Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716204260
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716204260.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky X. P.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. U. na ulici L. H. č. XXX/XX zastúpenej JUDr. Andrejom Molnárom
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Kráľovskom Chlmci na ulici Majlátha č. 2518/14 proti
bývalému manželovi navrhovateľky S.. Z. P. nar. X.X.XXXX bývajúcom v S. na ulici prof. E. č. XXXX/

XX zastúpeného JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach
na Námestí osloboditeľov č. 25 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému X. N. P. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Michalovce o odvolaní navrhovateľky a bývalého manžela navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 18.10.2017 č.k. 15P 93/2016-152 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného na čas po rozvode a oprávnenia bývalého

manžela navrhovateľky telefonicky kontaktovať maloletého a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky s manželom
navrhovateľky. Na čas po rozvode zveril maloletého X. N. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá
bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Zaviazal manžela navrhovateľky prispievať na

výživu maloletého X. N. 100 Eur mesačne navrhovateľke vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od
právoplatnosti rozsudku. Upravil styk manžela navrhovateľky s maloletým X. N. každý párny týždeň od
piatku od 16:30 hod. do nedele 18:00 hod. každoročne počas letných prázdnin prvý týždeň v mesiaci júl
od 1.7. do 8.7. a prvý týždeň v mesiaci august od 1.8. do 8.8. od 9:00 hod. prvého dňa styku do 19:00
hod. posledného dňa styku, v nepárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 17:00 hod. do 25.12.
do 18:00 hod . s tým, že manžel navrhovateľky maloletého prevezme a odovzdá v stanovenom čase

v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Manžel navrhovateľky je oprávnený telefonicky kontaktovať sa s
maloletým denne v čase od 18:30 hod. do 19:00 hod.. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2.Protitomutorozsudku,protivýrokuovýškevýživnéhopremaloletédieťa,podalodvolanievsúčasnosti
už bývalý manžel navrhovateľky a vyslovil názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,čímvznikolodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.f/CSP.
Konštatoval, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že navrhovateľka býva u
svojichrodičov,pričomjejotecjestálezamestnanýamatkajedlhodobopráceneschopná.Navrhovateľka
predtým, než opustila spoločnú domácnosť, vybrala zo sporiaceho účtu čiastku 9.000 Eur, ktorú použila
na zväčšenie poprsia. V priebehu konania sa navrhovateľka zamestnala a dosahuje čistý príjem 447,80
Eur.Konštatoval,žeprišieloprácu.Pracovnýpomermuskončildňa31.8.2017zdôvodovnadbytočnosti.

Bolo mu vyplatené odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku, ktoré bolo v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie už spotrebované. V súčasnosti jeho jediným príjmom je nemocenskádávka, ktorá predstavuje 12,40 Eur, čo mesačne predstavuje 370 Eur. Býva v trojizbovom byte, za ktorý
uhrádza náklady 200 Eur mesačne, 160 Eur mesačne uhrádza hypotéku, ktorá slúžila na zakúpenie
bytu, ktorého je navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou v polovici, avšak na úhrade splátok hypotéky

sa nikdy nepodieľala, ani doposiaľ. Keď uhradí platbu za byt, splátku hypotéky, ostáva mu 10 Eur na
mesiac. Vyslovil názor, že pokiaľ súd splátky hypotéky neuznal ako odôvodnený výdavok z jeho strany,
vychádzal súd nesprávne a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na ustálenú prax
konajúcich súdov, podľa ktorého výživné rodiča na maloleté dieťa by malo byť určené v rozmedzí 20%
až výnimočne 30 % z príjmu, pričom s prihliadnutím na jeho súčasnú situáciu, keď jeho jediným príjmom

sú dávky nemocenského poistenia, považuje sumu 60 Eur mesačne za primeranú a už aj vzhľadom
na výdavky vyčíslené matkou v konaní vzhľadom na vek maloletého dieťaťa. Príjem matky a s ňou
spolubývajúcich osôb a aj vzhľadom na tú skutočnosť, že aj počas konania sa snažil tráviť s maloletým
synom všetok voľný čas, zakupoval mu oblečenie, stravu, sladkosti, hračky podľa jeho potrieb a želaní.
Z uvedeného dôvodu navrhuje zmeniť rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného tak, že na čas
po rozvode ho súd zaviaže prispievať na výživu maloletého sumou 60 Eur mesačne od právoplatnosti

rozsudku.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti výroku o určení výživného na čas po rozvode a výroku
o oprávnení otca telefonicky sa kontaktovať s maloletým denne v čase od 18:30 hod. do 19:00 hod.
podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj navrhovateľka a navrhla zmeniť napadnuté výroky

tak, že na čas po rozvode súd určí výživné 200 Eur mesačne a zároveň neurčí otcovi kontakt s
maloletým denne od 18:30 hod. do 19:00 hod.. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 b/, d/,
e/, f/, g/, h/ CSP. Citovala § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Poukázala na to, že v súčasnosti už bývalý
manžel navrhovateľky sám užíva hodnotný byt vrátane zariadenia v Michalovciach, využíva osobné
motorové vozidlo, ktoré je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, má pravidelný príjem ako

riaditeľ Športového klubu ženskej hádzanej v S., ktorý klub je dlhodobo najúspešnejším športovým
klubom v rámci Slovenska. Ním prezentovaný čistý mesačný zárobok cca 550 Eur nezodpovedá
skutočnému príjmu v súčasnosti už bývalého manžela navrhovateľky vzhľadom na jeho postavenie
u zamestnávateľa a z deklarovaného príjmu by nebol schopný platiť ani základné výdavky ako sám
tvrdil, a to náklady trojizbového bytu 200 Eur, okrem toho 160 Eur uhrádza za hypotéku. V priebehu

dokazovania na súde prvej inštancie preukázala, že okrem deklarovaného príjmu od zamestnávateľa
poberal aj ďalšie príjmy mesačne vo výške 600 Eur - 700 Eur a takto jeho skutočný príjem činil 1.200
Eur. Poukázala na to, že nevie uviesť, aký bol právny titul a aká bola forma tohto ďalšieho príjmu,
avšak predložila dôkaz o tom, že v súčasnosti už bývalý manžel navrhovateľky naposledy dňa 26.2.2016
vložil vklad v sume 700 Eur na svoj účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. - Michalovce, č.ú. IBAN: SK090

900 0000 000481054463. Dôkaz bol predložený súdu a zároveň tvrdila, že ďalšie vklady okrem príjmu
zo zamestnania mesačne 600 Eur - 700 Eur na svoj účet vkladal aj za predchádzajúci rok 2015,
aj v období predchádzajúcich rokov. Napriek tomu, že viackrát žiadala, aby v súčasnosti už bývalý
manžel navrhovateľky predložil výpisy z účtu z roku 2015, 2014 alebo aby súd vyžiadal výpisy z účtu
v súčasnosti už bývalého manžela navrhovateľky za toto obdobie, súd jej návrhu nevyhovel napriek

tomu, že v konaní platí vyšetrovacia zásada a súd má vykonať dokazovanie na zistenie zárobkových
a majetkových pomerov rodičov maloletého dieťaťa a aj dôkazy, ktoré neboli navrhnuté a v prípade,
ak súd nemá záujem riadne zistiť skutočný stav, nevykonal tento spôsob, boli hrubým spôsobom
porušené práva navrhovateľky na spravodlivý súdny proces, nakoľko vykonaním tohto dôkazu by
bolo možné jednoznačne zistiť výšku príjmu v súčasnosti už bývalého manžela navrhovateľky, avšak

odňatím tohto práva vykonať tento dôkaz súd nemohol dospieť k objektívnemu názoru ohľadne príjmu v
súčasnosti už bývalého manžela navrhovateľky. Poukázala na to, že ona tento dôkaz nevedela vykonať
a súd prvej inštancie jej odňal možnosť preukázať skutočný príjem v súčasnosti už bývalého manžela
navrhovateľky. Uviedla, že v súčasnosti už bývalý manžel navrhovateľky ukončil pracovný pomer ku dňu
31.8.2017, je práceneschopný a nemá doklad o výške nemocenských dávok, preto sa jednalo o jeho

vysokoúčelové konanie, ktorý len 5.9.2017 predložil súdu dohodu o skončení pracovného pomeru zo
dňa 20.7.2017, ktorým ukončil svoj pracovný pomer dohodou ku dňu 31.8.2017 a následne hneď od
začiatku septembra sa stal práceneschopný, čo mu však nebráni v pravidelných návštevách maloletého.
Uviedla, že v súčasnosti už bývalý manžel navrhovateľky sa odvoláva na to, že dohoda o skončení
pracovného pomeru bola uzavretá z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 b/ Zákonníka práce, a preto

nemá pravidelný príjem okrem nemocenského. Vyslovila však názor, že závery súdu o zárobkových
schopnostiach a možnostiach bývalého manžela plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému len v
rozsahu 100 Eur mesačne je v rozpore so Zákonom o rodine a uzavretie dohody o skončení pracovného
pomeru súd mylne vykladá ak poukazuje na to, že dohoda bola uzavretá z dôvodu nadbytočnosti, leboskutočný stav je taký, že je potrebné uplatniť ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd
pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové
riziká, ktoré povinný na seba berie. Ukončením pracovného pomeru sa v súčasnosti už bývalý manžel
navrhovateľky vzdal možnosti, aby mohol vykonávať prácu aj počas výpovednej doby, ktorá mu prináleží
podľa Zákonníka práce a ak pracovný pomer skutočne mal byť skončený z dôvodu nadbytočnosti, tak
mu takisto prislúcha odstupné podľa zákonníka práce. Namieta nadbytočnosť, lebo v súčasnosti už

bývalý manžel navrhovateľky bol predsedom Športového klubu ženskej hádzanej F. v S. a ani funkcia
ani pracovné zaradenie zrušené nebolo a na pracovnú pozíciu v súčasnosti už bývalého manžela
navrhovateľky nastúpil iný predseda, o čom predkladá Noviny Zemplína, kde generálny riaditeľ U. a.s.,
hlavný partner F. S. Y. S. hovorí o tom, že nástupcom v súčasnosti už bývalého manžela navrhovateľky
na poste športového riaditeľa sa stal V. H. a zmenu odôvodnil so stanoviskom, že v medzinárodnej
konfrontácii už klub nenapreduje, hľadá iné cesty ako sa má posunúť ďalej a tu vidí dôvod zmeny

na poste športového riaditeľa. Okrem toho predložila súdu článok z denníka Korzár Dolný Zemplín zo
dňa 7.7.2017, kde sa uvádza zmena na poste športového riaditeľa klubu, ktorý post po šiestich rokoch
opustil v súčasnosti už bývalý manžel navrhovateľky a jeho nástupcom je V. H.. Je tam aj vyjadrenie v
súčasnosti už bývalého manžela navrhovateľky, že už dávno sa zhovárali o forme ukončenia spolupráce
a že na svojom poste dosiahol mimoriadne úspechy, čo potvrdzuje aj internetová správa od zdroja

TASR, že v súčasnosti už bývalý manžel navrhovateľky odchádza zo svojej pozície a funkciu odovzdáva
V. H.. Pôvodne tieto dôkazy nemala k dispozícii ale v súčasnosti bola upozornená známymi na tieto
skutočnosti, avšak z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že sa nejednalo o žiadnu nadbytočnosť.
Pracovná pozícia v súčasnosti už bývalého manžela navrhovateľky ostala zachovaná a nastúpila tam iná
osoba. Nakoľko neexistovali dôvody nadbytočnosti, nemohlo dôjsť ani k rozviazaniu pracovného pomeru

výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, a preto bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru,
avšak len na základe rozhodnutia v súčasnosti už bývalého manžela navrhovateľky, ktorý súhlasil takto
skončiť pracovný pomer. V súčasnosti už bývalý manžel navrhovateľky úmyselne postupoval tak, že
neoznámil súdu skončenie pracovného pomeru na základe dohody zo dňa 20.7.2017 a od skončenia
pracovného pomeru po 1.9.2017 sa stal práceneschopným aby deklaroval nižší prijem, pričom tento

postup svedčí o systematicky naplánovanom postupe deklarovať nižší príjem, aby neplatil výživné podľa
svojich skutočných zárobkových schopností a možností. Uviedla, že okrem poskytovania výživného
zabezpečuje maloletému aj osobnú starostlivosť, čo je oveľa náročnejšie ako platenie výživného.
Zároveň potreba maloletého zodpovedá oveľa vyššiemu výživnému, ako určil súd prvej inštancie.
Konštatovala, že býva u svojich rodičov a podľa možností im prispieva na výdavky domácnosti. Uviedla,

že nežije ako druh a družka so žiadnym bývalým vojakom, ktorý má byť dôchodcom a svoje potreby
zabezpečuje z príjmu pracovného pomeru. Zároveň poukázala na to, že oprávnenie v súčasnosti už
bývalému manželovi navrhovateľky kontaktovať sa telefonicky s maloletým denne v čase od 18:30 hod.
do 19:00 hod. obmedzuje jej osobnú slobodu a nie je žiaden dôvod na to, aby mala pohotovosť pre neho
každý deň a celý život spolu s maloletým sa mu prispôsobovať, zároveň to nie je v žiadnej právnej praxi

obvyklé vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a tento výrok nemá oporu ani v Zákone o rodine, pričom je
nemysliteľné, aby mala byť k dispozícii otcovi dieťaťa každý deň, aby tento mohol využiť formálne právo
na kontakt s maloletým. V skutočnosti ju chce len kontrolovať a jedná sa o šikanózny výkon tohto práva,
ktorý ju bezdôvodne obmedzuje, o čom svedčí aj sms správa zo dňa 29.10.2017, keď sa jej vyhrážal
následkami nedodržania jeho práva.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že dôvody odvolania sú neopodstatnené,
pretože je schopný plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému v oveľa väčšom rozsahu ako rozhodol
súd prvej inštancie. Citovala § 62 ods. 2 Zákona o rodine a uviedla, že v súčasnosti už bývalý manžel
navrhovateľky vlastní nehnuteľnosť vysokej hodnoty, vlastní osobné motorové vozidlo a jeho majetková

situácia umožňuje platenie vyššieho výživného, ako bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie. Odvolacie
dôvody nevychádzajú zo zisteného skutkového stavu a na základe vykonaných dôkazov nedošlo k
nesprávnym zisteniam, lebo zistené majetkové a zárobkové možnosti a schopnosti v súčasnosti už
bývalého manžela navrhovateľky odôvodňujú platenie vyššieho výživného. V konaní bolo preukázané,
že okrem oficiálneho príjmu z pracovného pomeru má v súčasnosti už bývalý manžel navrhovateľky

aj iný príjem, čo bolo preukázané vkladmi na účet v peňažnom ústave mimo pracovnej odmeny
a v priebehu niekoľko mesiacov neoznámil súdu, že na základe dohody o skončení pracovného
pomeru ukončil pracovný pomer zo špekulatívnych dôvodov a v rozopre so zákonným postupom
podľa CSP dosiahol bezdôvodné odročenie pojednávania, následne sa stal práceneschopným, abymohol argumentovať tým, že má nižší príjem z titulu poberania nemocenských dávok. Jednalo sa o
účelové konanie prezentovať znížený príjem. V súčasnosti už bývalý manžel navrhovateľky pracovný
pomer ukončil dohodou, z čoho vyplýva, že bolo to jeho rozhodnutie, keď uzavrel dohodu o skončení

pracovného pomeru, inak by mu zamestnávateľ musel dať výpoveď, avšak z predložených dôkazov,
ktoré poskytla súdu je preukázané, že už dlhšiu dobu uvažoval o skončení pracovného pomeru, bolo
to jeho rozhodnutie. Ak došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou a tak sa zbavil možnosti
dosiahnuť príjem v čase rozhodnutia súdu, trojmesačné odstupné minul, čo svedčí o jeho postoji k
plneniu svojich povinností, najmä vyživovacej povinnosti k maloletému synovi. Ničím nešpecifikoval,

akým spôsobom a na aký účel minul trojmesačný priemerný zárobok, avšak toto tvrdenie je právne
irelevantné, pretože odstupné má použiť na plnenie svojej vyživovacej povinnosti a nie na iné účely,
ktoré ani neuviedol súdu vo svojom odvolaní. Nie je smerodajné, v akej výške poberá nemocenské,
lebo vlastným rozhodnutím sa zbavil možnosti vykonania práce v predchádzajúcom zamestnaní a mohol
mať najmenej príjem v rozsahu predchádzajúceho obdobia, avšak svojvoľne sa rozhodol o skončení
pracovného pomeru dohodou. Nedošlo k žiadnym organizačným zmenám u zamestnávateľa, jeho

funkcia a pracovné zaradenie bolo zachované, čo bolo preukázané novinovými článkami, kde sám v
súčasnostiužbývalýmanželnavrhovateľkypotvrdiltietoskutočnosti.Konštatovala,žeposkytujeúčelovo
len čiastkové informácie súdu, zamlčuje skutočnosti, ktoré nie sú v jeho prospech, o čom svedčí tvrdenie,
že vybrala zo sporiaceho účtu 9.000 Eur. Je pravdou len to, že 19.3.2016 z jedného účtu v peňažnom
ústave na druhý účet presunula 9.000 Eur a na účte ostalo okolo 2.000 Eur, avšak v hotovosti vybrala

len sumu 7.500 Eur. Z tejto sumy bola použitá suma 2.000 Eur na spoločnú dovolenku celej rodiny
v Turecku, ktorého výletu sa zúčastnila spolu s maloletým aj v s súčasnosti bývalým manželom. Na
bežnom účte ostala suma 2.325 Eur, z ktorého vybrala rodičovský príspevok 200 Eur, a tak ostalo
na účte 2.100 Eur. V podstate nejde o žiadne zásadné rozdiely v proporcionálnom využití spoločných
prostriedkov a vyporiadaní majetkových hodnôt a práv bude predmetom vyporiadania BSM. Uviedla, že

on neprišiel o prácu ako tvrdí, ale svojim rozhodnutím rozhodol o tom, že skončí pracovný pomer ku
dňu 31.8.2017. Tieto skutočnosti sú objektívne a dôkazmi preukázané. Vo svojom odvolaní tvrdí, že jej
otec je zamestnaný a matka bola dlhodobo práceneschopná, tak asi podľa jeho názoru by mali plniť
vyživovaciu povinnosť voči vnukovi zo svojho príjmu, lebo ak on to tvrdí, že nemá z čoho platiť obvyklé
výživné. Jej rodičia sú dôchodcovia a vyživovaciu povinnosť voči maloletému nemajú, avšak má si plniť

voči nemu otec dieťaťa.

5. V súčasnosti už bývalý manžel navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázal na to,
že zotrváva na odvolaní v plnom rozsahu. Navrhovateľka spochybňuje spôsob skončenia pracovného
pomeru a považuje ho za účelový. V dnešnej dobe a ponuke pracovných miest v jeho obore a v

jeho regióne by si nedovolil opustiť výhodnú pracovnú pozíciu len z toho dôvodu, aby mal preukázaný
nižší príjem pre účely výpočtu výživného. Vo výstrižkoch novín nie je nikde uvedené, že Športový klub
F., kde bol v pozícii predsedu športového klubu, bol nútený znížiť náklady a tým pádom aj rozpočet,
pretožeprestalhraťmedzinárodnésúťaže.Znížilajpočethráčok,pretožeklubnemalnaichfinancovanie
dostatočné množstvo prostriedkov. Ďalšie dokazovanie v tejto veci by prekročilo zákonný rámec a

zasahovalo by do integrity klubu. Čo sa týka oprávnenia otca telefonicky sa kontaktovať denne s
maloletým, navrhovateľka v konaní ničím nepreukázala, že týmto výrokom dochádza k obmedzovaniu jej
osobnej slobody. Telefonicky je v spojení s maloletým, od ktorého sa vyzvedá, kde sa práve nachádzajú,
čo robí jeho matka, čo má oblečené a pod.. Rozpad manželstva zapríčinila navrhovateľka, on nijakým
spôsobom o rozvrat manželstva sa nezapríčinil, preto nevidí dôvod, prečo by na vzniknutú situáciu mal

doplatiť maloletý tým, že sa nebude môcť rozprávať telefonicky s otcom, hoc aj denne. Navrhuje preto,
aby odvolací súd v tomto výroku odvolaniu navrhovateľky nevyhovel.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam rodičov navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu
potvrdiť ako vecne správne a dôvodné. Matka na súdnom pojednávaní vyjadrila súhlas s navrhovanou

výškou výživného a podobou telefonického kontaktu otca so synom. Konštatoval, že životná úroveň
dieťaťa musí byť porovnateľná so životnou úrovňou rodiča, ktorý takýto status dieťaťu musí zabezpečiť
už len so zreteľom na skutočnosť, že v prípade spolužitia rodičov, by toto postavenie dieťaťu zákonite
patrilo.

7. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu v súčasnosti už bývalého manžela poukázala na to, že
úvahy bývalého manžela v tomto konaní, ktorými sa snaží obhájiť ním prezentovaný postoj v tejto
veci, považuje za právne irelevantné, nakoľko vykonanými dôkazmi, ktoré je potrebné vyhodnotiť vo
vzájomných súvislostiach je objektívne preukázané, že sa vzdal práce, ktorú mohol ďalej vykonávať auzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru. Nedošlo k zániku pracovného pomeru rozhodnutím
bývalého zamestnávateľa, nakoľko bývalý manžel nedostal výpoveď ale dohodol sa s bývalým
zamestnávateľom o skončení pracovného pomeru. Tieto konkrétne skutočnosti môže vykladať rôznymi

spôsobmi, avšak na celej veci nič nemení to, že jeho pracovné miesto zrušené nebolo a po skončení
jeho pracovného pomeru jeho pracovné miesto prevzala iná osoba. Tieto skutočnosti spochybňujú aj
to, či došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov, a to z dôvodu zníženia
počtu zamestnancov tak, ako sa to snaží prezentovať v súčasnosti už bývalý manžel navrhovateľky.
Navrhovateľka sa nestotožňuje s tvrdením bývalého manžela, že rozpad manželstva zapríčinila ona,

lebo takéto odôvodnenie neobsahuje ani rozsudok súdu prvej inštancie a objektívnymi dôkazmi nebol
preukázaný taký skutkový stav, aký uvádza bývalý manžel navrhovateľky vo svojom vyjadrení. Vyslovila
názor, že k rozvratu manželstva došlo vzájomným zapríčinením oboch strán, preto nie je tu dôvod
obviňovať ju, že zapríčinila rozvrat manželstva. Maloletý vôbec nedopláca na to, že jeho rodičia sa
rozvádzajú, nakoľko telefonický styk s maloletým nepredstavuje pre neho zážitok alebo takú radosť,
ktorú by si želal pravidelne a súdom určená frekvencia telefonických kontaktov skutočne obmedzuje ju a

zároveň aj maloletého, lebo stále by mali byť v pohotovosti podľa želania bývalého manžela a nemohli
si plánovať žiadne akcie, lebo takáto povinnosť by bola prekážkou trávenia voľného času alebo plnenia
akýchkoľvekinýchpovinností,čojuobmedzujeaniejetupotrebnéosobitneodôvodňovaťapreukazovať
obmedzenie práv navrhovateľky, lebo zvolený typ komunikácie denne je najmä prihliadnuc na to, že v
súčasnosti už bývalý manžel navrhovateľky nedodržanie času telefonických hovorov by určite vynucoval

postihom podľa platného právneho poriadku. Uviedla, že od 1.2.2018 je v súčasnosti už bývalý manžel
navrhovateľky v pracovnom pomere v spoločnosti D. S. A., E. XX S. a zrejme má pravidelný príjem, z
ktorého je schopný riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému.

8. Navrhovateľka podaním zo dňa 26.2.2018 doručila konajúcemu súdu oznámenie, že tvrdenie

kolízneho opatrovníka, že na súdnom pojednávaní vyjadrila súhlas s navrhovanou výškou výživného a
podobou telefonického kontaktu je nepravdivé, pretože v konaní nesúhlasila s výživným v rozsahu, ako
bol určený prvostupňovým rozsudkom a nezmienila sa o tom, že súhlasí s každodenným telefonickým
stykom maloletého so svojím otcom denne v čase od 18:30 do 19:00 hod., pretože taký kontakt považuje
za šikanózny výkon práva, nakoľko nie je možné nútiť matku maloletého, aby bola v pohotovosti pre otca

maloletého každý deň a celý život, režim dňa a program prispôsobila tomu, že otec chce mať telefonický
kontakt každý deň.

9. Výroky súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, úprave výchovy a styku, ako aj zastupovania
maloletého, odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom

preskúmania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 CSP).

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 32 CMP účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na
rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

12. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

13. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

14. Z citovaného zákonného ustanovenia § 36 CMP vyplýva, že v mimosporových konaniach, ktorým je
aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa (§ 111 a nasl. CMP), platí vyšetrovacia zásada,

ktorá znamená, že súd je povinný zisťovať čo najdôslednejšie skutočný stav veci. Súd pritom určí, ktoré
z navrhnutých dôkazov je potrebné vykonať a vykoná aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutočného
stavu, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Nie je vylúčené, aby si súd osvojil (fakultatívne) zhodné
tvrdenia účastníkov, ale len za splnenia podmienky, že nemá pochybnosti o ich pravdivosti a zároveň
nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a najmä napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie
o úprave výživného a telefonického kontaktu otca s maloletým ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
zastávaodvolacísúdnázor,žesúdprvejinštanciesadôsledneneriadilust.§36CMPanezisťovalvšetkyokolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa podľa § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, predovšetkým vo vzťahu k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom v súčasnosti už
bývalého manžela navrhovateľky, keď si osvojil jeho tvrdenia bez toho, aby ich v konaní, akýmkoľvek

spôsobompreukázalrelevantnýmidôkazmi,resp.abysúdvtomtosmerevykonalpotrebnédokazovanie.

16. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neverifikoval tvrdenia v súčasnosti už bývalého manžela
navrhovateľky o dôvodoch skončenia pracovného pomeru, ktorá skutočnosť je významná pre prípadné
posudzovanie potencionality príjmov povinného rodiča v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine v prípade,

ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového
prospechu, kedy je potrebné vychádzať z jeho príjmu, ktorý by dosahoval, ak by k skončeniu jeho
pracovného pomeru nedošlo. Súd prvej inštancie nezisťoval dôsledne príjmové pomery v súčasnosti
už bývalého manžela navrhovateľky, najmä pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že na jeho účet
prichádzali platby - ďalšie vklady okrem príjmu zo zamestnania, ako konštatovala v priemere mesačne
okolo 600 Eur - 700 Eur a navyše navrhovateľka uviedla, že od 1.2.2018 je v súčasnosti bývalý manžel

navrhovateľky v pracovnom pomere v spoločnosti D. S. A. v S. na ulici E. č. XX, kde dosahuje pravidelný
príjem.Rovnakýzáveronezistenískutočnéhostavuvecijepotrebnévzhliadnuťajnarozhodovaniesúdu
o pravidelnom telefonickom kontakte maloletého s otcom denne v čase od 18:30 hod. do 19:30 hod.,
keď napadnutým výrokom súd prvej inštancie rozhodol o oprávnení v súčasnosti už bývalého manžela
navrhovateľky denne kontaktovať maloletého X. N. bez toho, aby dôsledne zistil, či maloletý X. N. je

vlastníkom mobilného telefónu, resp. či maloletý vie obsluhovať mobilný telefón, pretože bez zistenia
týchto podstatných skutočností a najmä za situácie, keď matke maloletého nebola stanovená povinnosť
umožniť kontakt s maloletým pravidelne telefonicky denne s manželom navrhovateľky v čase od 18:30
hod. do 19:30 hod. je takýto výrok nevykonateľný.

17. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dôsledne nerešpektoval ust. § 36 CMP, na zistenie
skutočného stavu veci nevykonal potrebné dokazovanie, a preto neboli preukázané ani všetky okolnosti,
ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o výživnom, odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch
podľa § 389 ods. 1 c/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
keďže rozsah dokazovania, ktoré je potrebné vykonať, zjavne prekračuje rámec, resp. účel odvolacieho

konania.

18. Podľa ust. § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia
o sudcovskej konfrontácii konania tým nie sú dotknuté.

19. V priebehu odvolacieho konania navyše vyšli najavo nové skutočnosti týkajúce sa možnosti v
súčasnosti už bývalého manžela navrhovateľky plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému X.
N., ktoré môžu ale nemusia mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, preto je nevyhnutné vykonať
dokazovanie za účelom zistenia nového skutočného stavu a následným právnym posúdením výsledkov
tohto dokazovania, opätovne rozhodnúť o výživnom pre maloletého X. N. na čas po rozvode, ako aj

oprávnenia v súčasnosti už bývalého manžela navrhovateľky telefonicky kontaktovať maloletého denne
v čase od 18:30 hod. do 19:30 hod...

20.Vďalšomkonaníbudepovinnosťousúduprvejinštanciedôslednezistiťskutočnýstavveciavykonať,
resp. doplniť dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným

(§ 35 CMP), zistený skutočný stav veci posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo
veci rozhodnúť, v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej
súvislostianáslednesvojerozhodnutieodôvodniťvsúladesust.§220ods.2CSPtak,abyrozhodnutiea
úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods.
3 CSP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).