Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoPr/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214220617
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4214220617.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: N.. T. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom
W. XX/X, W., zastúpený JUDr, Máriou Kanthovou, advokátkou so sídlom Župná 20, 945 01 W., proti
žalovanému: Creacom, s. r. o., so sídlom Mederčská 81, W., IČO: 36 796 174, zastúpený: J. Z. T.
S., H.. o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu W. zo dňa 14. júna 2019 č.k. 6Cpr /6/2014-286, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu
okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 22. 09. 2014 zo strany žalovaného, doručené
žalobcovidňa22.09.2014,jeneplatné.Žalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalovaného

v rozsahu 100%.
1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, na základe ktorého zistil, že strany sporu uzavreli pracovnú
zmluvu dňa 11. 06. 2013, na základe ktorej žalobca, ako zamestnanec, bol zaradený na pozíciu
obchodného zástupcu. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Žalovaný v pracovnom nariadení
č. 1 o spôsobe výkonu práce zamestnancami zo dňa 01. 07. 2013 nariadil všetkým zamestnancom na
pozícii obchodného zástupcu povinnosť dostaviť sa každý pracovný deň v čase od 08.00 hod. na miesto

výkonu práce v prevádzke zamestnávateľa, zamestnanec bol povinný každý pracovný deň sa zúčastniť
pracovnej porady. Ak zamestnanec z objektívnych dôvodov sa nemohol dostaviť nazačiatku pracovného
času na miesto výkonu práce, bol povinný vopred túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi a následne
preukázať svoju neúčasť zamestnávateľovi. Porušenie tohto nariadenia bude považované za porušenie
pracovnej disciplíny závažným spôsobom.
1.1.1. Zamestnávateľ dňa 22. 09. 2014 dal žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Dôvodom bolo porušenie povinnosti byť na
pracovisku na začiatku pracovného času a to dňa 18. 09. 2014 a 19. 09. 2014, kedy žalobca nenastúpil
do práce a svoju neprítomnosť nenahlásil nadriadenému a ani ju neospravedlnil. Ďalším dôvodom
bolo, že žalobca ako obchodný zástupca nezabezpečil ani jednu zákazku pre spoločnosť počas jeho
pôsobeniavofirmeasvojhonadriadenéhoneinformovalodôležitýchpostupochpotrebnýchkpodpísaniu
zmluvy o dielo medzi spoločnosťou a bytovým družstvom, čím zapríčinil oneskorené začatie stavebných

prác, respektíve ohrozil dodržanie termínu odovzdania diela. Žalovaný uviedol, že pracovný pomer sa
skončí dňom prevzatia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca okamžité skončenie
pracovného pomeru podpísal dňa 22. 09. 2014. Dňa 10. 11. 2014 žalobca oznámil žalovanému, že trvá
na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával a vyplatil mu dohodnuté peniaze, pretože sa porušenia
pracovnej disciplíny na pracovisku nedopustil.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 47 ods. 1 písm. a/, písm. b/,

ods. 2, § 68 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2, § 70, § 79 ods. 1, § 81 Zákonníka práce (zákon číslo
311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).1.3. Konštatoval, že S prihliadnutím na skutkové okolnosti nebolo možné konanie, ktoré žalobcovi
pripisuje žalovaný, posúdiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ako prvý dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalovaný uviedol, že žalobca dňa 18. 09. 2014 a 19. 09. 2014 nenastúpil

do práce a svoju neprítomnosť nenahlásil svojmu nadriadenému a ani ju neospravedlnil. Z vykonaného
dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že pracovný čas zamestnanca dohodnutý na 20
hodín týždenne, 4 hodiny denne, 5 dní v týždni. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal v pracovnej
zmluve rozvrhnutý pracovný čas určito a nie voľne tak, ako tvrdil žalobca. Začiatok pracovnej doby alebo
jeho úprava v pracovnej zmluve absentovala, bola nahradená odkazom na rozhodnutie zamestnávateľa.

Z vykonaného dokazovania nemal súd jednoznačne za preukázané, že žalobca bol s Pracovným
nariadením č. 1 zo dňa 01.07.2013 oboznámený. Konateľ spoločnosti vo svojej výpovedi uviedol, že
s nariadením bol žalobca oboznámený slovne pri nástupe do práce dňa 12. 06. 2013 a až potom
písomne. Uvedené tvrdenie konateľa spoločnosti vyvrátila vo svojej výpovedi konateľka spoločnosti,
ktorá uviedla, že keď žalobca nastúpil do práce, vtedy ešte nebolo vypracované pracovné nariadenie,
ale ústne mu povedala, kedy je začiatok pracovnej doby. Samotné Pracovné nariadenie č. 1 zo dňa 01.

07. 2013 obsahuje iba odtlačok pečiatky žalovaného spolu s podpisom konateľky spoločnosti, pričom
na tejto listine absentuje akýkoľvek údaj o tom, že by boli zamestnanci, alebo žalobca s touto listinou
oboznámený. Súd nespochybnil tvrdenie žalovaného, že žalobca bol slovne oboznámený so začiatkom
pracovnej doby, čomu nasvedčujú dôkazy v podobe výpovede svedkov T., ako aj konateľky spoločnosti,
avšak začiatok pracovnej doby nebol písomne obsiahnutý v pracovnej zmluve zo dňa 11. 06. 2013

a žalobca so začiatkom pracovnej doby uvedenej v Pracovnom nariadení č. 1 nebol preukázateľne
oboznámený.
1.4.Dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že žalobca dňa 19. 09. 2014 sa nedostavil do práce.
Poukázal na výpoveď konateľky spoločnosti, ktorá uviedla, že v ten deň sa o 08.30 h. nachádzala
na rokovaní na bytovom družstve, z čoho súd usúdil, že nemohla vedieť, či žalobca do práce prišiel

alebo nie. To, že prebiehali rokovania, na ktorých bola prítomná aj konateľka žalovaného, potvrdila
aj svedkyňa T. ktorá bola na týchto rokovaniach prítomná. Navyše, žalovaný evidenciu dochádzky
zamestnancov do práce neviedol. Zo súboru týchto nepriamych dôkazov preto súd uveril tvrdeniam
žalobcu, že sa dňa 19.09.2014 do práce dostavil. Na základe uvedeného preto dospel súd k záveru, že
v konaní nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, že žalobca dňa 19.09.2014 do práce nenastúpil

riadne a včas na začiatku pracovnej doby. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd zastáva názor, že
preukázaná jednodňová absencia dňa 18.09.2014 na pracovisku vzhľadom na pracovnú náplň žalobcu
ako obchodného zástupcu a s poukazom na skutočnosť, že dňa 18.09.2014 o 10:06 h. vykonával úpravu
dokumentov potrebných pre jeho prácu, nie je takým závažným porušením pracovnej disciplíny, ktorým
bybolinaplnenépredpokladykokamžitémuskončeniupracovnéhopomeruvzmysle§68ods.1písm.b/

Zákonníka práce. V súvislosti s tým súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Cdo/74/2008 zo dňa 29. 09. 2009, v zmysle ktorého jeden deň neospravedlnenej absencie nie je
takým závažným porušením pracovnej disciplíny, vzhľadom na pracovnú náplň a funkciu žalobcu, ktorá
by mala za následok výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie
pracovného pomeru.

1.5. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.09.2014 bolo, že žalobca
ako obchodný zástupca nezabezpečil ani jednu zákazku pre spoločnosť počas jeho pôsobenia vo
firme a svojho nadriadeného neinformoval o dôležitých postupoch potrebných k podpísaniu zmluvy o
dielo medzi spoločnosťou a bytovým družstvom, čím zapríčinil oneskorené začatie stavebných prác,
respektíve ohrozil dodržanie termínu odovzdania diela. Z vykonaného dokazovania mal však súd za

preukázané, že žalovaný so žalobcom pred uzatvorením pracovnej zmluvy na dobu neurčitú dňa 11.
06. 2013, uzatvoril so dve dohody o pracovnej činnosti v dňoch 30. 05. 2011 a 10. 06. 2011, čo
súd vyhodnotil tak, že žalovaný bol s prácou žalobcu spokojný a pokračoval v jeho zamestnávaní.
Pokiaľ žalovaný zistil, že žalobca si neplní svoje povinnosti v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou a
nezabezpečil ako obchodný zástupca pre spoločnosť počas jeho pôsobenia vo firme ani jednu zákazku

a svojho nadriadeného neinformoval o dôležitých postupoch potrebných k podpísaniu zmluvy o dielo
medzi spoločnosťou a bytovým družstvom, mal ho na uvedený nedostatok upozorniť a až následne
voči nemu vyvodiť zodpovednosť ukončením pracovného pomeru s ním. Navyše dôvod, že žalobca
svojhonadriadenéhoneinformovalodôležitýchpostupochpotrebnýchkpodpísaniuzmluvyodielomedzi
spoločnosťou a bytovým družstvom považuje súd za neurčitý, nakoľko z obsahu tohto dôvodu nie je

zrejmé, o akú zmluvu o dielo a dôsledky z nej vyplývajúce sa jedná.
1.6. Zdôraznil, že okamžité skončenie pracovné pomeru je výnimočný nástroj pre ukončenie
pracovnoprávneho vzťahu a k uplatneniu tohto inštitútu je potrebné pristupovať zvlášť citlivo. Žalovaný
v tomto prípade okamžite skončil so žalobcom pracovný pomer bez toho, aby žalobcu upozornil naprípadné porušovanie pracovnej disciplíny alebo na nedostatočné plnenie pracovných úloh. Súd je toho
názoru, že preukázaná jednodňová absencia žalobcu v práci a nedostatočne vymedzené neuspokojivé
plnenie pracovných úloh nemôžu byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, a preto súd

žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Žalobcom požadovaný
nárok, aby súd žalovanému uložil povinnosť ponechať žalobcu v riadnom pracovnom pomere, je
subsumovaný pod rozhodnutie o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, preto
samostatným výrokom o tomto nároku žalobcu nerozhodoval.
1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo

160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný,
súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, písm. h/ CSP).
2.1. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevyrovnal so skutočnosťou, že aj keď konateľka spoločnosti dňa
19. 09. 2014 nebola na pracovisku a teda nemohla vedieť, či žalobca do práce prišiel, alebo nie, druhý
konateľ spoločnosti sa na pracovisku zdržiaval a dokonca sa pokúsil žalobcu telefonicky kontaktovať

z dôvodu jeho absencie tak, ako uviedol vo výsluchu dňa 17. 05. 2019. Aj svedkyňa V. potvrdila, že
žalobcovi bola v určitom časovom období daná výpoveď, nakoľko nechodil do práce. Ani túto skutočnosť
súd prvej inštancie nevyhodnotil.
2.2. Ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že iba zo snímky obrazovky z externého disku žalobcu uveril
jeho tvrdeniam, že dňa 18. 09. 2014 napriek tomu, že sa nezdržiaval na pracovisku, tak vykonával

úpravu dokumentov. Dokument programu Word označený ako Zo J.. P. X-X korektúra č. 1 bol naposledy
upravovaný dňa 18. 09. 2014 o 10.06 hod. Snímka obrazovky je bez dátumu, nevyplýva z dôkazu ani to,
že sa jedná o externý disk žalobcu. Ak žalobca dňa 18. 09. 2014 o 10.00 hod. mal stretnutie s pánom
W. tak, ako mohol vykonávať úpravu dokumentov v rovnakej hodine toho istého dňa. Z komunikácie so
SBD vyplýva, že zmluvu o dielo poslalo SBD W. žalovanému a nie žalobca SBD. Svedkyňa V. spolu s

konateľmi žalovanej spoločnosti potvrdila, že nevedeli, čo sa deje, nakoľko zmluva nebola dodaná, so
zmluvou nebolo nič robené, nedošlo ku stretnutiu. Súd prvej inštancie sa nezaoberal listinným dôkazom
predloženým žalovaným dňa 15. 03. 2019, tento listinný dôkaz vôbec nevyhodnotil.
2.3. Odvolateľ ďalej poukazuje na ďalšie listinné dôkazy - emailové správy a porovnanie ponúk -
zateplenie a výber realizátora na ul. W. W. od spoločnosti Slovenská asociácia stavebných dozorov. Súd

prvej inštancie sa týmto listinným dôkazom vôbec nezaoberal a ani ho nevyhodnotil a to napriek tomu,
že môže zakladať skutočnosť, podľa ktorej by nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby
žalobcu naďalej zamestnával.
2.4. Záverom dodáva, že z doteraz vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva dvojdňová absencia
žalobcu v práci tak, ako je to uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Súd prvej inštancie

nesprávne vec právne posúdil, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.
2.5. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu odvolací súd
zamietne, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,zákončíslo160/2015,účinný
od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru
o čiastočnej dôvodnosti podaného odvolania a tiež z dôvodu procesného pochybenia rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí
7.Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 22. 09. 2014 dané žalovaným, je neplatné.
7.1. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 22. 09. 2014 zo strany žalovaného, doručené žalobcovi dňa

22. 09. 2014, je neplatné. Dôvodom pre takéto určenie súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
bolo nepreukázanie absencie dňa 19. 09. 2014 a neurčitosť druhého dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru.
7.2. Žalobca sa so záverom súdu prvej inštancie nestotožnil a v podanom odvolaní namietal nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

8. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré
mu predchádzalo, ako aj odvolania žalobcu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v
danejvecinesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné
napraviť v odvolacom konaní.

8.1.Procesným postupom sa v rozhodovacej praxi rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd
viedol konanie, vykonával dokazovanie, zohľadňoval procesné oprávnenia strán sporu, dbal o ich
rovné postavenie a vytváral im procesnú možnosť na realizáciu ich procesných oprávnení v súlade
so zákonom). O nesprávny procesný postup ide v prípade vedenia sporu, pri ktorom konajúci súd

nerešpektuje procesné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich civilné
konanie. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý

súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.
ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
8.2. V danom prípade nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočíva v tom, že na pojednávaní

dňa 17. 05. 2019 vypočul ako svedka I. X., ktorý podľa výpisu z obchodného registra žalovaného, je
konateľom spoločnosti žalovaného, t.j. štatutárnym zástupcom. Keďže žalovaným je právnická osoba,
podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárneorgány).Zasituácie,žeI.X.ještatutárnymzástupcomžalovaného,takakotovypývazvýpisu

z obchodného registra, súd prvej inštancie, ak to považoval za nutné, mal ho vypočuť ako stranu sporu
a nie ako svedka a ako svedka ho i pred výsluchom poučiť. Taktiež na tomto pojednávaní bola vypočutá
aj H. U., ktorá je taktiež konateľkou spoločnosti žalovaného (viď výpis z obchodného registra). Aj ju súd
prvej inštancie vypočul ako svedka, ako svedka ju tiež poučil. Nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie spočíva v tom, že nie je možné na pojednávaní vypočuť štatutárneho orgánu žalovaného (ktorý

je stranou sporu), ako svedka. Ak to súd prvej inštancie považoval za potrebné, mal nariadiť výsluch
týchto štatutárnych orgánov, ako strany sporu.

9. Preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného, dospel odvolací súd tiež k záveru, že súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky predložené

dôkazy stranami sporu. Skonštatoval, že žalobca sa dopustil absencie iba jeden deň, t.j. 18. 09. 2014,
keď na druhý deň, t.j. 19. 09. 2014 nevyhodnotil jeho neprítomnosť v práci, ako neospravedlnenú. Súd
prvej inštancie na jednej strane poukázal na skutočnosť, že žalobca v tento deň pracoval doma, avšak
na druhej strane nespochybnil tvrdenie žalovaného, že žalobca bol oboznámený so začiatkom pracovnej
doby na pracovisku a s jeho nariadením. Nepreukázanie absencie žalobcu na pracovisku dňa 19. 09.

2014založilibanaskutočnosti,žekonateľkažalovaného,keďže savtendeňnachádzalanarokovanína
bytovom družstve, nemohla vedieť, či žalobca bol v práci alebo nie. Súd prvej inštancie sa však žiadnym
spôsobom vysporiadal so skutočnosťou, že druhý konateľ spoločnosti, X., sa na pracovisku dňa 19. 09.
2014 zdržiaval a ak sa aj žalobca nedovolal konateľke, mohol tak svoju neúčasť na pracovisku oznámiťdruhému konateľovi. Ospravedlnenie neúčasti na pracovisku zaťažuje dôkazným bremenom žalobcu,
t.j. zamestnanca. Skutočnosť, že žalobca sa dňa 19. 09. 2014 do práce dostavil, resp. svoju neúčasť
ospravedlnil, žalobca doteraz žiadnym dôkazom nepreukázal. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal

skutočnosťou, či žalovaný mohol vykonávať prácu aj v domácom prostredí, tak, ako to sám tvrdí, že dňa
18. 09. a 19. 09. 2014 pracoval na texte zmluvy doma, čo by bolo evidentne v rozpore s pracovným
nariadením zamestnávateľa, ktoré vydal dňa 01. 07. 2013, teda rok pred touto udalosťou. Navyše vo
svojejvýpovediuviedol,že18.a19.9.2014sazúčastnilnaschôdzipanelovéhodomuadňa18.09.2014
o 10.00 hod. mal stretnutie s p. W., pričom súd prvej inštancie vyhodnotil, že dňa 18. 09. 2014 o 10.06

hod. vykonával úpravu dokumentov potrebných pre jeho prácu a nezdržiaval sa na pracovisku. Následne
však rozporne vyhodnotil za preukázanú jednodňovú absenciu dňa 18. 09. 2014 na pracovisku, čo
nie je takým závažným porušením pracovnej disciplíny. Z uvedeného konštatovania preto odvolaciemu
súdu nebolo zrejmé, či súd prvej inštancie dospel k záveru o absencii žalobcu dňa 18. 09. 2014, alebo
prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že pracoval doma. Odvolací súd iba poznamenáva, že obrana žalobcu, že
sa nevedel dovolať konateľom spoločnosti, ktorých chcel informovať, že bude pracovať doma, je taktiež

pochybná, pretože na jednej strane tvrdí, že dňa 19. 09. 2014 sa nevedel dovolať konateľke, na druhej
strane tvrdí, že do práce prišiel okolo obeda, po stretnutí s p. W. a konateľka mu povedala, že má prísť v
pondelok. Tieto rozpory v tvrdeniach žalobcu je potrebné v ďalšom konaní odstrániť a až následne môže
súdprvejinštanciedospieťkzáveruopravdivostitvrdenížalobcu,resp.žalovaného.Taktiežodvolacísúd
dodáva, že voľná pracovná doba u žalobcu doteraz vykonanými dôkazmi preukázaná nebola, naopak

podľa pracovného nariadenia mal každý deň o 8.00 hod. prísť na pracovisko, alebo vopred oznámiť svoj
pracovný program, ak do práce nepríde.
9.1. Súd prvej inštancie sa vyhodnotil druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ako
neurčitý, nejasný, nakoľko z obsahu tohto dôvodu nie je zrejmé o akú zmluvu o dielo a dôsledky z
nej vyplývajúce sa jedná. Konštatoval tiež, že žalovaný bol s prácou žalobcu spokojný, keďže pred

uzavretím pracovného pomeru mal s ním uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, a to dvakrát. Na druhej
strane však uviedol, že ak žalovaný zistil, že žalobca si neplní svoje povinnosti a nezabezpečil ako
obchodný zástupca pre spoločnosť ani jednu zákazku, svojho nadriadeného neinformoval o dôležitých
postupoch potrebných k podpísaniu zmluvy o dielo medzi spoločnosťou a bytovým družstvom, mal ho na
uvedený nedostatok upozorniť a až následne voči nemu vyvodiť zodpovednosť ukončením pracovného

pomeru. Ak žalovaný, ako zamestnávateľ takto vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru považoval za tak závažný, že pristúpil k realizácii tohto inštitútu, bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie sa ním zaoberať a vyhodnotiť, či bol takej intenzity, že mohol založiť tento postup žalovaného.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol svoje úvahy týkajúce sa neurčitosti a nejasnosti
tohto výpovedného dôvodu. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, a zo spisového materiálu to tiež

vyplýva, že pripojil k vyjadreniu zo dňa 11. 12. 2018 listinné dôkazy, ktorými sa súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal a tieto nevyhodnotil, pričom tieto dôkazy môžu poukazovať na skutočnosti, na základe ktorej
by nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával.
9.2. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal splnením hmotnoprávnej podmienky okamžitého
skončenia pracovného pomeru a to prerokovaním so zástupcom zamestnancov, resp. s odborovou

organizáciou. Túto povinnosť nemá zamestnávateľ iba v prípade, ak zástupca zamestnancov, či
odborová organizácia v jeho spoločnosti nepracuje, resp. nie je založená. Je však potrebné s týmto sa
v rozhodnutí vysporiadať.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1

písm. b/ CSP zrušil a vec mu podľa s § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom predovšetkým
odstráni nesprávny procesný postup, následne opätovne vyhodnotí všetky dôkazy tak listinné, ako aj
výsluchy štatutárnych zástupcov žalovaného, svedkyne V. a vo veci opätovne rozhodne. Súd prvej
inštancie sa bude taktiež zaoberať dôvodmi odvolateľa, žalobkyne, uvedenými v podanom odvolaní.
Rozhodnutie následne riadne odôvodní v zmysle ustanovenia § 220 CSP tak, aby bolo odvolacím súdom

v prípade podania odvolania, preskúmateľné.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanieProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).