Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1T/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218010122
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8218010122.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov pred samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v trestnej veci proti

obžalovanému V.. B. I. pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 21. novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd obžalovaného:

V.. B. I. R. E. N. É. K. T. , narodeného XX. X. XXXX v M., trvale bytom M., B. XXXX/XX,

spod obžaloby Okresného prokurátora v Bardejove pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

ako svedok v konaní pred Okresným súdom Bardejov v trestnej veci vedenej pod sp. zn. XT/XXX/XXXX
proti obžalovanému R.. M. V. pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného
zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 2. 2014 po zložení prísahy uviedol, že obžalovanému
R.. M. V. v septembri 2012 daroval parohy z jeleňa karpatského II. alebo III. vekovej triedy, ktoré boli v
takzvanom kejpe - hlava, koža a parožie, ktoré pochádzali z poľovníckeho revíru E., ktorý má v prenájme

Poľovnícky klub T. O. K., ktorého je predsedom a na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 4. 2015
po zložení prísahy uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania, ako
aj z hlavného pojednávania na Okresnom súde Bardejov s tým, že dňa 17. 9. 2012 a 27. 9. 2012 boli
ulovené dva kusy jeleňov, ktoré ulovili hostia poľovníckeho revíru a jedného z týchto jeleňov daroval
obžalovanému R.. M. V., z čoho malo vyplývať, že obžalovaný sa stíhaného skutku nemohol dopustiť, čo
sa nezakladalo na pravde, pretože trofej, ktorú obžalovaný R.. M. V. predložil dňa XX. X. XXXX členom
hodnotiteľskej komisie Okresnej poľovníckej komory v Bardejove, nebola totožná s jeleňom uloveným v
poľovníckom revíri E. v užívaní Poľovníckeho klubu T. O. K.,

č í m m a l s p á c h a ť

prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona,

v celom rozsahu
o s l o b o d z u j e ,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :TrestnéstíhanieobžalovanéhoV..B.I.sapredOkresnýmsúdomBardejovvedienazákladevovýrokovej
časti rozsudku citovanej obžaloby, podanej dňa XX.X.XXXX prokurátorom Okresnej prokuratúry
Bardejov.

Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/X/XXXX uznal obžalovaného V.. B. I.
za vinného z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že ako svedok v konaní pred Okresným súdom Bardejov v trestnej veci vedenej pod sp. zn. XT/
XXX/XXXX proti obžalovanému R.. M. V. pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm.

c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, po zložení prísahy uviedol,
že obžalovanému R.. M. V. v septembri 2012 daroval parohy z jeleňa karpatského II. alebo III. vekovej
triedy, ktoré boli v takzvanom kejpe - hlava, koža a parožie, ktoré pochádzali z poľovníckeho revíru E.,
ktorý má v prenájme B. N. T. O. K., ktorého je predsedom a na hlavnom pojednávaní konanom dňa
XX.XX.XXXX, po zložení prísahy uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojej výpovedi z prípravného
konania, ako aj z hlavného pojednávania na Okresnom súde Bardejov s tým, že dňa XX.XX.XXXX a

XX.XX.XXXX boli ulovené dva kusy jeleňov, ktoré ulovili hostia poľovníckeho revíru a jedného z týchto
jeleňov daroval obžalovanému R.. M. V., z čoho malo vyplývať, že obžalovaný sa stíhaného skutku
nemohol dopustiť, čo sa nezakladalo na pravde, pretože trofej, ktorú obžalovaný R.. M. V. predložil dňa
XX.XX.XXXX členom hodnotiteľskej komisie Okresnej poľovníckej komory v Bardejove, nebola totožná
s jeleňom uloveným v poľovníckom revíri E. v užívaní B. N. T. O. K..

Zauvedenýskutokmupodľa§346ods.2Tr.zákona,zapoužitia§56ods.1,2Tr.zákona,uložilpeňažný
trest vo výmere 20.000,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu ustanovil pre prípad marenia výkonu uloženého trestu náhradný trest

odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.02.2019, ako
aj prokurátor podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.09.2018, ktoré odôvodnil podaním

doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.12.2018.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX podľa § 321 ods. 1 písm.
b), c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení okrem iného uviedol, že účelným

sa javí byť vypočutie svedka R.. N. Z., ktorý ulovil jeleňa karpatského, ktorý mal byť darovaný R.. V. a
tiež je potrebné pripojiť spis Okresného súdu Bardejov sp. zn. XT/XXX/XXXX a to v rozsahu jednotlivých
svedeckých výpovedí svedka V.. I.. Ďalej uviedol, že zákonný znak trestného činu krivej výpovede a
krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona spočívajúci v tom, že páchateľ „uvedie nepravdu“,
je naplnený vtedy, pokiaľ vo svojej výpovedi v postavení svedka tvrdí niečo, čo odporuje skutočnosti.

Predpokladom záveru, že tento zákonný znak bol naplnený konaním páchateľa je zistenie súdu, aký
je skutočný stav toho, o čom páchateľ vypovedal v postavení svedka v inej veci. Záver o naplnení
uvažovaného zákonného znaku potom je výsledkom porovnania tohto zistenia s obsahom tvrdenia
páchateľa v postavení svedka. Podľa povahy veci a okolností konkrétneho prípadu možno pripustiť
i to, že skutočný stav toho, o čom páchateľ v postavení svedka vypovedal, nemožno zistiť, potom

však, je nevyhnutným predpokladom záveru o naplnení zákonného znaku „uvedie nepravdu“ zistenie
súdu, ktorý rozhoduje o vine trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy, že je jednoznačne a bez
pochybností vylúčené, aby stav toho, o čom páchateľ v postavení svedka vypovedal, bol vo skutočnosti
taký, ako vo výpovedi tvrdil. Posúdenie svedeckých výpovedí orgánmi činnými v trestnom konaní ako
nevierohodné nemusí znamenať, že sa zároveň jedná o výpoveď nepravdivú, pretože nevierohodnosť

vyjadruje len pochybnosti o pravdivosti takejto výpovede, zatiaľ čo nepravdivosť znamená istotu, že
tvrdenie obsiahnutí vo výpovedi je v rozpore so skutočnosťou. Primárne teda rozhodujúce nie je to, že
v obviňujúcom akte bolo niečo označené za trestný čin, ale to, že obviňujúci akt obsahuje nepravdivé
skutkové tvrdenia v rozsahu zodpovedajúcom znakom z trestného činu, ktorý mala spáchať iná osoba.
V nadväznosti na uvedené, s poukazom na odvolacie námietky obžalovaného, ktorý uviedol, že nikdy

netvrdil, že R.. V. daroval presne tú istú trofej z jeleňa, ktorú mal on predkladať hodnotiteľskej komisii v
Bardejove, nikdy netvrdil, že by išlo o trofej, ktorý by dosahovala bodové ohodnotenie CIC, resp. že by
šlo o medailovú trofej, že nebol očitým svedkom tejto udalosti, ani táto trofej mu nikdy nebola predložená
a ukázaná, bude potrebné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal aj skutočnosťou, či obžalovaný V.. I. prisvojich výsluchoch v procesnom postavení svedka v trestnej veci R.. V. výslovne uviedol nepravdu o
okolnosti a to takú, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie a teda či naplnil všetky pojmové znaky
žalovaného prečinu.

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného V.. B. I. v
zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkov a oboznámil sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania,

ako aj na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní
súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný V.. B. I.E. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
Uviedol, že v danej veci bol vypočutý trikrát. Prvýkrát X. X. XXXX, kde mu boli položené otázky, na ktoré

pravdivo odpovedal. Bola mu položená otázka, či bol predsedom poľovníckeho klubu, odpovedal áno.
Či majú v prenájme poľovnícky revír, odpovedal áno. Bola mu položená otázka, či sa ulovili v septembri
2012 jelene v ich revíri, odpovedal áno. Ako dôkaz súdu predložil nájomnú zmluvu, ktorú predložil do
spisu. Predložil výpis z registra poľovných organizácií, na základe ktorej jednoznačne preukazuje, že
je predsedom daného poľovníckeho klubu. Predložil stanovy poľovníckeho klubu. To boli zodpovedané

dve otázky a zároveň dôkazmi podložené. Tretia otázka bola, či boli ulovené jelene. Jelene boli ulovené,
o čom svedčí zápisnica z okresnej hodnotiteľskej komisie, ktorá je súčasťou trestného spisu a kde je
jednoznačne napísané, kto ulovil jelene, aké jelene v mesiaci september. To sa týkalo výpovede z X. X.
XXXX v prípravnom konaní. V druhej zápisnici o hlavnom pojednávaní konanom XX. X. XXXX odpovedal
na otázky s tým, že je predsedom poľovníckeho klubu, má prenajatý revír E.. Ulovili sa jelene. Ročne sa

loví podľa plánu chovu a lovu 10 kusov jelene, 15 kusov holej zveri. Konajúca sudkyňa sa pýtala, či je
s prítomným obžalovaným v priateľskom vzťahu, pričom uviedol, že dvadsať rokov. K poľovačke, ktorá
sa mala konať v mesiaci september uviedol, že obžalovaný sa niektorej z poľovačiek zúčastnil. Či bol aj
na viacerých, k tomu sa vyjadriť nevedel, k tomu by sa vedel vyjadriť poľovný hospodár. Ďalšia otázka
bola, či v septembri 2012 daroval parohy z jeleňa, pričom na túto otázku, odpovedal áno daroval. Ďalej

uviedol, že bol to jeleň v kejpe, hlava koža, parožie, jednalo sa o karpatského jeleňa II. a III. vekovej
triedy. Na otázku na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov
sp. zn. XT/XXX/XXXX, či bola darovaná aj spodná čeľusť, zodpovedal, že nevie, avšak na tomto
hlavnom pojednávaní vie, že súčasťou daru bola aj spodná čeľusť. Ďalej uviedol, že s uvedenou trofejou
ešte prišiel do kontaktu, bola na chovateľskej prehliadke vypreparovaná, bola predložená chovateľskej

prehliadke v okrese K.. Ulovené jelene v zmysle zákona boli predložené hospodárovi na individuálnu
obhliadku. Nevidí dôvod v čom mal klamať. Žiadal, aby bola zabezpečená trofej, ktorá bola predložená
chovateľskej komisii v Bardejove. V. daroval jeleňa v „kejpe“ a ktorého on predložil chovateľskej komisii,
nevedel. Dodnes prokuratúra nepredložila, ktorého predložil, či to bol modrý jeleň, zelený jeleň, aký.
Ani jeden dôkaz, ani jedna fotka nebola v danej veci vykonaná a jemu predložená. So svedkom V. sa

pozná dvadsať rokov. V súčasnosti sa s ním nestretáva. Po konaní, v ktorom bol odsúdený R.. V. sa
s ním stretol možno päťkrát. Ich vzťah nie je kamarátsky. Sú dlhodobí priatelia, ale v poslednej dobe
sa nestretávajú. Trofej daroval V. v roku 2012, teda od roku 2012 sa s ním stretol asi päťkrát. V roku
2012 mohli mať iný vzťah ako majú v roku 2018. Dôvod, prečo daroval trofej svedkovi V. nespresnil,
len uviedol, že to bolo preto, že to chcel darovať a on ako predseda poľovného klubu môže s vecami,

ktoré sú súčasťou ich poľovníckeho klubu nakladať ako chce. A trofej v danej veci považuje za vec a
tú vec mu mohol darovať, a aj mu ju daroval. Nedaroval mu ju pri príležitosti sviatku, ale svedok V. bol
u nich na poľovačke. Mali dobrú náladu, poľovník strelil jeleňa, ktorého nezobral a povedal, že ostáva
v poľovnom klube. Nikto tú trofej nechcel. Preto povedal V.Č., že mu ju daruje. Obžalovaný uviedol, že
zvykne trofeje darovať aj iným kamarátom. Daroval tak už napríklad B. Z., F. J. a ďalším hosťom. Trofej

darovanú svedkovi V. videl na chovateľskej prehliadke. Uvedeného jeleňa ulovil pán Z.. Obžalovaný
ďalej uviedol, že nevie ako dopadlo trestné konanie, v ktorom bol obžalovaným svedok V. pre trestný čin
pytliactva. Následne spomenul, že o výsledku uvedeného trestného konania sa dozvedel až po tom, čo
jemu bolo vznesené obvinenie a študoval si spis. Svedok V. mu o tom nepovedal. Nevedel ako skončila
trestná vec svedka V., až po tom, čo mu prišlo uznesenie o vznesení obvinenia. Obžalovaný následne

uviedol, že nemá vedomosť o tom, akú trofej predkladal R.. V. hodnotiteľskej komisii XX.X.XXXX.

Svedok R.. M. V.S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sú kamarátmi, raz za čas sa
stretnú. Obžalovaný vedel o tom, že bol odsúdený. Sám mu to spomenul. Nevie, prečo je obžalovanýsúdený, keďže mu daroval trofej. Išlo o trofej jeleňa v koži. Daroval mu ju v roku 2012. Vie, že zbiera
trofeje, preto mu ju daroval. Tú trofej svedok vymenil so svojím známym zo Španielska, ktorý mu za
to dal kozorožca. Je pravdou, že bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove uznaný vinným zo skutku

uvedeného v tomto rozsudku za to, že bez povolenia ulovil jeleňa, ktorého dňa XX. M. XXXX predložil
hodnotiteľskej komisii. Na hlavnom pojednávaní v tejto jeho trestnej veci sp. zn. XT/XXX/XXXX dňa
X. XX. XXXX uviedol, že trofej, ktorú mu daroval V.. I. bola trofej z jeleňa, ktorú ulovil dňa XX. X.
XXXX. Trofej, ktorú predložil hodnotiteľskej komisii, by nevedel stotožniť. Trofej, ktorú vymenil so svojím
známym zo Španielska, je trofejou, ktorú mal od V.. I.. Nejde o trofej, ktorú predložil na hodnotiteľskej

komisii. Trofej, ktorú mu daroval obžalovaný, bola vystavená na chovateľskej prehliadke v K.. Aj keď mu
ju obžalovaný daroval, povedal, že to musí ešte dať na chovateľskú prehliadku a potom si s ňou môže
robiť, čo chce. Trofej, ktorú mu daroval obžalovaný bola ulovená v poľovníckom revíri E..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2019 svedok R.. V. na otázku prokurátora ako vyzerala
trofej, ktorú predkladal hodnotiteľskej komisii a odkiaľ pochádzala trofej, ktorú predložili hodnotiteľskej

komisii, uviedol, že išlo o jeleniu trofej. Trofej bola zo Slovenska. Mal ich veľa a nevie konkrétne odkiaľ
bola tá, čo dal na komisiu. Mal veľa trofejí. Obžalovaný mu daroval trofej, ktorú následne daroval
známemu do Španielska. Na komisii dal nejakú trofej, asi tú, čo mal od nejakých iných známych alebo
čo ju ulovil niekedy dávno. Trofej, ktorú mu mal darovať V.. I., následne dal známemu. Išlo o jeleňa.
Nevedel uviesť, kto ulovil jeleňa. Trofej mu daroval V.. I. v septembri roku 2012 a on ju následne daroval

do Španielska zberateľovi, ktorý mu dal za to kozorožca.

SvedokB.Z.nahlavnompojednávanívypovedal,žesobžalovanýmjeveľmidobrýkamarát.Obžalovaný
mu daroval poľovnícku trofej, a to kríž z diviaka, trofej zo srnca, lebo zbiera trofeje zo srnca. On zase
obžalovanému daroval trofej kamzíka.

Svedok R.. F. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poľovnícke zvyky pretrvávajú dlhé roky. Stále
sa dodržiavajú tak, ako to má byť. Zver, keď sa zastrelí, ide na prehliadku, ktorá sa robí každý rok v
januári alebo februári na okresoch a na tej chovateľskej prehliadke komisia hodnotí, či tá zver je správne
strelená, či to bola zver, ktorá ešte mohla normálne žiť v tom revíri alebo už patrila do ulovenia, lebo

bola napríklad stará alebo chorá a podobne. Keď sa trofej vráti strelcovi, s tou trofejou môže narábať
ako chce. Je to jeho vec čo s ňou urobí, či si ju nechá doma alebo daruje, alebo niečo podobného.
Obžalovaný mu daroval srnca, on mu daroval jeleňa. Je bežnou praxou, že si poľovníci darujú trofeje.
Svedka V. nepozná.

Po zrušení veci krajským súdom okresný súd postupujúc v intenciách jeho rozhodnutia opätovne prečítal
so súhlasom prokurátora a obžalovaného výpoveď W.. M. Q. zo dňa XX.X.XXXX. Svedok vo výpovedi
uviedol, že bol v roku 2012 na poľovačke pri K. s priateľom Š. B., kde bol pozvaný ako hosť. Doprovod
určoval, ktorý jeleň sa môže strieľať na základe vypísanej povolenky. K uloveniu jeleňa došlo v skorých
ranných hodinách za svetla. Po ulovení bola jeleňovi nasadená plomba a spracoval ho doprovod. Podľa

jeho vedomostí trofej bola predložená na chovateľskú prehliadku, pričom Slovenská poľovnícka komora
uverejňuje všetky ulovené jelene na Slovensku, ktoré sú verejne dostupné a tým pádom k jeho menu
musí byť pridelený konkrétny jeleň.

Následnesúdposúhlaseobžalovanéhoaprokurátorapostupovalpodľa§263ods.1Trestnéhoporiadku

a prečítal výpoveď R.. N. Z. zo dňa XX.X.XXXX. V uvedenej výpovedi svedok spomenul, že bol pred
piatimi rokmi pozvaný na poľovačku do poľovného revíru v okrese K., na ktorú ho pozval obžalovaný.
Išiel tam sám, bolo to v čase ruje, kedy ešte bolo teplo. Strelil jeleňa, po ktorého sa mal vrátiť poľovný
hospodár a zabezpečiť jeho spracovanie. Na poľovačku mal vystavenú povolenku, na ktorej bola
napísaná II., III. alebo IV. veková trieda. Z odstrelenej jelene nič nezobral, lebo to bola len slabá trofej.

Keďže nevzal trofej, tak to nevidel ani v rámci vizuálnej prehliadky a ani to nemohol predložiť v rámci
chovateľskej prehliadky, lebo to muselo ostať v K.. Pred odstrelom jeleňa, poľovný hospodár súhlasil s
odstrelom. Jeleň bol tzv. výradový, bola to slabá trofej. Parožie z tohto jeleňa preňho nemalo hodnotu.

Vo vzťahu k výpovedi tohto svedka treba uviesť, že prokurátor, ako aj obžalovaný žiadali jeho výpoveď

čítať a s čítaním jeho výpovede súhlasili s tým, že vzhľadom na oboznámené závery lekárskych správ
a vyjadrenie ošetrujúcej lekárky súd pristúpil k čítaniu jeho výpovede z prípravného konania.Následne sa súd postupujúc v súlade s názorom odvolacieho súdu oboznámil so spisom sp. zn. XT/XXX/
XXXX. Zo zápisnice zo spisu sp. zn. 2T/195/2013 zo dňa 28. 1. 2014 plynie, že v uvedenom trestnom
konaníodsúdenýR..V.T.uviedol,žetrofej,ktorúpredložildňaXX.X.XXXXčlenomhodnotiteľskejkomisie

Okresnej poľovníckej komory v Bardejove mu daroval V.. I.. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní v
trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejove pod sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX
vyplýva, že odsúdený R.. V.Š. vypovedal, že trofej, ktorú mu daroval V.. I. bola trofejou z jeleňa, ktorú
ulovil dňa XX.X.XXXX.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejove pod sp.
zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX V.. B. I. v procesnom postavení svedka po zákonnom poučení a
zložení prísahy svedka vypovedal, že sa s obžalovaným R.. V. pozná asi dvadsať rokov, sú v priateľskom
vzťahuapokiaľsamávyjadriťkpoľovačke,ktorásakonalavseptembri2012,takobžalovanýsaniektorej
z poľovačiek zúčastnil. Nevedel si spomenúť, či v septembri ulovil nejakého jeleňa, resp. ulovil, ale
nevie, koľko kusov. V septembri roku 2012 daroval R.. V. parohy z jeleňa, ktorý bol v tzv. „kejpe“, t.j.

hlava, koža parožie, išlo o karpatského jeleňa II. alebo III. vekovej triedy. S uvedenou trofejou prišiel do
kontaktu, predkladal ju na prehliadku Poľovnícky klub T. O.. Ulovené jelene boli predložené hospodárovi
na individuálnu prehliadku.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejove pod sp.

zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX V.. B. I. v procesnom postavení svedka po zákonnom poučení
a zložení prísahy svedka vypovedal, že v plnom rozsahu zotrváva na svojej výpovedi z prípravného
konania, ako aj hlavného pojednávania na súde. V poľovnej sezóne 2012/2013 v mesiaci september
XX.X.XXXX F. XX.X.XXXX boli ulovené dva kusy jeleňov, ktoré ulovili hostia poľovného revíru, pričom
jedného z jeleňov daroval obžalovanému R.. V.. Je predsedom Poľovníckeho klubu T. O. a vlastní

pozemky, ktoré obkolesujú celý poľovný revír a keď niečo zastrelia, tak potom majú ako keby technickú
miestnosť na družstve, kde sa dávajú do poriadku všetky ulovené zvieratá, ktoré sa buď rozoberú, alebo
si ľudia kupujú mäso, alebo ich dávajú do výkupu, takže sa dostávajú do kontaktu s každou ulovenou
zverou, respektíve jeho zamestnanci. Jednu z týchto trofejí daroval obžalovanému R.. V. s tým, že
ulovená trofej bola vystavená na poľovníckej prehliadke v K.. Či vystavená trofej dosiahla medailové

hodnotenie, alebo nie, nevedel uviesť. Nevedel uviesť, ktorú z ulovených trofejí, či trofej ulovenú dňa
XX.X. alebo XX.X.XXXX daroval obžalovanému V.. Ďalej na otázku prokurátora v uvedenom konaní, či
vie zabezpečiť kontakt na osoby, ktoré mali v uvedené dni jelene uloviť, spomenul, že tieto informácie
by nerád poskytol, pretože sú to interné informácie a dotknuté osoby by neboli radi, keby sa takéto
informácie poskytovali.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXTo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bol obžalovaný R.. M. V., nar.
XX.X.XXXX O. Z., uznaný za vinného z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, pre skutok, ktorý spáchal tak, že ako člen Slovenského poľovníckeho zväzu a držiteľ poľovného

lístka č. F. v presne nezistený deň mesiaca september 2012 na presne nezistenom mieste neoprávnene,
bez povolenia na lov ulovil jeleňa lesného (cervus elaphus) v hodnote minimálne 398 eur, z ktorého
trofej - lebku s parožím predložil dňa XX. M. XXXX členom Okresnej hodnotiteľskej komisie Obvodnej
poľovníckej komory Bardejov - Š. J. a R.. M. K. na predbežné ohodnotenie.

Povýzvesúduvzmysleustanovenia§272ods.2Trestnéhoporiadkuprocesnéstranyvýslovnevyhlásili,
že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní
správomnanavrhovaniedoplneniadokazovaniaavprípadepredtýmuplatnenýchnávrhovnadoplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná

strana netrvá a teda, že ich berie späť. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. januára 2014, sp.
zn. 2 Tdo 1/2014)

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Potaktovykonanomdokazovanípodľanázorusúdudostatočnéhoprenáležitézistenieskutkovéhostavu
a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie dospel súd k záveru , že nebolo jednoznačne a
nespochybniteľne dokázané, že je prítomná subjektívna a objektívna stránka trestného činu, z tohto
dôvodu nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.

Podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní
alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom
medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má
podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na
jeden rok až päť rokov.

Podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona kto v trestnom konaní pred súdom alebo na účely trestného konania v
cudzine po zložení prísahy uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie,
alebo takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Objektom trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy je záujem na správnom zistení skutkového

stavu veci ako základu zákonných rozhodnutí súdov, prokurátorov, vyšetrovateľov alebo policajných
orgánov, pokiaľ vykonávajú prípravné konanie podľa Trestného poriadku. Objektívnou stránkou tohto
trestného činu je uvedenie nepravdy o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo
zamlčanie takejto okolnosti, osobou v procesnom postavení svedka v konaní pred súdom, prokurátorom
alebo vyšetrovateľom alebo policajným orgánom v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v

cudzine alebo pred vyšetrovacou komisiou zákonodarného orgánu. Konanie páchateľa, ktoré spočíva v
krivej výpovedi pred orgánmi uvedenými v tomto ustanovení, sa môže uskutočniť tak aktívnou formou
(úmyselné uvedenie nepravdy), ako aj pasívnou formou (úmyselné zamlčanie okolnosti, ktorá má pre
rozhodnutie podstatný význam). Krivá výpoveď sa musí týkať okolnosti, ktorá má podstatný význam pre
rozhodnutie. Nemusí pritom ísť o okolnosť, ktorá bola pre rozhodnutie jedine a výlučne rozhodujúca.

Pôjde najmä o okolnosť, ktorú orgán uvedený v tomto ustanovení musí vziať do úvahy pri riešení otázky,
o ktorej má rozhodnúť. Zo samotnej povahy trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy vyplýva,
že spáchanie tohto trestného činu je vždy späté s iným skorším konaním, v ktorom osoba obvinená z
krivej výpovede vystupovala v procesnom postavení svedka. Pre zistenie naplnenia znakov skutkovej
podstaty uvedeného trestného činu obvineným je preto nevyhnutné preskúmanie aj skoršieho trestného

konania, avšak len z tohto hľadiska, či v ňom obvinený ako svedok pred súdom a vyšetrovateľom uviedol
nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie v tomto konaní. Takéto zistenie je
možné len preskúmaním spisového materiálu zo skoršieho konania.

Zo záverov rozhodnutia krajského súdu plynie, že „zákonný znak trestného činu krivej výpovede a krivej

prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona spočívajúci v tom, že páchateľ „uvedie nepravdu“, je
naplnený vtedy, pokiaľ vo svojej výpovedi v postavení svedka tvrdí niečo, čo odporuje skutočnosti.
Predpokladom záveru, že tento zákonný znak bol naplnený konaním páchateľa je zistenie súdu, aký
je skutočný stav toho, o čom páchateľ vypovedal v postavení svedka v iné veci. Záver o naplnení
uvažovaného zákonného znaku potom je výsledkom porovnania tohto zistenia s obsahom tvrdenia

páchateľa v postavení svedka. Podľa povahy veci a okolností konkrétneho prípadu možno pripustiť
i to, že skutočný stav toho, o čom páchateľ v postavení svedka vypovedal, nemožno zistiť, potom
však, je nevyhnutným predpokladom záveru o naplnení zákonného znaku „uvedie nepravdu“ zistenie
súdu, ktorý rozhoduje o vine trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy, že je jednoznačne a bez
pochybností vylúčené, aby stav toho, o čom páchateľ v postavení svedka vypovedal, bol vo skutočnosti

taký, ako vo výpovedi tvrdil. Posúdenie svedeckých výpovedí orgánmi činnými v trestnom konaní ako
nevierohodné nemusí znamenať, že sa zároveň jedná o výpoveď nepravdivú, pretože nevierohodnosť
vyjadruje len pochybnosti o pravdivosti takejto výpovede, zatiaľ čo nepravdivosť znamená istotu, že
tvrdenie obsiahnutí vo výpovedi je v rozpore so skutočnosťou. Posúdenie svedeckých výpovedí orgánmi
činnými v trestnom konaní ako nevierohodné nemusí znamenať, že sa zároveň jedná o výpoveď

nepravdivú, pretože nevierohodnosť vyjadruje len pochybnosti o pravdivosti takejto výpovede, zatiaľ čo
nepravdivosťznamenáistotu,žetvrdenieobsiahnutívovýpovedijevrozporesoskutočnosťou.Primárne
tedarozhodujúceniejeto,ževobviňujúcomakteboloniečooznačenézatrestnýčin,aleto,žeobviňujúciakt obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia v rozsahu zodpovedajúcom znakom z trestného činu, ktorý
mala spáchať iná osoba.“

Postupujúc v intenciách rozhodnutia krajského súdu sa súd prvého stupňa zaoberal aj skutočnosťou, či
obžalovaný V.. I. pri svojich výsluchoch v procesnom postavení svedka v trestnej veci R.. V. výslovne
uviedol nepravdu o okolnosti a to takú, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie a teda či naplnil
všetky pojmové znaky žalovaného prečinu.

Obžalovaný v konaní uviedol, že nikdy netvrdil, že R.. V. daroval presne tú istú trofej z jeleňa, ktorú mal
on predkladať hodnotiteľskej komisii v Bardejove, nikdy netvrdil, že by išlo o trofej, ktorý by dosahovala
bodové ohodnotenie CIC, resp. že by šlo o medailovú trofej, že nebol očitým svedkom tejto udalosti, ani
táto trofej mu nikdy nebola predložená a ukázaná.

Z vykonaného dokazovania plynie, že R.. M. V. boli v mesiaci september 2012 darované parohy z

jeleňa karpatského II. alebo III. vekovej triedy, ktoré boli v takzvanom kejpe - hlava, koža a parožie,
pochádzajúce z poľovníckeho revíru E., ktorý má v prenájme Poľovnícky klub T. O. K. a ktorého je
obžalovaný predsedom. Jednalo sa o jeleňa uloveného poľovným hosťom R.. N. Z., o ktorého trofej
tento nemal záujem. Práve táto trofej bola predmetom daru R.. M. V., čo potvrdil svedok R.. M. V. aj pri
opakovanom výsluchu na hlavnom pojednávaní.

Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu a z toho plynúceho následného postupu pri
výklade ustanovenia § 346 Trestného zákona, súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo
jednoznačne, spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby obžalovaný ako svedok v
trestnom konaní pred súdom po zložení prísahy úmyselne a vedome uvádzal nepravdu o okolnostiach,

ktoré by mali podstatný význam pre rozhodnutia súdu v trestnej veci obžalovaného R.. M. V. vedenej
pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. XG.XXX/XXXX a teda, aby svojím konaním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného
zákona.

Súd na tomto mieste poznamenáva, že vo veci nie je ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych
dôkazov, na základe ktorých by mohol súd skonštatovať, že skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania je trestným činom. Vzhľadom na túto dôkaznú situáciu súd hodnotil dôkazy, aby na ich základe
mohol rozhodnúť o vine alebo nevine obžalovaného. Súd postupujúc v zmysle intencií rozhodnutia
krajského súdu na základe vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité

zistenie skutkového stavu aj s poukazom na dôkaznú iniciatívu strán konania a v rozsahu nevyhnutnom
na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to predpokladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Bardejov.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých súvislostí a skutočností dospel k záveru, že v
predmetnej trestnej veci absentuje zavinenie, bez ktorého niet trestného činu ani trestu. Zavinenie je
podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, rozumie sa ním vnútorný psychický vzťah páchateľa k
skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Predmetná skutková podstava predpokladá zavinenie úmyselné.

I napriek tomu, že nedbanlivosť ako taká hraničí na jednej strane s eventuálnym úmyslom (vedomá
nedbanlivosť sa s eventuálnym úmyslom zhoduje v intelektuálnej zložke) a na druhej strane s
nezavineným konaním, pre spáchanie prečinu krivej výpovede a krivej prísahy v zmysle ustanovenia §
346 ods. 1, 2 Trestného zákona, presnejšie pre naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto
trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, či už vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu,

čo nebolo z konania obžalovaného v rámci dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané. Rovnako tak absentuje objektívna stránka trestného činu a to uvedenie nepravdy o
okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo zamlčanie takejto okolnosti, osobou v
procesnom postavení svedka v konaní pred súdom, keďže v konaní nebolo preukázané, že by tvrdenie
obžalovaného o tom, že daroval R.. V. (obžalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov

pod sp. zn. XT/XXX/XXXX) trofej nebolo pravdivým. Svedok R.. V. opakovane na hlavnom pojednávaní
potvrdil, že trofej jeleňa mu obžalovaný V.. I. v období jesene 2012 daroval.Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2
ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný
dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú

okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako
ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je
nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné
pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený
oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom

takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru,
že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že sú tu pochybnosti o vine obžalovaného, resp.
že dôkazná situácia sa nachádza v stave absolútnej núdze a preto obžalovaného spod obžaloby
prokurátora okresnej prokuratúry oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.