Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/384/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115227960
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115227960.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, G., zast.
BIZOŇ&PARTNERS s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti
odporcovi: Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zast.
Advokátska kancelária AKAK s. r. o., so sídlom Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47 236 230, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa

21. marca 2016 č. k. 12C/496/2015-47 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na prerušenie konania zo dňa 02.
12. 2015. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 109 ods. 2 písm. c) OSP a uviedol, že navrhovateľ sa
písomne podaným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáha, aby súd určil vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam a to na podklade tých skutkových okolností, že zmluva, na základe ktorej prišlo k
prevodu nehnuteľnosti na odporcu, je absolútne neplatná podľa §39a Občianskeho zákonníka. Odporca
podaním zo dňa 02. 12. 2015 žiadal, aby súd konanie vedené na tunajšom súde prerušil v zmysle
§ 109 ods. 2 písm. c) OSP až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného Prezídiom
policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ
pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015. Ide o konanie, v ktorom sa má zistiť, či po objektívnej stránke

prišlo k neoprávnenému použitiu informácie, ktorá nebola verejne prístupná a bola získaná v rámci
zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, pričom použitie tejto informácie významne ovplyvnilo
správanie v obchodnom styku - v uvedenom konaní ide o správanie žalobcu, teda jeho rozhodnutie
predať nehnuteľnosti žalovanému. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje tzv. fakultatívne
prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné.
Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, a až

keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení
(napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej
organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej
požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 OSP) a použiť to opatrenie,
prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim
hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti

skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo
150/2010). Súd po preskúmaní návrhu na prerušenie konania konštatoval, že v ustanovení § 109 ods. 2
OSP sú uvedené prípady, v ktorých je súdu daná možnosť prerušiť konanie, pokiaľ neurobí iné vhodné
opatrenia, t.j. súd môže, nemusí, po preskúmaní opodstatnenosti dôvodov konanie prerušiť. Na základe
uvedeného mal súd za to, že nie je dôvod na prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti, resp.
neplatnosti kúpnej zmluvy si vie súd posúdiť aj sám a nie je vyslovene závislé od skončenia trestného

konania. Súd vie sám zhodnotiť, za akých okolností bola uzatvorená kúpna zmluva, či bola zneužitá
neskúsenosť, resp. dôverčivosť navrhovateľky a či uvedené konanie odporcu malo vplyv na určenie, žezmluva je neplatná alebo práve naopak. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh na
prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, poukazujúc na nedostatky
odôvodnenia rozhodnutia a právo na spravodlivý súdny proces a uviedol, že z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia nevyplýva, či si súd pripojil vyšetrovací spis, aby sa náležite oboznámil s jeho obsahom a
na základe vykonania tohto dôkazu dospel k záveru, že prerušenie konania nie je dôvodné a potrebné.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplýva vôbec, aké úkony a či vôbec nejaké úkony urobil

súd smerom k zisteniu, čo je predmetom trestného konania a v akom štádiu je predmetné konanie.
Má za to, že uvedené je nevyhnutné a je to potrebné považovať za kľúčovú otázku, na ktorú súd
musí dať v odôvodnení rozhodnutia odpoveď a to práve v kontexte toho, z akého dôvodu sa odporca
domáhal prerušenia konania. V súvislosti s nedostatkom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je daná
vada konania podľa § 205 ods. 2 písm. b) OSP. Má tiež za to, že súd v kontexte rozhodovania o návrhu
na prerušenie konania neúplne zistil skutkový stav, keď nie je zrejmé, či si súd pripojil vyšetrovací

spis v súvislosti s trestným konaním. Až po pripojení vyšetrovacieho spisu a po oboznámení sa s
jeho obsahom, po porovnaní opodstatnenosti dôvodov uvedených v návrhu na prerušenie konania a o
obsahu vyšetrovacieho spisu by súd mohol vyhodnotiť, či v skutočnosti je alebo nie je dôvodný návrh
na prerušenie konania. Tým, že súd uvedeným spôsobom nepostupoval, má za to, že neúplne zistil
skutkový stav, čím založil vadu konania, ktorá predpokladá prípustnosť odvolania. Naďalej trvá na tom,

že pre rozhodnutia súdu má v tomto prípade význam otázka, ktorá sa rieši v kompetencii iného orgánu a
to v trestnom konaní. V tomto prípade sa rieši aj otázka, ktorá s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1
OSP spadá do kompetencie iného orgánu, t.j. súd si ju nemôže posúdiť sám. Pokiaľ by aj súd nazeral na
odpoveď na túto otázku len ako na otázku prejudiciálnu v kontexte dikcie ustanovenia § 135 ods. 2 OSP,
má za to, že je potrebné túto otázku posúdiť veľmi citlivo, nakoľko prípadné rozhodnutie iného orgánu by

mohlo podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Ak by totiž k podstatnej otázke majúcej vplyv
na rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci samej, môže to spôsobovať aj existenciu
dôvodu na obnovu konania. Od rozhodnutia v trestnom konaní závisí otázka základu nároku, ktorým
je vlastnícke právo navrhovateľky. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zmeniť a konanie prerušiť až do právoplatného skončenia trestného konania ČVS: PPZ-706/

NKA-FP-ZA-2015.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka a uviedla, že odvolanie, ako aj samotný návrh
na prerušenie konania považuje za účelové a obštrukčné. V ostatnom odkázala na svoje vyjadrenie,
ktoré podali na súd 14. 01. 2016 a 07. 04. 2016.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejedaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa svojím návrhom voči odporcovi domáha určenia, že je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. L., obec L. okres Nitra, evidovaných
na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom ako pozemok parc. registra
„C“ č. 3048 - orná pôda vo výmere 1367 m2. Svoj návrh odôvodnila tým, že bola zapísaná ako výlučná

vlastníčkapredmetnýchnehnuteľností.Vjúni2015juneohlásenetelefonicky2-krátkontaktovalzástupca
odporcuohľadnevýkupujejpozemku.Ponúkoljejkúpnucenu0,30eura/m2.Sponúkanoukúpnoucenou
však nesúhlasila, pozemok nechcela predať. Zástupca odporcu ju neustále presviedčal, že pozemok je
bezcenný. Povedal, že nebude musieť nikam chodiť, že príde s notárom až k nej domov za účelom
osvedčenia podpisov na kúpnej zmluve. Vzhľadom na jej dôverčivosť nakoniec súhlasila s kúpnou

zmluvou a dohodli sa, že sa aj s notárom u nej zastaví. Dňa 19. 06. 2015 prišiel zástupca odporcu
aj s notárom. Počas stretnutia sa vyslovene pýtala zástupca odporcu, či sa neplánuje na pozemku
investícia v podobe vybudovania strategického parku, na čo odpovedal, že nemá o tom vedomosť. Bola
jej predložená kompletne vypracovaná kúpna zmluva a nemala čas si ju ani prečítať. Týmto bola medzi
ňou a odporcom uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol pozemok za kúpnu cenu 751 eur.

Žiadnu kúpnu zmluvu, ani iné dokumenty však po overení podpisov nedostala. Na základe rozhodnutia
Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5240/15 bol povolený vklad do katastra nehnuteľností
a odporca bol zapísaný ako nový vlastník pozemku. O pár dní po uzavretí kúpnej zmluvy sa dozvedela,
že odporca začal vykupovať viaceré pozemky za účelom výstavby strategického parku. Kúpna cenaponúkaná spoločnosťou MH Invest bola vo výške 15,11 eura/m2. Dňa 21. 08. 2015 z opatrnosti odstúpila
od zmluvy, aj keď považuje celú zmluvu za neplatnú. O chystanej investícií nemala žiadnu vedomosť.
V konečnom dôsledku by kúpna cena ponúkaná MH Invest za pozemok predstavovala 20.655,37 eura.

Odporca teda od nej kúpil pozemok za sumu zodpovedajúcu 3,63% ich skutočnej hodnoty. Pozemok
kupoval výlučne na to, aby ich predal štátu za ich reálnu hodnotu. V dôsledku tohto jeho konania len
prostredníctvom toho, že ju uviedol do omylu, nadobudol zisk v priebehu niekoľkých dní sumu 19.904,37
eura. Z uvedených dôvodov považovala zmluvu, ktorú uzavrela s odporcom, za neplatnú.

Dňa 02. 12. 2015 podal odporca na súde návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c)
OSP až do právoplatného skončenia trestného konania ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015, o ktorom súd
prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa o návrhu odporcu na prerušenie konania rozhodol napadnutým
uznesením tak, že návrh odporcu na prerušenie konania zamietol. Dôvodil tým, že nie je dôvod na
prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy si vie súd posúdiť aj sám a

nie je vyslovene závislé od skončenia trestného konania. Súd vie sám zhodnotiť, za akých okolností bola
uzatvorená kúpna zmluva, či bola zneužitá neskúsenosť, resp. dôverčivosť navrhovateľky a či uvedené
konanie odporcu malo vplyv na určenie, že zmluva je neplatná alebo práve naopak.

Z návrhu odporcu na prerušenie konania vyplýva, že odporca žiadal o prerušenie konania na základe §

109 ods. 2 písm. c) OSP a to z dôvodu, že konanie, do ktorého skončenia navrhuje konanie prerušiť, je
konaním, v ktorom sa má zistiť, či po objektívnej stránke prišlo k neoprávnenému použitiu informácie,
ktorá nebola verejne prístupná a nebola získaná v rámci zamestnania, povolania, postavenia alebo
funkcie, pričom použitie tejto informácie významne ovplyvnilo správanie odporcu v obchodnom styku.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým
súd zamietol návrh odporcu na prerušenie konania z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, je
vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje a len dodáva, že podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP nebol súd
povinný návrhu na prerušenie konania vyhovieť, pretože toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne

prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné
ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť.
Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná
možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení,
pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania

predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že
prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní
procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou,
ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie
spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS. 21/2000

z 20. septembra 2000).

Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP súdom je odôvodnené v
konaniach,vktorýchjekonanieprerušenépreto,lebovýsledokinéhozačatéhokonaniamôžerelevantneovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v
prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť
jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným

predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu, čo nebol daný prípad, nakoľko predmetom konania pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-
ZA-2015 (čo súd zistil z uznesenia Prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná
jednotka finančnej polície, expozitúra Západ, Nitra zo dňa 22. 09. 2015) je trestné stíhanie za zločin
zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona

preto, že v presne neustálenom čase roku 2015 sa doposiaľ nestotožnenému pracovníkovi Ministerstva
hospodárstva SR podarilo v rámci svojej pracovnej činnosti získať neverejnú informáciu o tom, že
štát plánuje v kat. úz. obcí M. skupovať od pôvodných vlastníkov poľnohospodársku pôdu, za účelom
výstavby priemyselného parku na výrobu vozidiel zn. Jaguár v cenových reláciách 15,11 - 17,20 eur/
m2, ktorú následne zo zištných dôvodov postúpil zástupcom spoločnosti Poľnohospodárska pôda s. r.
o., so sídlom na Žehrianskej 3179/3 v Bratislave, ktorí na základe takto získanej informácie v mesiacoch

apríl až júl 2015, s cieľom obohatiť sa týmto spôsobom, že uvedenú informáciu zataja a deklarujúc,
že skupované pozemky nie sú určené na stavebné účely, ponúknu záujemcom o odpredaj pozemkov
rádovo nižšiu cenu, pričom následne po nadobudnutí vlastníckeho práva takto získanú pôdu odpredajú
štátu za ceny v rozmedzí 15,11 - 17,20 eur/m2, zakúpili na základe podpísaných kúpnych zmlúv od viac
ako 100 majiteľov pozemky nachádzajúce sa v uvedených kat. územiach o celkovej rozlohe viac ako

208 000 m2 za sumu 0,70 eur/m2, resp. zamenili na základe podpísaných zámenných zmlúv za iné,
menej bonitné pozemky o celkovej rozlohe viac ako 44 000 m2, pričom zatajením uvedenej informácie
pri podpisovaní zmlúv pred predávajúcimi a zamieňajúcimi ovplyvnili ich rozhodovanie vo svoj prospech
a svojim konaním im pôsobili škodu vo výške asi 4 milióny eur. Výsledok trestného konania za zločin
zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona nie

je takým konaním, ktorého výsledok by mohol ovplyvniť výsledok tohto konania do takej miery, že by
sa súd v tomto konaní mohol pri predbežnom posudzovaní otázok dostať do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods.1 OSP potvrdil.

K dôvodom odvolania odporcu odvolací súd ešte dodáva, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenie
stručne, ale v dostatočnom rozsahu odôvodnil, keď uviedol pre posúdenie veci všetky podstatné
skutočnosti, na čom nemení nič ani to, že v napadnutom uznesením neuviedol, či si pripojil vyšetrovací
spis. Pokiaľ odporca v odvolaní namietal to, že pre rozhodnutia súdu má v tomto prípade význam
otázka, ktorá sa rieši v kompetencii iného orgánu a to v trestnom konaní, k tomu odvolací súd

dodáva, že v § 109 ods. 1 písm. b) OSP je upravená povinnosť prerušenia konania z dôvodu, že
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený vyriešiť sám. Ustanovenie § 135
OSP ukladá súdu povinnosť rešpektovať určité skutočnosti ako prejudiciálne, predbežné, bez možnosti
alternatívneho posúdenia predmetnej otázky zo strany procesného súdu. Inak povedané, súd je viazaný
rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo

s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal a rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania. Iné otázky, o ktorých má rozhodnúť iný orgán, môže súd

posúdiť sám, za predpokladu, že o nich nebolo vydané rozhodnutie príslušným orgánom. Návrh na
prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP však odporcom nebol podaný a
súd pre prerušenie podľa tohto ustanovenia ani nezistil dôvody.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.