Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/289/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201752
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201752.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: RELAX CLUB spol. s r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821
06 Bratislava, IČO: 35 857 871, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, so sídlom Šamorínska
10, 821 06 Bratislava proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 545285/2019 zo dňa 01.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 20.12.2019 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 545285/2019 zo dňa 01.10.2019 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný nevyhovel námietke zaujatosti podanej žalobcom a nevylúčil

podľa § 60 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamestnanca správcu dane - X.. C. D.,
vedúcu oddelenia daňovej kontroly 12, Úseku kontroly Daňového úradu Bratislava z ďalšieho konania
a rozhodovania v súvislosti s daňovými kontrolami na dani z pridanej hodnoty a súvisiacimi konaniami
za zdaňovacie obdobia 08/2013, 9/2013, 10/2013 a 12/2013 v spoločnosti RELAX CLUB spol. s r.o., so
sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 35 857 871. Napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť.

2. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, primárne riešil otázku
prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 545285/2019 zo
dňa 01.10.2019 o nevylúčení zamestnanca správcu dane - X.. C. D., vedúcej oddelenia daňovej
kontroly 12, Úseku kontroly Daňového úradu Bratislava z ďalšieho konania a rozhodovania v súvislosti
s daňovými kontrolami na dani z pridanej hodnoty a súvisiacimi konaniami za zdaňovacie obdobia

08/2013, 9/2013, 10/2013 a 12/2013 v spoločnosti žalobcu.

3. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušujealebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky").

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

10. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia

orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z

prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona
č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri
posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka

základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo
príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž
vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v
prejednávanej veci nejde.

11. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov v Slovenskej republike vyplýva, že obsah rozhodnutí
procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania preskúmava správny súd v
rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto
konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho
konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že sa cíti byť ukrátený

na svojich právach vydaným rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia správnych orgánov
v priebehu administratívneho konania spočívajúce okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia
nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania
a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania a obsah rozhodnutia správneho orgánu
v merite veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, t.j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.
12. Rozhodnutia správcu dane o nevylúčení zamestnancov z daňovej kontroly sú z dôvodu ich
procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu súdu podľa § 7 písm. e) SSP,

pretože samy osebe nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka daňového
konania. Uvedený právny záver vyplýva napr. aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 5Sžnz/4/2015-35 z 09.09.2015.
13.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostídospelsprávnysúdkzáveru,ženebolisplnenépodmienky
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, a preto žalobu ako neprípustnú

podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.

14. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.