Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/409/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617204776
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617204776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 , proti žalovanému K. W., Y.. XX.XX.XXXX, I. XX, o zaplatenie
711,61 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 5Csp/51/2017 - 64 z 23.08.2018 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o
náhrade trov konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 80,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 9.8.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. rozhodol, že žiadna zo
strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Žalobca sa žalobou , doručenou súdu 28.2.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 80,- eur,
poplatku 359,04 Eur, trov mediačného konania 174,67 eur, poplatku za upomienky 28,- eur, úroku vo

výške 32 % ročne zo sumy 600,- eur od 22.3.2013 do 18.4.2013 v sume 14,20 eur, zo sumy 506,- eur
od 19.4.2013 do 18.6.2013 v sume 26,62 eur, zo sumy 412,- eur od 19.6.2013 do 9.7.2013 v sume 7,22
eur, zo sumy 318,- eur od 10.7.2013 do 30.7.2013 v sume 5,58 eur, zo sumy 224,- eur od 31.7.2013 do
26.8.2013 v sume 5,11 eur, zo sumy 130,- eur od 27.8.2013 do 3.12.2013 v sume 11,17 eur, zo sumy
80,- eur od 4.12.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 439,04 eur od
9.8.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Súd , po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 3, 5, § 54 ods.
1, 2, § 53 ods. 6 Obč. zák. v znení platnom k 22.3.2013, § 39, § 3 ods. 1 Obč. zák., § 1 ods.
2, § 2 písm. a), b), d), g), h), i) a j), § 7 ods. 1 vety prvej, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 22.3.2013, urobil záver, že pokiaľ ide o
vzťah založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX medzi žalobcom a žalovaným nebolo pochýb, že
tento je vzťahom spotrebiteľsko-právnym , že uvedená zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle právnej úpravy definovanej podľa § 52 a nasl. Obč. zák. , preto vzťahy založené touto

zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa. Zo žalobcom
predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že na Základe Zmluvy z 22.3.2013 poskytol
žalobca žalovanému 22.3.2013 bezúčelový úver v sume 600,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť spolu s poplatkom vo výške 528,- eur, t.j. celkovo zaplatiť žalobcovi čiastku1.128,- eur, a to pôvodne v jednej splátke do 17.3.2014, čo je termín konečnej splatnosti úveru.
Konštatoval, že poplatok je podľa zmluvy sčasti tvorený úrokom z úveru vo výške 39,15 %, čo v prípade
riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 234,90 eur a sčasti administratívnymi

nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,
ktoré predstavujú sumu 293,10 eur, že ročná percentuálna miera nákladov je 88 %. V deň uzatvorenia
uvedenej Zmluvy, t.j. 22.3.2013 bola medzi stranami sporu uzatvorená aj Dohoda o plnení v splátkach
k uvedenej Zmluve číslo XXXXXXXXX. V bode 2. Dohody zmluvné strany sa dohodli na zmene Zmluvy
tak, že žalovaný sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku 1.128,- eur v 12 pravidelných mesačných splátkach

vo výške 94,- eur, vždy k 17. kalendárnemu dňu v miesiaci, počnúc dňom 17.4.2013. V Dohode o
plnení v splátkach je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 263,64 % a priemerná ročná
percentuálna miera nákladov je uvedená vo výške 36,73 %. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi za
každú zaslanú upomienku v prípade porušenia Zmluvy čiastku 4 Eur ako paušálnu úhradu nákladov
a administratívy, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Žalovaný zobral na vedomie,
že výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov je vo výške 36,73 %. Poukázal na

to, že celkové náklady žalobcu za poskytnutý úver vo výške 600,- eur predstavujú podľa predmetnej
Zmluvy sumu 528 Eur, že ide v podstate o odplatu za úver, ktorú považoval za odplatu v rozpore s
dobrými mravmi a teda absolútne neplatnú podľa § 39 Obč. zák. Súd považoval za rozporné s dobrými
mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu dosahujúcu 88 % poskytnutého úveru. Uviedol, že
podľa súhrnných informácii o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013

zverejnených na stránke Ministerstva financií SR, priemerná ročná percentuálna miera nákladov pri
nezabezpečených spotrebiteľských úveroch vo výške do 1 500,- eur so zmluvnou splatnosťou od 6 do
12 mesiacov bola 39,20 %. Zdôraznil, že hodnota RPMN uvádzaná v Zmluve v rozsahu 88 %, ktorá
korešponduje z uvedeným pomerom odmeny a výšky úveru, resp. v Dohode o plnení v splátkach, kde
sa dokonca uvádza v rozsahu 263,64 %, vysoko prekračuje priemernú RPMN uvádzanú na príslušnom

trhu.V súvislosti s tým tiež poukázal na výšku úrokovej sadzby z úveru, ktorá podľa zmluvy činí 39,15
% ročne, že pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi s dobou splácania do
jedného roka bola v mesiaci marec 2013 priemerná úroková sadzba 10,14 % ročne (podľa údajov
dostupných na internetovej stránke NBS). Z toho mal za zrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v
danom prípade je viacnásobne vyšší ako priemerný úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky

úver poskytoval a, že je pritom v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za
cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami.
Urobil záver, že žalobcom žiadaný úrok z úveru ročne 39,15 %, ale i celková samotná odmena (úrok s
poplatkom) za poskytnutie úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán úverovej zmluvy, že úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, ako aj celková odmena

za poskytnutie úveru, s ktorými zákon spája absolútnu neplatnosť v zmysle § 39 Obč. zák., nemožno
obhajovať ani princípom zmluvnej slobody, lebo zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je
neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Z uvedených dôvodov
dohoda o odplate za úver je neplatná podľa § 39 Obč. zák. a z uvedeného dôvodu žalobcom
poskytnutýúverjepotrebnépovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov.Navyše,žalobca munepreukázal,

aby pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, t.j. nepreukázal že z jeho strany nedošlo
k porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v
zmysle ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru. Za porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich
schopnosti splácania úverov. Žalobca nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovaného
ako dlžníka splácať úver. To, že žalobca nevenoval pozornosť preskúmaniu bonity žalovaného značí

aj predformulovaný text Zmluvy, do ktorého žalobca zakomponoval vyhlásenie žalovaného, že mu nie
sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy. Aj vzhľadom na uvedené , uzavrel, že v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na
uvedené súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi ako istinu len sumu 80,- eur, ktorá predstavuje

rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 600,- eur a sumou doposiaľ žalovaným uhradenou 520,- eur
na tento úverový vzťah. V časti nároku žalobcu na náhradu trov mediačného konania žalobu zamietol
z dôvodu nepreukázania účelného vzniku tohto výdavku. Poukázal na to, že žalobca sa obmedzil iba
na konštatovanie tohto výdavku, bez predloženia akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho uskutočneniemediačného konania, jeho výsledok a samotný vznik trov. Citujúc znenie § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013 priznal žalobcovi úroky z omeškania z
nesplatenej istiny od 9.8.2014, nakoľko v tom čase už bol žalovaný v omeškaní s plnením svojho dlhu.

Požadovaná výška úroku z omeškania 5% ročne nepresiahla zákonnom stanovený rozsah. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na ňu právo.
Dôvodom bol prevažný neúspech žalobcu s tým, že žalovanému žiadne trovy konania vzniknúť nemohli
(neznámy skutočný pobyt a pasivita v konaní).

4. Proti rozsudku a to výrokom II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Tvrdil, že nedošlo k naplneniu dôvodov uvedených v § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov(ďalejlenzákonospotrebiteľskýchúveroch),kedysapovažujezmluvazabezúročnú

a bez poplatkov. Poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiadny
všeobecnezáväznýprávnypredpis,podľaktoréhobybolastanovenámaximálnaprípustnávýškaúrokov
za poskytnutie peňažných prostriedkov, že možno vychádzať iba z § 53 ods. 6 Obč. zák. (jeho znenie
citoval) . Uviedol, že pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov

a lehotu splatnosti, že nemožno sa dovolávať údajov výlučne od bánk, že ako merítko je považovaná
odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného
trhu. Definovanie výšky odplaty s odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe § 53 ods. 6
Obč. zák. účinného do 31.10.2008 alebo do 31.05.2010 . Tvrdil, že súd by mal správne prihliadať na
úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti pod

ktoré spadá aj on . Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len také prevýšenie,
ktoré má charakter prevýšenia podstatného. K uvedenému poukázal na závery rozhodovacej praxe,
podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku
požadovaného bankami. Ďalej citujúc znenie § 39 Obč. zák. zdôraznil, že dohoda o úrokovej sadzbe
spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom , ako to špecifikoval prostredníctvom svojich podaní a

nemožno ju považovať za právny úkon absolútne neplatný . Mal za to, že dohoda o úrokovej sadzbe nie
je ani v rozpore s dobrými mravmi, že nebol daný žiadny dôvod na to, aby zmluva v časti zmluvného
úroku vo výške 39,15 % ročne sa považovala za neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to,
že žalovaný bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, že nemal k ním žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať, že súčasne

potvrdil prevzatie zmluvy o úvere , vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Citujúc znenie
bodu 4. VPPÚ mal za to, že nakoľko sa žalovaný omeškal s plnením svojho záväzku, bolo mu zo strany
žalobcu zaslaných 7 upomienok a že žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu sumy 28,- eur, že aj s
odkazom na bod 13. VPPÚ si žalobca uplatnil trovy mediačného konania tak, ako to špecifikoval v
žalobe. Poukázal na to, že žalovaný nepoprel jeho tvrdenia žalobcu, čo má za následok nespornosť

nepopretých skutkových tvrdení protistrany. Navrhol rozsudok v napadnutých častiach vo výroku II. a
III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutia.

6. Rozsudok , okrem výroku II. a III. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v
uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaným.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom v § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o náhrade trov konania

potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody, na
ktoré v celom rozsahu odkazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie žalobcom.8. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a neboli spôsobilé privodiť
jeho zmenu.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s záverom súdu prvej inštancie, že odplata za poskytnutý
úver je odplatou v rozpore s dobrými mravmi, a je absolútne neplatná podľa § 39 Obč. zák., keďže
žalobca poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi úver za cenu dosahujúcu 88 % poskytnutého úveru.
Takisto sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom, že výška úrokovej sadzby z úveru, ktorá bola

podľa zmluvy 39,15 % ročne pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi s dobou
splácania do jedného roka bola v mesiaci marec 2013 priemerná úroková sadzba 10,14 % ročne (podľa
údajov dostupných na internetovej stránke NBS), je v danom prípade viacnásobne vyššia ako priemerný
úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali, že je v rozpore s dobrými mravmi, ak
sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných
úverov poskytovaných bankami, že zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená

a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc , že dohoda o odplate za úver je neplatná
podľa § 39 Obč. zák. a z uvedených dôvodov žalobcom poskytnutý úver bolo potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

10. Odvolací súd dodáva, že od 1.6.2010 došlo k zmene v § 53 ods. 6 OZ, z ktorého vyplýva, že ak

predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne
prevyšovať obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob
a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v rámci novelizácie uvedeného zákonného ustanovenia bolo

navrhované úplné iné znenie tohto zákonného ustanovenia a to tak ako bolo v konečnom dôsledku
prijaté. V súvislosti aj s novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch bol zákonom č. 129/2010
zrušený administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch spolu so zrušením zákona č.
258/2001 Z.z. Napokon prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. bolo odôvodnené tým, že ide o
spresnenie údajovej bázy - ukazovateľa z ktorého sa vychádza pri poskytovaní primeranosti odplaty

za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu pokiaľ ide o výšku odplaty, lehoty splatnosti, spôsob
zabezpečenia, objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu poskytujú hlásenia zverejňované
štvrťročneMinisterstvomfinanciíSRnazákladehlásenýchsubjektovposkytujúcichspotrebiteľskéúvery.
Takýmto spôsobom bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo
sektoru bánk prenesená na sektor finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce

peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. To
však neznamená, že by súd aj v takomto prípade nemal možnosť posudzovať aj takýto úverový
vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení aj s § 3
Občianskeho zákonníka. Bolo preto možné aj v danej veci na základe ustálenej judikatúry pristúpiť
k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze odplaty požadovanej bankami u spotrebných

úveroch v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava 14Co/262/2014 z
15.3.2016).

11. Odvolací súd sa stotožňuje aj s nepriznaním náhrady trov mediačného konania žalobcovi, keďže
tento nepreukázal účelný vznik tohto výdavku, ktorý sa obmedzil iba na konštatovanie tohto výdavku ,

bez predloženia akéhokoľvek dôkazu, predchádzajúce uskutočnenie mediačného konania , jeho
výsledku a samotný vznik trov.

12. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny,
vrátane výroku o trovách konania, ktorý nadväzoval na výrok rozhodnutia vo veci samej.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

14.Žalobcanebolvodvolacomkonaníúspešnýažalovanémutrovyodvolaciehokonanianevznikli,preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

15. Výsledok hlasovania - pomer hladov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).