Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 14C/144/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1199899979
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tulejová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1199899979.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1. S. R., U. Y. X. X, XXX XX Y. R., X. J. F., U. Y.N. XX, Bratislava, X. E. H., U. R. X,
Bratislava, X. J. U., U. W. X, Bratislava, X. X. U., U. R. X, XXX XX Bratislava, X. S. U., U. R.T. X, XXX
XX Bratislava, navrhovatelia v1. až 6. rade zastúpení: advokátom JUDr. Františkom Vavračom, Horná
51, 974 01 Banská Bystrica, 7. N.. W. A., U. D. Y. XX, S., X. Z.. N. A., U. S. XX/a, Bratislava, X. Z.. H.
A., U. D. XX, XXX XX X. Q. F., proti odporcovi: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava,
o finančnú náhradu,

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia vi až 9. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 29.12.1999 domáhali zaplatenia finančnej
náhrady voči odporcovi. Svoj návrh odôvodnili tým, že ako oprávnené osoby si uplatnili voči mestu
Banská Bystrica dňa 10.07.1991 nárok na vydanie veci v zmysle právnych predpisov o reštitúcii.
Predmetom vydania bola nehnuteľnosť pare. č. EN 4260 o výmere 206 m2, vedená na LV Č.. X, pôvodne
parcela č. XXXX, č. vi. XX. Druhým listom zo dňa 14.08.1991 požiadali mesto Banská Bystrica o vydanie
ďalších nehnuteľností na parcelách č. 1608, 1609 a 1624. Išlo o stavenisko na Troskách o výmere

100 m2, zastavanú plochu 877m2 a lúku na Dolnom predmestí o výmere 9442m2. Poukázali na to,
že tieto nehnuteľnosti nadobudli 02.02 a 06.02.1948 manželia H. U. a J. U. a ich vlastníctvo prešlo od
25.02.1948 do 1.1.1990 znárodnením na štát výmerom č. C-45,611/50/VI/2 zo dňa 15.02.1951. Mestský
úrad Banská Bystrica odpovedal na ich žiadosť listom zo dňa 21.10.1991. Oznámil im, že z územného
hľadiska je možné

vydať iba parcelu č. EN 4260 o výmere 206 m2, k.ú. U. U.. Vydaniu ostatných nehnuteľností bránila

existujúca výstavba inžinierskych sietí za účelom výstavby Športovej haly. Na základe dohody o vydaní
zo dňa 09.03.1992 bola J. U.Š. vydaná nehnuteľnosť č. 4260 o výmere 206 m2 - Sypáreň pod
Kalváriou. Navrhovatelia uviedli, že si listom zo dňa 30.08.1991 uplatnili na Ministerstve financií SR
reštitučné nároky na vydanie nehnuteľností. Následne boli vyzvaní na predloženie znaleckého posudku
na ocenenie nehnuteľností, za ktoré reštitučná komisia Ministerstva financií SR odporučila finančnú
náhradu. Uviedli, že listom zo 'dňa 11.01.1999, č. 22824/1998 - 72 im Ministerstvo financií SR priznalo
finančnú náhradu vo výške 735.613,-Sk. Súčasne im oznámilo, že nárok na finančnú náhradu ža

parcelu č. 1607, 1609, 1624 a zvyšok parciel 1606, 1608 im nemôže priznať, pretože nebol uplatnený
predpísaným spôsobom v zákonnej lehote. Navrhovatelia poukázali na ust. § 2 ods. 1, § 5 ods. 1, ods.
3, § 13 ods. 1, ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a na zákon č. 319/1991
Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a iných krívd. Navrhovatelia tvrdili, že v plnom rozsahusplnili všetky podmienky ustanovené príslušnými zákonmi na vydanie veci, resp. na priznanie finančnej
náhrady.
Na pojednávaní konanom dňa 22.6.2011 súd pripustil zmenu petitu tak, že navrhovatelia v 1. a 2. rade

sa každý samostatne domáhali zaplatenia 20.450 eur, navrhovatelia v 3,4,6. rade sumy 6135 eur a
navrhovateľ v 5. rade sumy 2045 eur voči odporcovi.
Odporca v písomnom stanovisku uviedol, že si navrhovatelia nárok na finančnú náhradu podľa zákona
o mimosúdnych rehabilitáciách za nehnuteľnosti uplatnili prostredníctvom Okresného úradu v Banskej
Bystrici žiadosťou zo dňa 12.11.1991. V tejto žiadosti výslovne uviedli, že nárok na finančnú náhradu

si uplatnili za parcelu č. 1606 o výmere 3868m2, parcelu č. 1608 o výmere 100 m2 a za parcelu č.
2491/2 o výmere 185 m2. Poukázali na to, v žiadosti je výslovne uvedené, že z parcely č. 1606 o
výmere 9943 m2 zostáva pôvodným majiteľom 6254 m2, parcela č. 1607 o výmere 35 m2 zostáva
na vrátenie celá a parcela č. 1624 o výmere 9442 m2 a že ich žiadajú vrátiť pôvodným majiteľom.
Ďalším podaním zo dňa 23.07.1993 mali navrhovatelia oznámiť ministerstvu súhrn pozemkov o výmere
20.582m2, za ktoré požadujú finančnú náhradu. Listom zo dňa 26.01.1994 navrhovatelia ministerstvu

oznámili, ktoré pozemky sú zastavané a nie je možné ich vrátiť. Podľa odporcu podali navrhovatelia tieto
podaniapolehotestanovenejzákonomnauplatnenienárokunafinančnúnáhradu.Uviedol,žereštitučný
nárok na finančnú náhradu bol posúdený reštitučnou komisiou ministerstva, ktorá neodporučila priznať
nárok na finančnú náhradu z dôvodu, že žiadatelia nepreukázali splnenie podmienky oprávnených osôb,
čo im bolo oznámené listom zo dňa 21.08.1995. Listom zo dňa 25.03.1997 predložili navrhovatelia

odporcovi návrh na mimosúdne urovnanie sporu. Na základe tohto návrhu odporca opätovne posúdil
nárok navrhovateľov a odporučilo priznať navrhovateľom náhradu za parcelu č. 1606 pozemok o výmere
3868 m2, pare. č. 1608 pozemok o výmere 100 m2 a pare. č. 2491/2 pivnica v Urpíne o výmere 185m2.
Súčasne im oznámil, že im nemôže priznať nárok na finančnú náhradu za parcely 1607, 1609, 1624 a
zvyšok parciel 1606, 1608 ako i za stavby na nich stojace, pretože nárok nebol uplatnený v zákonom

stanovenej lehote. Poukázal na ust. § 5 zákona č. 319/1991 Zb. a na skutočnosť, že nárok bolo potrebné
uplatniť do 1. 04.1992, resp. v lehote jedného

roka odo dňa, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol zamietnutý nárok na vydanie veci.
Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Odporca v písomnom stanovisku zo dňa 15.02.2010 poukázal na to, že postup pri uplatnení nároku na
vydanie veci upravuje § 5 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a postup pri uplatnení
nároku na finančnú náhradu § 5 zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a
iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy SR v oblasti mimosúdnych rehabilitácií. Poukázal na
to, že Ministerstvo financií SR môže rozhodovať iba o nároku na finančnú náhradu a nie o vydanie veci.

Uviedol, že za ostatné nehnuteľnosti si j navrhovatelia v zákonnej lehote nárok na finančnú náhradu
neuplatnili. Odporca súčasne vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie. Dôvodil, že povinnou
osobou v prípade uplatnenia nároku na finančnú náhradu súdnou cestou je štát - / Slovenská republika.
Navrhovateľka v 7. N. Z.. P. A. v priebehu konania dňa 16.02.2013 zomrela. Súd pokračoval v konaní
s jej dedičmi N.. W. A., Z.. N. A. G. Z.. H. A..

Navrhovateliav1.až9.radeaprávnyzástupcanavrhovateľovv1.až6.radesanapojednávaniekonané
dňa 12.5.2015 nedostavili, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané , súd konal a rozhodol
vec podľa § 101 ods.2 O.s.p. v ich neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 1., 3.,4., 6. rade, odporcu a listinnými
dôkazmi: podaním Ministerstva financií SR z 11.01.1999 vo veci priznania finančnej náhrady

adresovanej navrhovateľom v1. až 7. rade, podaním podpísaným J. U. a navrhovateľkami v1. a 7. rade
doručeným Ministerstvu financií SR dňa 30.08.1991 označeným ako uplatnenie reštitučných nárokov,
vyjadrením Mestského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 21.10.1991 adresovaným navrhovateľke v1.
rade, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Banská Bystrica 20C 80/1992 ako aj ďalšími listinným
dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z výsluchu navrhovateľky v 1. rade súd zistil, že osobne iniciovala žiadosť a to vydanie nehnuteľnosti,
ktoré adresovala odporcovi dňa 30.08.1991. Táto žiadosť bola podpísaná U., R. G. A.. Žiadosť napísali
sami a požiadali o vydanie nehnuteľností. Žiadosť o uplatnenie podali dňa 21.10.1991 na Mestskom
úrade v Banskej Bystrici a ide o žiadosť zo dňa 12.11.1991 podpísaná pani Furdovou. Uviedla, že im
čiastočne plnili a vo zvyšku im oznámili, že sú na pozemkoch inžinierske siete a do úvahy prichádza

finančná náhrada podľa § 13 zákona č. 87/1991 Zb.. Uviedla, že si žiadali iba o vydanie nehnuteľností
a finančnú náhradu nežiadali.
Z výsluchu navrhovateľa v 4. rade zistil, že do konania vstúpil po otcovi Igorovi Beňušovi, ktorý zomrel
dňa 12.02.1993.Uviedol, že prebiehalo viacero reštitučných konaní, ktoré si on uplatnil ako oprávnenáosoba spolu s dvomi sestrami a matkou vstúpili do konania. Navrhovateľ v 4. rade sa o uplatnený nárok
moc nezaujímal, veci boli podané a nechali konať tetu - navrhovateľku v 1. rade a priebežne sa o
uplatnené nároky zaujímal.

Z výsluchu navrhovateľky v 6. rade súd zistil, že s je manželkou Igora Beňuša, ktorý zomrel a vstúpila
do konania po ňom. Pridržiavala sa toho, čo uviedla navrhovateľka v 1. rade.
Z výsluchu navrhovateľky v 3. rade súd zistil, že je dcérou Igora Beňuša a do konania vstúpila po jeho
smrti.

Odporca namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Podľa odporcu je povinnou osobou štát a nie
Ministerstvo financií SR. Uviedol, že reštitučná žiadosť navrhovateľov zo dňa 30.08.1991 nespĺňala
náležitosti zákona č. 87/1991 a je to žiadosť o vydanie a nie na zaplatenie finančnej náhrady podľa
zákona č. 319/1995 Z.z. Odporca má za to, že navrhovatelia si neuplatnili riadne a včas a predpísaným
spôsobom podľa platných zákonov nárok na zaplatenie finančnej náhrady do 01.04.1992. Uviedol, že
navrhovateľom bola priznaná suma 735.613,-Sk a bola rozpočítaná na jednotlivé podiely, s tým, že

postupoval podľa žiadosti, ktorú doručili navrhovatelia odporcovi dňa 12:11.1991 a uplatnili si nárok
na Okresnom úrade v Banskej Bystrici. Poukázal na to, že nemohol priznať navrhovateľom finančnú
náhradu za parcely č. 1607, 1609, 1624 a zvyšok parciel 1606, 1608 ako aj na stavby na nich
nachádzajúce. Odporca taktiež vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že si navrhovatelia
neuplatniližalobouovydanieveciprotitomuktonehnuteľnostidržalanepreukázaliprávoplatnýrozsudok

s tým, že návrh si mali uplatniť v lehote jedného roka od účinnosti zákona, t.j. do 01.04.1992. Uviedol, že
navrhovatelia nevyužili svoje právo a nepodali voči povinným osobám žalobu na vydanie veci v lehote
do 31.03.1992.
Súd zistil, že Mestský úrad v Banskej Bystrici listom zo dňa 21.10.1991 oznámil navrhovateľom, že z
územného hľadiska je možné vydať nehnuteľnosť pare. č. EN 4260 o výmere 206 m2. Pokiaľ ide o

nehnuteľnosti č. 1608, 1609, 1624 tie nebolo možné vydať, pretože sú na nich vybudované inžinierske
siete.
Dňa 02.07.1992 listom č. ZPE/9/1992 zástupca prednostu Mestského úradu v Banskej Bystrici oznámil
navrhovateľom, že na pozemkoch, ktorých vydania sa domáhajú bola realizovaná stavba inžinierskych
sietí a spevnených parkovacích plôch. Oznámil im, že im pozemky nemôžu byť vrátené a odporučil im,

aby si uplatnili finančnú náhradu od Okresného úradu - finančného oddelenia v Banskej Bystrici.
Súd zistil, že Magda Beňušová, Igor Beňuš a navrhovatelia v 1., 2., a 7. rade doručili Ministerstvu
financií SR dňa 30.8.1991 písomné podanie označené ako uplatnenie reštitučných nárokov. Uviedli, že
sú pozemkovo knižnými vlastníkmi nehnuteľností v kú. Banská Bystrica a to v pkn vložke č. 1345, parcely
č. 225; v pkn. vložke č. 85, parciel č. 1411, 1608, 1609, 1624, 2491/2, 1606, 1412, 1407; pln. vložke č.

1344, parcely č. 224. Tvrdili, že vydanie týchto parciel žiadali od ich súčasných držiteľov, podľa rozpisu.
Ďalej v podaní uviedli, že si uplatňujú vydanie ich nehnuteľností.
Z listu Ministerstva financií SR zo dňa 11.01.1999 číslo 22824/1998 - 72 adresovaného navrhovateľom
v 1. až 7. rade súd zistil, že Ministerstvo financií SR priznalo navrhovateľom v 1. až 7. rade finančnú
náhradu celkovo vo výške 735.613,-

Sk. Uviedlo, že oprávnené osoby Igor Beňuš a Magdaléna Beňušová zomreli a do ich práv vstúpili ich
dedičia. Podľa uznesenia Obvodného súdu Bratislava 2 sp. zn. D 1583/93 sú dedičmi Igora Beňuša -
Katarína Beňušová, Gabriela Jajcayová, Marián Beňuš, Lucia Beňušová. Podľa uznesenia Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. D 1147/95 po poručiteľke Magdaléne Beňušovej sú dedičmi Ing. Eva Furdová,

Lívia Pečadná, Mária Hábelová a vnuci Gabriela Jajcayová, Marián Beňuš a Lucia Beňušová. V závere
predmetného listu súčasne Ministerstvo financií SR oznámilo, že nárok na finančnú náhradu za parcely
č. 1607, 1609, 1624 a zvyšok parciel č. 1606, a 1608 nemôže priznať. Dôvodom nepriznania náhrady
bola skutočnosť, že nárok nebol uplatnený predpísaným spôsobom v zákonnej lehote. Zo žiadosti zo dňa
12.11.1991 malo vyplývať, že oprávnené osoby žiadali uvedené parcely vrátiť pôvodným vlastníkom.

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 19C 18/2000-266 zo dňa 28.3.2007 bol zamietnutý
návrh na vydanie veci z dôvodu preklúzie ( ide o parcely k.u Banská Bystrica č. 1606 o výmere 6075
m2,č.16O7 o výmere 35m2,č.16O9 o výmere 877m2,č.1624 o výmere 9442 m2 a iné) v spojení s
rozsudkom KS v Banskej Bystrici sp. zn. 12co 188/2007-93 zo dňa 18.10.2007, ktorý potvrdil rozsudok
okresného súdu.

Rozsudkom NS SR sp. zn. 3Cdo 3/2006 zo dňa 24.5.2007 bolo zamietnuté dovolanie navrhovateľov
a v časti bol rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C 80/1992-368 zo dňa
19.11.2002 v spojení s opravným uznesením OS Banská Bystrica sp. zn. 20C 80/1 a,Katarína
Beňušová .Gabriela Jajcajová ,Marián Beňuš,Lucia Beňušová boli povinní vydať Kazimírovi Herritzovido 30 dní nehnuteľností v k.ú. Banská Bystrica na LV ako stavba - dom súpisné číslo 35 na parcele č.
1336 a pozemok - parcela č. 1336- zastavaná plocha vo výmere 2621m2a vo zvyšku bolo dovolanie
zamietnuté.

Ústavný súd SR nálezom sp. zn. III.ÚS 303/07-37 zo dňa 15.5.2008 zrušil okrem iného rozsudok NS
SR sp. zn. 3Cdo 3/2006 zo dňa 24.5.2007.
Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo 328/2009 zo dňa 29.11.2010 zamietol dovolanie v časti smerujúcej proti
výroku rozsudku KS v Banskej Bystrici zo dňa 17.6.2009 sp. zn. 15Co 6/2009 a zmenil rozsudok 1.
stupňa vo výroku o povinnosti Kataríny Beňušovej ,Gabriely Jajcajovej ,Marián Beňuša, Lucii Beňušovej

vydať Kazimírovi Herritzovi do 30 dní nehnuteľností v k.ú. Banská Bystrica na LV ako stavba-dom
súpisné číslo 35 na parcele č. 1336 a pozemok - parcela č. 1336- zastavaná plocha vo výmere 2621 m2
tak, že žalobu zamietol a vo zvyšnej časti dovolanie odmietol.
Zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli
občiansko-právnymi a pracovno-právnymi úkonmi a právnymi aktmi urobenými v období od 25.02.1948
do01.01.1990vrozporezozásadamidemokratickejspoločnostirešpektujúcejprávaobčanovvyjadrenej

Chartou organizácie spojených národov, všeobecnou deklaráciou ľudských práva a nadväzujúcimi
medzinárodnými paktami o občianskych, politických , hospodárskych , sociálnych a kultúrnych právach. /
§ 1 ods. 1 Zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /
Zmiernenie následkov majetkových a iných krívd spôsobených občiansko-právnymi úkonmi, správnymi
aktami, alebo inými protiprávnymi postupmi, ku ktorým

došlo v rozhodnom období spočíva vo vydaní veci, alebo v poskytnutí finančnej náhrady, alebo zrušení
niektorých správnych aktov, prípade v úpravách v oblasti sociálneho zabezpečenia a) ak je to v zákone
vyslovene ustanovené, b) ak k ním došlo na základe ustanovení právnych predpisov, ktoré tento
zákon zrušuje, alebo c) ak bol dôsledkom politickej perzekúcie, alebo postupu porušujúceho všeobecné

uznávané ľudské práva a slobody. / § 2 ods. 1 Zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /
Oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v §
6 zákona, pokiaľ je štátnym občanom Českej a Slovenskej federatívnej republiky a má trvalý pobyt na
jej území. / § 3 ods. 1 Zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /
Povinnými osobami sú štát, alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vec držia,

s výnimkou a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých
spoločníkmi, alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby a b) cudzích štátov. / § 4 ods. 1 Zák.č. 87/1991
Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách/
Povinná osoba vydá vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe, ktorá preukáže svoj nárok na vydanie
veci a uvedie spôsob jej prevzatia štátom. Ak ide o vydanie hnuteľnej veci, ak tiež preukáže, kde sa vec

nachádza. Ak je oprávnených osôb viac a nárok na vydanie veci uplatnia v lehote podľa odseku 2 len
niektoré z nich, vydá sa im celá vec. / § 5 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /
Na vydanie veci vyzve oprávnená osoba povinnú osobu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto
zákona, inak jej nárok zanikne. / § 5 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /
Ak povinná osoba nevyhovie výzve podľa odseku 2, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na

súde v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona. / § 5 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb. o
mimosúdnych rehabilitáciách /
Ak bola vec vydaná, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej v odseku 2 neboli
uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým sa vec vydala, do jedného roka odo dňa
účinnosti tohto zákona. / § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /

Finančná náhrada sa oprávnenej osobe poskytuje len za nehnuteľnosť, ktorú jej nemožno vydať, alebo
ak táto osoba požiada o finančnú náhradu podľa § 7 ods. 3, 4 a 5 zákona. / § 13 ods. 1 zákona č. 87/1991
Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /
Písomnú žiadosť o finančnú náhradu treba podať na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy
republiky najneskôr v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona alebo v lehote jedného roka

odo dňa, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie veci alebo
ktorým bola oprávnená osoba rehabilitovaná podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení
neskorších predpisov, alebo v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie,
ktorým sa vyhovelo protestu prokurátora podanému podľa

§ 31; inak nárok na finančnú náhradu zaniká./ § 13 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách /Na žiadosť podľa odseku 3 poskytne ústredný orgán štátnej správy republiky oprávnenej osobe finančnú
náhradu najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti. / § 13 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb. o
mimosúdnych rehabilitáciách /

Oprávnená osoba, ktorá bola v rokoch 1952 až 1953 násilne vysťahovaná zo svojho bydliska na základe
výmerov alebo oznámení národných výborov, prípadne iných orgánov, vydaných podľa osobitného
predpisu 4) má nárok na vydanie nehnuteľnosti alebo jej časti podľa osobitného predpisu 5), ak tieto
veci boli pri vysťahovaní štátom odňaté z jej vlastníctva. / § 3 zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení
niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v

oblasti mimosúdnych rehabilitácií /
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh navrhovateľov v1. až 9. rade nie
je dôvodný. Navrhovatelia v1. až 9. rade sa návrhom domáhali finančnej náhrady za nehnuteľnosti, ktoré
boli znárodnené ich právnym predchodcom Jánovi Beňušovi a Magdaléne Beňušovej výmerom zo dňa
15.02.1951. Súd mal preukázané, že navrhovatelia v 1. až 9. rade si svoj nárok pred začatí konania na
súde uplatnili podľa § 5 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. priamo voči povinnému subjektu mestu Banská

Bystrica, ktoré je držiteľom nehnuteľností v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. Navrhovatelia boli u
povinného subjektu iba čiastočne úspešný a dohodou o vydaní veci zo dňa 09.03.1992 im bola vydaná
časť žiadaných nehnuteľností. Súčasne im Mestský úrad v Banskej Bystrici oznámil, že nehnuteľnosti
pare. č. 1608, 1609, 1624 im nemôžu byť vydané. Súd mal taktiež preukázané, že navrhovatelia v1.
až 9. rade doručili dňa 30.08.1991 uplatnenie reštitučných nárokov odporcovi ako ústrednému orgánu

ako aj Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku. Odporca podaním č. 22824/1998 -
72 zo dňa 11.01.1999 priznal navrhovateľom finančnú náhradu vo výške 735.613,-Sk. Avšak súčasne
nepriznal finančnú náhradu za parcely č. 1607, 1609 a 1624 a zvyšok parciel 106 a 1608 ako i za stavby
na nich sa nachádzajúce s odôvodnením, že nárok nebol uplatnený v zákonnej lehote. Predmetom tohto
súdneho konania bola finančná náhrada za predmetné parcely č. 1606, 1607,1609 a 1624.

Súd vec právne posúdil podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Predmetný
zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli
občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktmi, urobenými v období od 25.
februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodné obdobie") v rozpore so zásadami demokratickej
spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených národov,

Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadvädzujúcimi medzinárodnými paktmi o občianskych,
politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Zákon upravuje podmienky uplatňovania
nárokov vyplývajúcich zo zrušených výrokov o treste prepadnutia majetku, prepadnutia veci alebo
zhabania veci, ako aj spôsob náhrady a rozsah týchto nárokov.
Navrhovatelia v1. až 9. rade ako odporcu v konaní označili Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Súd konštatuje, že takto označený subjekt nie je v tomto predmetnom spore pasívne legitimovaný podľa
zák.č. 87/1991 Zb., nakoľko v

zmysle § 3 povinnou osobou, teda nositeľom zodpovednosti je štát, teda Slovenská republika a nie je
ním ústredný orgán štátnej správy. Ministerstvo financií nie je v tomto súdnom konaní nositeľom pasívnej

povinnosti. Štát, ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za príslušné orgány, ktoré poskytujú
finančnú náhradu.
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. / viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011/

V danom prípade bolo povinnosťou navrhovateľov vi až 9. rade, aby tejto požiadavke vyplývajúcej z
hmotného práva vyhoveli a riadne označili odporcu, prípadne podali návrh podľa § 92 O.s.p. O takomto
návrhu je súd povinný rozhodnúť za podmienok uvedených v tomto ustanovení, avšak v priebehu
celého konania návrh podľa § 92 O.s.p. nepodali. Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľov v 1. až 9.
rade , že odporca je v konaní pasívne legitimovaný a je označený dostatočne správne a dostatočne

identifikovaný,taksúdsasargumentáciouodporcunestotožnil.Súdjetohonázoru,že,žeodporcanieje
v konaní pasívne legitimovaným. Pokiaľ ide o uplatnenie finančnej náhradu žiadosťou v zákonnej lehote
si navrhovatelia do 31.3.1992 neuplatnili. Odporca môže rozhodovať o nároku na finančnú náhradu
za predpokladu, že nárok bol uplatnený predpísaným spôsobom uvedeným v ust. § 5 zák. 319/1991Zb. v nadväznosti na ust. § 13 zák. 87/1991 Zb. riadne a včas. Z konania vyplynulo, že na základe
podanej žiadosti navrhovateľov zo dňa 12.11.1991 si navrhovatelia uplatnili nárok na finančnú náhradu
a odporca im poskytol náhradu v celkovej výške 735613.- Sk.Za ostatné nehnuteľnosti si navrhovatelia

žiadosťou v zákonnej lehote nárok neuplatnili v zákonnej lehote do 31.3.1992.Súd poukazuje na to, že
možnosť uplatnenia nároku na náhradu za nevydané nehnuteľnosti by v danom prípade prichádzala
do úvahy iba vtedy , ak by v lehote do 31.3.1992 potom, čo povinná osoba nevyhovela ich vyzve na
vydanie veci uplatnili nárok súdnou cestou. Ďalej súd poukazuje na to, že ak by súd návrh na vydanie
veci zamietol tak navrhovatelia by mali ešte možnosť v lehote do jedného roka odo dňa ,keď nadobudol

právoplatnosť tento rozsudok uplatniť nárok na finančnú náhradu písomnou žiadosťou na vydanie veci
v zákonnej šesťmesačnej lehote pričom návrh navrhovatelia podali na súd až v roku 1999,čim nebola
dodržaná zákonná lehota uplatnenia nároku súdnou cestou a v dôsledku čoho si navrhovatelia už
nárok na finančnú náhradu nemôžu uplatniť súdnou cestou .Súd na základe predložených dôkazov a
argumentácie účastníkov konania dospel k záveru, že návrh navrhovateľ zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže úspešnému odporcovi žiadne trovy v

konaní nevznikli, súd mu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v piatich vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona