Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517200256
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1517200256.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: Š. H.
D. R. D. U. O. Í. B. , nar. X.X.XXXX, bytom J. X, XXX XX X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Laliková s.r.o., Radlinského 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: G. Š. T. Á. I. N. W. , nar. X.X.XXXX,
bytom X. X, XXX XX X., zastúpenému Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná
6, 927 01 Šaľa, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou na súd dňa 11.1.2017 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal voči
svojej osobe určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, uzavretej medzi T. L., nar.
X.X.XXXX, bytom Č. X. XXX ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený

do príslušného katastra nehnuteľností pod č. V-XXXX/XXXX dňa 21.10.2016. Svoj nárok odôvodnil
tým, že žalobou zo dňa 1.8.2015 sa žalobca domáha v konaní vedenom pred Okresným súdom
Galanta pod sp.zn. 10C 313/2016 vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 30.000,-€ voči T. L.,
s ktorou uzavrel dňa 22.7.2013 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
nasledovným nehnuteľnostiam: pozemok parc.č. XXXX/X, druh pozemku- záhrady o výmere 203m2;
parc.č. XXXX, druh pozemku- ostatné plochy o výmere 101 m2; parc.č. XXXX/X, druh pozemku- záhrada

o výmere 716m2; parc.č. XXXX/X, druh pozemku-zastavané plochy a nádvoria o výmere 34m2; stavba -
záhradkárskachata,súp.č.542,postavenánapozemkuparc.č.XXXX/Xovýmere34m2,nachádzajúcim
sa v katastrálnom území Š., evidovaným na LV č. XX Okresným úradom R.. T. L. bez udania dôvodu
svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.2013 nesplnila, nepreviedla svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam na žalobcu, preto žalobca od kúpnej zmluvy listom zo dňa 24.6.2016 odstúpil,
čím sa zmluva od začiatku zrušila a zmluvné strany si boli povinné vydať všetko, čo po platnosti zmluvy
nadobudli. T. L. v čase platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.2013 predmetné pozemky rozparcelovala

geometrickým plánom č. X-X/XXXX -Č..Z.. XX/XXXX, kedy vznikli novovytvorené pozemky parc. reg.
„C“ č. XXXX/X-X a zároveň kúpnou zmluvou zo dňa 12.6.2015 parc.č. XXXX/X o výmere 398m2 a
parc.č. XXXX o výmere 73m2, obe toho času evidované na LV č. XXXX, kat. územie Š., previedla
na tretiu osobu - žalovaného. Predmetné nehnuteľnosti boli taktiež inzerované na stránkach realitných
kancelárií. Na strane žalobcu vznikla dôvodná obava, že T. L. sa takto môže zbavovať svojho majetku
s úmyslom ohroziť vymožiteľnosť nároku žalobcu a spôsobiť mu ujmu scudzovaním nehnuteľností

na tretiu osobu. Z uvedeného dôvodu podal žalobca návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 13.9.2016, č.k. 10C 313/2016-33 zriadil záložné právo
na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalobcu, uznesenie bolo doručené procesným stranám6.10.2016, voči uzneseniu podala T. L. odvolanie, súd druhej inštancie uznesením zo dňa 10.1.2017,
č.k. 26Co 268/2016-126, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Aj napriek vedomosti T. L. o zriadení
záložného práva táto previedla nehnuteľnosti na žalovaného kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra

nehnuteľností bol povolený dňa 21.10.2016 pod č. V-XXXX/XXXX. Uzavretím uvedenej kúpnej zmluvy
mal dlžník v úmysle znemožniť alebo aspoň sťažiť veriteľovi možnosť dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky, a to tým, že sa zbavil svojho majetku. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení v žalobnom
návrhu predložil listinné dôkazy procesného útoku, a to kúpnu zmluvu č. 2/13 zo dňa 22.7.2013; list zo
dňa 24.6.2016, adresovaný T. L., ktorým žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.2013a vyzval

adresátku na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 30.000,-€; výpis z LV č. XXXX a LV č. XX, kat.
územie Š.; inzercie realitných kancelárií; uznesenie Okresného súdu Galanta, č.k. 10C 313/2016-33;
uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.1.2017, č.k. 26Co 268/2016-126.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, poukázal na to, že ak sa žalobca domáha určenia neúčinnosti
právneho úkonu formou odporovateľnosti, musí preukázať, že konaním žalovaného dochádza k

ukracovaniu uspokojiteľnosti pohľadávky a tiež, že tretia osoba, ktorá nadobudla nehnuteľnosť, o tomto
konaní vedela alebo mohla vedieť, nakoľko medzi pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti T. L. a žalovaným
nie je príbuzenský vzťah. Zároveň uviedol, že T. L. namieta existenciu kúpnej zmluvy č. 2/13 zo dňa
22.7.2013, na základe ktorej sa žalobca domáha vrátenia 30.000,-€, tvrdí, že takúto kúpnu zmluvu
neuzavrela, v danej veci prebieha súdny spor na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 10C 313/2016,

skutkové tvrdenia jednotlivých strán budú predmetom dokazovania. Žalovaný nemal vedomosť keď
uzatváral kúpnu zmluvu o tom, že existuje ešte nejaká iná kúpna zmluva na predmetnú nehnuteľnosť, na
základe ktorej sa žalobca domáha plnenia od dlžníčky a že by podpisom tejto novej kúpnej zmluvy mohlo
dôjsť k ukráteniu veriteľa. K ukráteniu pohľadávky veriteľa nedochádza, ak dlžník vlastní taký majetok,
ktorý postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. O ukracujúci právny úkon sa nejedná vtedy,

ak dlžník obdržal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne
ich obvyklú cenu, alebo mu za nebola poskytnutá primeraná náhrada. S poukazom na to, že dlžníčka
predmetnú nehnuteľnosť predala žalovanému v hodnote 25.000,-€, čo je obvyklá cena a porovnateľná
so sumou, za ktorú žalobca predmetnú nehnuteľnosť kupoval, ako aj na to, že dlžníčka má vo vlastníctve
aj iné nehnuteľnosti, napr. rodinný dom zapísaný na LV č. XXX, rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX,

ako aj iný majetok, ktorého hodnota ďaleko presahuje hodnotu 30.000,-€, nie je preukázané, že by došlo
k ukracovaniu veriteľa. T. L. má aj po prevode spornej nehnuteľnosti majetok v dostatočnej výške k
uspokojeniu nároku žalobcu, za prevádzanú nehnuteľnosť obdržala adekvátnu kúpnu cenu, teda vôbec
nedošlo k zníženiu hodnoty jej majetku. Žalovaný predložil súdu listinné dôkazy procesnej obrany, a
to čiastočný LV č. XXX, kat. územie T., podľa ktorého je T. L. výlučnou vlastníčkou rodinného domu

súp.č. 618, postaveného na parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 84m2 a parc.č.
XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 429m2; čiastočný LV č. XXXX, kat. územie Č. X.,
podľa ktorého je T. L. výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp.č. 588, postaveného na parc.č. XXXX/
XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 126m2 a parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 296m2 a par.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 22m2; znalecký posudok č.

33/2017, vypracovaný Ing. Renátou Zálešákovou; kúpnu zmluvu zo dňa 9.6.2015; kúpnu zmluvu zo dňa
19.10.2016; dohodu o vyplatení kúpnej ceny zo dňa 10.11.2016, podľa ktorej sa predávajúca T. L. s
kupujúcim G. Š. dohodli na znížení kúpnej ceny na sumu 25.000,-€, ktorú sa kupujúci zaviazal zaplatiť
predávajúcej do 31.12.2018.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca do zápisnice súdu uviedol, že sú skutočnosti, že prebehli transakcie medzi p. L. a žalovaným,
záležitosti sú podozrivé, operácie vykonávané so zmluvami sú príliš neštandartné, v nehnuteľnostiach
podniká niekoľko rokov ako realitný maklér. V roku 2015 bola uzatvorená zmluva na časť nehnuteľností,

medzitým p. L. to predávala ako čiastočnú nehnuteľnosť. Dozvedel sa o súvislostiach medzi ňou a
žalovaným , ide o podozrivý obchod. Domáha sa toho, aby kúpna zmluva medzi p. L. a žalovaným bola
neúčinná voči jeho osobe. Majetok, ktorý prevádzala na žalovaného je príliš podozrivý. Má pohľadávku
voči p. L. vo výške 30.000,-€, ktorá je predmetom sporu na súde v Galante, a to za nehnuteľnosť, ktorú
odpredala žalovanému. Chce mať zábezpeku, aby sa dostal k peniazom.

5. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosť nadobudol na rekreačné účely, bola inzerovaná, prejavil záujem,
stretol sa s predávajúcou a dohodli sa, vrátane kúpnej ceny. Potom zistil určité chyby na nehnuteľnosti,
a to na fasáde a preto sa s predávajúcou dohodli na nižšej kúpnej cene. Nevedel o tom, že si žalobcabude uplatňovať nejakú pohľadávku voči predávajúcej, s ktorou nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu.
Nemal vedomosť o solventnosti predávajúcej, išlo o jeho dlhoročnú klientku, nakupuje u neho tovar. Za
nehnuteľnosť zaplatil zatiaľ 10.000,-€, čo sú 2/5-iny, zbytok má zaplatiť do konca roku 2018, je to v

súlade s písomnou dohodou s predávajúcou.

6. Svedkyňa T. L. uviedla, že so žalovaným uzavrela jednu kúpnu zmluvu v roku 2015, avšak v tejto
zmluve bola chyba, spočívajúca v tom, že na druhej strane zmluvy neboli vytlačené parcely. Keď to
zistila, uzatvorili so žalovaným druhú kúpnu zmluvu 19.10.2016, ktorá všetko napravila. Prvýkrát sa

dohodli s kupujúcim na kúpnej cene 29.900,-€, ktorú mal vyplatiť do konca roku 2015, druhýkrát kúpnu
cenu upravili na 25.000,-€, keďže medzitým zistili, že na nehnuteľnosti vlhnú steny, zníženú kúpnu
cenu mal žalovaný zaplatiť do konca roku 2018. V čase uzatvárania kúpnych zmlúv bola solventná, čo
dokázala na polícii výpisom zo svojho účtu, kde má hotovosť okolo 50.000,-€. Okrem nehnuteľností,
ktoré boli predmetom kúpy, vlastní aj iné nehnuteľnosti, a to rodinný dom na T. XXX, ide o dvojizbový
dom, ktorého je výlučnou vlastníčkou, tiež vlastní štvorročnú novostavbu, a to rodinný dom v Č. X.,

rovnako ako výlučná vlastníčka, tento dom má ťarchu, hypotekárny úver zo Stavebnej sporiteľne. Vecné
bremená ani iné ťarchy na uvedených nehnuteľnostiach nie sú. Žalobca jej dlhuje sumu 2.695,-€ za
nevyplatené prevedené pozemky a sčasti spoločné pozemky, kde mali spoločne stavať rekreačnú chatu.
Ona časť spoločných pozemkov a časť pozemkov vo svojom výlučnom vlastníctve previedla na žalobcu,
tento jej neuhradil celú kúpnu cenu. Pohľadávku žalobcu voči jej osobe vo výške 30.000,-€ neeviduje,

žalobcovi nie je nič dlžná.

7. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

8. Podľa §42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok voči dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

9. Podľa §42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch

rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou
prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať.

10. Podľa §42a ods. 3 písm. a/ OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo
ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb jemu blízkych; to však neplatí, ak druhá strana
preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

11. Podľa §42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

12. Podľa §42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

13. Účelom odporovateľnosti právneho úkonu je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorým
zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa, podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu
voči určitej osobe, znamenajúca, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu
odporovanéhoprávnehoúkonutak,akobyktomutoúkonuvôbecnedošlo.Odporovaťmožnolenúkonom

dlžníka, len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, čomu zodpovedá najmenej taká pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať pred súdom v základnom konaní. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá
také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň
sčasti, t.j. ten kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, teda zmenšenie

do takej miery, že sa ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Zákon stanovuje
podmienky pre všetky dôvody, za ktorých je možné právnemu úkonu odporovať, a to pohľadávka veriteľa
je vymáhateľná, právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch, právny úkon bol
uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa, právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky,pričom všetky uvedené dôvody musia byť splnené v čase uskutočnenia právneho úkonu, ktorého
odporovateľnosti sa žalobca domáha. Pre určenie toho, voči akým úkonom je možné odporovať bude
rozhodujúce to, či týmto úkonom dochádza k zmenám /prevodu/ majetkových hodnôt na tretiu osobu,

môže to byť akýkoľvek úkon, rozhodujúce je iba to, či dochádza k uvedeným zmenám a táto zmena je
dôsledkom ukrátenia veriteľa /žalobcu/.

14. Znenie ust. §42a ods. 1 OZ predpokladá, že ten, kto hodlá podať žalobu, má voči dlžníkovi, ktorý
urobil úkon, účinnosť ktorého je žalobou napadnutá, vymáhateľnú pohľadávku, čím je podľa aplikačnej

praxe treba rozumieť nielen pohľadávku, na vymoženie ktorej má žalobca voči dlžníkovi exekučný
titul, ale za vymáhateľnú pohľadávku je treba považovať pohľadávku, ktorá bola vymáhateľná v dobe,
keď dlžník úkon uskutočnil alebo sa vymáhateľnou stala v čase rozhodnutia súdu. Zákonnému pojmu
vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v
základnom konaní (3Cdo 102/1999 NS SR). Nakoľko v prípade súdneho rozhodnutia nemožno vyhovieť
žalobe veriteľa voči dlžníkovi, ak pohľadávka nie je splatná, za vymáhateľnú pohľadávku v prípade

žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu voči veriteľovi, možno považovať len splatnú pohľadávku.
V danom prípade pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi T. L. je predmetom súdneho sporu vedeného na
Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 10C 313/2016, vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté, teda v
čase podania žalobného návrhu (11.1.2017) nebola splnená podmienka vymáhateľnosti pohľadávky
veriteľa, nakoľko pohľadávka nebola splatná, pričom dlh ako taký nebol doposiaľ preukázaný, bude

predmetom uvedeného súdneho konania, či žalobca bude v uplatňovaní svojej pohľadávky úspešný, či
medzi ním a T. L. došlo k existencii záväzkovo-právneho vzťahu z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.2013,
či došlo zo strany žalobcu k zaplateniu kúpnej ceny vo výške 30.000,-€ za nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom kúpy. Podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo 253/2012: „Pod vymáhateľnou pohľadávkou
v zmysle §42a ods. 1 OZ treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným

rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Účelom odporovacej žaloby
je ochrana veriteľa, spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že
dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej
žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu,
vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne

neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v
prospech ktorej bol právny úkon urobený.“ Vymáhateľnou pohľadávkou veriteľa je teda pohľadávka,
ktorá bola veriteľovi priznaná, čo v danom konaní splnené nebolo vzhľadom na prebiehajúci súdny
spor na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 10C 313/2016. Na základe uvedeného súd dospel k
záveru, že v čase podania žalobného návrhu nebola splnená podmienka vymáhateľnosti pohľadávky

veriteľa,nakoľkojehopohľadávkanebolasplatná,pričomdlhžalobcuvočiT.L.akotakýnebolrelevantne
preukázaný, v čase podania žaloby splatnosť pohľadávky absentovala.

15. Druhou podmienkou je podanie žaloby v prekluzívnej lehote troch rokov, začínajúcej plynúť odo
dňa uskutočnenia právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha, teda okamihom,

ktorým bol dlžník týmto úkonom viazaný. Nakoľko kúpnou zmluvou zo dňa 19.10.2016 došlo k prevodu
nehnuteľnosti, pri ktorom tiež dochádza k nadobudnutiu vlastníctva až právoplatným rozhodnutím o
vklade v katastri nehnuteľností, v súlade s aplikačnou praxou, súd ustálil, že lehotu troch rokov treba
počítať týmto vkladom, uskutočneným dňa 21.10.2016. Prekluzívnu trojročnú lehotu na podanie žaloby
žalobca dodržal.

16. Právny úkon je odporovateľný, ak bol uskutočnený v úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, pričom
nie je rozhodujúce, či tento úmysel bol adresný vo vzťahu k žalobcovi, v prípade ak má dlžník
viac veriteľov, stačí ak je všeobecne daný úmysel ukrátiť ktoréhokoľvek veriteľa. V úmysle ide o
subjektívnu stránku na strane dlžníka, z toho dôvodu je osobitne významná otázka dôkazného bremena

spočívajúceho v povinnosti preukázať zavinenie vo forme úmyslu, toto dôkazné bremeno zaťažuje
žalobcu. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa, v prípade, ak došlo k úkonu medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami, úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa zákon predpokladá, je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Súd mal preukázané,

že medzi osobou žalovaného a predávajúcou T. L. nie je žiaden príbuzenský vzťah, žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal úmysel T. L. ukrátiť žalobcu uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa
9.6.2015 ani kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2016 ani skutočnosť, že by takýto úmysel bol známy
žalovanému.17. Poslednou základnou podmienkou odporovateľnosti a predpokladom pre možnosť uplatnenia tohto
práva súdnou cestou je to, že došlo skutočne k ukráteniu veriteľa, teda došlo k takému zmenšeniu

majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti. Dôkazné
bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že došlo k ukráteniu zaťažuje v súdnom konaní žalobcu.
Právne úkony, ktorými dlžník previedol svoju vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu na iného skracujú
uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich
vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej

pohľadávky z majetku dlžníka, hoci - nebyť týchto úkonov - by sa z majetku dlžníka aspoň čiastočne
uspokojil. Ku skráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce
zmenšil majetok dlžníka, ale ak dlžník vlastní napriek odporovateľnému právnemu úkonu aký majetok,
ktorý sám o sebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. V danom prípade mal súd jednoznačne
preukázané svedeckou výpoveďou a listinnými dôkazmi - listami vlastníctva, že právny úkon kúpnej
zmluvy zo dňa 19.10.2016 nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko v čase podpísania

kúpnej zmluvy predávajúca bola výlučnou vlastníčkou dvoch nehnuteľností - rodinných domov, ktorých
hodnotapodstatnepresahujesumu30.000,-€.Dlžníčkinprávnyúkonpredajanehnuteľnostížalovanému
bol uskutočnený v čase, keď predávajúca disponovala takým majetkom, z ktorého mohlo dôjsť k
uspokojeniu pohľadávky žalobcu, uskutočnený právny úkon predaja nemal za následok také zmenšenie
majetkupredávajúcej,ktorébyneumožnilouspokojeniepohľadávkyžalobcuakoveriteľacelkomaleboaj

sčasti, žalobca jednoznačne mohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky zo zostávajúceho majetku
vo vlastníctve dlžníčky.

18. Z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok pre všetky dôvody, za ktorých je možné
právnemu úkonu odporovať a splnenie ktorých sa vyžaduje v čase uskutočnenia právneho úkonu,

odporovateľnosti ktorého sa žalobca domáhal, súd nárok žalobcu vyhodnotil ako neoprávnený a žalobu
zamietol. Žalobca nemal voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, neosvedčil dostatočným spôsobom
existenciu úmyslu jeho dlžníka daným právnym úkonom predaja nehnuteľností ukrátiť ho v možnosti
vymôcť svoju tvrdenú pohľadávku a tiež neosvedčil neexistenciu možnosti domôcť sa vymoženia svojej
pohľadávky voči predávajúcej iným spôsobom než z nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy

zo dňa 19.10.2016, uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a T. L. ako predávajúcou.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o
exekučný výkon súdneho rozhodnutia.