Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 1, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201081
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118201081.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: LV. A., D..

XX.XX.XXXX, N. Z. W. C. X, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Jozef Krenický, advokát, so sídlom
Vajanského 43, 080 01 Prešov proti žalovanej: Ľ. A., D.. X.XX.XXXX, N. Z. W. C. X, XXX XX A., právne
zastúpenej Mgr. Peter Troščák, advokát, so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, o zaplatenie 14 870 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 01.02.2018 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 14
870 €. Žalobca v návrhu vychádzal z nasledujúceho:
1.1. Proti žalovanej bolo exekútorským úradom JUDr. Z. O. vedené exekučné konanie č. EX 536/2010,
v ktorom si veriteľ U. A. (otec žalobcu a exmanžel žalovanej) vymáhal svoju peňažnú pohľadávku.
Dňa 01.02.2011 sa žalobca dostavil na predmetný exekútorský úrad a za žalovanú uhradil v rámci
exekučného konania sumu vo výške 14 004 €.
1.2. Žalovaná je vlastníčkou bytu č. XX na X. poschodí bytového domu v Prešove na Z. č. X. Žalobca

za žalovanú dňa 27.05.2013 uhradil spoločnosti Spravbytkomfort - správa bytov, s.r.o. sumu vo výške
671,81 € a dňa 08.11.2013 sumu vo výške 1 246,77 € za služby spojené s užívaním bytu.
1.3. Celkovo tak žalobca zaplatil za žalovanú sumu vo výške 15 922,58 €.
1.4. Žalobca prostredníctvom vtedajšej právnej zástupkyne JUDr. Farbakyovej vyzval žalovanú na
zaplatenie týchto pohľadávok a navyše si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 15 120 € z titulu vyplatenie
tejto sumy ako pôžičky veriteľovi žalovanej pánovi M. U..
1.5. Žalovaná vo svojej písomnosti nazvanej „Odpoveď na výzvu o vrátenie finančných prostriedkov“

dňa 01.03.2016 adresovanej JUDr. Lýdii Farbakyovej písomne uznala svoj dlh čo do dôvodu a výšky v
takomto rozsahu - titulom vyplatenia exekúcie vo výške 13 500 €, a titulom vyplatenia za služby spojené
s užívaním bytu vo výške 1 370 €. Žalovaná tak uznala svoj dlh, čo do dôvodu a výšky v celkovej sume
14 870 €. Žalobca následne cituje § 110 ods. 1 OZ.

2. Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila v odpore voči platobnému rozkazu, ktorý bol doručený súdu
dňa 20.04.2018 (č. l. 18-19). V tomto vyjadrení žalovaná uviedla nasledujúce:

2.1. Poukazuje na to, že jej podanie označené ako „Odpoveď na výzvu o vrátenie finančných
prostriedkov“ zo dňa 01.03.2016, ktoré žalobca považuje za uznanie dlhu, nespĺňa náležitosti
vyžadované v ustanovení § 558 OZ, a preto nemôže predstavovať právny titul pre žalobcom uplatnený
nárok. Podľa žalovanej z listu s názvom „Odpoveď na výzvu o vrátení finančných prostriedkov“nevyplýva, žeby išlo o uznanie dlhu čo do jeho dôvodu, pretože absentuje uvedenie konkrétneho dôvodu
(tzv. právneho titulu), preto nie je splnený základný predpoklad vyžadovaný v ustanovení § 558 OZ,
ktorým je písomné uznanie dlhu, čo do dôvodu aj výšky. Vzhľadom na uvedené je podľa žalovanej

oznámenie žalovanej s názvom „Odpoveď na výzvu o vrátení finančných prostriedkov“ neplatným
právnym úkonom podľa § 39 OZ.
2.2. Žalovaná následne cituje § 454 OZ, § 107 OZ a poukazuje na to, že ak žalobca za žalovanú plnil dňa
01.02.2011, 27.05.2013 a 08.11.2013, tak premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia začala pre plnenie uskutočnené dňa

- 01.02.2011, plynúť dňa 02.02.2011 a uplynula dňa 02.02.2013,
- 27.05.2013, plynúť dňa 28.05.2013 a uplynula dňa 28.05.2015,
- 08.11.2013, plynúť dňa 09.11.2013 a uplynula dňa 09.11.2015.
2.3. Žalovaná ďalej poukazuje na to, že podľa § 558 OZ pri premlčanom dlhu má uznanie právny
následok uvedený vo vete prvej ustanovenia § 558 OZ len vtedy, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní. Žalovaná v čase vypracovania listu s názvom „Odpoveď na výzvu o vrátení finančných

prostriedkov“ nemala vedomosť o inštitúte premlčania. Žalovaná teda vznáša námietku premlčania voči
žalobou uplatnenému nároku a žiada teda žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 01.10.2018, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom listín tvoriacich súdny spis ako aj rozsudkom z pripojeného spisu OS Prešove sp. zn.

9C/30/2015 a zistil nasledujúce:
3.1. Na základe čestného prehlásenia súdneho exekútora JUDr. Z. O. (č. l. 4) je zrejmé, že žalobca dňa
01.02.2011 v hotovosti priamo do pokladne exekútorského úradu vyplatil za žalovanú sumu vo výške 14
004 €. O uvedenom svedčí aj príjmový pokladničný doklad č. 003116 (č. l. 5).
3.2. Žalobca ďalej príjmovými pokladničnými dokladmi preukázal súdu úhradu nedoplatkov za byt na Z.

Č.. X, a to vo výške 676,81 € a 1 246,77 €.
3.3. Žalobca rovnako súdu predložil čestné vyhlásenie M. U. (č. l. 7), že tento od žalobcu prevzal sumu
15 120 € ako úhradu dlhu jeho matky, teda žalovanej.
3.4. Pre konanie však bola rozhodujúca kópia listu s názvom „Odpoveď na výzvu o vrátenie finančných
prostriedkov“, ktorý bol adresovaný JUDr. Lýdii Farbakyovej. V tomto liste (č. l. 8) sa uvádza: „Súhlasím

s tým, že synovi vrátim finančné prostriedky, ktoré zaplatil svojmu otcovi a to vo výške 9 500 € plus 4
000 € exekútorovi O., a aj 1 370 € nedoplatok za byt, aj keď býval v byte a užíval energie s bývaním
spojené. Čiže suma sumárum 14 870 €.
3.5. Z rozsudku č. k. 9C/30/2015-129 zo dňa 14.01.2016 vyplýva, že žalovaná (v uvedenom konaní v
pozícii žalobkyne) nikdy neprestala byť vlastníkom bytu č. XX vo vchode č. X bytového domu na Z..

4. Keďže iné dôkazy vykonané neboli a súdu zo strany strán sporu ani navrhnuté neboli, z vykonaných
dôkazov súd zistil nasledujúce:
4.1. Súd považuje za nepochybné, že žalobca zaplatil za žalovanú sumy, ktorých vrátenia sa domáhal
v tomto konaní. Napriek tomuto záveru, však žalobca v konaní neuspel a to z nasledujúcich dôvodov:

5. Podľa § 37 ods.1 OZ - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
Podľa § 107 ods.1 OZ - Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods.2 OZ - Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 100 ods.1 OZ - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 110 ods.1 OZ - Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 558 OZ - Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá

sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

6. Pre súd relevantná judikatúra v tejto veci:Podľa NS ČR sp. zn. 33Odo/1368/2009 - Právní důvod vzniku závazku, nemusí sice být vždy v listině
obsahující uznání práva uveden výslovně, ale musí být jednoznačně dovoditelný, např. poukazem na
upomínku o zaplacení dluhu, v níž je důvod dluhu výslovně obsažen; uznáním dluhu se právní důvod

vzniku závazku nemění. Protože uznání dluhu je právním úkonem, pro který je pod sankcí neplatnosti
stanovena písemná forma, musí být určitost projevu vůle uznat dluh co do důvodu a výše dána obsahem
listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že dlužníku, který jednostranný právní úkon učinil, příp. věřiteli,
kterému byl tento úkon adresován, byl jasný jak důvod uznávaného dluhu, tak jeho výše, není-li to
poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle je objektivní kategorií a takový projev vůle by

neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani u třetích osob.
Podľa NS ČR sp. zn. 33Odo/493/2005 - Jelikož uznání práva je právním úkonem, pro který je pod
sankcí neplatnosti stanovena písemná forma, musí být určitost projevu vůle uznat právo co do důvodu
a výše dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán. Všechny tyto požadavky uznávací prohlášení
žalované z 1. 7. 1998 splňuje. Má písemnou formu, je v něm jednoznačně vyjádřena vůle uznat právo
žalobkyně, jíž je též adresováno, a obsahuje náležitou specifikaci jak výše uznaného práva, tak i jeho

důvodu. Lze přisvědčit právnímu názoru odvolacího soudu, že odkaz na smlouvu o půjčce z 1. 7. 1997
je dostatečnou identifikací důvodu uznaného práva. Tato identifikace je totiž nezbytná nikoli k posouzení
právního důvodu uznávaného práva, ale k jeho skutkovému vymezení, aby je nebylo možno zaměnit s
případným jiným nárokem osoby, jíž je úkon adresován. Skutečnost, že smlouva o půjčce byla nakonec
shledána neplatnou, nemění nic na tom, že bylo písemně uznáno právo žalobkyně na vrácení částky

280.000,- Kč, která jí byla předána na základě ujednání účastníků zachyceného v písemném vyhotovení
uvedené smlouvy. Projev vůle žalované v uznávacím prohlášení tedy přivodil účinky předpokládané v
§ 110 odst. 1 ObčZ a je nadbytečné zkoumat, zda lze listinu z 1. 7. 1998 považovat též za uznání
dluhu podle § 558 ObčZ nebo dokonce (s ohledem na skutečnost, že obsahuje též podpis žalobkyně)
za dohodu podle § 516 ObčZ.

7. V prejednávanej veci má súd za to, že zo strany žalovanej nedošlo k platnému uznaniu dlhu pre
nedostatok jeho skutkového (prípadne aj právneho) vyjadrenia, teda pre nedostatok uznania, čo do
dôvodu. Formulácia
O „Súhlasím s tým, že synovi vrátim finančné prostriedky, ktoré zaplatil svojmu otcovi“ a to vo výške 9

500 € - neumožňuje ani výkladom dospieť k záveru, na základe akého dôvodu by žalovaná mala vrátiť
žalobcovi sumu 9500 €. Či ide o sumu pôžičky, sumu bezdôvodného obohatenia, odplatu za dielo a pod.
O „plus 4 000 € exekútorovi O.“ - je nemožné si domyslieť za čo,
O „a aj 1 370 € nedoplatok za byt, aj keď býval v byte a užíval energie s bývaním spojené“ - nie je možné
ani výkladom dospieť k záveru, prečo by žalovaná mala zaplatiť nedoplatok za byt.

Uvedené formulácie by mohli mať iný obsah, ak by žalobca súdu predložil list, ktorým žalovanú na
úhradu vyzýval. Uvedené sa však nestalo a preto v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Naviac, v tvrdenom uznaní nie je zrejmá úloha JUDr. Farbakyovej, keďže uznanie dlhu sa musí urobiť
voči veriteľovi. Súd len opakuje, že aj postavenie JUDr. Farbakyovej (ako zástupcu veriteľa - žalobcu)
mohol dať odpoveď list, na ktorý žalovaná reagovala neplatným uznaním dlhu.

7.1. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa žalobca stotožňuje s názorom žalovanej o premlčaní
uplatneného nároku a to ako uplynutím subjektívnej, tak aj uplynutím objektívnej premlčacej lehoty.
Subjektívna lehota uplynula v dňoch 02.02.2013, 28.05.2015 a 09.11.2015.
Objektívna lehota uplynula v dňoch 02.02.2014, 28.05.2016 a 09.11.2016, pričom žaloba bola na súde
podaná dňa 01.02.2018.

8. Už len na záver súd uvádza, že žalobca sa v konaní odvolával na § 110 ods.1 OZ a nie na § 558
OZ, ku ktorému sa vyjadrovala žalovaná. Už v R 51/1968 totiž bolo vysvetlené: Z § 110 odst. 1 o. z.
nijak nevyplývá, že by nebylo možné uznat dluh už promlčený: uznání promlčeného dluhu není vázáno
na vědomost dlužníka o tom, že dluh je promlčený. Následne aj podľa Najvyšší súd ČR, sp. zn. 33

Odo 934/2005: Uznání promlčeného dluhu co do důvodu a výše má účinky předpokládané v § 110
odst.1ObčZbez
ohledu na to, zda dlužník v době uznání o tom, že dluh je promlčen, věděl.

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.9.1. Žalovaný v konaní plne úspešný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.