zdravie vo svojom obydlí. P. na vyššie uvedené skutočnosti je tu preukázateľný naliehavý právny
záujem a dôvody k tomu, aby súd podľa § 76 ods. X písm. g) C. nariadil predbežné opatrenie a to
v zmysle, že nariaďuje odporcovi, aby nevstupoval dočasne do bytu č. XX B. X. L. X. J. U.. Č.. E.
B. D.. T..G..Š.B. C. Č. XX P. O., a to až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie odporcu
z užívania nehnuteľnosti bytu Č.. XX B. X. L. X. J. U.. Č.. E. B. D.. T..G..Š. C. Č. XX P. O..

X. W. súd dňa XX.XX.XXXX uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XX vo výroku I. nariadil odporcovi N..
T. K., B.. XX.XX.E., X. T..G..Š. E./E., O., aby sa nedomáhal vstupu a nevstupoval dočasne do bytu
Č.. XX B. X. L. X. J. U.. Č.. E. B. D.. T..G..Š. C. Č. XX P. O. ako aj do spoločných priestorov
tohto bytového domu, v ktorom býva navrhovateľka Z. K. G.. H., B.. XX.XX.E., O. X. T..G..Š. E./E.,
O. vo vzťahu ku ktorej je dôvodné podozrivý z násilia, a to až do právoplatného skončenia konania

o vylúčenie z práva užívania bytu. Vo výroku II. konajúci súd nariadil odporcovi povinnosť zdržať
sa zásahu do práv navrhovateľky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo
výroku N.. uložil navrhovateľke, aby v lehote XX od doručenia uznesenia o nariadení predbežného
opatrenia podala návrh o začatí konania o vylúčenie odporcu z užívania bytu Č.. XX B. X. L. X.
J. U.. Č.. E. B. D.. T..G..Š. C. Č. XX P. O. ako aj do spoločných priestorov tohto bytového domu

na vecne a miestne príslušnom súde a vo výroku IV. rozhodol o trovách konania predbežného
opatrenia, že bude rozhodnuté vo veci samej.
X. Dňa XX.XX.XXXX bolo zo strany odporcu doručené konajúcemu súdu odvolanie proti uzneseniu
č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým konajúci súd vyhovel návrhu navrhovateľky
na nariadenie predbežného opatrenia.

X. Konajúcemu súdu bola zo strany žalobkyne dňa XX.XX.XXXX doručená žaloba o vylúčenie
užívacieho práva druhého manžela k bytu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd úplne vylúčil
odporcu z užívania X. Č.. XX B. X. L. X. J. U.. Č.. E. B. D.. T..G..Š. C. Č. XX P. O. ako aj
zo spoločných priestorov bytového domu, v ktorom býva žalobkyňa, a žalovaný je povinný dotohto bytu nevstupovať do právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po rozvode manželstva. Z. žalobkyňa odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalobca sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetného bytu a sú manželmi. Z. z dôvodu nevery žalovaného a z dôvodu

konfliktov medzi manželmi podala návrh na začatie konania o rozvod manželstva, ktoré je vedené
na OS O. po č.k. XP/XX/XXXX. Z ich manželstva pochádzajú dve deti dcéra J., B.. XX.X.E. a maloletý
syn U., B.. XX.XX.E.. Po podaní návrhu na rozvod sa správanie odporcu voči navrhovateľke
zhoršilo. B. žiadal navrhovateľku - manželku, aby návrh stiahla, no keď tá nesúhlasila, odporca
pochopil, že návrh nestiahne a začal manželke - navrhovateľke úmyselne ubližovať, vyhrážať sa jej,

zastrašovať ju, zneužívať svoju moc ( najmä ekonomickú ) a vyvíjať na ňu nátlak. Y. prejavy sa stále
stupňujú a odporca začal z domu vynášať veci ako napríklad kuchynské riady a podobne. B. prestal
manželke - navrhovateľke prispievať na potreby detí a požadoval od nej úhradu polovice nákladov
na domácnosť. U. ekonomickú prevahu, keďže pracuje ako riaditeľ pobočky banky v O. ( s príjmom
cca X.XXX Q. mesačne, oproti navrhovateľka s príjmom cca XXX Q. mesačne) začal zneužívať tak,
že manželke - navrhovateľke uviedol „ keď sa chceš rozviesť, tak uvidíme z čoho budeš žiť“ . Od

uvedenej doby manželke - navrhovateľke na domácnosť a maloletého syna nijako neprispieva.
J., ktorá študuje na vysokej škole v zahraničí povedal, že pre neho prestala existovať a že ju
nebude už podporovať. Na jej výživu prispel od februára XXXX sumou spolu iba XXX Q.. W. vyššie
uvedeným správaním nedosiahol svoj cieľ, začal sa manželke - navrhovateľke vyhrážať a začal ju
zastrašovať, že súdom nič nedosiahne, keďže on si zaplatí právnikov a že má bratrancov sudcov

a že si to vybaví, a že bude robiť vo všetkom prieťahy, že má dosť peňazí a môže sa súdiť dlho,
kým ona nebude mať z čoho žiť. U. vyhrážky o prieťahoch naplnil aj tým, že dňa XX.XX.XXXX
požiadal o odročenie pojednávania o určenie výživného voči dcére, ktoré sa malo uskutočniť dňa
XX.XX.XXXX s tým, že len XX.XX.XXXX si našiel právneho zástupcu a potrebuje sa na pojednávanie
pripraviť. C. došiel so svojím správaním až tak ďaleko, že v mesiaci apríl XXXX sa nabúral do

mailovej schránky navrhovateľky, prezeral si jej súkromnú mailovú komunikáciu, čím porušil listové
tajomstvo a následne si jej súkromné správy preposlal na svoj mail. C. začal byť voči navrhovateľke
aj agresívny, najskôr si u nej vynucoval intímny styk, čo navrhovateľka odmietla a musela sa pred
ním zamknúť v spálni. C. jej neskôr aby sa nemohla pre ním ukryť kľúč od spálne zobral. H.
odporcu sa postupne stupňovala, najmä keď videl, že navrhovateľka ho ignoruje a snaží sa mu

vyhýbať. B. sa jej vyhrážal, že ju „ vyhodí z balkóna“ a podobne a až dňa XX.XX.XXXX navrhovateľku
o XX.XX hod. napadol fyzicky. C. sa od navrhovateľky ako ďalšiu formu nátlaku dožadoval, aby mu
odovzdala jej mobilný telefón, ktorý navrhovateľka používa s odôvodnením, že telefón patrí do X.,
a že on má na neho tiež nárok a že ho chce. C. má pritom vlastný mobilný telefón, ktorý bežne
používa. B. samozrejme takúto absurdnú požiadavku odmietla, na čo ju odporca fyzicky napadol,

poobíjal ju o stoličku, kuchynskú linku a ďalší nábytok. U. celého napadnutia bol aj maloletý syn
U., ktorý v kuchyni, kde sa napadnutie odohralo práve raňajkoval. C. navrhovateľke násilím mobilný
telefón zobral. B. zo strachu o seba a maloletého syna utekala do izby, kde sa zamkla, a so synovho
telefónu privolala políciu. T. telefón jej vrátil až na výzvu polície. B. po tom, čo absolvovala ošetrenia
a podstúpila potrebné vyšetrenia, oznámila na C. oddelení PZ v O., že došlo k násiliu. C. činné v

trestnom konaní v zmysle § 27a zák. č. XXX/XXXX Z.z. o policajnom zbore vykázali odporcu zo
spoločného obydlia na dobu XX dní. B. má vzhľadom na stupňujúcu sa intenzitu agresivity odporcu,
dôvodnú obavu o svoju bezpečnosť, zdravie a svoj život. Na základe tohto návrhu žalobkyne
C. súd O. vydal predbežné opatrenie č.k. XC/XXX/XXXX-XX, ktorým nariadil žalovanému, aby
nevstupoval do bytu, ktorý bol spoločnou domácnosťou účastníkov a zároveň konajúci súd uložil

povinnosť žalobkyni podať v lehote XX dní odo dňa doručenia predbežného opatrenia návrh
na začatie konania- žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania bytu. Z. si predbežné opatrenie
prevzala dňa XX.XX.XXXX. Z. od XX.XX.XXXX býva u svojich rodičov na adrese J. E./X, E. XX O.
a podľa vyjadrení žalovaného na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vo veci rozvodu manželstva, má
tam vytvorené podmienky na bývanie. Z. v tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 146 ods. X

C. zákonníka, ktoré citované ustanovenie umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie právo
jedného z manželov k domu, resp. k bytu, ktorý je predmetnom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. E. tejto úpravy je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva. O. obmedzenie, resp. vylúčenie
užívacieho práva k spomínaným nehnuteľnostiam, teda prichádza od úvahy vtedy, ak vo vzťahu

k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému alebo
psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. I keď zo znenia zákona vyplýva, že návrh na
obmedzenie užívacieho práva k bytu môže podať ktorýkoľvek z manželov, zmysel tohto zákona,
jeho ustanovenia nasvedčujú tomu, že takýto návrh môže podať ( ak má k tomu legitimáciu)ten z manželov, na ktorom bolo fyzické alebo psychické násilie páchané, resp. voči ktorému
smerovala hrozba takéhoto násilia, pričom smeruje voči tomu manželovi, ktorý sa fyzického alebo
psychického násilia dopúšťa, alebo takýmto násilím hrozí. P. na vyššie uvedené má preto žalobkyňa

za to, že predmetné stíhanie žalovaného je dôvodné a bolo preukázané násilné správanie sa
žalovaného, z uvedeného dôvodu má žalobkyňa obavu, že násilné správanie sa žalovaného bude
pokračovať v prípade, že nebude vylúčený z užívania bytu a bojí sa s ním zotrvať v byte. D. obava
zahŕňa aj obavu o bezpečnosť ich maloletého syna, ktorý žije s nimi v spoločnej domácnosti a
ktorý bol svedkom útoku žalovaného na žalobkyňu. Z. má za to, že nie je v záujme maloletého

dieťaťa, aby bolo svedkom konfliktov a agresívneho správania sa otca voči matke a tiež nemá inú
možnosť ubytovania, keďže svoju rodinu má až v U. B. P., z takejto diaľky nemôže dochádzať
do zamestnania v O.. O. sa aplikácia § 146 ods. X C. zákonníka javí pre žalobkyňu v súčasnosti
jediným účinným prostriedkom preventívneho riešenia násilia v domácnosti účastníkov. Z. by tak
nemusela opúšťať svoje obydlie ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi žalovaného, a tiež
by nemusela žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie vo svojom obydlí. Na základe vyššie

uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že je tu preukázateľný právny záujem a dôvody k
tomu, aby súd v zmysle § 146 ods. X C. zákonníka rozhodol tak, že úplne vylúči žalovaného z
užívania bytu Č.. XX B. X. L. X. J. U.. Č.. E. B. D.. T..G..Š. C. Č. XX P. O..
X. O odvolaní žalovaného proti uzneseniu C. súdu O. č.k. XC/XXX/XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorým C. súd O. rozhodol o nariadení predbežného opatrenia v zmysle návrhu žalobkyne na

vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. X písm. g) C. rozhodol W. súd v W. uznesením
č.k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX, ktorým potvrdil uznesenie C. súdu O. vo výroku o
nariadení neodkladného opatrenia, ktorým nariadil žalovanému nevstupovať dočasne do bytu Č..
XX B. X. L. X. J. U.. Č.. E. B. D.. T..G..Š. C.B. Č. XX P. O. ako aj do spoločných priestorov
tohto bytového domu, zmenil uznesenie vo výroku o určení času trvania neodkladného opatrenia

tak, že žalovanému nariadený zákaz vstupu trvá XX dní od doručenia tohto uznesenia a zrušil
uznesenie vo výroku, ktorým súd nariadil žalovanému nedomáhať sa vstupu do bytu a zdržať
sa zásahu do práva žalobkyne.
X. Žalovanému bola doručená žaloba spolu s uznesením XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorým bol vyzvaný, aby sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti

na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Vo vyjadrení doručenom konajúcemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalovaný uviedol, že z
vyšetrovacieho spisu K..C.-XXX/TV-TVXXXX vyplýva, že žalobkyňa v žalobe o vylúčení užívacieho
práva druhého manžela k bytu v spisovej značke XC/XXX/XXXX preukázateľne klamala pri opise
priebehu skutkového deja „napadnutia“, teda incidentu, ku ktorému malo dôjsť medzi žalobkyňou a

žalovaným dňa XX.XX.XXXX. Z priestupkového spisu vyplýva, že priebeh skutkového deja týkajúci sa
držby mobilného telefónu opísaný žalobkyňou a žalovaným sa v trestnom, resp. priestupkovom spise
zhoduje v tom, že predmetný telefón na začiatku incidentu držal v ruke žalovaný k čomu pripojil aj
fotokópiu zápisnice z výsluchu obvineného a oznamovateľky ako prílohu č. X predmetného vyjadrenia.
B. tomu v rozpore s tým žalobkyňa v predmetnej žalobe uvádza, že žalovaný nedržal predmetný

mobilný telefón vo svojej rukeapreto vyzval žalobkyňu,aby mu ho vydala,následne ona to odmietla
a v dôsledku toho ju napadol v úmysle zmocniť sa predmetného telefónu. V rámci priestupkového
konania prebiehajúceho na C. úrade O. č.k. : OÚ-TV-C.-XXXX/XXXXXX dňa XX.XX.XXXX bola
právnym zástupcom žalovaného položená žalobkyni otázka, či si je vedomá tvrdení, ktoré uviedla
v konaniach, ktoré sa vedú na príslušnom súde. Z. povedala, že áno, stojí si za tým, čo uviedla

na polícií aj v súdnych podaniach ( žalovaný poukázal na otázky č. X,XX a XX vrátane odpovedí
fotokópie zápisnice z výsluchu zo dňa XX.XX.XXXX ako príloha č. X vyjadrenia). Z. zároveň oznámil
súdu, že po vykonanom dokazovaní a vyjadrení sa žalovaného ako obvineného z priestupku k
podkladom pre vydanie rozhodnutia v zmysle ust. § 33 ods. X zák. č. XX/XXXX Zb. o správnom
konaní príslušný správny orgán rozhodne vo veci. Z. ďalej uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že bola

zo strany žalovaného dňa XX.XX.XXXX fyzicky napadnutá je nepravdivé, naopak žalovaný držiac
vo svojej ruke telefón bol napadnutý zo strany žalobkyne v jej snahe sa ho zmocniť. D. žalovaný
oprel o logický úsudok, že nemôže predsa napádať žalovaný žalobkyňu v úmysle zmocniť sa
telefónu, ak ho sám žalovaný držal vo svojej ruke a zároveň je iracionálne tvrdiť, že žalovaný chytil
žalobkyni obe ruky a to v situácií, že v jednej ruke držal telefón a zároveň na pleci mal zavesenú

svoju pracovnú tašku, teda žalovaný v momente útoku žalobkyni nebol spôsobilý sa efektívne brániť
doslova vlastnými rukami, nie to ešte útočiť. O. bola to žalobkyňa, ktorá pri svojom útoku chytila
žalovaného a to v úmysle vytrhnúť mu z ruky mobilný telefón. Z. žalovaný poukázal aj na tvrdenie
žalobkyne, že vo vzťahu k jej osobe dochádzalo zo strany žalovaného k psychickému násiliu,ktoré tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé, pričom žalobkyňa nepreukázala existenciou psychického
násilia zo strany žalovaného žiadnym relevantným spôsobom. E., tendenčnosť a rozpornosť tvrdení
žalobkyne sa prejavila napríklad aj pri jej tvrdeniach o tom, že si žalovaný mal na nej vynucovať

intímny styk, čo je však v rozpore s jej tvrdeniami uvedenými v návrhu na rozvod ich manželstva,
kde žalobkyňa na margo žalovaného udáva, že sa k nej správa chladno, nevšíma si ju s tým, že
žalovaný ma intímny mimomanželský pomer a žalovaný nežije so žalovanou intímne od roku
XXXX. P. uvedené si žalovaný vysvetľuje tým, že žalobkyňa upravuje svoje skutkové tvrdenia
podľa typu konania, teda v konaniach o rozvod manželstva je všeobecne rozšíreným tvrdenie o

nevere manžela, o jeho mimomanželskom vzťahu, a z toho vyplývajúceho chladu a nezáujmu o
osobu druhého manžela, naproti tomu vo veci domáceho násilia je zase všeobecne rozšíreným
tvrdením aj tvrdenie o tom, že okrem fyzického a psychického násilia dochádza aj k sexuálnemu
obťažovaniu poškodenej osoby. Z. preto zastáva názor, že celkové konanie žalobkyne mohlo byť
účelovo premysleným konaním so zámerom vyštvať ho legálnymi prostriedkami zo spoločného
bytu, pritom za použitia pravdivých, polopravdivých a z kontextu vytrhnutých tvrdení žalobkyňa

vytvára „šablónovitu“, resp. vzorový obraz jeho osoby, ako osoby páchajúcej domáce násilie vo
všetkých jeho formách. Z. navrhol súdu, aby vyzval zamestnávateľa žalovaného O., a.s., X. na
predloženie písomnej žiadosti žalobkyne z XX, resp. XX mesiaca roka XXXX, ktorou oznámila
zamestnávateľovi žalovaného, že nedošlo k dohode o osobe, ktorá si bude uplatňovať tzv. daňový
bonus a teda, že daňový bonus si bude uplatňovať žalobkyňa. L. žiadosť potvrdzuje účelovosť

konania žalobkyne vo vzťahu k žalovanému tak, ako je opísaná vyššie. Z. zároveň so svojim
vyjadrením predložil konajúcemu súdu aj prílohu č. X a 2, ktoré tvoria listinné dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia v jeho vyjadrení na ktorých rozpor poukázal.
X. Na vyjadrenie žalovaného reagovala aj žalobkyňa vyjadrením v ktorom uviedla, že tvrdenie
žalovaného, že žalobkyňa preukázateľne klamala je nepravdivé, ničím nepodložené a nelogické.

Z. stále popiera, že žalobkyňu napadol a to napriek jednoznačným dôkazom o napadnutí. To, že
k napadnutiu došlo, vyhodnotil aj vyšetrovateľ, ktorý vec síce postúpil na ďalšie riešenie ako
priestupok avšak len z dôvodu, že doba liečenia žalobkyne nedosahovala hranicu trestného činu.
Z. nemala a nemá záujem na tom, aby bol žalovaný odsúdený za trestný čin. Má len dôvodné
obavy, že v prípade, ak sa bude môcť žalovaný vrátiť do ich bytu, tak bude pokračovať v násilí

voči nej alebo ich deťom. Z. vo svojom vyjadrení pozabudol na dve veci a to, že útok žalovaného
na žalobkyňu sa odohral pred určitým svedkom, ich maloletým synom U., a žalobkyňa ako matka
nechce, aby jej syn vypovedal na pojednávaní, kde sa bude preberať agresivita jeho otca, no
ak žalovaný bude naďalej popierať to, že žalobkyňu napadol, tak žalobkyňa navrhuje vypočuť
ich maloletého syna U.. J. vecou na ktorú žalovaný pozabudol je znalecký posudok T.. J. V.X.D.

S.. č. XX/XXXX v ktorom je skonštatované, že zranenia, ktoré utrpela žalobkyňa zodpovedajú
jej výpovedi a nevznikli tak, ako to opisoval žalovaný. N. o nezávislého znalca, ktorého závery
žalovaný spochybniť nemôže a preto má žalobkyňa za to, že týmto posudkom je preukázané,
že bola napadnutá, že utrpela zranenia a tieto zranenia boli obranné. Z uvedeného posudku
žalobkyňa poukázala na stranu 9, kde medzi diagnózami žalobkyne po napadnutí sú uvádzané

napadnutie s použitím fyzickej sily, iná reakcia na ťažký stres, t.z. akokoľvek sabude žalovaný
snažiť spochybňovať tvrdenia žalobkyne, tak reakcia na ťažký stres sa nasimulovať nedá. Na strane
XX je uvedená diagnóza postraumatická stresová porucha a všetky žalobkyňou utrpené zranenia
sú popísané na strane XX posudku. V rozpore so závermi žalovaného sú aj odpovede znalca na
strane XX „ poškodená mala na tele zaevidované poranenia, ktoré boli na rôznych častiach tela,

čo svedčí, že boli spôsobené pôsobením viacerých násilí na rôzne časti tela“ a ďalej „ výpovede
poškodenej korešpondujú s umiestnením, charakterom, klinickými prejavmi natiahnutia nadpleckovo
- kľúčneho kĺbu v pravo a medicínsky vysvetliteľným mechanizmom vzniku takýchto poranení“ . Na
strane XX znalec uviedol, že vznik natiahnutia tak, ako to uviedol žalovaný „ je nepravdepodobný“
čo následne vylúčil vznik zranenia pádom na zem alebo nárazom na nejaký predmet a nakoniec

potvrdil, že pomliaždenie na chrbte mohlo vzniknúť tak, ako to uvádza žalobkyňa. B. potvrdil aj
znalec na strane XX kedy uviedol, že pri prvotnom vyšetrení mala žalobkyňa na zápästiach
a predlaktiach začervenania, čo môže svedčiť o tom, že bola chytená za zápästia prípadne i
predlaktia, čo nezodpovedná popisu skutku žalovaným. Z. na strane XX definitívne uviedol, že
„ mechanizmus poranení zodpovedá tomu, ako to uvádza vo svojich výpovediach poškodená“. To,

že bol na žalobkyni spáchaný útok dosvedčuje aj skutočnosť, že znalec na strane XX posudku určil
bolestné a to XX bodov. T. vo svojom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že správanie sa žalovaného
môže opísať aj ich dcéra J. a v prípade, že žalovaný bude trvať na svojich tvrdeniach, navrhla
výsluch ich dcéry J.. Z. nemá žiaden prospech z toho, že žalovaný musel opustiť spoločnúdomácnosť, práve naopak, veľa vecí jej to skomplikovalo. T. žalobkyne sú dôvodné obavy, že v
prípade ak sa bude môcť žalovaný vrátiť do ich bytu, tak bude pokračovať v násilí voči nej alebo
ich deťom. Z. žalobkyňa so svojim vyjadrením predložila konajúcemu súdu aj znalecký posudok

č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec T.. J. V. S.., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácie, odvetvie
chirurgia na žiadosť C. oddelenie PZ v O..
X. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému spolu s uznesením XC/XXX/XXXX-XXX zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol opätovne vyzvaný, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobkyne,
uviedol ďalšie skutočnosti a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z. dňa XX.XX.XXXX

doručil konajúcemu súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyňa
preukázateľne klamala pri opise priebehu napadnutia, je podložená dôkazmi predloženými súdu.
Z. predložil súdu listiny, z ktorých pri komparácií obsahu vyjadrení žalobkyne jednoznačne vyplýva
jej účelové zavádzanie súdu pri opise priebehu napadnutia, čo sa týka podstatných skutkových
okolností. H. scestné sú tvrdenia žalobkyne z ktorých by akoby vyplývalo, že jedine súdny
znalec je oprávnenou osobou na posúdenie toho, ako prebiehalo napadnutie. Z. v predmetnom

znaleckom posudku odpovedal okrem iného na otázku ako mohlo dôjsť k zraneniu poškodenej
( určenie mechanizmu vzniku zranenia), no v žiadnom prípade sa nevyjadril k tomu, ako prebiehalo
napadnutie, či kto koho napadol a podobne. Z. pri svojom jedinom výsluchu pred vyšetrovateľom
dňa XX.XX.XXXX opísal priebeh incidentu s tým, že si nebol vedomý toho, aby pri tomto incidente
spôsobil poškodenej nejaké zranenia.Z. následne bola položená otázka vtom zmysle, čiteda podľa

neho mohlo dôjsť k zraneniu poškodenej v momente keď „ poškodeného chytila zozadu za ruky a
bola prakticky zavesená na jeho chrbte“ pričom žalovaný pripustil, že k zraneniu mohlo dôjsť v tom
momente. Z. v posudku skonštatoval, že je nepravdepodobné, aby v danom momente k takémuto
zraneniu mohlo dôjsť. Z toho teda vyplýva, že žalovaný sa mýli vo svojom názore na moment
vzniku zranenia, ktorý prezentoval na otázku vyšetrovateľa, no rozhodne z toho nevyplýva, žeby

žalovaný klamal pri opise priebehu napadnutia. Z. tu v tejto súvislosti poukázal aj na konštatáciu
znalca uvedenú v posudku na strane XX kde znalec uvádza : „ takéto natiahnutie vzniká pri
nadmernom ťahaní za pravú hornú končatinu alebo ...“ . O. tento mechanizmus možného vzniku
zranenia korešponduje s momentom, kedy žalobkyňa zmocniť sa telefónu napadla žalovaného,
pričom mu chytila ruku a žalovaný v snahe vyhnúť sa jej útoku sa otočil prudko chrbtom k žalobkyni,

pričom táto však pri tomto otáčaní naďalej držala za ruku žalovaného a to až do momentu,
kedy týmto pohybom spôsobená bolesť ju neprinútila pustiť ruku žalovaného pričom následne
pokračovala vo svojej snahe zmocniť sa telefónu tým, že zozadu sa zavesila na žalovaného. V
ďalšom žalovaný uviedol, že nepozabudol, že v miestnosti kde sa odohral predmetný incident,
sa nachádzal aj ich maloletý syn a zároveň nepozabudol ani na to, že žalobkyňa pri svojej prvej

výpovedi na polícií ( oznámenie zo dňa XX.XX.XXXX ) nesúhlasila s vypočutím maloletého syna,
čím v reálnom čase znemožnila zachytiť vierohodnú a ničím, resp. nikým neovplyvnenú výpoveď
maloletého syna a navrhovať jeho svedeckú výpoveď po uplynutí cca X roka a zároveň po tom,
čo pod vplyvom žalobkyne maloletý syn absolútne prestal komunikovať so žalovaným, považuje
žalobca zo strany žalobkyne za účelové, čo by mala žalobkyňa pochopiť aj s ohľadom na

obsah jeho vyjadrenia uvedený na druhej strane prvý odsek vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX. Ak
žalobkyňa nechcela maloletého syna jeho výpoveďou zaťahovať do veci od počiatku, samozrejme
jedine v záujme ochrany maloletého, žalovaný zastáva názor, že ochrana maloletého by mala
byť povýšená nad parciálne záujmy jeho rodičov aj v tomto konaní. Na margo intímneho života
žalovaný poukázal, že bola to žalobkyňa, ktorá po nadviazaní mimomanželskej známosti dlhšiu

dobu pred podaním návrhu na rozvod ich manželstva začala spávať v spálni sama a žalovaný
spával s maloletým synom v detskej izbe. Z. teda popiera tvrdenia žalobkyne o tom, že mal
mimomanželský pomer a požiadal žalobkyňu o predloženie relevantných dôkazov o jeho nevere,
než len svedeckú výpoveď ich dcéry.
X. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou doručenou konajúcemu súdu

dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením žalobkyne, vyjadrením žalovaného, písomnými podaniami žalobkyne
a žalovaného, listinnými dôkazmi predloženými v priebehu konania žalobkyňou a žalovaným,
ktoré sú súčasťou spisu, znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom T.. J. V. S.. ,
priestupkovým spisom OÚ-TV-C.-XXXX/XXXXXX a ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami
konania v priebehu konania, a zistil tento skutkový stav veci:

XX. Konajúcemu súdu bolo zo strany žalobkyne dňa XX.XX.XXXX doručená žaloba o vylúčenie
užívacieho práva druhého manžela k bytu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd úplne vylúčil
žalovaného z užívania bytu Č.. XX B. X. L.Í. X. J. U.. Č.. E. B. D.. T..G..Š. C. Č. XX P. O.ako
aj zo spoločných priestorov bytového domu v ktorom býva žalobkyňa a žalovaný je povinný dotohto bytu nevstupovať do právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po rozvode manželstva.
XX. Vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že hlavným dôvodom

podania žaloby bol strachosebaaodeti,abysaďalšie agresívne správanie žalovaného neopakovalo
a nestupňovalo ďalej. Na otázku jej právneho zástupcu, či vie uviesť konkrétne prípady konania
žalovaného, ktoré spĺňali kritéria, či už fyzického alebo psychického násilia, žalobkyňa uviedla, že
všetko to vyvrcholilo fyzickým napadnutím dňa XX.XX.XXXX a predchádzalo tomu aj správanie
žalovaného po oznámení, keď mu povedala, že podala žiadosť o rozvod. Z. o rozvod podala

žalobkyňa XX.XX.XXXX a od tohto termínu, teda od podania návrhu na rozvod, sa začalo
jeho správanie, t.z. správanie žalovaného, voči nej ako žalobkyni agresívne stupňovať. Z. sa
vyjadril, že sa rozvádzať nechce a nechcel sa ani dohodnúť o tom, ako budú ďalej žiť. W. sa
vyjadril, že sa doteraz staral o domácnosť a zabezpečoval financie do domácnosti on a že keď
sa chce rozviesť, tak sa má starať o všetko sama, že on nebude prispievať do domácnosti,
nebude prispievať dcére na štúdium, že sa nebude starať o syna, nebude prispievať na stravu

ani na zabezpečenie dcérinho štúdia v L.. W. odišla na návštevu k rodičom, začal vynášať zo
spoločného bytu zariadenie ako napríklad hrnce, náradie, nabúral sa jej do mailovej schránky,
kde si sťahoval jej mailovú komunikáciu a preposielal si ju do svojej mailovej schránky. P. sa,
že nebude ďalej zabezpečovať internetové pripojenie v byte a všetko vyvrcholilo tým, že chcel
odhlásiť dodávku internetu do domácnosti a nakoniec ju bol prístupný prihlásiť na meno žalobkyne,

taktiež zakódoval televízor, aby ho nemohli so synom sledovať. Po podaní návrhu na rozvod,
žalobkyňa spávala v obývačke a žalovaný spal so synom v detskej izbe, resp. niekedy v spálni.
O. znemožňoval žalobkyni používať ich rodinné auto tým, že zobral kľúče od auta, potom jej
ich zase vrátil, aby nemohla odviesť dcéru na stanicu. B. vymenil zámky na aute, čiže auto sa
už nedalo používať vôbec. T. po celom byte vykladal fotky svojej milenky a nútil ich, aby sa na

ne pozerali, strkal jej pred oči svoj mobilný telefón v ktorom mal fotky svojej milenky a nútil ju
pozerať sa na ne, a keď ich dcéra chcela tieto povykladané fotky odložiť, tak sa na ňu vyrútil,
fyzický ju napadol, povykrúcal jej ruky s cieľom vytiahnuť jej tieto fotky z rúk, čo chcela odložiť,
aby neboli na očiach. O. žalobkyni vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju vyhodí z balkóna. J. sa
aj intímneho styku s čím žalobkyňa nesúhlasila. P. toto konanie žalovaného vyvrcholilo fyzickým

napadnutím dňa XX.XX.XXXX. Od podania návrhu na rozvod žalovaný neprispieval na domácnosť
a svoje potraviny si ukladal na vlastnú poličku v chladničke, kde ona spolu s deťmi samozrejme
nesmela. P. sa, že od tejto chvíle sa bude starať o deti sama, že on nebude prispievať a nedá im ani
korunu. Z. musela financovať synov lyžiarsky zájazd, záverečný venček a samozrejme životné
potreby oboch detí. Po fyzickom napadnutí, keď už žalovaný s nimi nežil v spoločnej domácnosti,

resp. keď bol vyvedený policajtmi, tak sa opýtal policajtov, či môže zakódovať televíziu, zobral
si aj settopbox od televízie a tým pádom žalobkyňa nemala prístup k internetu a televíznemu
signálu. V deň, keď ju fyzicky napadol, odhlásil plyn aj elektrinu v byte a taktiež nebol ochotný sa
dohodnúť o prepise platiť tieto energie. Z. žalobkyňa zistila na X. podniku, že nebolo zaplatené
nájomné, čím požiadala o prepis platiteľa nájomného a na matrike zistila, že žalovaný sa odhlásil

z trvalého pobytu, čím musela zabezpečiť platenie koncesionárskych poplatkov ako aj odvoz
komunálneho odpadu. Od podania návrhu na rozvod až po priznanie výživného súdom na dcéru,
sa žalovaný o deti nezaujímal, neprispieval na ich výživu a to konkrétne dcéry J. H. U.. P. ostatné
bolo na žalobkyni. Z uvedeného dôvodu preto požiadala o zasielanie rodinných prídavkov na obidve
deti vzhľadom na ich finančnú situáciu, keďže mali finančné problémy, požiadala o vyplácanie

daňového bonusu na jej meno. Z. o predbežné opatrenie zo strany žalobkyne bolo podané hlavne
z obavy, aby žalovaný nemohol pokračovať v prejavovaní, ktoré ich obmedzovalo a spôsobovalo
im strach, že sa to bude stupňovať, že sa tá fyzická agresia bude stupňovať viac. Na základe
uvedeného preto musela žalobkyňa navštíviť aj psychiatrickú ambulanciu, pretože mala strach a
obavy, ktoré jej znemožňovali normálne fungovanie, začala mať nočné mory z návratu manžela,

bála sa, bola nesústredená a začala s liečbou. L. jej doporučila aj psychologickú terapiu, ktorej
sa zúčastňuje. O. strach a obavy z prípadného návratu agresie žalovaného spôsobili to, že žije
v obave, že sa môže žalovaný hocikedy vrátiť a že bude pokračovať v tomto správaní voči nej
a ich deťom. X. liekov a terapie nevie fungovať.
XX.Na základe výpovede žalobkyne na pojednávaní dňaXX.XX.XXXX, právny zástupca žalovaného

sa opýtal žalobkyne, aby skúsila opísať nanovo priebeh incidentu, ktorý sa stal XX.XX.XXXX na
čo žalobkyňa odpovedala, že v to osudné ráno bola v kuchyni, syn raňajkoval a ona mu chystala
desiatu. T. - žalovaný prišiel do kuchyne s tým, že držal v ruke jej mobilný telefón a vyjadril sa, že si
ho berie, pretože jej ho pred dvoma rokmi kúpil a považuje ho za súčasť X. a ona nemá právo hopoužívať, že si ho berie pre svoje účely. Na jej výpoveď jej právny zástupca žalovaného poďakoval
a prečítal začiatok z jej žaloby : „ C. sa od navrhovateľky ako ďalšiu formu nátlaku dožadoval, aby
mu odovzdala mobilný telefón, ktorý navrhovateľka používala s odôvodnením, že telefón patrí do

X. a že on má na neho tiež nárok a že on ho chce. B. samozrejme takúto požiadavku odmietla,
na to ju odporca fyzicky napadol, poobíjal ju o stoličku, kuchynskú linku a ďalší nábytok. C.
navrhovateľke násilím zobral mobilný telefón. „ a na to sa právny zástupca žalovaného opýtal
ďalšiu otázku, či má pocit zásadného rozporu aj so súčasným jej vyjadrením, na čo žalobkyňa
odpovedala, že toto bola formulácia jej právneho zástupcu.

XX. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX bol vypočutý aj žalovaný N.. T. K., ktorý vo svojej
výpovedi uviedol, že väčšinu vyjadrení alebo všetky vyjadrenia žalobkyne považuje za účelové
klamstvá a výmysly s cieľom dostať ho z možnosti využívať spoločný byt, ktorý má so žalobkyňou v
bezpodielovom spoluvlastníctve. To je jeden dôvod a druhým dôvodom je cieľ poškodiť jeho dobré
meno, ktoré si získal a vybudoval pôsobením ako manažér v renomovanej finančnej inštitúcií,
kde je dobré meno v podstate základ jeho podnikania. V tejto súvislosti sa vyjadril len k určitým

skutočnostiam a uviedol, že domáce násilie ako to opísala žalobkyňa nebolo preukázané ani v
trestnom konaní a nebolo preukázané ani v priestupkovom konaní. Má za to, že inštitúcie, ktoré
sú na to určené, a ktoré mali preveriť, či sa ten skutok stal alebo nestal, uzavreli s výsledkom,
ktorým to uzavreli. L. aj na to, že v konaní boli uvedené nejaké formy ekonomického násilia
alebo nejaké takéto formy. D., že do dňa podania rozvodu do XX.XX. platil všetky náklady,

ktoré súviseli s prevádzkou bytu v O. od zálohových platieb v prospech správcu X. družstva O. po
platbu energií, plynu, elektriny, po platbu médií , internetu, satelitnej televízie, komunálneho odpadu,
zároveň platieb súvisiacich s dlhovou službou, zaobstaraním spoločného bytu v L., zároveň platby
súvisiace s platbou predmetného bytu v L., zároveň platby súvisiace s domácnosťou ako nákup
potravín, nákup oblečenia pre všetkých členov rodiny, platby liekov a v podstate nejakých drahších

výdavkov. U. žalobkyňa tak, ako to uvádzala podieľala sa na platbách domácnosti a boli to platby
za školské obedy, školné, boli to platby za nejaký nákup drogérie, ale gro platieb znášal žalovaný.
Z. uviedol, že aj po podaní návrhu na rozvod naďalej uhrádzal platby za byt v O. a to až do
XX.XX.XXXX, napriek tomu, že od XX.XX.XXXX bol žalobkyňou vykázaný zo spoločného bytu.
C. dňa podania návrhu na rozvod naďalej platí a znáša dlhovú službu súvisiacu s platbou a

obstaraním bytu v L.. Z. od podania žiadosti o rozvod až ku dňu konania pojednávania znáša
úhrady súvisiace s prevádzkou spoločného bytu v L.. Za rok XXXX napriek tomu, že polovicu
roka v byte nebýval pretože mu to bolo znemožnené, zaplatil za celý rok komunálny odpad za
všetkých členov rodiny, zaplatil všetky náklady súvisiace so servisnou prevádzkou spoločného
auta, havarijnú poistku, zákonnú poistku. T. sa žalovaný vyjadril aj k internetu kde uviedol, že po

podaní návrhu na rozvod sa následne dohodou urobil prepis u dodávateľa internetových služieb
spoločnosti H. čo bolo XX.XX.XXXX. P. sa aj k tomu, že nemal dať spávať svojej manželke, t.z.
žalobkyni k čomu uviedol, že dobrovoľne sa odsťahoval do synovej izby, kde spával, pričom
manželka - žalobkyňa užívala spálňu v ktorej aj on mal svoje osobné veci čo sa týka oblečenia,
tak sa domáhal vstupu do tejto izby pokiaľ sa zamkla jedine z toho dôvodu, že si potreboval

zobrať oblečenie, ktoré tam mal. Z. iné dôvody pre vstup do spálne u neho neboli. P. na to,
že bol z bytu vykázaný dňa XX.XX.XXXX a bolo mu jasné, že sa do bytu tak skoro nedostane,
zobral si len veci, ktoré boli jeho osobného charakteru, t.z. zimné oblečenie, riady značky Z., ktoré
obdŕžal darom od svojej mami, čiže to bol jeho osobný majetok, ktorý dostal darom a preto si ho
zobral. Z uvedeného mal preto pocit, že jeho manželka hľadala nejaký spôsob akým spôsobom

vyvolať nejaký konflikt a vyprovokovať ho k niečomu, aby mohla sa v podstate dožadovať jeho
vykázania z bytu, čo sa jej nakoniec aj podarilo.
XX. Po výpovedi žalovaného predstúpil právny zástupca žalobkyne s otázku, že žalovaný vo
svojej výpovedi tvrdil, že jedným s cieľov žalobkyne je poškodiť jeho dobre meno, a či vie
konkrétne uviesť ako by malo dôjsť k poškodeniu jeho dobrého mena a čo tým žalobkyňa chcela

získať. Na uvedenú otázku žalovaný odpovedal, že v čase keď žalobkyňa požiadala o priznanie
daňového bonusu u zamestnávateľa žalovaného, nezostalo to len pri žiadosti. U. žiadosti bolo
aj pripojené trestné oznámenie, ktoré na neho podala ešte dňa XX.XX. napriek tomu, že v
uvedenom čase už bolo to trestné stíhanie zastavené. Z toho žalovaný usudzoval, že manželke
išlo, keďže k priznaniu daňového bonusu postačuje len žiadosť, čo si u zamestnávateľa overoval,

že išlo o účelový akt pomsty s cieľom poškodiť jeho dobré meno, čiže zároveň aj zodpovedal
na druhú otázku, že považuje to za akt pomsty, že sa so žalobkyňou nestažil dohodnúť na
všetkých návrhoch, ktoré mu dovtedy dávala.XX. Z výpisu I. Č.. E. konajúci súd zistil, že N.. T. K. H. Z. K. G.. H.Q., sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu Č.. XX B. X. L. X. J. U.. Č.. E. B. D.. T..G..Š. C. Č. XX P. O. .
XX. Z vyšetrovacieho spisu K..C.-XXX/TV-TVXXXX C. riaditeľstva PZ v O. odbor poriadkovej polície

C. oddelenie PZ O. konajúci súd zistil, že uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, kde podľa § 2X4
ods. 1 O. poriadku bolo začaté trestné stíhanie pre prečin „ ublíženia na zdraví“ podľa § XXX
ods. 1, ods. X písm. a) O. zákona, ktorého sa mal dopustiť N.. T. K., B.. XX.XX.E., X. T..G..Š.
E./E., O., C. riaditeľstvo PZ v O. odbor poriadkovej polície, C. oddelenie PZ O. postúpilo na C.
úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy O. za účelom prejednania priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 ods. X písm. e) zák. č. XXX/XXXX Zb..
XX. Z lekárskych správ zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, ktoré predložil N.. T. K.
vyplýva, že menovaný bol dňa XX.XX.XXXX vyšetrený na úrazovej chirurgii B. O. kvôli narazeniu
ramena pri športe. T. bola stanovená diagnóza pomliaždenie pleca a ramena, vyvrtnutie a natiahnutie
akoromioklavikulárneho kĺbu s následnými kontrolami dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Z. doložil
lekársku správu zo dňa XX.XX.XXXX z ktorej vyplýva, že N.. T. K. bol vyšetrený na S. príjme B. O.

kvôli pocitu úzkosti, tŕpnutiu hornej končatiny, tlaku na hrudníku, búšeniu srdca a dýchavici. T. bola
stanovená diagnóza artériová hypertenzia prvého stupňa, reakcia na ťažký stres. J. XX.XX.XXXX
bolo konajúcemu súdu zo strany zamestnávateľa žalovaného O. X., H..U.., V. B. X, E. XX X.,
doručené podanie v ktorom zamestnávateľ žalovaného uviedol, že manželka žalovaného zaslala
O. X., H..U.., oznámenie o zmene o nároku na uplatnenie daňového bonusu na základe ktorého

žalovanému zastavili daňový bonus na deti, a to J., B.. XX.XX.E. H. U., B.. XX.XX.E., v novembri
XXXX so spätnou platnosťou od XX.XX.XXXX. O. zaslal potvrdenie z E. práce sociálnych veci
a rodiny o poberaní prídavkov na deti a zároveň zaslali kópiu oznámenia o zmene v nároku na
uplatnenie daňového bonusu u zamestnávateľa a potvrdenie o poberaní prídavkov na deti.
XX. Z uvedeného oznámenia o zmene v nároku na uplatnenie daňového bonusu u zamestnávateľa,

ktoré konajúcemu súdu ako prílohu doručil zamestnávateľ žalovaného O. X., H..U.., X., konajúci
súd zistil, že v uvedenom oznámení žalobkyňa uviedla, že žalovaný N.. T. K. nežije trvale v spoločnej
domácnosti so svojimi deťmi a nepodieľa sa na ich výžive a dňa XX.XX.XXXX fyzicky napadol svoju
manželku, ktorej spôsobil zranenia s dobou práceneschopnosti XX dní, a na základe tohto skutku bol
v zmysle § 27a ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o policajnom zbore vykázaný zo spoločného obydlia.

J. XX.XX.XXXX vykázanie zo spoločného obydlia potvrdil uznesením C. súd O. a momentálne N.. T.
K. býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v O. na ul. J. XXXX/X, kde má vedený aj trvalý
pobyt a deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou. D. oznámenie je datované dňom XX.XX.XXXX.
XX. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec T.. J. V.D.X. S.., znalec v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, konajúci súd zistil, že súdny znalec skonštatoval,

že Z. K. dňa XX.XX.XXXX utrpela zranenie a to natiahnutie nadpleckovo - kľúčneho kĺbu s
dobou liečenia a práceneschopnosti X dní, pomliaždenie chrbta v hrudnej a driekovej oblasti s
dobou liečenia a práceneschopnosti X až X dní a stresovú reakciu na fyzické napadnutie. P.
poranenia, ktoré poškodená pri úraze utrpela sú z medicínskeho hľadiska poraneniami ľahkými. Z.
na otázku, aby určil mechanizmus vzniku zranenia, či tomu došlo tak, ako to opisuje poškodená,

resp. či k zraneniu mohlo dôjsť aj iným spôsobom uviedol, že jedným z poranení, ktoré mala
poškodená zaevidované, bolo natiahnutie nadpleckovo - kľúčneho kĺbu vpravo. O. natiahnutie
vzniká pri nadmernom ťahaní za pravú hornú končatinu alebo pri prudkom alebo nadmernom
vytočení pravej hornej končatiny v pravom ramennom kĺbe. O. natiahnutie sa potom prejavuje
bolesťou pri pohybe pravej hornej končatiny v pravom ramennom kĺbe. Z. vo svojej výpovedi uviedla,

že ju jej manžel chytil za obidve ruky a pravú ruku jej vytočil za chrbát a ľavú ruku jej len
držal. H. jej vykrúcal pravú ruku, ona pocítila ako jej v pravom ramene niečo zaprašťalo. Z. vo
svojej výpovedi uviedol, že poškodená sa na neho vrhla a chcela mu zobrať telefón, ktorý držal v
pravej ruke. C. ho chytila zozadu za ruky a bola prakticky zavesená na jeho chrbte. Z. ďalej uviedol,
že výpoveď žalobkyne korešponduje s umiestneným charakterom klinickými prejavmi natiahnutia

nadpleckovo - kľúčneho kĺbu v pravo a medicínsky vysvetliteľným mechanizmom vzniku takýchto
poranení. O. natiahnutie vzniká nadmerným natiahnutím a vytočením pravej hornej končatiny v
pravom ramene, teda chytením za pravú hornú končatinu a jej vytočením veľmi ľahko mohlo
dôjsť k natiahnutiu nadpleckovo - kľúčneho kĺbu prvej hornej končatiny. P. natiahnutia nadpleckovo
- kľúčneho kĺbu pravej hornej končatiny tak, ako to uvádza žalovaný, že poškodená ho chytila

zozadu za ruky a bola prakticky zavesená na jeho chrbte je nepravdepodobný, pretože to nie
je nadmerný nekoordinovaný a neprirodzený pohyb končatiny na rozdiel od toho, kedy sa vytočí
pravá ruka za chrbát, ako to uviedla žalobkyňa. Z. v závere znaleckého posudku konštatuje, že
k vyvrtnutiu ramenného kĺbu hornej končatiny dochádza v prípade nadmerného vytočenia hornejkončatiny v ramennom kĺbe alebo v prípade nadmerného ťahania za dotknutú končatinu. D. znalec
teda pripúšťa, že k vyvrtnutiu ramenného kĺbu mohlo dôjsť v prvej fáze útoku žalobkyne na
žalovaného, kedy žalobkyňa žalovaného chytila za ruku, v ktorej on držal telefón a on v snahe

vyhnúť sa jej útoku sa prudko otočil smerom od nej, čím došlo k prudkému natiahnutiu ruky
žalobkyne, ktorou držala ruku prudko otáčajúceho sa žalovaného. K zraneniu pohmoždenia chrbta
v hrudnej a driekovej oblasti znalec konštatuje, že najpravdepodobnejšie vzniklo nárazmi chrbtom
o tvrdú podložku, a či to bolo nárazmi priamo chrbtom na kuchynskú linku alebo stoličky, ako
to uvádza žalobkyňa alebo tým, že sa žalobkyňa zavesila na žalovaného, a tak bola narazená

chrbtom na predmety sa medicínsky nedá odlíšiť. Aj samotný znalec vo svojom znaleckom
posudku uviedol, že k zraneniu v oblasti chrbta v hrudnej a driekovej oblasti mohlo dôjsť tak, že sa
žalobkyňa zavesila na žalovaného, a tak bola narazená chrbtom na kuchynskú linku alebo stoličky
a k zraneniu nadpleckovo - kľúčneho kĺbu mohlo dôjsť nadmerným potiahnutím za hornú končatinu.
XX. Z rozhodnutia C. úradu O., odbor všeobecnej vnútornej správy, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, vedeného pod č.k. OU-TV-C.-XXXX/XXXXX konajúci súd zistil,

že C. úrad O., odbor všeobecnej vnútornej správy vydal rozhodnutie podľa § XX ods. X písm.
a) L. zákona z dôvodu, že skutok, o ktorom sa konalo nie je priestupkom a zastavil konanie o
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. X písm. e) L. zákona zo spáchania,
ktorého bol obvinený N.. T. K., B.. XX.XX.E., X. O., J. Č.. E.. Z uvedeného rozhodnutia konajúci súd
zistil, že správny orgán mal za to, že v danom prípade absentuje subjektívna stránka priestupku

pričom z uvedeného vyplýva, že chýba aspoň jeden z vyššie uvedených pojmových znakov, tak
nejde o priestupok. V danom prípade je síce preukázané, že žalobkyni bolo spôsobené zranenie,
avšak správnemu orgánu sa z dôvodu dôkaznej núdze nepodarilo jednoznačne určiť, či k zraneniu
došlo podľa tvrdení žalovaného alebo podľa tvrdení žalobkyne. Z. vo svojich výpovediach pripustil,
že k zraneniu žalobkyne v oblasti chrbta mohlo dôjsť pri tom, ako od nej ustupoval a žalobkyňa sa

mu zavesila na jeho chrbát a vtedy sa mohla niekde udrieť. Z. k zraneniu natiahnutiu nadpleckovo
- kľúčneho kĺbu mohlo dôjsť vo chvíli, keď sa žalobkyňa v snahe získať svoj mobilný telefón
chytila ruky žalovaného, pričom sa on prudko otočil. Aj samotný znalec v znaleckom posudku
uviedol, že k zraneniu chrbta v oblasti hrudnej a driekovej oblasti mohlo dôjsť tak, že sa žalobkyňa
zavesila na žalovaného a tak bola narazená chrbtom na kuchynskú linku alebo stoličky a k zraneniu

nadpleckovo - kľúčneho kĺbu mohlo dôjsť nadmerným potiahnutím za hornú končatinu. U. orgán
vychádzal z celého spisového materiálu a dospel k záveru, že uvedené konanie žalovaného nie
je priestupkom, pretože priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. X písm. e)
L. zákona sa dopustí ten, kto sa dopustí konania podľa písm. a) alebo d) na blízkej osobe alebo
osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy. P. na absenciu týchto základných

znakov priestupku mal správny orgán za to, že skutok, o ktorom konal nie je priestupkom a
preto podľa § 76 ods. X písm. a) priestupkového zákona konanie zastavil a rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výroku rozhodnutia.
XX. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:
XX. Podľa ust. § 146 ods. X C. zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo

hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie
právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
XX. Pri tomto rozhodovaní sa uplatňuje konštrukcia, že každý z manželov je úplným vlastníkom

veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. P. medzi manželmi možno na návrh jedného
z nich upraviť aj dočasne a to vydaním neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 324 a nasl. S..
L. vydaní neodkladného opatrenia treba rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia oboch
manželov pri užívaní spoločnej veci z ktorej vyplýva, že podiel každého z nich by mal byť zásadne
rovnako veľký. B. ( zákonom č. XXX/XXXX Z.z. ) s účinnosťou od XX.XX.XXXX bolo ustanovenie

§ 146 doplnené o odsek 2, ktorý upravuje možnosť súdu riešiť problematiku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v prípade, ak jeden z bezpodielových spoluvlastníkov, teda jeden z
manželov fyzicky alebo psychicky týra druhého manžela. N. o možnosť domáhať sa, aby súd na
návrh jedného z manželov obmedzil užívacie právo druhého manžela k domu, alebo k bytu, ktorý
je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. T., ktorý podá žalobu na súd, musí preukázať, že

došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti.
Z. zakotvil podmienku, že konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo
treba chápať tak, že pomery v dome, či v byte druhého manžela a jeho deťom, či iným blízkym
príbuzným bývajúcim v byte, nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bezstrachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti. L. v takomto prípade bude chrániť slabšiu
stranu aj za cenu zásahov do vlastníckeho práva dať možnosť, aby sa riešili právne situácie takým
spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého na pokojný a zdraví život, na

ochranu zdravého vývoja detí bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka
na užívanie, resp. spoluužívanie domu, či bytu.
XX. Podľa ust. § 470 ods. X S., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
XX. Podľa ust. § 470 ods. X S., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
XX. Podľa čl. X S., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to súlade s princípom hospodárnosti podľa pokynov
súdu.
XX. Podľa § 149 S. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky

k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
XX.Podľa ust.§X50 ods.1S.stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
XX. Podľa ust. § 150 ods. X S. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

XX. Podľa ust. § X51 ods. 1 S. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
XX. Podľa ust. § 151 ods. X S. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
XX. Podľa ust. § X53 ods. 1 S. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. L. procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak
ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania.
XX. Podľa ust. § 153 ods. X S. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
XX. Podľa ust. § 154 S. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
XX. Podľa ust. § X85 ods. 1 S. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
XX. Podľa ust. § X91 ods. 1 S. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.
XX. Uvedené ustanovenia S. upravujú tzv. procesné bremená a povinnosti a to povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť. X. tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež
zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie,

prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. J. povinnosť je povinnosť účastníka označiť
dôkazné prostriedky na preukázanie tvrdených skutočností. O. povinnosť je sprevádzaná inštitútom
dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané
právnou normou, na základe ktorej účastník upravuje deklarované právo. L. sa mu to nepodarí
a dôkazne bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. J.

bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť
určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. V civilnom procese platí tzv.
prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké
predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. O. skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci
a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou účastníkov konania a

každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu
ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. E. v spore je možný len
za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. U.
je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. E. konania teda hrozí pri

nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo, čo
nie je dokázané, neexistuje, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. J. bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná
podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná.XX. Aj v zmysle predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol C. súdny poriadok účinný do
XX.XX.XXXX v prvom konaní platila zásada dispozičná, prejednacia, v zmysle ktorej je zásadne
vecou účastníkov konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových

tvrdení pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku
konania. L. tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. W.
zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosť a označiť dôkazy
na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech ( bremeno tvrdenia a bremeno
dôkazu). E., ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, niesol prípadne

nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádzalo zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. G. následky postihovali aj toho účastníka,
ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom smerovalo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.
L. zmysel dôkazného bremena vzniká predovšetkým v takej dôkaznej situácií keď aktívni účastníci
bez zbytku splnili svoju povinnosť tvrdenia a aj povinnosť dôkaznú. Y. pravým cieľom bolo umožniť

súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť v spore podstatná, nebola
dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožnil súdu ani prijať záver
o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá.
XX.Pri rozhodnutí vo vecisamej konajúci súd vychádzal zo žaloby žalobkyne, výpovede žalobkyne,
výpovede žalovaného, listinných dôkazov predložených stranami konania v priebehu konania, z

vyšetrovacieho spisu K.:C.-XXX/TV-TV-XXXX, priestupkového spisu OU-TV-C.-XXXX/XXXXXX. P.
dôkazy hodnotil konajúci súd v zmysle ustanovení S., vyššie uvedených, a v zmysle § 191 S., čiže
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Z. sa podanou žalobou domáhala
toho, aby súd úplne vylúčil žalovaného z užívania bytu Č.. XX B. X. L. X. J. U.. Č.. E. B. D..

T..G..Š. E. P. O., odvolávajúc sa na ust. § 146 ods. X C. zákonníka z dôvodu, že žalovaný ju
fyzicky napadol, správanie žalovaného je násilné a žalobkyňa má obavu, že násilné správanie
žalovaného bude pokračovať a že v prípade, že nebude vylúčený z užívania bytu, bojí sa s ním
zotrvať v byte. Z. v danej veci podala trestné oznámenie a ako konajúcemu súdu z vyšetrovacieho
spisu vyplynulo, vec bola uznesením zo dňa XX.XX.XXXX postúpená na C. úrad, odbor všeobecnej

vnútornej správy O. za účelom prejednania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. X písm. s) zákona č. XXX/XXXX Z.z. a to z dôvodu, že zo zabezpečených dôkazov,
výsluchov strán konania a najmä zo znaleckého posudku bolo dostatočne preukázané, že v
danom prípade nebola naplnená podstata prečinu ublíženia na zdraví v zmysle O. zákona. G.
aj z piestupkového spisu konajúci súd zistil, že konanie bolo zastavené rozhodnutím zo dňa

XX.XX.XXXX podľa § XX ods. X písm. a) L. zákona z dôvodu, že skutok, o ktorom sa konalo,
nie je priestupkom a konanie zastavil. Z. v priebehu konania pred prvoinštančným súdom bolo
stranami konania predložených množstvo listinných dôkazov na základe ktorých súd dospel k
záveru, že tvrdenia žalobkyne sú v rozpore s tvrdeniami uvedenými v žalobe, na výsluchu pred
orgánom polície a priestupkovým orgánom. V konaní síce má súd za preukázané, že žalobkyni boli

spôsobené zranenia, ale nebolo jednoznačne preukázané, že k zraneniam došlo podľa tvrdení
žalobkyne. Aj súdny znalec ustanovený v trestnom konaní uviedol, že k zraneniam mohlo dôjsť
tak, že sa žalobkyňa zavesila na žalovaného. O. aj tvrdenia žalobkyne týkajúce sa spoločného
bývania, odpojenia internetu, nabúrania sa do mailovej schránky, vyhrážania sa ako žalobkyni, tak
aj deťom, prepisu energií, neboli jednoznačne preukázané.

XX. Rozhodnutiu súdu musí predchádzať činnosť súdu zodpovedajúca garanciám spravodlivého
súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení E. a ustanovení príslušnej medzinárodnej
zmluvy o ľudských právach, najmä garanciám obsiahnutých v princípe rovnosti zbraní práve na
kontradiktórne konanie. L. na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia
dostať príležitosť nie len predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj

zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a podmienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k ním. Na základe zásady kontradiktórnosti by súdne rozhodnutie
malo vychádzať predovšetkým z výsledkov konfrontácie strán v spore z ktorých každá musí mať
možnosť vyjadriť sa k požiadavkám a tvrdeniam druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej
argumenty. Z princípu kontradiktórnosti konania však vyplýva, že samotný účastník konania musí

mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie odporcu právne významné, či
obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo
inak je vhodné sa k nemu vyjadriť. H. už bolo vyššie uvedené, pri rozhodnutí vo veci samej,
konajúci súd posúdil žalobu, výpovede žalobkyne, žalovaného, rozhodnutie C. úradu O., odboruvšeobecnej vnútornej správy, listinné dôkazy predložené žalobkyňou a žalovaným, a dospel k záveru,
že žalobkyňa v konaní o vylúčenie žalovaného z užívania bytu nepredložila súdu skutkové okolnosti
a dôkazy, ktoré by viedli k tomu, aby súd mohol rozhodnúť v jej prospech a na základe takto

vykonaného dokazovania, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami C. zákonníka a S.,
súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a preto súd žalobu zamietol.
XX. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania a to výsluchom dcéry J. H. U. U., súd
sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý nesúhlasil s vypočutím maloletého syna a dcéry a
to z dôvodu, že pri svojej prvej výpovedi žalobkyňa na polícií ( oznámenie zo dňa XX.XX.XXXX )

nesúhlasila s vypočutím maloletého syna, čím v reálnom čase znemožnila zachytiť vierohodnú a
ničím, resp. nikým neovplyvnenú výpoveď maloletého syna. B. jeho svedeckú výpoveď po uplynutí
cca X roka považuje súd zo strany žalobkyne za účelové, nakoľko aj sama vo vyjadrení zo dňa
XX.XX.XXXX v ods. X a X uviedla, že nesúhlasí s vypočutím maloletého syna. Z uvedeného dôvodu
preto konajúci súd žalobkyňou navrhnuté dôkazy a to vypočutie dcéry J. H. T. U. U. nevykonal.
XX. Podľa § 255 ods. X S. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § 262 ods. X S. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.
XX. Podľa § X62 ods. 2 S. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. Podľa ust. § 263 ods. X S. ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v

uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
XX. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ust. S. a keďže bol v konaní
žalovaný úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,
2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.