Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 2, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010229
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4216010229.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci obžalovaného mlad. Z. X. a spol., pre
obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 186
odsek 1, odsek 2 písmeno b/, odsek 3 písmeno b/, Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
a/ Trestného zákona a iný prečin, o odvolaní obžalovaného U. X. a o odvolaní obžalovaného F. O. proti

rozsudku Okresného súdu Komárno z 20.12.2019 sp. zn. 2T/39/2016, na verejnom zasadnutí konanom
v Nitre 2. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného U.
X. a obžalovaného F. O. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúd Komárno(ďalejlen„súdprvéhostupňa“)konajúcivsenáterozsudkomz20.12.2019 sp.zn.

2T/39/2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného U. X. a obžalovaného F. O. vinnými
v bode 1/ zo spáchania zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek
1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a
v bode 2/ zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona k § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho

motorového vozidla spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 216 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že:

1)
dňa XX. marca XXXX asi o XX.XX hodine po tom, čo prišiel poškodený M. T. M., narodený XX.X.XXXX,
bytom L. E. utca 1, XXXX Q., F., občan F., na motorovom vozidle značky G. G., evidenčného čísla (A)

F pred rodinný dom v obci B. A. súpisné číslo XXX, kde chodieval za svojou vtedajšou priateľkou Q. X.,
po predchádzajúcej vzájomnej dohode mladistvý Z. X. ho zavolal do domu na kávu, kde boli prítomní U.
X. a F. O., ktorého prezývali „K.“, pričom asi po 10 minútach U. X. so zaťatými päsťami a F. O. s palicou
pripomínajúcou baseballovú palicu v ruke prišli za poškodeným, sotili ho na posteľ a prikázali mu, aby
vyložil všetky predmety čo má u seba, čo poškodený najprv neurobil a tak mu pohrozili, že ho zbijú a
priložili mu k hlave palicu a päsť, načo poškodený v obave o život vybral z vrecka peňaženku, telefón

a kľúče od auta, tieto veci mu obvinení hneď vzali a peňaženku U. X. s F. O. prehľadali a našli v nej
hotovosť XXX,- eur, načo sa všetci traja obvinení poškodeného M. T. M. spýtali, kde má ostatné peniaze
a v tejto súvislosti F. O. a mladistvý Z. X. prehľadali aj auto na ktorom prišiel poškodený,
2)
následne toho istého dňa XX. marca XXXX v obci B. A. po spáchaní konania opísaného v bode 1), po
predchádzajúcej vzájomnej dohode U. X. s F. O. chytili poškodeného M. T. M. za ramená a násilím ho

donútili nasadnúť na zadné sedadlo auta, na ktorom prišiel so slovami, že „teraz ťa zoberieme na jedno
miesto, kde budeš musieť povedať, kde sú ďalšie peniaze“, U. X. si sadol z ľavej strany poškodeného,z pravej strany si sadol mladistvý Z. X., pritom vozidlo riadil F. O., ďalej bez súhlasu jeho oprávneného
užívateľa M. T. M. odišli autom, na ktorom prišiel do vedľajšej obce B., v ktorej zastavili asi o XX.XX
hodine pred domom so súpisným číslom XXX, kde U. X. s F. O. vytiahli poškodeného z auta smerom k

pivnici pri tomto dome, pričom od neho požadovali, aby povedal, kde má peniaze, poškodený odmietol
ísť do pivnice, lebo sa bál o svoj život, na čo všetci traja ho začali biť, a to konkrétne F. O. ho udieral
baseballovou palicou do spodnej časti pravej nohy a do oblasti kolena ľavej nohy, U. X. ho udieral
päsťamidooblastihlavyaramienamladistvýZ.X.houdieralpalicouporôznychčastiachtelaaspoločne
ho kopali do oblasti drieku a do oboch nôh, najmä stehien, aby takto prekonali odpor poškodeného M.

T. M., načo ho zavliekli do pivnice domu, kde mu F. O. s U. X. zviazali špagátom obidve ruky a nohy
a v pivnici ho zamkli s tým, aby si rozmyslel, kde má peniaze, lebo lepšie pochodí, ak im toto povie,
pričom sa mu vyhrážali zabitím, načo z miesta znovu odišli na vozidle, na ktorom prišiel poškodený
na neznáme miesto a uvedené vozidlo neskôr nechali v obci B. pred domom so súpisným číslom XXX
spolu s telefónom a peňaženku s dokladmi poškodeného, po ich odchode sa poškodenému podarilo zo
spútania špagátom vyslobodiť, vytlačiť dvere z pivnice a z miesta odišiel stopom najskôr do A. potom do

A. a odtiaľ vlakom domov do Q., pričom týmto konaním obvinení mladistvý Z. X., U. X. a F. O. spôsobili
poškodenému M. T. M. zlomeninu predpriehlavkovej kosti pravej nohy a ľavého zápästia, odreniny kože
v oblasti ľavého lakťa s dobou práceneschopnosti, liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života
od XX.X.XXXX do X.X.XXXX a odcudzením finančnej hotovosti spôsobili poškodenému škodu vo výške
280,- eur.

Za tieto trestné činy uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovaným, a to :
Obžalovanému U. X. podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 5 Trestného zákona
a podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody na trinásť rokov, na výkon ktorého
ho podľa § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad na
dva roky.
Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno k/ Trestného zákona počas plynutia
ochranného dohľadu obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Obžalovanému F. O. podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 5 Trestného zákona
a podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody na trinásť rokov, na výkon ktorého
ho podľa § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad na
dva roky.

Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno k/ Trestného zákona počas plynutia
ochranného dohľadu obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa§287odsek1Trestnéhoporiadkuobžalovanýchzaviazalspoločneanerozdielneknáhradeškody
pre poškodeného M. T. M., narodeného XX.XX.XXXX, bytom Q., L. E. utca X.szám, vo výške 280,-eur.

Napadnutý rozsudok v zákonnej lehote, teda včas napadli obaja obžalovaní odvolaniami smerujúcimi
proti výrokom o vine, o treste napadnutého rozsudku ako aj konaniu predchádzajúcemu vydaniu tohto
rozsudku, ktoré odôvodnili prostredníctvom svojich obhajkýň písomnými podaniami doručenými súdu
prvého stupňa 16.01.2020, 18.03.2020 a písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Nitre (ďalej

len „odvolací súd“) 11.02.2020, a obžalovaný F. O. odvolanie odôvodnil aj sám písomnými podaniami
doručenými súdu prvého stupňa 16.01.2020 a 12.02.2020.

V súhrne písomné dôvody odvolania oboch obžalovaných podané prostredníctvom ich obhajkýň
(vrátane samotných podaní obžalovaného F. O.) obsahovali totožné námietky a argumenty obsiahnuté

už v ich predchádzajúcich tak písomných podaniach ako aj verbálnych prejavoch v danej trestnej
veci, vrátane ich záverečných rečí na ostatnom hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa, s ktorými
obhajobnými tvrdeniami sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku dostatočne a veľmi precízne
vysporiadal v jeho (č.l. 11 až 14).
Obžalovaný U. X. odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 Trestného

poriadku zrušil a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol vo veci rozsudkom a podľa §
285 písmeno c/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Obžalovaný F. O. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného U. X., nakoľko na
takýto postup boli splnené zákonné podmienky ustanovenia § 293 odsek 7 Trestného poriadku.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považujúc napadnutý
rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, navrhol odvolanie obžalovaných ako
nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného U. X. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na písomnom
odôvodnení podaného odvolania domáhajúc sa jeho oslobodenia spod obžaloby prokurátora.

Obhajkyňa obžalovaného F. O. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na písomnom
odôvodnení podaného odvolania domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu
prvého stupňa za účelom jeho opätovného prejednania a rozhodnutia.

Obžalovaný F. O. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zopakoval svoje obhajobné námietky, ktoré
písomne predložil a pripojil sa ku konečnému návrhu svojej obhajkyne.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací
súd preskúmal výrok o vine napadnutého rozsudku a výrok o treste napadnutého rozsudku, proti
ktorým zrejme a predovšetkým odvolanie obžalovaných smerovalo, následne, zvlášť s prihliadnutím na

ustanovenie § 321 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku aj výrok napadnutého rozsudku o obžalovaným
uloženom ochrannom opatrení a napokon v rozsahu zistenia prípadných chýb odôvodňujúcich podanie
dovolania tiež postup konania súdu prvého stupňa všetkým týmto výrokom napadnutého rozsudku
predchádzajúci.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov predovšetkým zameraných na objasnenie skutkových
okolnostízažalovanéhoskutkudôležitýchprerozhodnutieovineobžalovanýchaprivykonávanídôkazov
zameraných na objasnenie skutočností potrebných na určenie druhu trestu a jeho výmery a tiež na
uloženie ochranného opatrenia na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých

závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na tieto
zistenia, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaných na obhajobu.

Zistenia súdu prvého stupňa dôležité tak pre jeho rozhodnutie o vine obžalovaných vo vyššie uvedenom
skutkovom rozsahu, ako aj pre určenie druhu trestu a jeho výmery a na uloženie ochranného opatrenia,

ktoré mohol a mal mať za preukázané, tak mohli tiež vychádzať z výsledkov v podstate úplného a
tiež zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho všetkým kritériám uvedeným v
§ 2 odsek 10 Trestného poriadku, pretože súčasne súd prvého stupňa pri hodnotení týchto dôkazov
dôsledne postupoval v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného
poriadku, teda ich všetky v prejednávanej veci hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, nepochybne aj

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
atonielenpokiaľideovýrokovinenapadnutéhorozsudku,aleajjehovýrokotresteavýrokoochrannom
opatrení.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu

súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa dôsledne postupovalo
podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k takým procesným chybám, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci, najmä pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok ustálený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku stal spôsobom tam popísaným, a že ho spáchal obžalovaný.Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku dôkladne a podrobne
v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení dokazovania. Z odôvodnenia

rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s obhajobou a obrannými tvrdeniami
obžalovaného a tiež s akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázkach viny, ako aj vo vzťahu k uloženému trestu a k
ochrannému opatreniu.
Treba zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa
je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie.
Toto konštatovanie je v danej veci opodstatnené aj vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaní v
písomnom odôvodnení proti výroku o vine napadnutého rozsudku predovšetkým smerujúceho odvolania
neuviedli žiadnu relevantnú skutočnosť alebo okolnosť, ktorá by opodstatnene spochybňovala záver
o tom, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa stal, že ho spáchali obžalovaní spoločne už s

právoplatným odsúdeným ml. Z. X., a že ním naplnili všetky zákonné znaky v bode 1/ zločinu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a v bode 2/ obzvlášť závažného zločinu
vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 186 odsek 1, odsek
2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona v jednočinnom

súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona k § 216 Trestného zákona.

Súd prvého stupňa hodnotiac v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy aj
v súlade s logickou metódou myslenia a uvažovania dospel aj podľa názoru odvolacieho súdu k

zákonu zodpovedajúcemu a vykonaným dôkazom opodstatnenému (bez dôvodných pochybností,
teda nezistiac podmienky a predpoklady použitia pravidla pri dokazovaní „in dubio pro reo - v
pochybnostiach v prospech obvinených“) záveru, že obžalovaní spoločne už s právoplatne odsúdeným
ml. Z. X. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vylákali poškodeného M. T. M. (občana F. republiky),
prostredníctvom ďalšej osoby-X. X. z F. na Slovensko s úmyslom zmocniť sa jeho finančných

prostriedkov, pričom po príchode do obce B. A., do domu X., použili voči poškodenému rôzne slovné
vyhrážky a násilie, a to i za použitia basketbalovej palice zo strany obžalovaného F. O. a použitia
pästí zo strany obžalovaného U. X., čím chceli svoje útoky voči poškodenému urobiť dôraznejším, a
preukázateľne všetci traja konali s lúpežným motívom.
Následne poškodeného pod hrozbou násilia a za použitia násilia prinútili nasadnúť do jeho služobného

vozidla,sktorýmpricestovalnaSlovenskoapreviezlihodoobceB.,motorovévozidlopoužilibezsúhlasu
poškodeného a po príchode do obce sa dožadovali od poškodeného peňazí, zavreli ho do pivničných
priestorov rodinného domu, kde mu zviazali ruky a nohy a takto ho tam nechali v tme, aby ho prinútili dať
im ďalšie peniaze. Pri tomto konaní obžalovaní poškodenému spôsobili rôzne zranenia skonštatované
aj znalcom MUDr. Štefanom Kovácsom. Poškodenému sa napokon samému podarilo vyslobodiť a z

miesta činu utiekol.
V posudzovanom prípade teda u oboch obžalovaných išlo jednoznačne o spoločné konanie, so
spoločným úmyslom a motívom zmocniť sa peňažných prostriedkov poškodeného proti jeho vôli, pričom
mu bránili tiež užívať osobnú slobodu a spoločne ho uniesli na iné miesto s jeho motorovým vozidlom
použijúc ho bez súhlasu poškodeného s úmyslom donútiť ho takto k poskytnutiu plnenia majetkovej

povahy a to peňažných prostriedkov.

Odvolací súd považuje za potrebné ešte v súvislosti s námietkami obhajoby uviesť, že pokiaľ obžalovaný
F. O. namietal zákonnosť a použiteľnosť znaleckého posudku z odboru kriminalistiky vypracovaný
znalkyňou Mgr. Zatkalíkovou, ktorá na hlavnom pojednávaní mala uviesť, že nie je zapísaná v zozname

znalcov a napriek tomu bola na hlavnom pojednávaní vypočutá ako znalkyňa bez toho, že by zložila
sľub, odvolací súd podotýka, že súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodnutí neopieral o tento dôkaz čo
vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, preto v konečnom dôsledku toto procesné pochybenie
súdu je v takomto kontexte bez významu.Odvolací súd k ďalším námietkam obhajoby zo strany obžalovaného U. X. podotýka, že nezodpovedá
tvrdenie obhajoby reálnej skutočnosti v tom, že z dôvodu absencie prekladu obžaloby na hlavnom
pojednávaní 16.02 2017 obžalovaný nerealizoval vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku a rovnako

na hlavnom pojednávaní 12.10.2017 využil svoje právo a nevypovedal, a to z dôvodu, že:
zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 16.02.2017 vyplýva, že sa ho zúčastnila aj tlmočníčka z jazyka
maďarského Ing. Gyurász, pričom podľa zápisu z tohto pojednávania na strane 3 je potvrdené, že
obžaloba prednesená prokurátorom bola tlmočníčkou pretlmočená do jazyka maďarského.
Obdobne hlavné pojednávanie dňa 12.10. 2017 sa uskutočnilo za prítomnosti tlmočníčky z jazyka

maďarského.

Na základe uvedeného potom odvolací súd si v celom rozsahu osvojil skutkové aj právne závery súdu
prvého stupňa, považujúc ich za správne a plne zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania
a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd prvého
stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Trestného zákona, pričom obom
obžalovaným správne ukladal úhrnné tresty podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona za
súčasnej aplikácia ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona (opätovný zločin) v trvaní 13 rokov, ktoré
tresty je potrebné považovať za primerané prihliadnuc na osoby obžalovaných (na viac u obžalovaného

U. X. ide tzv. druhovú recidívu), povahu spáchaných skutkov, spôsob ich spáchania, následok na zdraví
poškodeného, ich pohnútku a zavinenie, doterajší nie bezúhonný život.
Takto vymerané tresty považuje odvolací súd za dostatočné na nápravu obžalovaných ako i na ochranu
spoločnosti.

Zaradenie oboch obžalovaných do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia je zákonný
a zodpovedá ustanoveniu § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona.

Súd prvého stupňa tiež dôvodne (zo zákona - obligatórne) obžalovaným uložil aj ochranné opatrenie
podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad a to na dva roky, teda v hornej

polovici jeho výmery (na jeden rok až tri roky), pretože povinností vyplývajúce z ustanovenia § 77 odsek
1 písmeno a/ až písmeno c/ Trestného zákona (oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej
obživy a tieto preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z
miestauvedenéhovrozhodnutísúdu)obžalovanýzačneplniťažpoprepustenízvýkonuvprejednávanej
veci mu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Odvolací súd nezistil u obžalovaných zákonné podmienky na aplikovanie ustanovenia o mimoriadnom
znížení trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výrokov o vine, o treste
a o ochrannom opatrení odvolaním obžalovaných napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v ich
prospech, preto ich odvolania podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie sú dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.