Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/689/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218009
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215218009.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod č. 542097902, proti žalovanej: V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.
Y., K. ul. č. XXX/X, o zaplatenie 1207,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Komárno zo dňa 17. mája 2016 č.k. 6C/622/2015-40, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom Boulevard haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri
obchodu a spoločností pod č. 542097902.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s. oznámil, že s
účinnosťou ku dňu 01. 07. 2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO,
a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard haussmann 1,
75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542097902. V

dôsledku tohto zlúčenia zanikajúca spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. zanikla bez likvidácie a
spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

2. Odvolací súd, poukazujúc na ustanovenie § 64, § 65 ods. 1 a § 378 ods. 1 civilného sporového
poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že boli splnené podmienky uvedené v
ustanovení § 64 CSP, teda že pôvodný žalobca zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne

skončilo a zistení, že pôvodný žalobca zanikol bez likvidácie a jeho právnym nástupcom je spoločnosť
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, rozhodol, že v konaní bude pokračovať s týmto právnym
nástupcom žalobcu.

3. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 590
eur, úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 590 eur za obdobie od 19. 08. 2014 do zaplatenia,

všetko v mesačných splátkach po 20 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod
stratou výhody splátok, počnúc 40. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením, čo aj len jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti žalobu
žalobkyne zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

3.1. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 19. 03. 2012 strany sporu uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zároveň aj zmluvu o revolvingovom úvere. Predmetom tejto zmluvyo revolvingovom úvere bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej vo forme úverového rámca
do výšky 5 000 eur. Listom zo dňa 22. 08. 2014 žalobkyňa, ako veriteľ, oznámila žalovanej, že vyhlasuje
mimoriadnu splatnosť úveru s výzvou na jeho zaplatenie do 14 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie

bolo žalovanej doručené dňa 27. 08. 2014. Podľa súhlasného tvrdenia strán sporu, úverovou kartou
bola čerpaná suma 1550 eur a doteraz na vyrovnanie dlhu žalovaná žalobkyni zaplatila sumu 960 eur.

3.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4,
Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1, § 9 ods. 1 a

ods. 2, § 11 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3.3. Konštatoval, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a je preto potrebné aplikovať
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu ako
lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že zmluva, z ktorej žalobkyňa vyvodzuje svoj uplatnený nárok, neobsahuje náležitosť
podľa § 4 ods. 2 písm. k/, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Túto náležitosť zákon predpisuje
aj na revolvingový úver. Absencia tejto zákonom stanovenej náležitosti v spotrebiteľskej zmluve má

za následok že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s prihliadnutím na
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, žalovaná je povinná vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorú
od neho dostala. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že veriteľ žalovanej poskytol celkom
sumu 1550 eur, žalovaná doteraz zaplatila 960 eur, pričom vychádzal zo skutkového zistenia založeného
na zhodnom tvrdení oboch strán sporu o výške poskytnutého úveru a o výške sumy, ktorú žalovaná

doteraz na vyrovnanie sporného dlhu zaplatila. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nezaplatila celú dlžnú
sumu, má zaplatiť ešte 590 eur. Zároveň priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania a žalovanej povolil
splatiť dlh v mesačných splátkach vzhľadom na terajšiu finančnú situáciu žalovanej (nezamestnaná bez
akéhokoľvek vlastného príjmu). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

3.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) a pre čiastočný
úspech oboch strán sporu vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa dôvodiac, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a následne
vec nesprávne právne posúdil.

4.1. Dôvodila ďalej, že predmetom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty je poskytnutie revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania, t.zn., že žalobkyňa

poskytla žalovanej určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaná čerpať podľa svojho uváženia
peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží výlučne na vôli
žalovanej, či kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. V týchto
prípadoch žalobkyňa nevie predpokladať ani ovplyvniť vôľu žalovanej, a preto nemohla v zmluve uviesť
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak, ako to urobila na úverovej zmluve,

tedaževýškasplátkyje5%zdlžnejsumyzaokrúhlenejnanajbližšívyššínásobok300euražejesplatná
10. deň v mesiaci. Poukázala na skutočnosť, že výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa
úverovej zmluvy, oznamovala žalovanej vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných
peňažnýchprostriedkovateda,žežalovanámalapresnúvedomosť,akájejejaktuálnavýška.Poukázala
narozsudokOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.8C/284/2015-67zodňa06.11.2015.Podľajejnázoru

zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď posúdil predmetný úver
za bezúročný a bez poplatkov. V konaní dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v
priebehu konania riadne označil a založil do spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.

4.2. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.5. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že predmetnú pôžičku si zobrali
ešte za spolužitia s manželom, túto splácala aj po odsťahovaní sa. 25. 05. 2015 bolo ich manželstvo
rozvedené. Od 01. 01. 2013 spoločne nehospodárili, napriek tomu je manžel sťahoval z karty peniaze,

karta nebola zablokovaná ani napriek tomu, že mala nedoplatky. O tejto skutočnosti sa dozvedela až
keď ju žalobkyňa doporučeným listom vyzvala na zaplatenie dlhu. Karta je aj v súčasnej dobe u jej
bývalého manžela. Záväzok spláca vo výške 20 eur mesačne. S vymáhaním celej sumy nesúhlasí a
trvá na rozsudku súdu prvej inštancie.

6. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k cezhraničnému
zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542097902, ktorá sa stala univerzálnym
právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s.. Vo veci samej poukázala na skutočnosť,
že sama žalovaná potvrdila, že úverovú zmluvu podpísala, je teda jediným pasívne legitimovaným

subjektom v tomto spore bez ohľadu na to, na aký účel a kým boli peňažné prostriedky z úveru použité.
Skutočnosť, že ju uzavrela za trvania manželstva a že peňažné prostriedky čerpal jej manžel, nie sú
právne významné.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015,

účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v
neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP)
a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP,§ 380 ods.1 CSP), skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a

dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v zamietajúcej časti je dôvodné a preto rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým
bol zrušený zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa

prechodných ustanovení, Civilný sporový poriadok platí aj na konania, ktoré boli začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, účinky úkonov zostávajú zachované. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, odvolací súd však napadnuté uznesenie posudzoval už podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred
účinnosťou zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 09. 05. 2016, preto všetky
procesné úkony účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa
ustanovení OSP a na odvolacom súde od účinnosti CSP od 01. 07. 2016.

10. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha voči žalovanej zaplatenia
sumy vo výške 1207,64 eura s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 21,96% ročne zo sumy 1191,02
eura od 19. 08. 2014 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 1307,64
eura od 19. 08. 2014 do 18. 03. 2015 a zo sumy 1207,64 eura od 19. 03. 2015 do zaplatenia a trovykonania. Pri uplatnení nároku vychádzal zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, uzavretej dňa 19. 03. 2012,
na základe ktorej zmluvy o revolvingovom úvere bol žalobkyňou poskytnutý úverový rámec, z ktorého

žalovaná vyčerpala celkom sumu 1709,03 eura, priebežne čerpanú sumu platila, avšak dostala sa do
omeškania s platením dlžnej sumy, z ktorého dôvodu žalobkyňa vyhlásila dňa 18. 08. 2014 mimoriadnu
splatnosť úveru a dlh sa stal splatným vcelku. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
bola vo výške 1207,64 eura, pozostávajúca zo sumy 1 191,02 eura z titulu dlžnej úverovej istiny, zo
sumy 16,62 eura z titulu dlžných úrokov z úveru.

10.1.Súdprvejinštanciezaviazalžalovanúzaplatiťžalobkynisumu590eur,akorozdielmedzižalovanou
vyčerpanou sumou finančných prostriedkov, poskytnutých žalobkyňou, a to vo výške 1550 eur a
zaplatenou sumou žalovanou vo výške 960 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol s odôvodnením, že
zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti, uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pre absenciu tejto náležitosti vyhlásil úver za
bezúročný a bez poplatkov.

10.2. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalobkyňa, ktorá podala odvolanie namietajúc,

že v danom prípade ide o revolvingový úver a preto nie je možné stanoviť presný dátum a výšku splátok,
ktoré si reguluje sám dlžník a ktoré závisia výlučne od jeho vôle. Je toho názoru, že dostatočným
spôsobom preukázal opodstatnenosť svojho nároku.

11. Odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, konania, ktoré mu

predchádzalo, spisového materiálu, odvolania žalobkyne a vyjadrenia žalovanej, dospel k záveru o
opodstatnenosti odvolania žalobkyne.

11.1. Súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru na
základe konštatovania, že zmluva o úvere nespĺňa náležitosti uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 písm.

k/ zrejme zákona o spotrebiteľských úveroch číslo 129/2010 Z.z., ktorú právnu normu v odôvodnení
rozhodnutia cituje. V danej veci je nesporné, že ide o spotrebiteľský úver, a to o revolvingový úver, ktorý
vyplýva so stranami sporu uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere.
Súd prvej inštancie bez toho, aby skúmal platnosť tejto zmluvy a túto podrobil podrobnej prieskumnej
činnosti,častinárokužalobkynevyhovelaďalejibaskonštatoval,žezmluvaneobsahujenáležitosťpodľa

§ 4 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11.2. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožnil. V prvom rade súd prvej

inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či zmluva o revolvingovom úvere, ktorá bola súčasťou
zmluvy o spotrebiteľskom splátkovom úvere, bola platne uzavretá. Ďalším pochybením súdu prvej
inštanciejenesprávneprávneposúdenieveci,keďsúdzaložilsvojerozhodnutienaabsenciiustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. k/ zrejme zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon číslo 129/2010 Z.z. v znení
účinnom ku dňu 19. 03. 2012, kedy bola uzavretá zmluva o úvere medzi stranami sporu, ustanovenie

§ 4 ods. 1 písm. k/ síce obsahoval, avšak sa týkal poskytovania informácií pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a nie povinnosti uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov.
Táto náležitosť úverovej zmluvy je uvedená v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k/ zákona číslo 129/2010
Z.z. Súd prvej inštancie však zrejme opomenul skutočnosť, že v danom prípade malo ísť o revolvingový
úver, resp. o úver formou prečerpania, či prekročenia. Je nesporné, že aj takáto forma úveru, je úverom

spotrebiteľským, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. V ustanovení §
1 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (19. 03.
2012) je jednoznačne uvedené, že na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia
§ 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 15 ods. 1 a ods. 2, § 18, § 20, § 21 a § 23, § 25 a § 27. Z uvedeného
vyplýva, že na tento typ spotrebiteľského úveru sa ustanovenie § 9 ods. 2 nevzťahuje. Za situácie, že

išlo o úver vo forme prekročenia, resp. prečerpania, bolo potrebné predmetnú zmluvu posúdiť podľa
§ 10 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva nemusela obsahovať ustanovenie § 9
ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Navyše, odvolací súd upriamuje pozornosť súdu
prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, ktorá je obsiahnutá v zmluve ospotrebiteľskom úvere, je výška mesačnej splátky uvedená, bola ňou suma zodpovedajúca 5% dlžnej
čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, bola uvedená splatnosť mesačnej splátky a to
10. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky, výška úrokovej sadzby a ročná percentuálna miera

nákladov (ďalej len „RPMN“). Navyše žalobkyňa tvrdila, že výšku povinnej mesačnej splátky oznamovala
žalovanej vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov a
teda žalovaná mala presnú vedomosť, aká je jej aktuálna výška.

12. Za tejto situácie, keď súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal a vôbec

v napadnutom rozhodnutí nevyhodnotil, na základe akých skutočností dospel k záveru, že úver je
bezúročný a bez poplatkov (okrem nesprávne citovanej právnej úpravy), nemal odvolací súd inú
možnosť, ako v napadnutej, zamietajúcej časti jeho rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť
a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť na nové konanie.

13. V ďalšom konaní bude postupovať podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku,

súc viazaný vyššie uvedeným záverom odvolacieho súdu a po vyhodnotení všetkých predložených
dôkazov stranami sporu, tieto vyhodnotí tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej
inštancie v prvom rade poučí strany podľa ustanovení CSP na predloženie a označenie prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany a poskytne im primeranú lehotu, s tým, že strany sporu sú
povinnésvojetvrdeniajednoznačnepreukázať.Žalobkyňapreukázalauzavretiezmluvyorevolvingovom

úvere, súd prvej inštancie je povinný túto zmluvu podrobiť podrobnej prieskumnej činnosti a vyhodnotiť,
či došlo k platne uzavretej zmluve a či predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti uvedené tak v
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, či zmluva
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, či ďalších
zákonov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Zaoberať sa bude tiež dôvodmi uvádzanými žalobkyňou v

podanom odvolaní.

14. Súd prvej inštancie preto v ďalšom konaní doplní dokazovanie v danej veci v naznačenom
smere, pričom podľa § 391 ods. 2 CSP je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Následne, po
vyhodnotení dôkazov v danej veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie, podľa § 220 CSP odôvodní

tak, aby bolo odvolacím súdom v prípade podaného odvolania riadne preskúmateľné.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).