Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, December 15, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222768
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117222768.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: W. Y., C..

XX.XX.XXXX, S. T. XXX, XXX XX T. právne zastúpený: JUDr. Viera Straková, advokát, IČO: 37941828,
so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PD Lemešany, s.r.o., IČO: 36 459
356, so sídlom Osloboditeľov 516, 082 04 Drienov, právne zastúpený: JUDr. Jozef Pirkovský, advokát,
IČO: 36164658, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 64 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 21.01.2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Ing. Júlii Zajoncovej, ako súdnemu znalcovi znalečné vo výške
6,84 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 30.10.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 4 889,25

€ s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 01.01.2018 až do zaplatenia.
1.1.Žalobcavnávrhuuviedol,žejepodielovýmspoluvlastníkomnehnuteľnosti,atoparcelyregistraEKN
č. XXX/X L. A.Ý. XX.XXX B., katastrálne územie T.. Žalovaný užíva spoluvlastnícky podiel žalobcu bez
právneho dôvodu, preto sa žalobca touto žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého
výšku vyčísľuje na základe znaleckého posudku č. 18/2014 použitého v konaní s obdobným predmetom
sp. zn. 15C/143/2009. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.
15C/143/2009 mu na obdobnom skutkovom základe, ale za iné obdobie bola priznaná suma 1 222,32

€ s úrokom z omeškania a rozsudkom sp. zn. 11C/512/2015 mu bolo priznané bezdôvodné obohatenie
za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2015 vo výške 4 889,25 €. Touto žalobou si žalobca uplatňuje
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2017. Žalobca má za to, že
pozemok sa nachádza podľa územného plánu obce Lemešany v zastavanom území obce a nejedná sa
o poľnohospodársky pozemok. Následne cituje ustanovenia týkajúce sa bezdôvodného obohatenia.

2. Súd vo veci prvotne rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému bol podaný zo strany žalovaného

odpor (č.l. 16-17), v ktorom žalovaný uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, pretože má za to, že k
užívanému pozemku existuje platná nájomná zmluva.3. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, ako
aj znaleckými posudkami a zistil nasledujúce:
3.1. Rozsudkom (pre zmeškanie) sp. zn. 11C/512/2015 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu

4.889,25 € s úrokmi z omeškania ako bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie parcely KNE
224/2 za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2015.
3.2. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. (č.l. 6) súd zistil, že EKN parcela XXX/X L. A.
XX.XXX B. sa nachádza v zastavanom území obce a druh pozemku je uvedený ako orná pôda. Táto
parcela je v podielovom spoluvlastníctve dvoch spoluvlastníkov, a to žalobcu a žalovaného.

3.3. K podanému odporu žalovaný pripojil nájomnú zmluvu č. XXXXX vrátane dodatku (č.l.18-19), podľa
ktorej predmetom nájomnej zmluvy medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom
je poľnohospodárska pôda o rozsahu X,XXXX ha v katastrálnom území Lemešany zapísaná na LV č.
X.XXX. Tu treba uviesť, že súd túto nájomnú zmluvu považuje za neplatnú pre neurčitosť, poukazujúc
na § 37 ods. 1 OZ, pretože v tejto nájomnej zmluve nie je dostatočne identifikovaný predmet nájmu, tak
aby nebol zameniteľný s inými pozemkami.

4. Žalobca sa k predmetu konania ďalej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09.03.2018 (č.l. 27),
v ktorom znova poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/512/2015 a k žalovaným
predloženej nájomnej zmluve uviedol, že táto je jednak neplatná pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť
a jednak sa žiadnym spôsobom netýka parcely, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca súdu

ďalej predložil znalecký posudok Ing. Martina Virbu č. 18/2014 vypracovaný pre potreby konania na
Okresnom súde Prešov sp. zn. 15C/143/2009 (č.l. 33-53), podľa ktorého bola určená výška nájomného
pri predmetnej parcele ako suma X,XXX €. za m2 na rok.

5. Na pojednávaní konanom dňa 22.11.2018 (č.l. 62-64) strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach.

Nesporným sa stalo tvrdenie, že skutočne celá parcela EKN XXX/X v katastrálnom území T. je užívaná
žalovaným na poľnohospodárske účely, pričom sporné bolo to, či pri určovaní obvyklej hodnoty nájmu
možno alebo nemožno postupovať podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov.

6. Súd následne pribral do konania znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie: odhad hodnoty
poľnohospodárskej pôdy (č.l. 73), ktorému uložil určiť hodnotu obvyklého nájmu parcely č. XXX/X,
katastrálne územie T., pričom táto parcela mala byť chápaná ako poľnohospodársky pozemok v zmysle
§ 1 ods. 2, zákona č. 504/2003 Z.z.

6.1. Znalec podal znalecký posudok pod č. 11/2019 (č.l. 81-101), ktorým dospel k záveru, že výška
obvyklého nájmu za podiel žalobcu predstavuje za obdobie dvoch rokov sumu 64 €. Znalec v znaleckom
posudku uviedol nasledujúce: „Určenie všeobecnej ceny nájmu za užívanie pozemku parcely č. K.
XXX/X, katastrálne územie T. sa vykoná ako určenie obvyklého nájomného v danej oblasti, nakoľko
existujú objektívne podklady na určenie nájmov v blízkych lokalitách za obdobie od 01.01.2016 do

31.12.2017 a to vyjadrenia poľnohospodárskych organizácii v Prešovskom kraji, ktoré majú stavby
postavené do roku 1991 na poľnohospodárske účely v súlade so zákonom č. 504/2003 Z.z. Nájom
parcely č. EKN XXX/X - orná pôda, vedenej v CKN ako zastavaná plocha patrí pod citovaný zákon o
nájme, nakoľko stavby na parcele K. XXX/X boli postavené postupne od založenia PD T.. Stavby boli
postavené pred rokom 1991 a sú využívané na poľnohospodárske účely. V období roku 2016 až 2017 aj

v súčasnosti sú stavby súčasťou PD Lemešany, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je poľnohospodárska
výroba. Predmetný pozemok EKN XXX/X je pozemok zastavený stavbami na poľnohospodárske účely
do 24.06.1991, a preto v zmysle § 1 zákona č. 504/2003 Z.z. sa naň vzťahuje nájom podľa tohto
zákona. To vyplýva aj z výpisov z LV č. XXXX k parcelám XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX X. T. Č.. XXX
M. XXX/XX, kde je druh stavby uvedený ako 2 - poľnohospodárska budova (z toho dve hospodárske

budovy už neexistujúce).“ Zo znaleckého posudku je ďalej zrejmé, že spoluvlastnícky podiel žalobcu
predstavuje XXXX/XXXXX a spoluvlastnícky podiel žalovaného XXXXX/XXXXX. Znalec ďalej uviedol:
„Pozemok EKN XXX/X sa nachádza v areáli hospodárskeho dvora PD Lemešany, s.r.o. zaoberajúceho
sa poľnohospodárskou výrobou. Podľa územného plánu obce Lemešany je parcela určená na IBV obce,
avšak v súčasnosti sa používa na poľnohospodárske účely a stoja na ňom poľnohospodárske stavby

- sušička, senník, rozvodňa, betónová požiarna nádrž, stožiarová trafostanica. Súčasťou parcely EKN
XXX/X je aj parcela CKN XXX vedená ako trvalý trávny porast, poľnohospodársky obhospodarovaná a
CKN XXX/X, na ktorej stoja spomínané stavby a hospodársky dvor. Obec Lemešany potvrdila, že stavby
na parcele EKN XXX/X (včítanie zbúraných stavieb) ako aj celý areál poľnohospodárske družstva bolipostavené pred 24.06.1991, a to výhradne na poľnohospodárske účely. Výpočet nájmu za pozemky
podľa zákona č. 504/2003 Z.z. uzatváraním nájomných zmlúv o výške nájomného najmenej 1 % z
hodnoty poľnohospodárskej pôdy používa aj Slovenský pozemkový fond, ako najväčší správca pôdy SR,

ktorý zákonom stavenej minimálne nájomne za prenajaté zastavené plochy v areáloch hospodárskych
dvorov bez ohľadu na ich druh, určil z pôvodných 2,5 % na 3,667 % z úradnej ceny poľnohospodárskej
pôdy.“
Následne znalec v znaleckom posudku uvádza poľnohospodárske organizácie v okrese Prešov, ktoré
platia za prenajatú poľnohospodársku pôdu nájomné v rozsahu od 7,30€/ha až do XX €/ha. Pokiaľ ide

o samotný výpočet hodnoty nájmu cena pôdy pri BPEJ XXXXXXX a výške nájmu X,XXX % z takto
určenej ceny pôdy predstavuje na výmeru podielu žalobcu za obdobie dvoch rokov 64 €. V rámci príloh
znaleckého posudku sa nachádzajú listy vlastníctva potvrdzujúce poľnohospodársky charakter budov
postavených na spornej parcele a rovnako sa tam nachádzajú aj potvrdenie o BPEJ na parcele KNE
XXX/X,akoajpotvrdenieocharakterestaviebnatejtoparceleadobeichpostaveniaodObecnéhoúradu
Lemešany, a rovnako aj potvrdenia jednotlivých organizácii Prešovského kraja, ako aj Slovenského

pozemkového fondu o výške obvyklého nájomného.
6.2. Voči tomuto znaleckému posudku vzniesol námietky žalobca, ktorý predovšetkým poukázal na
prílohu E) k vyhláške č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, a to ako sa delia
pozemky pri použití metódy polohovej diferenciácie a kto môže, či nemôže vyhotoviť znalecký posudok.
Žalobca predovšetkým znovu zdôraznil, že parcela EKN č. XXX/X sa nachádza v zastavanom území

obce Lemešany s tým, že časť parcely CKN č. 452/1, ktorá je súčasťou EKN č. XXX/X je uvedená v
územnom pláne obce Lemešany ako určená na individuálnu bytovú výstavbu. Žalobca súdu zároveň
predložil akýsi nákres, ktorý by mohol byť územným plánom obce Lemešany, nie je to však z neho
zrejmé, a taktiež z neho nie je zrejmé, že parcela EKN č. XXX/X má byť, čo len čiastočne určená na
individuálnu bytovú výstavbu.

6.3. Žalobca súdu predložil súkromný znalecký posudok Ing. Jána Bugatu č. 78/2019, ktorý určil
všeobecnú hodnotu parcely EKN č. XXX/X metódou polohovej diferenciácie a zároveň určil všeobecnú
hodnotu nájmu. V znaleckom posudku uviedol, že v čase ohliadky bola parcela sčasti zastavaná
stavbami pre poľnohospodársku výrobu, komunikáciami a energetickými stavbami. Prístup k pozemku z
verejnej komunikácie je po pozemkoch tvoriacich areál poľnohospodárskeho družstva. Ohodnocovaný

pozemok v čase ohodnotenia nebol využívaný ako orná pôda a tvorí súčasť pozemkov areálu PD.
Predpokladá sa jeho vyššie využitie pre novú zástavbu rodinných domov. Rovnako znalec uviedol, že v
čase ohliadky je ponižujúcim faktorom tejto parcely to, že nemá zabezpečený priamy prístup z verejnej
komunikácie. Hodnotu nájmu za obdobie rokov 2016 až 2017 pre celý pozemok parcelu EKN č. XXX/
X určil znalec vo výške XX XXX €.

7. Vzhľadom na to, že ak ide o parcelu registra „E“ a druh pozemku tak nie je záväzným údajom, požiadal
Okresný súd Prešov Okresný úrad v Prešove, pozemkový a lesný odbor o vyjadrenie aký charakter
z hľadiska druhu pozemku má sporná parcela. Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor (č.l.
134) uviedol, že predmetný pozemok sa nachádza v areáli hospodárskeho dvora a je identifikovaný na

parcelu registra
-CKNč.XXX/X,druhpozemku-zastavanáplochaanádvorie,spôsobvyužívaniajepozemok,naktorom
je dvor,
- CKN č. XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania je pozemok, na ktorom
je postávaná inžinierska stavba a

- CKN č. XXX, druh pozemku - trvalý trávny porast. Na pozemku sa nachádzajú stavby, a to senník,
rozvodňa a dve zbúrané hospodárske budovy. Časť pozemku sa využíva na poľnohospodárske účely
a časť je v areáli PD.
7.1. Následne súd požiadal o identifikáciu parcely EKN č. XXX/X na register CKN Okresný úrad Prešov,
odbor katastra, ktorý uviedol, že parcela EKN č. XXX/X je tvorená parcelami v CKN stave č. XXX/X -

zastavaná plocha, č. XXX- trvalý trávny porast, č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX - zastavaná plocha.

8. K znaleckému posudku predloženému žalobcom sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa
01.10.2019 (č.l. 147), v ktorom uviedol, že záver znalca o určení pozemku na výstavbu rodinných
domov je neadekvátny. Uvedený pozemok po celý čas žalovaného obdobia bol využívaný ako orná pôda

na poľnohospodárske účely. Žalovaný má za to, že nie je predsa možné pre účely súdneho konania
vychádzať z domnienok. Žalobca sa snaží presvedčiť súd o tom, že má pracovať s alternatívou, čo
by bolo keby uvedené pozemky za obdobie dvoch rokov v minulosti boli stavebnými pozemkami anie pozemkami užívanými na poľnohospodárske účely. S takýmto postojom žalobcu sa však stotožniť
nemožno.

9. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich skutkových záverov a právnych úvah:
9.1. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že spoluvlastníkmi parcely EKN č. XXX/X, k. ú. T. sú
žalobca v rozsahu XXXXX/XXXXX a žalovaný v rozsahu XXXX/XXXXX. Zároveň je nesporné, že
predmetná parcela sa užíva sčasti ako poľnohospodárska pôda a sčasti ako hospodársky dvor (teda
logistickécentrumprevýkonpoľnohospodárskejvýrobyžalovaného).Zároveňjenesporné,žeajžalobca

by ju v rámci svojho spoluvlastníckeho podielu chcel využívať na poľnohospodárske obrábanie, ako to
uviedol na pojednávaní.

10. Podľa § 137 ods.1 OZ - Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods.2 OZ - O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou

podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
10.1. Celý pozemok je užívaný výlučne žalovaným, pričom žalovaný nepreukázal rozhodnutie
spoluvlastníkov podľa § 139 ods.2 OZ. Takého rozhodnutie je nevyhnutné, napriek tomu, že žalovaný je
majoritným spoluvlastníkom. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 M Cdo/2/2008 - Pokiaľ by ale o niektorej

záležitosti spadajúcej pod hospodárenie so spoločnou vecou rozhodol sám väčšinový spoluvlastník
bez toho, aby dal menšinovému spoluvlastníkovi možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania
a vyjadriť v ňom svoj názor, zostalo by rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka (hoci aj výrazne
dominujúceho)lenrozhodnutímjednéhospoluvlastníka.Prijatérozhodnutiebynebolomožnépovažovať
zarozhodnutiespoluvlastníkovanešlobyaniorozhodnutie"väčšiny"vzmysle§139ods.2Občianskeho

zákonníka a takéto rozhodnutie nemožno
považovať za platné. Každý spoluvlastník má (bez ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu)
právozúčastňovaťsanaprocesevytváraniakolektívnejvôlespoluvlastníkovaprijímaniaichrozhodnutia
o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka ), i keď miera právnej a faktickej možnosti určitého spoluvlastníka

ovplyvniť tento proces je limitovaná výškou jemu patriaceho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods.
1 Občianskeho zákonníka ) a v niektorom
konkrétnom právnom vzťahu (najmä s dominantným postavením väčšinového spoluvlastníka) môže byť
nepatrná.
10.2. Otázka, či v prípade nadužívania spoluvlastníckeho podielu jedným spoluvlastníkom na úkor

druhého ide o majetkový nárokom podľa § 137 OZ alebo bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods.1
OZ, nie je v slovenskej právnej praxi vyriešená, aj keď v konečnom dôsledku to pre prejednávanú
vec nemá rozhodujúci význam. Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn. 3Cdo/252/2007 - Pokiaľ v danom
prípade žalovaná ako podielová spoluvlastníčka 1/2 spoločných nehnuteľností na základe svojho
rozhodnutia užíva celú spoločnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu (bez dohody so žalobcami 1/ a

2/, ktorým spolu patrí tiež spoluvlastnícky podiel 1/2) tak, že za užívanie nad rámec zodpovedajúci
jej spoluvlastníckemu podielu neposkytuje žalobcom 1/ a 2/ žiadnu náhradu, získava na ich úkor
bezdôvodné obohatenie (viď aj vyššie). Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/277/2009 - Z vyššie
citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je
okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve

aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k
spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý
zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci
v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo

forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva,
takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že
aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo
viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to
viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym

dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel
vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel
na veci reálne vymedzený tak, ako to správne uviedol aj odvolací súd, ale je len podielom ideálnym.
V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučnepodiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného možno
vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému
spoluvlastníkovizato,ženeužívaspoločnúvecvrozsahusvojhospoluvlastníckehopodielu,ideoprávny

vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa
spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý
vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ. Toto právo je nepochybne majetkovej
povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Uvedený nárok
nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ ide o ČR, tam bola súdna prax usmernená rozsudkom veľkého senátu NS ČR, sp. zn. 31 Cdo
503/2011, publikovanom pod číslo 17/2013, s ktorého závermi sa procesný súd plne stotožňuje:
Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužívá společnou věc v rozsahu odpovídajícím
jeho spoluvlastnickému podílu, je dáno zákonem a vyplývá z práva spoluvlastníka podílet se na
užívání společné věci v míře odpovídající jeho podílu. Rozsah tohoto užívacího práva ke společné
věci (stejně jako výše spoluvlastnického podílu) nemůže být proti vůli spoluvlastníka rozhodnutím

spoluvlastníků modifikován. Neumožňují-li existující poměry nebo rozhodnutí, popřípadě dohoda
spoluvlastníků některému spoluvlastníku plnou realizaci tohoto práva, náleží mu za to (jestliže se
ovšem strany nedohodly jinak) odpovídající náhrada (srov. opět R 19/2001). Jde o náhradu za omezení
spoluvlastnického práva. Potud lze odkázat na konstantní judikaturu, podle které i v případě, že zákon
výslovně nezakládá právo na náhradu za omezení vlastnického práva, vyplývá toto právo přímo z článku

11 odst. 4 Listiny základních práv a svobod (srov. např. nález pléna Ústavního soudu ze dne 11. března
1998, sp. zn. Pl. ÚS 41/97, uveřejněný pod číslem 27/1998 Sbírky nálezů a usnesení Ústavního soudu
a pod č. 88/1998 Sb.); v daném případě je lze též výkladem dovodit z § 137 odst. 1 obč. zák.
Jiná situace nastane, užívá-li spoluvlastník věc nad rámec svého podílu bez právního důvodu (bez
rozhodnutí většiny spoluvlastníků nebo bez dohody spoluvlastníků anebo bez rozhodnutí soudu).

Nejvyšší soud se ztotožňuje s právním názorem Ústavního soudu, vysloveným v nálezu sp. zn. II.
ÚS 471/2005, potud, že „pouze spoluvlastníci vůči sobě navzájem mohou z takto nastoleného vztahu
vyvozovat nároky a případně se domáhat jiné úpravy užívání věci. Samotné spoluvlastnické právo však
není právním důvodem užívání věci v jakémkoliv rozsahu; je jen důvodem k užívání věci v rozsahu
spoluvlastnického podílu. Z „vlastnictví“ podílu sice nevyplývá právo užívat pouze konkrétní část věci,

nicméně spoluvlastník je oprávněn užívat věc jen v rámci svého podílu (není-li tu právní důvod pro
užívání v jiném rozsahu).
Jinak řečeno, to, že spoluvlastník je (v rámci svého podílu) oprávněn užívat celou věc, ještě neznamená,
že ji může „bez dalšího“ užívat nad rámec podílu na úkor ostatních spoluvlastníků. Majetkový prospěch
dosažený tímto užíváním považuje judikatura tradičně za obohacení získané bez právního důvodu;

dovolací soud neshledává podmínky a nezná přesvědčivé důvody pro odklon od tohoto judikatorně
ustáleného závěru.
Lze tedy uzavřít, že užívá-li spoluvlastník bez právního důvodu (zejména bez rozhodnutí většiny
spoluvlastníků nebo bez dohody spoluvlastníků anebo bez rozhodnutí soudu) společnou věc nad
rámec svého spoluvlastnického podílu, je povinen vydat to, oč se takovým užíváním obohatil, ostatním

spoluvlastníkům podle pravidel o vydání bezdůvodného obohacení (§ 451 a násl. obč. zák.).“

11. V prejednávanej veci sa teda žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje tým, že bez právneho
dôvoduužívapredmetspoluvlastníctvanadrozsahsvojhospoluvlastníckehopodielu.Uvedenévzásade
medzi stranami sporu ani sporné nebolo, sporná bola iba výška bezdôvodného obohatenia.

12. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na rozhodnutia OS Prešov sp. zn. kde bola žalobcovi priznaná suma, s
ktorou sa stotožnil, k tomu súd uvádza, že týmito rozhodnutiami je viazaný iba pokiaľ ide o ich výrok, teda
že výška bezdôvodného obohatenia za obdobie „A“ je „XY“. Súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutia
a závery právnej spisby:

R 40/2013 (NS SR) - Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v
skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje,
je súd v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá
právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný (ustanovenie

§ 159 ods. 2 O.s.p. predstavuje totiž vo vzťahu k ustanoveniu § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. osobitnú
procesnúúpravu).Súdpretonesmievychádzaťzinéhozáveruo(ne)existenciiuloženejpovinnostimedzi
tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté.NS ČR sp. zn. 23 Cdo 1961/2009 - Nelze se ztotožnit s
právním závěrem, že soud je vázán i posouzením předběžné otázky pouze v odůvodnění

rozhodnutí, aniž by posouzení této otázky bylo přímo předmětem sporu. Zavazující pro účastníky
řízení a pro všechny orgány je pouze výrok pravomocného rozsudku. Aby bylo závazné řešení
předběžné otázky pro další spory, musela by tedy být tato předběžná otázka řešena přímo ve
výroku rozhodnutí [např. v rozhodnutí podle § 80 písm. c) OSŘ]“. Pokud jde o řešení této
otázky, rozhodnutí též odkazuje na právní teorii, která věc pojímá stejně (Macur, J. Předmět

sporu v civilním řízení. Masarykova univerzita Brno, 2002, s. 54: „Určení předmětu sporu
může být v souladu se zásadou dispoziční
pouze výsledkem vědomé, záměrné procesní činnosti strany, která je dána na základě svého poznání a
vůle. Pokud žalující strana neučiní předběžnou otázku výslovně předmětem určovací žaloby podmíněné
ovšemprávnímzájmemstranynatakovémpostupu,nemůžesepředběžnáotázkastátpředmětemsporu

a soudní úsudek o jejím řešení nemůže vstoupit v právní moc. Totéž platí o eventuálních předběžných
otázkách vznikajících v souvislosti s procesní obranou žalované strany“).”
Jiří Spáčil: Vztah vlastnických žalob na plnění a na určení, [Soudní rozhledy 9/2013, s.
306] - Objektivní meze závaznosti rozhodnutí jsou dány předmětem řízení. Z toho vyplývá,
že „materiální právní moci může nabýt jen enunciát rozhodnutí, nikoli též důvody, o které
se rozhodnutí opírá“. Již V. Hora konstatoval, že předmětem právní moci není celý obsah
rozsudku, nýbrž jeho výrok (nález). Důvody rozsudku „nejsou účastny právní moci, ač ovšem
slouží k výkladu výroku rozsudečného“.Uvedena problematika tak souvisí s pojetím předmětu
civilního soudního řízení; řešení vztahující účinky právní moci (zejména závaznost) i na předběžné

otázky bývá označováno jako „rozšířené pojetí předmětu sporu“ v některých zemích mimo
středoevropský prostor (Řecko, Japonsko). J. Macur po podrobném rozboru této problematiky
dospívá k závěru: „Hlavním nedostatkem rozšiřujícího pojetí předmětu sporu je nepřijatelné
podceňování a nerespektování zásady dispoziční a projednací v civilním procesu, z

čehož v podstatě vyplývají všechny další nedostatky. Povaha a funkce civilního procesu vyžaduje, aby
byl při vymezení předmětu sporu položen rozhodující důraz na dispozitivní volnost a ,panství' stran v
tomto procesu“. Stranám tak nelze vnucovat, o čem má být rozhodováno.”
12.1. Z uvedeného súd dospieva k záveru, že predbežná otázka použitia právneho predpisu a postupu
na ocenenie výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného, riešená v žalobcom uvádzaných rozsudkoch

OS Prešov, nie je pre súd v prejednávanej veci vyriešená záväzne.

13. Podstatou sporu medzi stranami sporu bolo, či výška bezdôvodného obohatenia môže byť určovaná
aplikáciou zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Bezdôvodné obohatenie
je žalované za obdobie rokov 2016 a 2017, keď rozhodujúce ustanovenia citovaného zákona zneli

nasledujúco:
Podľa § 1 ods.2 zákona - Pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou
pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.
júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku;
ustanovenia osobitného predpisu ůůtým nie sú dotknuté.

Podľa § 7 ods.1 zákona - Na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom
výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu.
13.1. Aplikáciou zákona č. 504/2003 Z.z. sa okresný súd zaoberal v rozsudku sp. zn. sp. zn. 10

C/184/2014, kde uviedol nasledujúce - „Z výpisu z LV č. XXXX (č. l. 7) súd zistil, že žalobcovia sú
vlastníkmi parcely KNE č. XXX/X vo výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda a to žalobca v 1.
rade v rozsahu 2/3 v pomere k celku a žalobca v 2. rade v rozsahu 1/3 v pomere k celku. Z výpisu
z LV č. XXXX (č. l. 8) vyplynulo, že na parcele KNC č. XXXX je postavená administratívna budova
súp. č. XXXX, druh stavby poľnohospodárska budova vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Pokiaľ

ide o samotný pojem stavby na poľnohospodárske účely, žalovaný sa odvoláva na vyjadrenie JUDr.
Jaroslava Puškáča, generálneho riaditeľa sekcie legislatívy Ministerstva pôdohospodárstva, ktorý na
otázku respondenta uverejnenú na fóre Ministerstva pôdohospodárstva uviedol, že definícia stavby na
poľnohospodárske účely je nepriamo uvedená vo vyhláške Ministerstva ŽP č. 532/2002 Z.z., ktorousa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Pojem stavby na poľnohospodárske účely sa nachádza vo viacerých predpisoch. Definíciu nie je

možné zužovať len na okruh uvedený vo vyhláške. Vo všeobecnosti sa za takúto stavbu považuje
objekt, ktorého spôsob využívania súvisí s poľnohospodárskou výrobou (maštale, silážne jamy, sklady
poľnohospodárskej techniky, sklady plodín, parkovacie plochy, ale aj administratívna budova), pričom
sa zväčša jedná o stavby umiestnené v areáli hospodárskeho dvora.
Okresný súd Prešov vo svojom rozsudku 29C/79/2009 v rámci rozhodovania o výške bezdôvodného

obohatenia ako predbežnú otázku musel riešiť charakter spornej stavby. Okresný súd Prešov došiel k
nasledujúcemu záveru: „Na základe výsledkov vykonaného dokazovania s poukazom na predložené
stanoviská, súd dospel k záveru, že stavba súp. č. XXXX vedená na LV č. XXXX, k. ú. C. Š., umiestnená
na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, parc. KNC Č.. XXXX o výmere XX m2 je stavbou
postavenou pre účely JRD do 24.06.1991, za ktorú sa považuje objekt, ktorého spôsob využívania súvisí
s poľnohospodárskou výrobou, pričom prevažne ide o maštale, silážne jamy, sklady poľnohospodárskej

techniky, sklady plodín, parkovacie plochy ale aj administratívna budova, pričom sa zväčša jedná o
stavby umiestnené v areáli hospodárskeho dvora, teda ide o stavbu, na ktorú sa vzťahuje právna
úprava zákona č. 504/2003 Z.z. avšak až v znení účinnom od 01.01.2008, odkedy sa za pozemok
na poľnohospodárske účely považoval aj pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do
24.06.1991. Aj podľa zápisu v katastri nehnuteľností, je uvedená stavba pri druhu označená kódom dva,

ktorým sú podľa vyhlášky 461/2009 Z. z. označené poľnohospodárske budovy.“ Pokiaľ ide o samotnú
výšku bezdôvodného obohatenia, okresný súd uviedol nasledujúce: „V danom prípade súd vychádzal zo
záverov znaleckého posudku vypracovaného Ing. Júliou Zajoncovou, č. 20/2015, ktorá hodnotu nájmu
určila ako skutočný nájom, ktorý je skutočným a obvyklým nájmom u zistených organizácií a subjektov
vychádzajúc z reálnej skutočnosti, že podniky so zastavanými stavbami na poľnohospodárske účely do

24.06.1991 sa riadia zmluvným nájmom podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a uzatvárajú dohody o výške
nájomného najmenej 1 % pri sadzbe poľnohospodárskej pôdy BPEJ určenej podľa vyhlášky 38/2005
Z.z. Za užívanie pozemku K. XXX/XXXX (totožné s CKN XXXX, XXXX, XXXX/X) hodnotu nájomného
určila vo výške 3,667 % z ceny pôdy, čo za 302 m2 pre obdobie od 23.03.2007 do 23.03.2009 pri sadzbe
poľnohospodárskej pôdy podľa BPEJ XXXXXXX predstavuje sumu 3,49 €. Vzhľadom na skutočnosť,

že stavba vo vlastníctve žalovanej zasahuje do pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v
rozsahu 72 m2, hodnota bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.03.2007 do 23.03.2009 podľa
vyššie uvedeného znaleckého posudku by predstavovala sumu X,XX €, čo ročne predstavuje X,XXX
€.“ Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co/13/2016-786, tento k prejednávanej
veci uviedol, že: „Odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade a ani odvolanie žalovanej voči rozsudku Okresného

súdu Prešov nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a veci aj správne právne
posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Postup súdu prvej inštancie považoval za správny a v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku odvolací
súd poukazuje.
Rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/79/2009 a Krajského súdu v Prešov sp. zn.

18Co/13/2016, boli urobené predmetom prieskumu Ústavného súdu SR, ktorý vo veci sp. zn. II.
ÚS/687/2017 ústavnú sťažnosť smerujúcu voči nim odmietol. Ústavný súd SR v tomto uznesení v
bode 11. uviedol, že: „Podľa názoru Ústavného súdu treba závery všeobecných súdov považovať
za dostatočné a presvedčivé, nejavia sa ako arbitrárne ale ani ako zjavne neodôvodnené. Treba
uviesť, že všeobecné súdy dostatočným spôsobom vysvetlili, že kým do 31.12.2007 predmetný

pozemok nebol poľnohospodárskym pozemkom v zmysle zákona o nájme poľnohospodársky pozemok,
zatiaľ v dôsledku novelizácie s účinnosťou od 01.01.2008 už bolo potrebné považovať pozemok
za poľnohospodársky, a to v dôsledku toho, že bol zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely,
ktorá bola postavená do 24.06.1991. Uvedenou novelizáciou došlo k rozšíreniu právnej definície
pozemkov považovaných za poľnohospodárke pozemky. Preto sa javí ako logické, že pri ustálení

výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej (ktoré sa v zásade rovná výške nájomného
požadovateľného v prípade, ak by došlo k uzavretiu zmluvy o nájme) bolo potrebné vzhľadom na
legislatívnu zmenu z cenového hľadiska rozlišovať medzi obdobím do 31.12.2007 a obdobím od
01.01.2008.“
13.2. Súd sa ďalej pri právnom posúdení inšpiroval aj nasledujúcimi súdnymi rozhodnutiami:

NS ČR sp. zn. 28Cdo/2359/2012 - Ustálená judikatura Nejvyššího soudu dovodila, že tato náhrada musí
být poskytnuta ve výši obvyklého nájemného vynakládaného za užívání stejné nebo obdobné věci v
daném místě, čase a za obdobných podmínek.NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1207/2007 - výše bezdůvodného obohacení za užívání věci bez právního
důvodu odpovídá částce, kterou by nájemce byl za běžných okolností povinen plnit podle platné nájemní
smlouvy; důvodně se tedy tato náhrada poměřuje s obvyklou hladinou nájemného. Aby mohlo jít o

částku skutečně obvyklou vzhledem ke srovnávanému stavu, je nepochybné, že při srovnání musí být
respektováno jak posuzované místo a období, tak charakter, stav i způsob užívání konkrétní věci.
NS ČR 33 Odo/1405/2005 - Obdobně lze posuzovat případy užívání stavby na cizím pozemku bez
právníhodůvodu.Kobohacenívlastníkastavbydocházíužzesamotnéhotituluvlastnickéhopráva,které
zakládá jeho oprávnění stavbu užívat. Je pak výlučně věcí jeho rozhodnutí, zda bude stavbu užívat sám

nebo ji bezplatně či úplatně přenechá jinému. Proto je správný závěr, že povinnost poskytovat náhradu
vlastníku pozemku, na němž stojí stavba, stíhá vlastníka stavby bez ohledu na to, jakým způsobem své
vlastnické právo realizuje. Ze stejných důvodů není podstatné ani to, zda užívání stavby přináší zisk,
případně komu.
NS ČR sp. zn. 33Odo/1014/2006 - Nejvyšší soud dospěl k právnímu závěru, že bezdůvodné obohacení
za užívání pozemků bez právního důvodu lze přiznat jen v takové výši, která odpovídá nájemnému,

na něž by ten, na jehož úkor bylo obohacení získáno, měl nárok v případě uzavření nájemní smlouvy.
Jde-li o pozemky patřící do zemědělského půdního fondu, je namístě vycházet z tzv. regulovaného
nájemného (tj. nájemného podle § 22 odst. 9 zák. o půdě) a nikoli z tržního nájemného, přestože
pozemky nejsou ve skutečnosti užívány k zemědělské výrobě. Od tohoto názoru, nemá dovolací soud
důvod se odchylovat ani v posuzované věci. Žalobci coby vlastníci předmětných pozemků nejsou

vlastníky stavby (skleníkového areálu), která se na předmětných pozemcích nachází. Stavba byla ve
vlastnictví státu a spadala pod režim § 22 odst. 7 zákona o půdě. Žalobci měli podle § 22 odst. 9 zákona
o půdě možnost upravit si vztahy s vlastníkem stavby jinak. Pokud toho nevyužili, mohou po žalované
požadovat pouze takovou částku, která odpovídá § 22 odst. 9 zákona o půdě, tedy 1 % z ceny pozemků
náležejících do zemědělského půdního fondu. Nezbývá tedy, než přisvědčit právnímu závěru odvolacího

soudu, že žalobci se mohou domáhat vydání bezdůvodného obohacení za užívání svých pozemků
náležejících do zemědělského půdního fondu jen ve výši regulovaného nájemného, tedy nájemného, na
nějž by měli od žalované nárok v případě uzavření nájemní smlouvy bez dohody o jiné výši nájemného,
než je stanoveno právním předpisem.
NS ČR sp. zn. 33 Odo 768/2005 - Dle ustálené judikatury lze výši bezdůvodného obohacení

spočívajícího v užívání nemovitosti bez právního důvodu určit peněžitou částkou, která odpovídá
částkám vynakládaným v daném místě a čase na užívání obdobných nemovitostí, zpravidla právě
formou nájmu. Žalobce se může domáhat vydání bezdůvodného obohacení jen v takové výši, na níž
by měl od žalovaného nárok v případě, že by mezi nimi byla uzavřena nájemní smlouva. Jestliže cena
nájemného, kterou si mohli účastníci za užívání předmětných nemovitostí sjednat, byla v rozhodné době

příslušnými předpisy regulována, je třeba při určení výše bezdůvodného obohacení z těchto předpisů
vycházet.
NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2905/2005 - Majetkovým vyjádřením prospěchu získaného užíváním cizí věci bez
právního důvodu je peněžitá částka, která odpovídá částkám vynakládaným obvykle v daném místě a
čase na užívání věci, zpravidla formou nájmu a důvodně se poměřuje s obvyklou hladinou nájemného.

Bylo-li přitom nájemné v posuzovaném období regulovanou cenou, nemůže výše bezdůvodného
obohacení přesáhnout částku omezenou cenovými předpisy (srov. např. R 53/2000).“

14.Žalobcakládoldôraznato,žespornýpozemoksanachádzavzastavanejčastiobcevtzv.intraviláne,
je sčasti (pozn. súdu bez špecifikácie a preukázania rozsahu) určený na individuálnu bytovú výstavbu

a je plánové zrušenie hospodárskeho dvora.
14.1. Súd však zdôrazňuje, že sporný pozemok počas celého žalovaného obdobia spĺňal definíciu
poľnohospodárskeho pozemku podľa § 1 ods.2 zákona, pričom tento zákon nerobí rozdiel medzi
poľnohospodárskym pozemkom v intraviláne a extraviláne. Ak teda výška nájmu je regulovaná právnym
predpisom a výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu obvyklého nájomného, priznal súd toto

bezdôvodného obohatenie vo výške stanovenej znaleckým posudkom Ing. Zajoncovej.
14.2. K otázke (ne)spôsobilosti Ing. Zajoncovej na spracovanie znaleckého posudku, súd uvádza:
Znalecký posudok bol vyhotovený podľa hodnoty BPEJ porovnaním s priemernými nájmami v okolitých
obciach a použijúc sadzbu najväčšieho prenajímateľa poľnohospodárskych pozemkov SPF.
Žalobca poukazoval na Vyhlášku č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Už v §

1 ods.1 vyhlášky sa uvádza - Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej
hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté. Uvedené znamená,
že v prípade existencie osobitného predpisu má tento pred vyhláškou prednosť. Týmto predpisom je v
prejednávanej veci práve predpis vyššej právnej sily a to zákon č. 504/2003 Z.z.Žalobca sa ďalej odvoláva na prílohu 3. Vyhlášky a konkrétne na nasledujúce znenie účinné od
01.09.2017:
E.3 Metóda polohovej diferenciácie

E.3.1 Pozemky
Pozemky sa pri použití metódy polohovej diferenciácie na účely tejto vyhlášky delia
na skupiny:
E.3.1.1 Pozemky na zastavanom území obcí, nepoľnohospodárske a nelesné
pozemky mimo zastavaného územia obcí, pozemky v zriadených záhradkových osadách,

pozemky mimo zastavaného územia obcí určené na stavbu, pozemky v pozemkových
obvodoch jednoduchých pozemkových úprav na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov
k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva
a v hospodárskych dvoroch.
Do 31.08.2017 predmetné ustanovenie znelo nasledovne:
E.3 Metóda polohovej diferenciácie

E.3.1 Pozemky
Pozemky sa pri použití metódy polohovej diferenciácie na účely tejto vyhlášky delia
na skupiny:
E.3.1.1 Pozemky na zastavanom území obcí, nepoľnohospodárske a nelesné
pozemky mimo zastavaného územia obcí, pozemky v zriadených záhradkových osadách a

pozemky mimo zastavaného územia obcí určené na stavbu.
Uvedené delenie však platí iba pre stanovenie hodnoty pozemku podľa metódy polohovej diferenciácie,
ktorá však zo strany Ing. Zajoncovej použitá nebola, preto sú tieto námietky žalobcu irelevantné.
Súd má teda za to, že znalkyňa bola spôsobilá vyhotoviť znalecký posudok v rámci pokynu súdu a
súd majúc k dispozícii potvrdenia, ktoré sú prílohou posudku, by výšku obvyklej hodnoty nájmu určil aj

sám voľnou úvahou. Takejto možnosti nasvedčuje aj ďalšia úprava, keď od roku 2018 na určenie výšky
priemerného nájmu nie je potrebný znalec, keď táto sa pre jednotlivé katastrálne územia zverejňuje.
14.3. V rámci právnej argumentácie poukazuje súd na rozhodnutie
KS v Prešove sp. zn. 1Co/11/2015 - V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že nehnuteľnosti,
vo vzťahu ku ktorým je bezdôvodné obohatenie za ich užívanie predmetom tohto konania, spĺňajú

kritérium uvedené v § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. , to znamená, že ide o poľnohospodárske pozemky, nakoľko sú zastavené stavbami na
poľnohospodárske účely do 24.06.1991 a žalovaný tieto stavby aj v súčasnosti na poľnohospodárske
účely využíva.
Za týchto okolností mal súd prvého stupňa pri určení výšky nájomného za tieto nehnuteľnosti, ktorá

korešponduje s výškou bezdôvodného obohatenia, so zreteľom na absenciu platnej zmluvy medzi
účastníkmi konania, postupovať podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. a zaoberať sa hodnotou predmetných pozemkov určenej podľa
osobitného predpisu.
To znamená, že zákon č. 504/2003 Z.z.

upravuje postup, ktorým je potrebné výšku nájomného (i bezdôvodného obohatenia) zistiť, a to
aplikovaním ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. a v závislosti od toho vyhlášku č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.
V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z tzv. BPEJ, pričom otázku, či vo vzťahu k nehnuteľnostiam,

ktoré sú predmetom tohto konania, je možné stanoviť BPEJ alebo nie, je možné zodpovedať až po
vykonaní hodnoverného znaleckého dokazovania. Znalec Ing. L. tento postup nedodržal a pri výpočtoch
nájomného a bezdôvodného obohatenia vychádzal z vyhl. č. 492/2004 Z.z., pričom tento postup nie je možné hodnotiť za správny bez
jednoznačného dôkazu o tom, že pre nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné stanoviť

BPEJ a postupovať podľa vyhl. č. 38/2005
Z.z. V tomto smere súd prvého stupňa síce vypočul znalca Ing. K., ktorý poukázal na to, že novelou
vyhl. č. 492/2004 Z.z. a to vyhl. č. 254/2011
Z.z. vzniklo znalcom z odboru stavebníctva
právo na oceňovanie poľnohospodárskych pozemkov, a to v podobe zavedenia položky E.3.1.1 v Prílohe

č. 3 časti E bod E3, čo však neznamená, že by nemal byť rešpektovaný postup pri určení výšky
nájomného a bezdôvodného obohatenia, ktorý predvída zákon č. 504/2003 Z.z.KS v Prešove sp. zn. 14Co/7/2019 - Pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo určujúcim zodpovedanie
otázky, v akej výške patrí žalobcom náhrada za užívanie ich pozemkov. Žalovaný nepochybne užíva
pozemky žalobcov zastavené stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991. Spornou medzi

stranami bola výška bezdôvodného obohatenia a najmä spôsob jeho výpočtu, a to konkrétne, či je
potrebné vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy - vyhlášky č. 492/2004 Z.z. alebo špeciálneho
právneho predpisu, ktorým je zák. č. 504/2003 Z.z. a s ním súvisiacej vyhlášky č. 38/2005 Z.z. Súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v časti uplatneného nároku žalobcov na priznanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných pozemkov žalovaným, slúžiacich preukázane

na poľnohospodárske účely, keďže boli a sú využívané v súvislosti s chovom zvierat, sú súčasťou
areálu žalovaného a nachádzajú sa na nich stavby určené na poľnohospodárske účely(zastavané do
29.6.1991), čo zhodne v zmysle záverov súdu prvej inštancie konštatuje aj odvolací súd. Rozhodujúcim
pre spor je posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcov ako vlastníkov pozemkov na primeranú
náhradu čo do výšky za ich užívanie žalovaným, vo vlastníctve ktorého sú stavby na nich stojace,
čo nie je medzi účastníkmi sporné, keďže žalovaný užíva nehnuteľnosť žalobcov bez právneho

dôvodu. Ak vlastník stavby tieto užíva na poľnohospodárske účely, musí zlegalizovať svoj vzťah aj k
vlastníkom pozemkov, na ktorých sú tieto stavby postavené. Do úvahy prichádza nájomná zmluva, ktorá
má špecifické postavenie vzhľadom na samotný predmet nájmu - poľnohospodársky pozemok. Sám
žalovaný v konaní navrhol vydať rozhodnutie v zmysle záverov znaleckých posudkov a priznať žalobcovi
hodnotu nájmu pozemkov podľa vypracovaných znaleckých posudkov v zmysle zákona č. 504/2003Z.z..

Žalovaný, ako vlastník stavieb na predmetných nehnuteľnostiach, postavených pred rokom 1991, tieto
pozemky užíva bez právneho dôvodu, čím sa obohatil na úkor žalobcu, keďže za užívanie nehnuteľnosti
mu nezaplatil žiadnu čiastku. Keďže medzi sporovými stranami neexistuje žiaden zmluvný vzťah k
predmetným nehnuteľnostiam, bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniká na strane žalovaného sa tak
riadi ustanovením § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre rozhodnutie v predmetnej veci

bolo určujúcim zodpovedanie otázky, v akej výške patrí žalobcom náhrada za užívanie ich pozemkov.
Žalovaný nepochybne užíva pozemky žalobcov zastavené stavbami na poľnohospodárske účely do
24.6.1991.Spornoumedzistranamibolavýškabezdôvodnéhoobohateniaanajmäspôsobjehovýpočtu,
a to konkrétne, či je potrebné vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy - vyhlášky č. 492/2004 Z.z.
alebo špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zák. č. 504/2003 Z.z. a s ním súvisiacej vyhlášky č.

38/2005Z.z.Podľanázoruodvolaciehosúdu,súdprvéhostupňasasprávnevysporiadalsotázkouvýšky
bezdôvodného obohatenia, ktorú posúdil v súlade s vyhotoveným znaleckým posudkom, vychádzajúcim
zo zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a
lesných pozemkov a o zmene niektorých predpisov (v znení účinnom v čase, ktorý je predmetom tohto
konania). Pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, alebo

časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991,ako aj iný
pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného
predpisu tým nie sú dotknuté. (Osobitným predpisom je vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z). Priznaná výška bezdôvodného obohatenia, ktorú súd prvej
inštancie posúdil v súlade s vyhotoveným znaleckým posudkom s prihliadnutím na výšku nájomného

podľa zákona č. 504/2003 Z.z. (v znení účinnom v čase, ktorý je predmetom tohto konania) pre
predmetnénehnuteľnosti,t.j.zastavanéplochyanádvoria,jeprvoinštančnýmsúdomriadneodôvodnená
a preskúmateľná. Pozemkom, ktorý sa mohol spravovať zákonom o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov (účinným od 1.1.2004), bol len taký
pozemok, ktorý tvoril poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patril. Z dôvodovej správy k

novele zákona číslo504/2003 Z.z., vykonanej zákonom číslo 274/2009 Z.z. (účinnosť od 1.1.2008),
vyplýva, že pôvodný zákon sledoval, okrem iného aj posilnenie stability podnikateľského prostredia pri
hospodárení na pôde, čo bolo vyjadrené najmä zákonným zakotvením prednostného práva doterajších
nájomcov, plniacich zmluvné záväzky na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy po uplynutí nájmu, resp.
doteraz dohodnutej doby nájmu. V tomto kontexte je potom pozemkom na účely tohto zákona okrem

poľnohospodárskej pôdy, aj pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely, postavenou
do 24.6.1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely. To znamená, že za
splnenia podmienok (§1 ods. 2 a § 16 Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov), aj v prípade,
ak je pozemok vedený v evidencii nehnuteľností katastra nehnuteľností, na liste vlastníctva, ako
zastavané plochy a nádvoria, môže sa tento pozemok spravovať ustanoveniami tohto zákona, pokiaľ je

zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely, postavenou do 24.6.1991. Z tohto dôvodu, poukazujúc
na ustanovenie§ 1 ods. 2 Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, je jednoznačne možné
konštatovať, že výška nájomného, resp. v danom prípade výška bezdôvodného obohatenia je dôvodne
určená podľa § 10 tohto zákona. Predmetné stavby spĺňajú charakteristiku stavieb uvedených v tomtoustanovení po prijatí novely, s účinnosťou od 1.1.2008, t.j. v prípade pozemkov pod stavbami ide o
pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, ako aj iný pozemok prenechaný
na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku.

14.4. Vzhľadom na to, že Ing. Zajoncová vypracovala znalecký posudok podľa pokynu súdu a jeho
predbežného právneho názoru a vecná správnosť ZP vychádzajúca z týchto pokynov namietaná nebola,
nebol dôvod na kontrolné znalecké dokazovanie, preto súd takýto návrh žalobcu zamietol.

15. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak tieto požadoval žalobca od 01.01.2018 do zaplatenia. Splatnosť

bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená, preto súd vychádzal z § 563 OZ - Ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
15.1. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -
Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15.2.Výzvounazaplatenietrebarozumieťvprejednávanejvecižalobu,ktorábolažalovanémudoručená
dňa 19.01.2018, plniť mal teda 21.01.2018 a pokiaľ tak neurobil dňom 21.01.2018 sa dostal do

omeškania.
15.3. Ku dňu omeškania bola základná sadzba ECB 0,00% ročne a preto výška úrokov z omeškania
je 5,00% ročne.

16.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 260 C.s.p. - Ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
16.1. Napriek tomu, že na rozdiel od O.s.p. už C.s.p. už nemá ustanovenie o tom, že žalobcovi patrí
náhradatrovkonaniavplnomrozsahuajvtedy,akvýškaplneniazáviselaodznaleckéhoposudku,súdna
prax sa ujednotila, že takto treba postupovať aj v prípade civilného sporového poriadku. V prejednávanej
veci výška plnenia závisela jednak od znaleckého posudku, a jednak od úvahy súdu. Žalobca bol v

konaní úspešný, keďže bol úspešný v základe nároku, pričom to, že nedosiahol požadovanú výšku
mu nemožno dávať za vinu, keďže vychádzal zo znaleckého posudku, kde bola prejednávaná vec s
obdobným skutkovým základom. Žalobca má tak právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
pričom pri určovaní samotnej výšky trov konania sa bude vychádzať z priznanej a nie žalovanej sumy.
16.2. Pokiaľ ide o znalečné, tak súdnemu znalcovi pribratému súdom Ing. Zajoncovej bola uznesením

č.k. 9C/43/2017-111 priznaná odmena v celkovej výške 206,84 €, pričom suma 200 € mu bola uhradená
z priznaného preddavku. Potrebné tak bolo rozhodnúť iba o zvyšnej sume 6,84 €. Vzhľadom na to, že
výška znalečného už bola určená nebolo potrebné rozhodovať o nároku na náhradu znalečného, ale súd
mohol priamo rozhodnúť, že túto sumu 6,84 € je povinný znalcovi zaplatiť v základe nároku neúspešný
žalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.