Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200579
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200579.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaKuruca,členovsenátuJUDr.

Pavla Naďa a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu VOPEX, s.r.o., Trebišov, Čsl. armády
1117, Trebišov, zastúpeného Advokátskou kanceláriou BENČÍK & Partners, Advokátska kancelária,
s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, za ktorú koná JUDr. Patrik Benčík, advokát a konateľ, proti
žalovanémuFinančnémuriaditeľstvuSlovenskejrepubliky,Lazovná63,BanskáBystrica,opreskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 101154736/2019 zo dňa 16.05.2019, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd žalobu z a m i e t a.

II./ Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo 15.07.2019 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.07.2019 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101154736/2019 zo dňa 16.05.2019, ktorým žalovaný
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č.
10355057/2019 zo dňa 01.02.2019. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 68
ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 17 993,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2015. Žalobca sa súčasne domáhal zrušenia aj prvostupňového správneho

rozhodnutia.

2. Správny orgán prvého stupňa ako správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca
za uvedené zdaňovacie obdobie porušil ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie
§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v dôsledku čoho mu nepriznal nárok na
odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie máj 2015 v celkovej sume 17 993,00 Eur z troch faktúr od
spoločnosti BRASTRECH s.r.o., Volgogradská 13, Prešov (faktúry č. FV 20150515 zo dňa 18.05.2015,

č. FV 20150530 zo dňa 27.05.2017 a faktúra č. FV 20150533 zo dňa 29.05.2015). Predmetom fakturácie
týchto faktúr boli pomocné stavebné a rekonštrukčné práce. Svoje rozhodnutie vydal na základe
výsledkov daňovej kontroly uvedených v protokole č. 102277654/2017 zo dňa 31.10.2017.

3. Správca dane ďalej uviedol, že spoločnosť BRASTRECH s.r.o. nemá od roku 2013 zamestnancov.
Splnomocnená zástupkyňa tejto spoločnosti pani I. Č. potvrdila vystavenie sporných faktúr žalobcovi na
základe objednávok a uzatvorením zmluvy, ale nevedela priradiť k jednotlivým faktúram subdodávateľov.

Oznámila, že jednotlivých subdodávateľov, ako aj osoby, s ktorými jednala, respektíve súpis výkonných
prác, zašle elektronickou formou. Pri miestnom zisťovaní dňa 25.05.2017 uvedená spoločnosť oznámila,
že jej subdodávateľmi boli spoločnosti PreShov H+R s.r.o., MPV Consult, s.r.o., Chaňana s.r.o., LUPTY
s.r.o.. Táto spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadne relevantné písomnosti, doklady a dôkazy,na ktoré bola vyzvaná. Správca dane získal informácie zo spisu spoločnosti BRASTRECH s.r.o., u
ktorej bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015
až december 2015. Správca dane zistil, že spoločnosti BRASTRECH s.r.o. prijala v roku 2015 rôzne

pomocné rekonštrukčné práce (bližšie nešpecifikované), od spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. a Chaňana
s.r.o.. U prvej spoločnosti správca dane zistil, že v roku 2015 nemala žiadnych zamestnancov, zanikla
v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou TRONADOR s.r.o., ktorá neskôr zanikla v dôsledku zlúčenia so
spoločnosťou PUBLI PRO s.r.o., správca dane evidoval v roku 2015 plnú moc tejto spoločnosti udelenú
pánovi N. C., ale podľa výpovede konateľky tejto spoločnosti bola plná moc udelená iba za účelom

prevedenia majetkovej účasti z konateľky pani Y. M. na pána C.. Spoločnosť BRASTRECH s.r.o. mala
vo svojom účtovníctve zaúčtované faktúry od spoločnosti PreShov H+R s.r.o., ktorých predmetom boli
pomocné stavebné a rekonštrukčné práce. Išlo o veľký počet faktúr, pričom všetky boli vystavené na
sumu do 5 000 Eur a to z dôvodu dohody výplaty hotovosti do 5 000 Eur. Pán C. sa k vykonaným
stavebným prácam nevedel vyjadriť a k niektorým uviedol, že boli vykonané v subdodávke spoločnosti
MPV Consult s.r.o.. Zdaniteľné obchody deklarované subdodávateľom PreShov H+R s.r.o. neboli v

rámci daňovej kontroly preukázané. Správca dane v súvislosti so spoločnosťou MPV Consult, s.r.o.,
ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti PreShov H+R s.r.o. zistil, že táto spoločnosť nemala v roku
2015 zamestnancov, ani majetok, mala len virtuálne sídlo v Bratislave, zanikla rovnakým spôsobom,
ako spoločnosť PreShov H+R s.r.o., pán N. Y., ktorý bol v roku 2015 konateľom spoločnosti MPV
Consult, s.r.o. sa nevedel vyjadriť k ekonomickej činnosti tejto spoločnosti, ani k jej majetku a počtu

zamestnancov. Za spoločnosť mal vykonávať činnosť splnomocnený pán W., ktorý síce uviedol, že
spoločnosť vykonávala stavebné a rekonštrukčné práce, ale na otázku, ktoré reálne tieto práce vykonal,
nevedel odpovedať, uviedol len, že zamestnancov si zapožičiavali zo spoločnosti z Bardejov, na názor
ktorej si nespomenul. Pán N. Y. v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 22.01.2016 spísanej Kriminálnym
úradom Finančnej správy uviedol, že v čase, keď bol konateľom spoločnosti MVP Consult, s.r.o.,

táto spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, nevystavovala žiadne faktúry a faktúry vystavené v
období od 26.09.2014 do 06.10.2015 je potrebné považovať za podvodné, pretože on nemá s tým nič
spoločné. Zdaniteľné obchody vykonávané spoločnosťou MPV Consult, s.r.o. neboli touto spoločnosťou
preukázané.

4. Správca dane v súvislosti so spoločnosťou Chaňana s.r.o. zistil rovnako, ako u predchádzajúcej
spoločnosti, že táto spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, zanikla v dôsledku zlúčenia
so spoločnosťou STAVEM, s.r.o., konateľ tejto spoločnosti D. C. vypovedal na Kriminálnom úrade
Finančnej správy v Prešov a na Daňovom úrade Prešov, pričom jeho výpovede boli rozdielne. Zatiaľ,
čo na Kriminálnom úrade Finančnej správny uviedol, že konateľom sa stal za peniaze a oslovil ho

pán M. Š., za spoločnosť Chaňana, s.r.o. nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, nevystavoval
faktúry, raz mesačne dostával odmenu za to, že je konateľom spoločnosti, na Daňovom úrade svoju
výpoveď zmenil a uviedol, že túto spoločnosť mal založiť si za účelom privyrobenia si, ale neprivyrobil
si, pričom táto spoločnosť vystavovala faktúry v tisícových sumách. Z obidvoch výpovedí menovaného
vyplýva, že za uvedenú spoločnosť nikdy nevykonával ekonomickú činnosť, nemá na to ani znalosti,

ani finančné prostriedky, pretože ide o zamestnaného robotníka. Zdaniteľné obchody deklarované týmto
dodávateľom neboli touto spoločnosťou preukázané.

5. Konateľ žalobcu pán K. F. do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.05.2017 uviedol, že práca
fakturované žalobcovi už uvedenými troma faktúrami boli robené pre spoločnosť BBG stav s.r.o., pričom

išlo o práce na akcii Rybník Poprad - Veľká.

6. Na základe uvedených zistení správca dane v protokole z daňovej kontroly zo dňa 31.10.2017
konštatoval, že spoločnosť BRASTRECH s.r.o., ani jej subdodávatelia nemali zamestnancov, konatelia
subdodávateľských spoločností boli jednoduché osoby, ktoré mali finančné problémy a nemali znalosti s

podnikaním, pričom splnomocnená zástupkyňa spoločnosti BRASTRECH s.r.o. nevedela uviesť mená
osôb, ktoré fakturované práce vykonávali, konštatoval, že žalobca a ani jeho dodávateľ nepreukázali, že
došlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., čím došlo k porušeniu
ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z..

7. Na základe údajov poskytnutých spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. a údajov získaných zo spisu
u žalobcu, u ktorého bola vykonávaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty aj za rok 2014,
správca dane vo vyrubovacom konaní predvolal svedkov C. X., I. Y. Z. G. W.. O výsluchu uvedených
svedkov správca dane upovedomil žalobcu. Svedkovia C. X. a G. W. sa na výsluch nedostavili, pretožepredvolanie na výsluch sa vrátilo správcovi dane s poznámkou, že zásielku neprevzal v odbernej lehote
C. X. a predvolanie svedka G. W. sa vrátilo správcovi dane s poznámkou, že adresát je neznámy.
Dňa 14.11.2018 správca dane vypočul svedka I. Y., ktorý bol podľa svojej výpovede v rokoch 2014,

2015 a 2016 dobrovoľne nezamestnaný, odvodové povinnosti si platil sám, nezamestnal sa z dôvodu
exekúcie. Pani I. Č. splnomocnená zástupkyňa spoločnosti BRASTRECH s.r.o. je dcéra pána Y. a
konateľ tejto spoločnosti pán H. Č. je jeho zať. C. Y. v roku 2015 vykonával ekonomickú činnosť
pre spoločnosť BRASTRECH s.r.o., s touto spoločnosťou nemal uzatvorený žiadny obchodný, ani
zamestnanecký vzťah. Robil to z dobrej vôle a zadarmo, pričom ho platili subdodávatelia formou odmeny

za sprostredkovanie zákazky na základe ústnej dohody v hotovosti, pričom on iba podpisoval výdavkové
pokladničné doklady. Zabezpečoval drobné stavby, materiál subdodávateľov a staral sa o objednávky,
o úhrady a o chod firmy. Okrem iného mala táto spoločnosť zabezpečovať stavebné a rekonštrukčné
práce aj na stavbe Rybníka v Poprade pre žalobcu. Za spoločnosť BRASTRECH s.r.o. robil stavebný
dozor pán C. X. a pán G. W. ako robotník, ale neboli zamestnancami spoločnosti BRASTRECH s.r.o. a
dostávali odmenu od subdodávateľov na základe ústnych dohôd.

8. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.05.2019 potvrdil rozhodnutie
správcu dane zo dňa 01.02.2019. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zosumarizoval skutkové zistenia
správneho orgánu prvého stupňa a stotožnil sa s ich právnym hodnotením.

9. Žalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že žalobca uniesol dôkazné
bremeno a vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi ním a
spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., ako aj materiálnu existenciu zdaniteľného obchodu, žalovaný uviedol,
že ak si daňový subjekt splní v daňovom konaní svoje povinnosti, teda aj povinnosť dôkaznú, ale
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,

pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v tomto prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Žalovaný uviedol, že v danom prípade žalobca predložil listinné dôkazy, ktorými
deklaroval, že došlo k dodaniu fakturovaných služieb spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., ale vykonanie

dokazovaním správcom dane sa tieto tvrdenia nepotvrdili. V prípade, že zdaniteľné obchody podľa
faktúr nie sú uskutočnené dodávateľom na nich uvedeným, potom len formálna existencia faktúr hoci aj
zodpovedajúcich podmienkam § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. nie sú predpokladom pre počítanie dane
v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z..

10. Žalovaný považoval námietku žalobcu, že správca dane postavil určenie rozdielu dane na pochybení
dodávateľa a subdodávateľov, respektíve že neprimerane zaťažil daňový subjekt preukázaním
skutočností, ktoré nie sú v jeho reálnych možnostiach, za neopodstatnené. Správca dane nezaložil
záver o neuznaní nároku na odpočítanie danie zo sporných faktúr len na pochybení dodávateľov a
subdodávateľov, ale predovšetkým na skutočnosti, že zo strany daňového subjektu neboli predložené

vecné dôkazy, argumenty, ktoré by preukazovali a potvrdzovali uskutočnenie zdaniteľných obchodov,
konkrétne kto v roku 2015 služby fakturované daňovému subjektu spornými faktúrami vykonal.

11. K žalobnej námietke, týkajúcej sa nevypočutia svedkov C. X. a G. W., žalovaný uviedol, že bol
vypočutý ďalší svedok pán I. Y. - otec splnomocnenej zástupkyne spoločnosti BRASTRECH s.r.o., z

ktorej vyplynulo, že pre túto spoločnosť menovaný vykonával ekonomickú činnosť zadarmo, s touto
spoločnosťou nemal uzatvorený pracovno-právny vzťah, pričom sa vyjadril, že pán C. X., ako aj pán
G. W. neboli zamestnancami spoločnosti BRASTRECH s.r.o.. Žalovaný konštatoval, že ani vykonanie
daňovým subjektom navrhnutých dôkazov by nemalo vplyv na správcu dane zistený skutkový stav,
konkrétne na skutočnosť, že menovaní neboli zamestnancami spoločnosti BRASTRECH s.r.o. alebo

niektorého z jej dodávateľov. K námietke žalobcu, že správca dane nevykonal dôkazy vo vlastnej réžii,
ale vo viacerých prípadoch nahliadol do administratívneho spisu daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty spoločnosti BRASTRECH s.r.o., žalovaný uviedol, že tento postup je v súlade s ustanovením
§ 24 ods. 4 Daňového poriadku. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, je
plne v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy v súlade s

už uvedeným ustanovením Daňového poriadku.

12. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane kategoricky zamietol jeho návrhy na
doplnenie dokazovania, a to vypočutím svedkov - konateľov odberateľských spoločností DocumentManagement Services s.r.o., AGRO FROST s.r.o. a BAUMA-SK s.r.o., prípadne vykonať dôkazy
vo forme znaleckého posudku súdnym znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností. Správca dane
nepristúpil k navrhovanému vykonaniu výsluchu svedkov z dôvodu neefektívneho konania, pretože

správca dane nespochybňoval stavebné práce, ale dodávateľa stavebných prác, čo uviedol v zápisnici
o ústnom pojednávaní zo dňa 11.10.2017 spísanej s konateľom žalobcu, ako aj v protokole z daňovej
kontroly.

13. Ako nedôvodnú posudzoval žalovaný aj odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej nemal možnosť

klásť otázky svedkom, ktorých navrhol vypočuť. Žalovaný uviedol, že správca dane informoval žalobcu
o výsluchu svedkov, ktorí mali byť vypočutí počas vyrubovacieho konania, teda neupreli žalobcovi právo
klásťsvedkomotázkynaústnompojednávanívzmysle§45ods.1písm.e)Daňovéhoporiadku.Žalobca
saalevdeňkonaniavýsluchu14.11.2018nedostavilnadaňovýúrad,nevyužilsvojeprávoklásťsvedkovi
otázky. V súvislosti s poukázaním žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf/1/2010, ktorý
sa týka dôkazného bremena, žalovaný uviedol, že v danom prípade žalobca predložil listinné dôkazy,

ktorými preukazoval, že došlo k dodaniu služieb fakturovaných spornými faktúrami. Aj keď daňový
subjekt v tomto zmysle vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, nebránilo to správcovi dane preverovať
ďalšie skutočnosti týkajúce sa toho, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu tak, ako je to uvedené
na sporných faktúrach. Správca dane nespochybňoval vykonanie fakturovaných služieb, ale ako už skôr
uviedol žalovaný spornou otázkou v tomto konaní bolo, či v tomto prípade reálne došlo k uskutočneniu

zdaniteľného obchodu - dodaniu fakturovaných služieb spoločnosťou uvedenou na sporných faktúrach,
t. j. spoločnosti BRASTRECH s.r.o.. Napokon k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správcu dane žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo
vydané v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
správcu dane. Žalobné dôvody, ktoré uviedol v podanej žalobe, sú obsahovo totožné s námietkami
uvedenými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalobca považuje pochybnosti
správcu dane a žalovaného týkajúce sa dodania fakturovaných prác od dodávateľa BRASTRECH
s.r.o. za neopodstatnené a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa žalobcu

vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodanie stavebných prác dodávateľskou spoločnosťou a navyše
na potvrdenie svojich argumentov navrhol správcovi dane vykonať viaceré dôkazy, čo správca dane
odignoroval a dokazovanie nevykonal. Uviedol, že podľa súdnej judikatúry, ak daňový subjekt navrhne
v daňovom konaní dôkazy, ktoré správca dane v daňovej kontrole, alebo vo vyrubovacom konaní
nevykoná, dochádza k čiastočnému prenosu daňovej povinnosti na správcu dane. Správca dane

nevykonanímnavrhovanýchdôkazovneuniesoldôkaznébremeno,rozhodnutiesprávcudanepovažoval
za rozporné s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca si uplatnil odpočítanie z pridanej
hodnoty na základe faktúr od dodávateľa BRASTRECH s.r.o., ktorá potvrdila reálne uskutočnenie
zdaniteľných plnení správcovi dane. Splnomocnená zástupkyňa dodávateľa uviedla, že faktúry za
dodávateľskú spoločnosť vystavovala ona, aj ich podpisovala a zdaniteľné obchody spoločnosť

vykonávala tak, ako je to uvedené na faktúrach. To, že došlo k podvodnému konaniu na strane
dodávateľa, respektíve jeho subdodávateľa, nemôže byť pripísané na jeho ťarchu. Žalobca nemal
dôvod pochybovať o dôveryhodnosti obchodného partnera. V tomto smere poukázal aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010.

15. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že samotné predloženie faktúry nie je dôkazom,
že sa zdaniteľný obchod uskutočnil tak, ako je deklarovaný faktúrami. Žalobca predložením všetkých
požadovaných dokladov a vyjadreniami preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Podľa
žalobcuzustanovení§49ods.2písm.a),§51ods.1písm.a)zákonač.222/2004Z.z.nemožnovyvodiť
dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľských

subdodávateľov. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 7Sžf/41/2013 zo
dňa 28.05.2015. Žalovaný nevykonal ním navrhnuté dôkazy a preto žalobca považuje rozhodnutie
žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane za nepreskúmateľné pre nedostatočne
zistený skutkový stav.

16. Žalobca ďalej uviedol, že všetky kontrolné zistenia správcu dane sú postavené na spochybňovaní
dodávateľa bez toho, aby si správca dane overil, či stavebné práce boli reálne dodané. Správca dane
vychádzal pri neuznaní odpočítanie dane z pridanej hodnoty z posúdenia predložených dokladov,
ktoré vyhodnotil ako nedostatočné vo vzťahu k deklarovanému zdaniteľnému obchodu. Zameral sapritom len na preverovanie dodania stavebných prác dodávateľom, teda vzniku daňovej povinnosti,
ale nijako neskúmal, či došlo k dodaniu stavebných prác pre odberateľov žalobcu. Správcovi dane
vytýkal,žepridokazovaníprenášaldôkaznébremenonažalobcunadrámeczákonaanaťarchužalobcu

preniesol dôkazné bremeno jeho dodávateľa. Pre žalobcu, ako podnikateľský subjekt je rozhodujúce,
že objednané práce boli dodané a následne použité pre odberateľa žalobcu. Žalovaný a správca dane
nepredložili v daňovom konaní jediný právne relevantný a priamy dôkaz, že dodávateľ označený na
faktúre nemohol žalobcovi dodať stavebné práce.

17. Žalobca vytýkal správcovi dane, že mu odmietol právo zúčastniť sa procesných úkonov, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, dávať svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní. Tým správca dane podľa
žalobcuporušilustanovenie§3ods.2Daňovéhoporiadku,keďvkonanínepostupovalvúzkejsúčinnosti
s daňovým subjektom. Podľa žalobcu jediným cieľom finančnej správy sledovaným v jeho daňovej veci
bolo za každú cenu, aj za cenu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci vyrubiť žalobcovi daň
nepriznaním nároku na odpočítanie danie a tým navýšiť štátny rozpočet.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.10.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení
zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Žalovaný uviedol:
„Žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí zaoberal námietkou spôsobu získania
informácií z iných spisových materiálov, ktoré správca dane použil ako dôkaz (v súlade s ustanovením

§ 24 ods. 4 Daňového poriadku). a to na 14. a 15. strane žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný
poukazuje na skutočnosť', že správca dane použil ako dôkaz zistenia zo spisu daňovej kontroly dane
z pridanej hodnoty u priameho dodávateľa žalobcu, spoločnosti BRASTRECH s.r.o., u ktorého bola
vykonávaná daňová kontrola dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015 (teda aj za predmetné zdaňovacie

obdobie máj 2015), pričom z týchto zistení jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť'
BRASTRECH s.r.o. nemohla žalobcovi dodať' služby fakturované spornými faktúrami - dodávateľská
spoločnosť BRASTRECH s.r.o. a ani jedna z jej subdodávateľských spoločností
(PreShov H+R. s.r.o., Chaňana. s.r.o.), od ktorých mala spoločnosť BRASTRECH s.r.o. zaúčtované
faktúry za dodanie rôznych pomocných a rekonštrukčných prác (bližšie nešpecifikovaných), nemala v

zdaňovacom období máj 2015 žiadnych zamestnancov, zástupcovia subdodávateľských spoločností
nemali vedomosti o ekonomických činnostiach
týchto spoločností, len p. C., ktorý mal byt splnomocneným zástupcom spoločnosti PreShov H+R, s.r.o.,
kniektorýmstavebnýmprácamuviedol.žemalibyťvykonanévsubdodávkespoločnosťouMPVConsult.
s.r.o. (avšak ani tá nemala žiadnych zamestnancov a jej zástupcovia nevedeli označiť žiadne konkrétne

osoby, ktoré mali fakturované služby vykonať, resp. spoločnosť', od ktorej si ich mali prenajať).

19. Žalovaný v súvislosti so žalobnými dôvodmi žalobcu, že správca dane sa vôbec nezaoberal návrhmi
žalobcu na vykonanie dokazovania. žalovaný nad rámec jeho vyjadrenia k obsahovo totožnej odvolacej
námietke. ktoré je uvedené na 15. strane žalobou napadnutého rozhodnutia, uvádza. že žalobca

neozrejmil. ako by mohlo vypočutie navrhovaných svedkov konateľov odberateľských spoločností.
resp. znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností, preukázať,
kto žalobcovi fakturované služby reálne dodal, ak to nevedel preukázať sám žalobca. Je potrebné
skúmať súvislosť navrhovaného dôkazu k už vykonanému dokazovaniu, t. j. jeho schopnosť' zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania. taktiež. či navrhovaný dôkaz môže lepšie ozrejmiť

skúmaný skutkový stav. Z odpovede na výzvu na predloženie dôkazov č. 101463202/2017 zo dňa
30.06.2017 (ev. pod č. 6/08758521/2017 dňa 14.07.2017), v ktorej žalobca navrhol vykonať 4 dôkazy
(1. a 2. dôkaz: vypočutie svedka Mgr. J. G., ktorý bol konateľom odberateľských spoločností Document
Management Services s.r.o. a AGRO FROST s.r.o.. 3. dôkaz: vypočutie svedka I. V. ktorý je konateľom
spoločnosti BAUMA-SK spol. s r.o. a 4. dôkaz: vykonať dôkaz vo forme znaleckého posudku súdnym

znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností) vyplýva, že žalobca navrhol vykonať uvedené dôkazy
predovšetkým z dôvodu potvrdenia vykonania fakturovaných stavebných prác. Vykonanie uvedených
dôkazov by teda mohlo preukázať reálne vykonanie fakturovaných služieb, čo ale nebolo v danom
prípade správcom dane spochybnené, ale spochybnené bolo to, či tieto služby dodal dodávateľ uvedený
na sporných faktúrach, t. j. spoločnosť BRASTRECH s.r.o. Správca dane vo vyrubovacom konaní

vykonal obhliadku sídla spoločností Document Management Services s.r.o. (zápisnica o miestnom
zisťovaní č. 100714919/2018 zo dňa 1 1.04.2018), kde mali byť zrealizované niektoré deklarované
stavebné práce v zmysle odberateľských faktúr, ako aj obhliadku sídla spoločnosti AGRO FROST s.r.o.(zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100808975/2018 zo dňa 24.04.2018), avšak ani Mgr. J. G., ktorý bol
konateľomobochspoločností,nevedeluviesťkonkrétnemenáľudí,ktorímalipredmetnéslužbyvykonať.
V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že správca dane z vlastnej iniciatívy získal

presné identifikačné údaje osôb, ktoré označila spoločnosť BRASTRECH s.r.o. na základe výzvy
č. 100053080/2018 zo dňa 08.01.2018 ako osoby, ktoré mali vystupovať za subdodávateľov, avšak
tie neboli v roku 2015 v zamestnaneckom alebo inom pracovno-právnom vzťahu so spoločnosťou
BRASTRECH s.r.o., ani so žiadnym z jej subdodávateľov (úradný záznam č. 101385633/2018 zo dňa
18.07.2018 a úradný záznam č. 100256420/2019 zo dňa 21.01.2019, uvedené zistenia sú podrobne

rozpísane v prvostupňovom rozhodnutí na stranách 18.19 a 20).
Žalovaný ďalej uvádza. že žalobca v podanej žalobe nekonkretizuje svedkov, ktorých by mal správca
dane predvolať a ktorí by mohli preukázať, že služby fakturované spornými faktúrami boli dodané práve
spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., keď správca dane jednoznačne preukázal, že všetky osoby, ktoré
boli touto spoločnosťou označené, neboli, ako je už vyššie uvedené, v roku 2015 v zamestnaneckom
alebo inom pracovno-právnom vzťahu so spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., ani so žiadnym z jej

subdodávateľov. Osoby G. W. Z. C. X., ktorých ako jediných označil žalobca (až vo vyrubovacom
konaní vo vyjadrení k protokolu), správca dane predvolal ako svedkov (predvolania na výsluch svedka
č. 102018286/2018 a č. 102021019/2018 zo dňa 10.10.2018), avšak menovaní sa na daňový úrad v deň
uvedenývpredvolaniach,t.j.14.11.2018,nedostavili.Daňovýsubjekt,napriektomužeboloplánovanom
vypočutí svedkov upovedomený upovedomeniami č. 102018587/2018 a č. 102021070/2018 zo dňa

10.10.1018, ktoré prevzal dňa 31.10.2018 sa taktiež dňa 14.11.2018 na daňový úrad nedostavil. V
uvedený deň - 14.11.2018 sa na daňový úrad dostavil len jeden z predvolaných svedkov - p. I. Y.
(zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102244712/2018), avšak z jeho výpovede nevyplynuli žiadne
skutočnosti, ktoré by potvrdili dodanie fakturovaných služieb tak, ako je uvedené na sporných faktúrach,
t. j. spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., naopak, z jeho výpovede taktiež vyplynulo, že p. W. a p. X.

neboli zamestnancami spoločnosti BRASTRECH s.r.o. Pán Y.Č. síce potvrdil dodanie fakturovaných
služieb žalobcovi, ale tieto tvrdenia nevedel preukázať žiadnymi dôkazmi, pričom sám uviedol, že so
spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. nemal v roku 2015 uzatvorený žiadny obchodno-zamestnanecký
vzťah. Žalobca sa nezúčastnil ani výpovede p. Y., o ktorom bol upovedomený upovedomením č.
102019304/2018 (prevzatým dňa 31.10.2018), a teda nevyužil právo klásť svedkovi otázky, aj keď mal

na to možnosť“.

20. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

21. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. (Odpočítanie dane platiteľovi) právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky a služieb ako platiteľ s výnimku odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči

nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú platiteľovi
dodané.

22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak je odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) a má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa

§ 71 zákona.

23. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy dane, vybaví ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrobeniu dane.

24. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetky, čo pri správe daní

vyšlo najavo.

25. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), c) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie daní a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebov iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).

26. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a o obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

27. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Preto, že ide o fiškálne záujmy
štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných

skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu
daňovému subjektu.

28. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu.

Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky
a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri
dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom
konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na

odpočítanie sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napríklad v rozsudku č. k.
2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29
ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je
nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim
právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je

iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosť preukázať, že
nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“.

29. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ustanovenia § 49
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu

preukazovania podľa Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 citovaného zákona určujú,
ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako
má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet
DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm.
a) citovaného zákona, t. j. že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na

dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ.

30. Žalobca v prvom rade namietal nedostatočne zistený skutkový stav správcom dane. V tejto súvislosti
vytýkal správcovi dane, že sa vôbec nezaoberal jeho návrhami na vykonanie dokazovania. Táto žalobná
námietka je identická s odvolacou námietkou žalovaného, s ktorou sa žalovaný vyporiadal na strane

15 žalobou napadnutého rozhodnutia. Na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov žalobca navrhol
správcovi dane vypočuť svedkov - konateľov odberateľských spoločností Document Management
Service s.r.o., AGRO FROST s.r.o. a BAUMA-SK s.r.o., prípadne vykonať dôkaz vo forme znaleckého
posudku súdnym znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností. Žalobca nekonkretizoval, ako by mohlo
vypočutie navrhovaných svedkov - konateľov odberateľských spoločností, respektíve znalecký posudok

vypracovanýsúdnymznalcomzodboruoceňovanianehnuteľností,preukázať,ktožalobcovifakturované
služby reálne dodal, ak to nevedel preukázať sám žalobca. Podľa názoru správneho súdu, dôkaz,
ktorý daňový subjekt na preukázanie svojho tvrdenia označil, nie je potrebné vykonať vtedy, ak jeho
prostredníctvom nepochybne nemôžu byť rozhodné skutočnosti preukázané. Vykonanie týchto dôkazov
(výsluch svedkov - konateľov odberateľských spoločností, respektíve znalecký posudok) v tomto prípade

nemohlo prispieť k preukázaniu rozhodných skutočností, t. j. či tieto služby dodal dodávateľ uvedený na
sporných faktúrach, t. j. spoločnosť BRASTRECH s.r.o.. Správny súd v tejto súvislosti poznamenáva,
že správca dane z vlastnej iniciatívy získal presné identifikačné údaje osôb, ktoré označila spoločnosť
BRASTRECH s.r.o. na základe výzvy zo dňa 08.01.2018 ako osoby, ktoré mali vystupovať zasubdodávateľ, ale tieto neboli v roku 2015 v zamestnaneckom alebo inom pracovnoprávnom vzťahu s
touto spoločnosťou, ani zo žiadnym z jej subdodávateľov. Žalobca v podanej žalobe nekonkretizoval
svedkov, ktorých by mal správca dane predvolať a ktorí mali preukázať, že služby fakturované spornými

faktúrami boli dodané práve spoločnosťou BRASTRECH s.r.o.. Vo vyrubovacom konaní žalobca označil
ako svedkov G. W. a C. X., ktorých správca dane aj predvolal ako svedkov, ale menovaní sa
na daňový úrad v deň uvedených v predvolaniach nedostavili. Žalobca bol o plánovanom vypočutí
svedkov upovedomený, ale na deň ich výsluchu sa na daňový úrad nedostavil. Dostavil sa len jeden
z predvolaných svedkov pán I. Y., ktorý však neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdili dodanie

fakturovaných služieb tak, ako boli uvedené na sporných faktúrach. Okrem toho menovaný uviedol, že
pán W. a pán X. neboli zamestnancami spoločnosti BRASTRECH s.r.o.. Pán Y. síce potvrdil dodanie
fakturovaných služieb žalobcovi, ale tieto tvrdenia nevedel preukázať žiadnymi dôkazmi, pričom podľa
jeho výpovede so spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. nemal v roku 2015 uzatvorený žiadny obchodný
alebo zamestnanecký vzťah. Žalobca sa nezúčastnil výsluchu ani tohto svedka.

31. Ako nedôvodnú hodnotí súd aj žalobnú námietku ohľadne presunu dôkazného bremena zo žalobcu
na správcu dane. Žalobca predložil listinné doklady, ktorými preukazoval, že došlo k dodaniu služieb
fakturovaných spornými faktúrami. Správca dane nespochybňoval vykonanie fakturovaných služieb,
ale spornou otázkou v daňovom konaní bolo to, či v tomto prípade reálne došlo k uskutočneniu
zdaniteľného obchodu, t. j. dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou uvedenou na sporných

faktúrach, t. j. spoločnosťou BRASTRECH s.r.o.. Šetrením vykonaným správcom dane sa tvrdenia
žalobcu nepotvrdili, pretože nebola preukázaná pravdivosť údajov uvedených na sporných faktúrach.
Správca dane nepožadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností alebo predloženie takých
dôkazov, ktoré neboli v jeho reálnych možnostiach. Naopak, správca dane sám za žalobcu vykonával
identifikáciu osôb, ktoré mali vykonať fakturované služby. Podľa názoru súdu žalobca mohol a mal

sám vykonať presnú identifikáciu osôb na preukázanie skutočností, že fakturované služby mu dodala
spoločnosť BRASTRECH s.r.o.. Žalobca ako platiteľ dane si uplatnil nárok na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr, v dôsledku toho bol povinný preukázať, že obchody boli reálne uskutočnené
tak, ako je na nich uvedené, t. j. osobou uvedenou na faktúre. Práve žalobca bol povinný predkladať
dôkazy na preukázanie reálnosti ním tvrdených obchodov, preto nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu,

že predložením všetkých požadovaných dokladov, aj vyjadreniami preukázal reálne uskutočnenie
zdaniteľných obchodov. Absolútne teda nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca
dane nepredložili v daňovom konaní jediný právne relevantný a priamy dôkaz, že dodávateľ označený
na faktúre nemohol žalobcovi dodať stavebné práce. Nebolo povinnosťou žalovaného a správcu
dane preukazovať, že dodávateľ - obchodná spoločnosť BRASTRECH s.r.o. nemohla žalobcovi dodať

stavebné práce, naopak bolo povinnosťou žalobcu dodanie stavebných prác touto spoločnosťou
preukázať. Tento záver správneho súdu nesporne vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a), c)
Daňového poriadku.

32. Žalobca v podanej žalobe namietal spôsob získania informácií z iných spisových materiálov, ktoré

správca dane použil ako dôkaz. Ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku umožňuje správcovi
dane využiť ako dôkaz aj protokol z daňovej kontroly vykonanej u iného daňového subjektu než u
subjektu, u ktorého vykonáva daňovú kontrolu. Správca dane použil ako dôkaz zistenia zo spisu daňovej
kontroly dane z pridanej hodnoty u dodávateľa žalobcu - spoločnosti BRASTRECH s.r.o., u ktorej bola
vykonávaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až december

2015, teda aj za zdaňovacie obdobie máj 2015. Z týchto zistení jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť
BRASTRECH s.r.o. nemohla žalobcovi dodať služby fakturované spornými faktúrami, pretože sama
a ani jedna z jej subdodávateľských spoločností, od ktorých mala spoločnosť BRASTRECH s.r.o. za
účtovné faktúry za dodanie nešpecifikovaných rôznych pomocných a rekonštrukčných prác nemali v
zdaňovacom období máj 2015 žiadnych zamestnancov. Zástupcovia subdodávateľských spoločností

nemali vedomosti o ekonomických činnostiach týchto spoločností. Napokon ako nedôvodnú správny
súd hodnotí aj žalobnú námietku, podľa ktorej sú rozhodnutia správcu dane, ako aj žalobou napadnuté
rozhodnutia žalovaného nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho sú v rozpore s ustanovením §
63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca v súvislosti s touto žalobnou námietkou nekonkretizuje, ktoré
náležitosti odôvodnenia rozhodnutia podľa neho absentujú v rozhodnutiach správcu dane a žalovaného.

Podľa názoru správneho súdu odôvodnenia obidvoch rozhodnutí sú podrobné s prihliadnutím na obsah
jednotlivých zistení a dôkazov správcu dane zistených v procese daňovej kontroly a vo vyrubovacom
konaní. Správca dane v záveroch svojho rozhodnutia zhrnul všetky svoje zistenia, vyhodnotil ich a
uviedol, na základe akých porušení nebolo žalobcovi uznané odpočítanie dane z pridanej hodnoty.33. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok
uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty na

odpočítanie dane z troch predmetných faktúr a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

34. Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný (§ 167
ods. 1 SSP). U žalovaného nezistil dôvody pre priznanie práva na náhradu trov konania v zmysle §
168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).