Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 15, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115217621
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115217621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: L.. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., N. XX/X,
proti žalovanej: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., N. XX/X, o návrhu na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. marca
2018, č. k. 12C/311/2015-103, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ďalej len „OSP“, účinný do 30.06.2016, od 01.07.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle §

12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 21. marca
2018,č.k.12C/311/2015-103(ďalejlen„napadnutýrozsudok“)vyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal nehnuteľnosti evidované Okresným
úradom Nitra na LV č. XXXX, obec D., k. ú. D., byt číslo X na 1. p., vchod o.č. 26 nachádzajúci sa na
N. ulici č. XX/X v D. v bytovom dome s.č. 380,381 nachádzajúci sa na CKN parc. č. 7645, 7646, 7647,
7648 a 7649 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkoch registra
C, LV XXXX, obec D., kat. úz. D., parc. č. 7645, zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc.

č. 7646 zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, parc. č. 7647 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 207 m2, parc. č. 7648 zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2 a parc. č. 7649 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 231 m2 v podiele 84/5157-ín.
1.2. Rozhodol ďalej, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu úplného vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 18.829,76 eura a to do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
1.3. Žalobcu zaviazal na povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za žalobu vo

výške 1.083 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanú zaviazal na povinnosť zaplatiť
na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za žalobu vo výške 1.083 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
1.4. Upravil učtáreň Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vyplatila žalovanej
zložený preddavok v súdnom konaní - zálohu vo výške 200 eur.
1.5. O trovách konania rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods.

1,3, § 150 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a výrok o náhrade trov konania
oprel o ust. § 255 ods. 2 CSP.
3.1. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistení, že strany sporu boli manželia, manželstvo uzatvárali
dňa 21.06.1986. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 7C/313/2013-16 zo dňa 15.04.2014,právoplatnýmdňa23.05.2014boloichmanželstvorozvedené.Predmetomvyporiadaniabezpodielového
spoluvlastníctva manželov boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Nitra na LV č. XXXX, obec
D., k. ú. D., byt číslo X na 1. p., vchod o.č. 26 nachádzajúci sa na N. ulici č. XX/X v D. v bytovom dome

s.č. 380, 381 nachádzajúci sa na CKN parc. č. 7645, 7646, 7647, 7648 a 7649 a podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkoch registra C, LV XXXX, obec D., kat. úz. D., parc.
č. 7645, zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. 7646 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 205 m2, parc. č. 7647 zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, parc. č. 7648 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 203 m2 a parc. č. 7649 zastavané plochy a nádvoria o výmere 231 m2 v

podiele 84/5157-ín. Uvedené nehnuteľnosti v súčasnosti užíva žalovaná spolu s ich plnoletým synom.
3.2. Žalobca navrhol vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že nehnuteľnosti budú
prikázané žalovanej s tým, že žalovaná ho vyplatí, s čím v podstate žalovaná aj súhlasila, žiadala však,
aby súd zohľadnil tie skutočnosti, že pred uzatvorením manželstva mala pridelený dvojizbový byt a ten
počas trvania manželstva vymenili za väčší trojizbový byt, ktorý je predmetom vyporiadania.
4.1. Zo znaleckého posudku č. 49/2016 znalca Ing. Martina Hrnčiara - znalca z odboru stavebníctvo,

odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, odvetvie: pozemné stavby súd zistil, že všeobecná hodnota
stavieb a pozemkov je spolu 72.200 eur. Ešte pred uzatvorením manželstva bol žalovanej pridelený
družstevný byt - garsónka, vyplýva to zo zápisnice a dohode o odovzdaní a prevzatí bytu spísanej medzi
stavebným bytovým družstvom Nitra a žalovanou dňa 18.12.1978. Následne ešte pred uzatvorením
manželstva bol žalovanej pridelený trojizbový družstevný byt malý, vyplýva to z rozhodnutia o pridelení

družstevného bytu Okresného stavebného bytového družstva Nitra zo dňa 04.11.1985 a zo zápisnice a
dohode o odovzdaní a prevzatí bytu spísanej medzi stavebným bytovým družstvom Nitra a žalovanou
dňa 27.01.1986.
4.2. Členský podiel za uvedený byt bol 25.000.- Sk, žalobca tvrdil, že polovicu peňazí dal on a polovicu
peňazídalažalovaná,žalovanáuviedla,žesumu-členskýpodielzapridelenýbytzaplatilasamavýlučne

zo svojich peňazí, ktoré získala predajom garsónky a z mládežníckeho sporenia. Keďže žalobca na
podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz a nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom, že
prispel na zaplatenie členského podielu družstevného bytu, súd uvedenú situáciu vyhodnotil tak, že
členský podiel zaplatila sama žalovaná, pretože v čase pridelenia bytu bola slobodná, len jej samej bol
byt pridelený, takže len ona mala povinnosť zaplatiť členský podiel.

4.3. Za trvania manželstva došlo k výmene bytu za väčší trojizbový byt na N. ulici č. XX v D., čo
vyplýva aj zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu spísanej medzi Okresným stavebným
bytovýmdružstvomNitraažalovanoudňa22.06.1988.Zpotvrdeniavyplýva,žezavýmenubytovzaplatili
strany sporu zo spoločných peňazí sumu 8.000 Kčs V. T.. Žalovaná žiadosťou zo dňa 25.07.1992
požiadala OSBD Nitra o zakúpenie bytu do osobného vlastníctva, k čomu došlo dňa 09.06.2003, kedy

bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu medzi OSBD Nitra stranami sporu.
Žalovaná uviedla, že za odkúpenie bytu zo spoločných peňazí zaplatili asi 1 500 Sk alebo 2 000 Sk.
5.1. Z vykonaného dokazovania považoval prvoinštančný súd za preukázané, že dňom uzavretia
manželstva dňa 21.06.1986 vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a dňom právoplatnosti
rozvodu manželstva 23.05.2014 došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom

vyporiadania boli len aktíva - nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Nitra na LV č. XXXX, obec D.,
k. ú. D., byt číslo X na 1. p., vchod o.č. 26 nachádzajúci sa na N. ulici č. XX/X v D. v bytovom dome
s.č. 380, 381 nachádzajúci sa na CKN parc. č. 7645, 7646, 7647, 7648 a 7649 a podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkoch registra C, LV XXXX, obec D., kat. úz. D., parc.
č. 7645, zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. 7646 zastavané plochy a nádvoria o

výmere 205 m2, parc. č. 7647 zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, parc. č. 7648 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 203 m2 a parc. č. 7649 zastavané plochy a nádvoria o výmere 231 m2 v
podiele 84/5157-ín. Takto bola súdom a stranami sporu ustálená masa BSM a pri jej vyporiadaní sa súd
riadil nasledovnými úvahami.
5.2. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej,

pretože takýto bol návrh žalobcu, žalovaná s tým súhlasila a okrem toho predmetný byt žalovaná spolu
so synom aj užíva. Žalobca sa vyjadril tak, že nie je schopný žalovanú vyplatiť a žalovaná sa k otázke
vyplatenia vyjadrila tak, že chce, aby sa zohľadnilo, že mala dvojizbový byt pred uzavretím manželstva.
Nehnuteľnosti boli ocenené v priebehu konania znaleckým posudkom, ich všeobecná hodnota bola
stanovená na 72.200 eur, pri rozhodovaní súd vychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania,

žalobca požadoval polovicu z tejto sumy, čo je suma 36.100 eur. Čo sa týka vyplatenia vyrovnávacieho
podielu titulom vyplatenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov. Ďalšou zásadou je zásada
refundácie vynaložených nákladov, ak bol majetok obstaraný za trvania manželstva sčasti zo spoločnýchprostriedkov a sčasti z majetku jedného z manželov, prislúcha takýto majetok do bezpodielového
spoluvlastníctva, ale manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok.

6.1. V danom prípade bolo nesporne preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné a listinnými
dôkazmi bolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že ešte pred uzatvorením manželstva bol
žalovanej pridelený družstevný byt - garsónka dňa 18.12.1978, následne (stále) pred uzatvorením
manželstva bol žalovanej pridelený trojizbový družstevný byt malý dňa 27.01.1986 a až za trvania
manželstva došlo k výmene bytu za väčší trojizbový byt na N. ulici č. XX v D. a to dňa 22.06.1988 a

následnezatrvaniamanželstvakodkúpeniubytudoosobnéhovlastníctvadňa09.06.2003.Toznamená,
že byt, ktorý bol získaný za trvania manželstva, bol získaný jednak zo spoločných peňazí, pretože za
výmenu bytov zaplatili strany sporu zo spoločných peňazí sumu 8.000 Kčs V. T. a za odkúpenie bytu do
osobného vlastníctva asi 1.500 Sk alebo 2.000 Sk a jednak bol získaný z výlučného členského podielu
žalovanej k malému trojizbovému bytu. S poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo/2160/2004
výlučný členský podiel jedného z manželov, ktorý použil na získanie iného družstevného bytu pre

obidvoch účastníkov, predstavuje tiež majetok, ktorý bol vložený z oddeleného majetku manžela na
spoločný majetok - na ich spoločný členský podiel v stavebnom bytovom družstve patriaci do ich
bezpodielového spoluvlastníctva.
6.2.Kvýpočtuvyrovnávaciehopodielusúduviedol,žestranysporupoužilispoločnéfinančnéprostriedky
pri výmene bytu sumu 8.000 Sk, v zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu je uvedené, že

cena bytu bola 6.635 Sk a hodnota pozemku bola 8.700 Sk, spolu sa tak jedná o sumu 15.335 Sk, na
túto sumu použili sporové strany spoločné finančné prostriedky - sumu 8.000 Sk a výlučné finančné
prostriedky žalovanej - sumu 7.335 Sk, potom 8.000 Sk z 15.335 Sk = 52,17 %, to je podiel spoločných
finančných prostriedkov na hodnote nehnuteľnosti a 7.335.- Sk z 15.335.-Sk = 47,83 %, to je podiel
výlučných finančných prostriedkov na hodnote nehnuteľnosti. Žalobca má potom nárok na polovicu zo

spoločných finančných prostriedkov, teda na 26,08 % z hodnoty zistenej znaleckým dokazovaním =
26,08 % z 72.200 eur = 18.829,76 eura, ktoré je mu žalovaná povinná zaplatiť.
7.1. O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu, a to každého z nich rovnakým dielom,
súd rozhodol v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a to
podľa sadzobníka súdnych poplatkov, položka 6, písm. b/ a to 3 % z predmetu konania, ak sa konanie

skončilo rozsudkom. 3 % zo sumy 72.200 eur, čo je hodnota vyporiadavanej masy BSM a to hodnota
nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku, je suma 2.166 eur, z čoho polovica je suma 1.083 eur.
7.2. O vrátení preddavku žalovanej vo výške 200 eur súd rozhodol s poukazom na § 253 CSP, keďže
žalovaná navrhla vykonať znalecké dokazovanie, súd jej uložil povinnosť zaplatiť preddavok na trovy
dôkazu vo výške 200 eur, následne v konaní dôkaz vykonaný nebol, a preto súd rozhodol o vrátení

preddavku žalovanej.
8. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože každá mala vo veci úspech len čiastočný.
9. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu
rozhodnutia vo veci samej a závislého výroku o náhrade trov konania. Z obsahu odvolania vyplýva,

že žalobca nesúhlasí so sumou, na ktorú zaviazal žalovanú, pretože súd vychádzal zo znaleckého
posudku č. 49/2016 znalca Ing. Martina Hrnčiara, ktorý ohodnotil nehnuteľnosť na sumu 72 000 eur.
Uvedená hodnota bola aktuálna pre rok 2015. Ceny nehnuteľností vzrástli. Druhým dôvodom bolo, že
žalobca nesúhlasil s výškou jeho nároku vo výške 26,08 % z hodnoty znaleckého zistenia, pretože súd
vychádzal z nesprávnej úvahy, že žalobkyňa (zrejme malo byť správne žalovaná) mala podľa ust. §

150 Občianskeho zákonníka právo požadovať, čo sa z jej majetku vynaložilo na spoločný majetok, čiže
reálne sumu 15 335 Sk, čo predstavuje 509 eur. Odpočítať sa mala len uvedená suma. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej

inštancie v rozsahu rozhodnutia vo veci samej a závislého výroku o náhrade trov konania preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach daných uvedeným rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania prejednal odvolanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario
CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred

jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vo veci samej vecne správny,
preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
11.1. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úpravadôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

11.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11.3. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
12.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
12.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
13. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil na základe aplikácie
ustanovení príslušných právnych predpisov a následne správne rozhodol o podanej žalobe.

14. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len
jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov,
ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná

ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ). Majetkovými hodnotami, ktoré súvisia s
existenciou majetku, sa rozumejú také predmety občianskoprávnych vzťahov, ktoré nie sú ani vecami,
pretože nemajú majetkovú podstatu, ani právami, pretože tento pojem presahujú. Patria sem napríklad
spoluvlastnícke podiely, podiely v obchodných spoločnostiach, alebo členské podiely v družstve a pod.
15. Z hľadiska predmetu vyporiadania išlo v tomto prípade o vyporiadanie bytu evidovaného Okresným

úradom Nitra na LV č. XXXX, obec D. k. ú. Nitra, byt číslo X na 1. p., vchod o.č. 26, nachádzajúci sa na
N. ulici č. XX/X v D. v bytovom dome s.č. 380, 381, nachádzajúceho sa na CKN parc. č. 7645, 7646,
7647, 7648 a 7649 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkoch
registra C, LV XXXX, obec D., kat. úz. D., parc. č. 7645, zastavané plochy a nádvoria o výmere 208
m2, parc. č. 7646 zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, parc. č. 7647 zastavané plochy a

nádvoria o výmere 207 m2, parc. č. 7648 zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2 a parc. č. 7649
zastavané plochy a nádvoria o výmere 231 m2 v podiele 84/5157-ín, nachádzajúcom sa v Nitre na N.
ulici č. XX/X. Strany sporu počas konania špecifikovali a zotrvali na tom, že predmetom vyporiadania
má byť len tento byt.
16.1. Z pohľadu rozhodujúcich skutkových zistení prvoinštančného súdu bolo nesporným, že žalobca

a žalovaná boli manželia, manželstvo uzatvárali dňa 21.06.1986. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.
k. 7C/313/2013-16 zo dňa 15.04.2014, právoplatným dňa 23.05.2014, bolo ich manželstvo rozvedené.
Uvedené nehnuteľnosti v súčasnosti užíva žalovaná spolu s ich plnoletým synom. Zo znaleckého
posudku č. 49/2016 znalca Ing. Martina Hrnčiara - znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie: odhad
hodnoty nehnuteľností, odvetvie: pozemné stavby súd zistil, že všeobecná hodnota stavieb a pozemkov

je spolu 72.200 eur.
16.2. Ešte pred uzatvorením manželstva bol žalovanej pridelený družstevný byt - garsónka, čo vyplýva
zo zápisnice a dohode o odovzdaní a prevzatí bytu spísanej medzi Okresným stavebným bytovým
družstvomNitraažalovanoudňa18.12.1978.Následneeštepreduzatvorenímmanželstvabolžalovanej
pridelený malý trojizbový družstevný byt, vyplýva to z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu

OkresnéhostavebnéhobytovéhodružstvaNitrazodňa04.11.1985azoZápisniceadohodeoodovzdaní
a prevzatí bytu spísanej medzi stavebným bytovým družstvom Nitra a žalovanou dňa 27.01.1986.
Členský podiel za uvedený byt bol 25.000.- Sk; žalobca tvrdil, že polovicu peňazí na členský zaplatil on
a polovicu peňazí zaplatila žalovaná, avšak žalovaná tvrdila, že sumu - členský podiel za pridelený byt
zaplatilasamavýlučnezosvojichpeňazí,ktorézískalapredajomgarsónkyaktorémalazmládežníckeho

sporenia. Keďže žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz a nepreukázal žiadnym
dôkazným prostriedkom, že prispel na zaplatenie členského podielu družstevného bytu, bol zo strany
prvoinštančného súdu urobený správny záver, že peniaze na členský podiel zaplatila sama žalovaná,pretože v čase pridelenia bytu bola slobodná, len jej samej bol byt pridelený, takže len ona mala
povinnosť zaplatiť členský podiel.
16.3. Za trvania manželstva došlo k výmene bytu za väčší trojizbový byt na N. ulici č. XX v D., čo vyplýva

aj zo Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu spísanej medzi Okresným stavebným bytovým
družstvom Nitra a žalovanou dňa 22.06.1988. Z potvrdenia vyplýva, že za výmenu bytov zaplatili strany
sporu zo spoločných peňazí sumu 8.000 Kčs V. T.. Žalovaná žiadosťou zo dňa 25.07.1992 požiadala
OSBD Nitra o zakúpenie družstevného bytu do osobného vlastníctva, k čomu došlo dňa 09.06.2003,
kedy bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu medzi OSBD Nitra a stranami

sporu. Za nesporné zistenie bolo možné tiež považovať, že za odkúpenie bytu zo spoločných peňazí
zaplatili strany sporu asi 1.500.- Sk alebo 2.000.- Sk.
17. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov vedúcich prvoinštančný súd k záveru o potrebe prikázať
predmet vyporiadania žalovanej. Uvedený záver bol podoprený prejavenou vôľou strán, ktorá bola
naplnením faktickej situácie, že byt užíva žalovaná. Taktiež súd správne vychádzal zo sumy 72 200 eur,
ktorú ako hodnotu nehnuteľnosti zistil zo znaleckého posudku Ing. Hrnčiara. Žalobca namietal práve

zistenú hodnotu bytu.
18.1. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že strany sporu v procese dokazovania produkujú
dôkazy o svojich tvrdeniach s cieľom uniesť dôkazné bremeno. Uvedenému procesu predchádzajú
rozhodujúce tvrdenia, navrhovanie dôkazov, vykonávanie dôkazov a hodnotenie dôkazov. Jazykom
civilného procesného sporového poriadku navrhovanie dôkazov spadá do kategórie prostriedkov

procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Zo spisu bolo možné zistiť, že dňa 30.09.2016 bol
vypracovanýznaleckýposudok,ktorýbolstranámsporudoručenývdecembri2016.Dňa18.01.2017súd
prvoinštančný uskutočnil pojednávanie za prítomnosti žalovanej aj žalobcu. Na uvedenom pojednávaní
dal priestor stranám na vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu (k oboznámeným listinám).
18.2. Zo zápisnice z pojednávania vyplynulo, že prítomné strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania. Napokon prvoinštančný súd správne postupom podľa § 185 CSP uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 8.2.2017 uznesenie o skončení
dokazovania zrušil s odôvodnením, že bolo treba zistiť hodnotu 2-izbového bytu, ktorý mala žalovaná
pred manželstvom (teda iného bytu ako je predmetom vyporiadania). Na pojednávaní konanom dňa
21.03.2018 napokon súd konštatoval, že dokazovanie k hodnote 2-izbového bytu sa nebude realizovať.

Strany sa vyjadrili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a nemajú pripomienky k
vykonanému dokazovaniu. Súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil napadnutý
rozsudok.
19.1. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19.2. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
20.1. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne skutočnosti, že súd nesprávne vychádzal zo znaleckého
posudku z roku 2015 (v skutočnosti išlo o znalecký posudok z roku 2016) a tak pri zistení hodnoty

predmetného bytu nesprávne vychádzal zo sumy 72 200 eur odvolací súd konštatuje, že táto námietka
dôvodná nebola. Súd prvej inštancie nemal povinnosť iniciatívne prehodnocovať znalcom zistenú
hodnotu bytu za okolností, že strany nevyjadrovali s uvedenou sumou nesúhlas a znalecké zistenia o
hodnote bytu neboli zjavne neprimerané. Vychádzajúc z cieľov civilného procesu a jeho kontradiktórnosti
bolo na žalobcovi (nespokojnej strane konania), aby relevantným tvrdením (napr. že hodnota bytu je

iná) a relevantným návrhom na doplnenie dokazovania (teda prostriedkom procesného útoku a obrany)
mohol a pre svoj úspech v priebehu konania mal produkovať návrhy pred súdom prvej inštancie do
vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončil dokazovanie. Mohol tak zvrátiť jemu známu skutočnosť, ktorá
plynulazoznaleckéhoposudku,aksadomnieval,žehodnotabytujevyššia.Zobsahuspisunevyplynulo,
že by taký návrh súdu žalobca predniesol a uvedené namietal až v odvolaní.

20.2. Odvolací súd podrobujúc uvedenú situáciu testu (prípustnej novoty) vyhodnotil, že žalobca
nielenže tvrdenie o spochybnení zistenej hodnoty bytu realizoval neskoro (po skončení dokazovania),
ale ani žiadnym spôsobom neuplatnil „doplňujúci“ prostriedok procesného útoku, či obrany. Už len
na záver odvolací súd konštatuje, že konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
pričom nezistil, že uplatnenie koncentrácie konania by bolo v neprospech žalobcu, pretože konanie

za účinnosti Civilného procesného poriadku prebiehalo po legislatívnych zmenách civilného procesu
pomerne dlhé obdobie (od 01.07.2016 do vyhlásenia rozsudku dňa 21.03.2018) a žalobcovi nebola
odňatá možnosť predkladať v konaní námietky, vyjadrenia alebo návrhy (prostriedky procesného útoku
a obrany). Prvoinštančný súd teda správne vychádzal z hodnoty bytu vo výške 72 000 eur.21. Pokiaľ išlo o druhú odvolaciu námietku žalobcu, ktorá spočívala vo výške vyrovnania, odvolací súd
poukazuje v celom rozsahu na závery a odôvodnenie prvoinštančného súdu, s ktorým sa stotožňuje
a nebude ich opakovať. Len pre doplnenie odvolací súd uvádza, že spôsob zhodnotenia vkladu strán

sporu pre výslednú hodnotu ich vyporiadania zvolil prvoinštančný súd správne.
22. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2012, sp. zn. I. ÚS 537/2012,
z ústavného hľadiska je neakceptovateľný právny názor, v zmysle ktorého transformácia spoločného
členského podielu manželov (o nadobudnutie ktorého sa pričinil výlučne jeden z manželov, resp.
ktorý bol nadobudnutý použitím výlučného majetku jedného z manželov) na spoločné vlastníctvo bytu

vylučujezohľadneniepričineniaalebovkladujednéhozmanželovdospoločnéhomajetkuprivyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorého je už nehnuteľnosť - byt nadobudnutý
takýmto spôsobom.
23. Odvolací súd konštatuje, že keďže rozhodujúcimi skutočnosťami, ktorými sa súd prvej inštancie
musel zaoberať boli skutočnosti spred niekoľkých desaťročí, vyhodnocoval aj osobný, výlučný
vklad strán sporu do nadobudnutia vyporiadavaného bytu s tým, že správne zvolil redukovaný

pomer vychádzajúci z hodnoty vkladu v minulosti a premietol ho do hodnoty (percentuálnej výšky)
vyporiadavaného pomeru dnes. Bez pochybnosti nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že súd mal
započítať vklad žalovanej vo výške 509 eur za situácie, že vynaložila v minulosti sumu vo výške 15 335
Sk. Uvedeným prístupom by nebola zohľadnená hodnota peňazí v čase.
24. Závery prvoinštančného súdu a rozhodnutie vo veci boli správne, preto odvolací súd postupom podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok vo veci samej a v rozsahu závislého výroku o náhrade trov
konania ako vecne správny potvrdil.
25.1. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25.2. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
25.3.Podľa§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvkonaní.
25.4. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, a tak je voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ale odvolací súd jej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).