Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417202256
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2018:5417202256.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcov: 1/ Y. U., H.. U., A..

XX.XX.XXXX, W. F. XX, 2/ P. U., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XX, 3/ U. U., A.. XX.XX.XXXX, X. S. F. T. O., W.
Q. T. O., Ľ. Š.Ú. XXXX/XX, X. E. Y. A. T.: T. O., F.. E.. W. XX, proti žalovaným: 1/ P. U., A.. XX.XX.XXXX,
X. S. F. H., P. P. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých,
Sučany, 2/ X. X., Y..X.., X. X. Q. W., S. XX, G.: XXXXXXXX, zastúpená AK JUDr. Marek Hic, s. r. o.,
so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36865036, v spore o určenie neexistencie
záložného práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. a obec F., okres T.

O. ako parc. KN-C č. 49 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m2 a stavba rodinného domu súp.
č. XX na parcele KN-C č. 49, zriadené v prospech žalovanej 2/ na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo 16.10.2006, ktorého vklad bol povolený dňa 25.10.2006
pod č. V 1561/06-2, zapísané pod poradovým číslom 1 v časti C LV č. XXX pre k. ú. a obec F., pokiaľ
sa má týkať aj spoluvlastníckeho podielu žalobcu 3/ k uvedeným nehnuteľnostiam, zapísanom pod B3
LV č. XXX k. ú. a obec F. v 1/8-ine, neexistuje.

II. Vo zvyšnej časti žalobu vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou 2/ zamieta.

III. Voči žalovanej 1/ žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi 3/ priznáva voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V. Žalovanej 2/ priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

VI. Žalovanej 1/ voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou datovanou k 05.06.2017, doručenou tunajšiemu súdu 05.06.2017, sa žalobcovia 1/ až 3/
prostredníctvom svojej vtedajšej splnomocnenej zástupkyne voči žalovaným 1/ a 2/ pôvodne vo veci
samej domáhali:
a) určenia vo vzťahu k žalobcom 1/, 2/ a 3/ neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo 16.10.2006, evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX
pre k. ú. F., obec F., okres T. O., v časti „C“ ťarchy pod č. V 1561/06-2, uzatvorenej medzi žalovanou

2/ na jednej strane a žalobcami 1/ až 3/, na základe ktorej bol povolený vklad záložného práva k
nehnuteľnostiamnachádzajúcimsavobciF.,k.ú.F.,okresT.O.,evidovanýchnaLVč.XXX,rozhodnutím
príslušnej Správy katastra T. O. č. V 1561/06-2, v celom jej rozsahu;b) určenia, že záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
mandátnej zmluvy zo dňa 16.10.2006, evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k. ú. F., obec
F., okres T. O., v časti „C“ ťarchy pod č. V 1561/06-2 v prospech žalovanej 2/ ako záložného veriteľa, k

spoluvlastníckemu podielu žalobcov 1/, 2/ a 3/ na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci F., k. ú.
F., okres T. O., evidovaných na LV č. XXX, v časti „A“ majetková podstata ako parcely registra „C“ KN -
pozemok parc. č. 49 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m2 a stavby - rodinného domu súp. č.
XX nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 49, v podiele zapísanom v časti B pod B1 na meno žalobkyne
1/ v podiele 4/8-iny, pod B4 na meno žalobcu 2/ v podiele 2/8-iny a pod B3 na meno žalobcu 3/ v podiele

1/8-ina (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), nevzniklo a
c) zaviazania žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania žalobcom 1/ až 3/
pozostávajúcich z uhradeného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu vo veci samej odôvodnili tým, že žalobcovia figurujú ako účastníci Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou 2/ dňa 16.10.2006,

ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná pod č. V 1561/06-2 (ďalej len „záložná zmluva“).
Žalovaná 1/ je účastníčkou záložnej zmluvy. Žalovaná 2/ je subjektom poskytujúcim na trhu v rámci
predmetu svojho podnikania bankové a finančné služby v zmysle osobitných predpisov a je rovnako
účastníkom záložnej zmluvy formulárového typu ako veriteľ, prakticky vypracovanej žalovanou 2/ v
zmysle svojich obchodných podmienok, v súvislosti s poskytovaním splátkového úveru Zmluvou o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo 16.10.2006 (ďalej len „ZoSÚ“), pričom záložná zmluva mala
predstavovaťprostriedokzabezpečeniariadnehosplácaniapredmetnéhoúveru.Žalobcoviasúpodieloví
spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu. Žalobca 3/ obdržal ešte v
decembri 2016 výzvu žalovanej 2/ s upozornením, že je v omeškaní so splácaním dlhu v sume
8.094,94 eura, o ktorého existencii dovtedy nemal vedomosť a vyzval ho k úhrade predmetného

dlhu. Úver žalovaná 2/ poskytla na základe ZoSÚ bratovi žalobcov 2/ a 3/ a synovi žalobkyne 1/
P. U.. Nakoľko žalobca 3/ nemal o ZoSÚ vedomosť, nedisponuje ani jej originálom či fotokópiou.
Následne, bolo žalobcom 1/ až 3/ doručené písomné oznámenie žalovanej 2/ z 01.02.2017, že v
dôsledku nesplácania úveru poskytnutého na základe ZoSÚ vyhlásila žalovaná 2/ mimoriadnu splatnosť
úveru a požiadala žalobcov 1/ až 3/ uhradiť do 15 dní dlžnú čiastku 28.331,90 eura. Žalobcovia na

základe týchto písomných výziev nadobudli vedomosť, že figurujú ako účastníci záložnej zmluvy ako
záložcovia 1, 3 a 4. Nakoľko si žalobcovia neboli vedomí, že by takúto zmluvu niekedy podpisovali, resp.
nemali vedomosť o existencii predmetného právneho vzťahu založeného záložnou zmluvou, požiadali
žalovanú 2/ o vydanie kópie zmluvy. Až na základe tejto vlastnej aktivity mali možnosť oboznámiť sa
s obsahom záložnej zmluvy a tak dodatočne nadobudli vedomosť o jej existencii. Žalobca 3/ podal

27.03.2017 na Okresnom riaditeľstve PZ Dolný Kubín trestné oznámenie pre podozrenie, že mohlo
dôjsť ku spáchaniu trestného činu podvodu. Následne boli žalobcovia 1/ až 3/ v zmysle písomného
oznámenia žalovanej 2/ zo 17.03.2017 informovaní o začatí výkonu záložného práva podľa ust. § 151l
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pričom zo strany dražobnej spoločnosti - DUPOS
dražobná spoločnosť s.r.o. 20.04.2017 boli upozornení, že výkon záložného práva má byť realizovaný

predajom založených nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe v zmysle osobitných predpisov. Po tom, ako
mali možnosť oboznámiť sa so záložnou zmluvou a preskúmať podpisy na nej, žalobcovia 1/ až 3/
zhodne uvádzajú, že si nie sú vedomí podpísania takého dokumentu, dokonca žalobca 3/ nadobudol
presvedčenie, že podpis na zmluve sa nezhoduje s jeho vlastnoručným podpisom. Jeho podpis na
zmluve je osvedčený pečiatkou Obecného úradu F., osvedčujúcej pravosť jeho podpisu. Žalobca 3/

navštívil Obecný úrad F., kde sa osobne presvedčil, že v knihe podpisov matričného úradu osvedčujúcej
pravosť jeho podpisu na záložnej zmluve sa nachádza podpis inej osoby, ktorý nie je totožný s jeho
vlastným podpisom, navyše v knihe podpisov sú uvedené nesprávne identifikačné údaje podpisujúcej
osoby - číslo občianskeho preukazu a rodné číslo konajúcej osoby sa nezhodujú s jeho skutočnými
údajmi, a teda vznikla dôvodná pochybnosť o pravosti podpisu žalobcu 3/ na zmluve, nakoľko je zrejmé,

že totožnosť konajúcej osoby nebola matričným úradom riadne overená. S ohľadom na uvedené žalobca
3/ podal trestné oznámenie, ku ktorému sa neskôr ako poškodený pripojil aj žalobca 2/. Žalobcovia 2/
a 3/ v rámci prebiehajúceho trestného konania požiadali o vykonanie písmoznaleckého posudku pre
posúdenie pravosti ich podpisov na záložnej zmluve pre existujúce závažné podozrenia o ich sfalšovaní.
Žalobcovia sa cítia byť obeťou podvodu - pravdepodobne boli uvedení do omylu prostredníctvom svojich

rodinných príslušníkov žalovanej 1/ a P. U., ktorí mali mať majetkový prospech z úveru poskytnutého
žalovanou 2/ ZoSÚ, pričom žalovaná 1/ v minulosti vykonávala činnosť finančného poradcu a pre
žalobcov 1/ až 3/, cca v období roku 2006 sprostredkovala uzatvorenie zmlúv o stavebnom sporení a
zrejme v súvislosti s týmto úkonom disponovala aj ich osobnými údajmi a fotokópiami ich občianskychpreukazov. V súčasnej dobe sú uvedené skutočnosti predmetom trestného stíhania vedeného na
Okresnom riaditeľstve PZ D. Kubín, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-186/2-VYS-DK-2017,
vedenému proti neznámemu páchateľovi, pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov:

zločinu „úverového podvodu“ v zmysle ust. § 222 ods. 4 Trestného zákona (ďalej len „TZ“) a prečinu
„poškodzovania cudzích práv“ podľa ust. § 375 ods. 1 písm. a), ods. 3 TZ. Predmetom vyšetrovania
v trestnom konaní sú skutočnosti majúce priamy súvis s predmetom žaloby a výsledky vyšetrovania
orgánov činných v trestnom konaní môžu mať zásadný význam pre meritórne rozhodnutie o žalobe.
Záložná zmluva nespĺňa základné zákonné požiadavky ustanovené OZ, ako základný hmotnoprávny

predpokladplatnostiprávnehoúkonu.Vovzťahukpodpisomžalobcov2/a3/nazáložnejzmluveexistujú
dôvodné pochybnosti o ich pravosti. Na strane žalobcov 1/ až 3/ absentuje vôľa uzatvoriť záložnú
zmluvu a stali sa obeťami podvodného konania inej osoby. Absencia podstatných zákonných náležitostí
zmluvy (vlastnoručného podpisu účastníkov zmluvy, resp. simulovanie podpisu pravdepodobne inou
osobou a neexistencia vôle účastníkov záložnú zmluvu uzatvoriť, dokonca absencia riadneho úradného
osvedčenia podpisov žalobcov na záložnej zmluve) predstavujú závažnú a neodstrániteľnú vadu

právneho úkonu, ktorú zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou, v zmysle dikcie ust. § 37 ods.
1 a ust. § 40 ods. 3 OZ pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona, nakoľko v nej absentujú
základnéobsahovéiformálnenáležitosti.Písomnáformaprávnehoúkonupredpokladáexistenciudvoch
náležitostí, a to písomne zachyteného textu listiny - ako zachytenie prejavu vôle účastníka právneho
úkonuapodpisukonajúcejosoby-ktorýjednakidentifikujekonajúcuosobuasúčasneverifikujepísomný

obsah právneho úkonu a potvrdzuje tiež pravosť listiny, na ktorej sa podpis nachádza. V zmysle ust. § 46
OZ, v nadväznosti na ust. § 151e OZ, zákon výslovne vyžaduje, pokiaľ ide o zmluvy týkajúce sa zriadenia
záložného práva k nehnuteľnostiam, aby celý právny úkon bol vykonaný písomne, vrátane úradného
osvedčenia pravosti podpisov konajúcich osôb oprávneným subjektom (notár alebo zamestnanec
matričného úradu) a aby bol takýto právny úkon registrovaný v katastri nehnuteľností. Pokiaľ právny

úkon, u ktorého zákon vyžaduje splnenie špecifických formálnych náležitostí, tieto náležitosti nespĺňa, je
nutné považovať ho za neplatný pre nedostatok zákonom považovanej formy, v súlade s ust. § 46 ods.
1 OZ. V danom prípade predmetná zmluva nielenže s vysokou pravdepodobnosťou nebola podpísaná
všetkými účastníkmi zmluvy, resp. podpisy žalobcov 2/ a 3/ sa javia ako sfalšované, zároveň žiaden z
podpisov žalobcov 1/ až 2/ nebol úradne osvedčený a jediný osvedčený podpis žalobcu 3/ sa javí ako

osvedčený v rozpore s ustanoveniami zákona, kde nebol dodržaný zákonný postup legalizácie, v zmysle
zákona č. 599/2001 Z. z. v účinnom znení. Samotná pečiatka matričného úradu obce nemôže nahrádzať
písomnýprejavvôle.Pretojezáložnázmluvavočižalobcomabsolútneneplatná,tátoneplatnosťnastáva
priamo zo zákona a na právny úkon je nutné hľadieť, ako by nebol urobený, neplatnosť právneho úkonu
nemôže byť „zhojená“ dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže ani konvalidovať dodatočným

odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v
prípade, že na jeho základe bolo kladne rozhodnuté o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.

3.Spolusnáslednýmpodanímz26.06.2017žalobcoviaprostredníctvomzástupkynepredložilizápisnice

OR PZ v Dolnom Kubíne o výsluchu žalobcov ako svedkov - poškodených, ďalej zápisnice o výsluchu
terajšej žalovanej 1/ a pracovníčky Obecného úradu v F. Y. L. ako svedkýň s tým, že z nich je zrejmé, že
žalobcovia 1/ až 3/ si nie sú vedomí podpisu predmetných zmlúv a svedkyňa L. (podľa nich) potvrdila,
že podpisy žalobcov 1/ až 3/ osvedčila v ich neprítomnosti, čím porušila zákonný postup osvedčovania
podpisov. Žalobca 3/ bol v čase podpisu zmluvy a osvedčovania podpisu pracovne v zahraničí v

Taliansku a nie je možné, aby podpis na zmluve patril jemu. Opätovne poukázali na nedodržanie
zákonného postupu legalizácie a vady záložnej zmluvy, ktoré spôsobujú jej absolútnu neplatnosť podľa
§ 37 ods. 1, § 39 a § 40 ods. 1 OZ a že takáto zmluva nemôže vyvolať žalovanými požadované právne
účinky. Poukázali aj na § 46 OZ s tým, že pokiaľ právny úkon, u ktorého zákon vyžaduje písomnú formu,
nebol jeho účastníkmi podpísaný, nemôže vyvolávať zamýšľané právne následky, nakoľko nespĺňa

požiadavku písomnej formy (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 176/1999 z 10.01.2001).

4. Ešte pred doručením žaloby žalovaným, podaním doručeným súdu 06.07.2017, zobrali žalobcovia
prostredníctvom svojej zástupkyne žalobu v časti zodpovedajúcej jej petitu uvedeného pod bodom 1.
písm. a) tohto odôvodnenia späť. S ohľadom na uvedený časový okamih čiastočného späťvzatia žaloby,

súd konal o zvyšnej časti podanej žaloby bez rozhodovania o zastavení konania v danej časti (§ 145
ods. 3 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“).5. Zároveň podaním uvedeným pod bodom 4. žalobcovia „zmenili“ aj petit uvedený pod bodom 1. písm.
b) tohto odôvodnenia na nasledovné znenie: „Záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 16.10.2006 evidovanej v katastri nehnuteľností na

LV č. XXX pre k. ú. F., obec F., okres T. O., v časti „C“ ťarchy pod č. V 1561/06-2, v prospech záložného
veriteľa X., k spoluvlastníckemu podielu žalobcov 1/, 2/ a 3/ na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v
obciF.,k.ú.F.,okresT.O.,evidovanýchnaLVč.XXX,včasti„A“majetkovápodstataakoparcelyregistra
„C“ KN - pozemok parc. č. 49 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m2 a stavby - rodinného
domu súp. č. XX nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 49, v podiele zapísanom v časti B pod B1 na

meno žalobkyne 1/ v podiele 4/8-iny, pod B4 na meno žalobcu 2/ v podiele 2/8-iny a pod B3 na meno
žalobcu 3/ v podiele 1/8-ina, neexistuje“. Z dôvodov uskutočnenia tejto zmeny ešte pred doručením
žaloby žalovaným, súd konal o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení jej zmeny (§ 141 CSP).

6. Na predbežnom prejednaní sporu 15.11.2017 zástupkyňa žalobcov navrhla z dôkazov doposiaľ
navrhovaných vykonať dôkaz len vyšetrovacím spisom OR PZ Dolný Kubín, ČVS: ORP-186/2-VYS-

DK-2017, v ktorom sa nachádzajú výpovede žalobcov, výpoveď Y. L. a vyslovila predpoklad, že sa
tam už nachádzajú aj originály záložnej zmluvy. Tiež predložila kópiu uznesenia o začatí trestného
stíhania pre zločin Úverový podvod podľa § 222 ods. 1, 4 TZ a prečin poškodzovania cudzích práv
podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 3 TZ zo dňa 10.04.2017. Dala súdu na zváženie vykonať dôkaz,
a to lustráciu trestných konaní, v ktorých ako obvinená vystupovala alebo vystupuje žalovaná 1/,

pretože má vedomosť, že táto sa už v minulosti mala dopustiť podobných podvodných konaní aj voči
žalobcom, kedy mala na ich meno zakladať v ich mene stavebné sporenia. Predložila aj originál záložnej
zmluvy. Poukázala na to, že existencia administratívneho rozhodnutia nebráni tomu, aby súd posúdil
prejudiciálne platnosť alebo neplatnosť úkonu, ktorého sa rozhodnutie dotýka a že v tomto smere
existuje konštantná judikatúra. Žalobcovia získali kľúčový dôkaz ohľadne toho, ako to bolo ohľadne

osvedčovania podpisu žalobcu 3/, keď v rámci trestného konania sa osvedčujúca matrikárka priznala,
že osvedčovala aj podpisy neprítomných osôb. Takýmto dôkazom žalobcovia skôr nedisponovali. Ak
zmluva nebola podpísaná osobou, ktorá je v nej uvedená, takáto zmluva nemôže vyvolať obligačné
účinky, ani vecnoprávne účinky, ani iné účinky. V trestnom konaní aj žalobca 2/ výslovne uviedol, že
podpis na záložnej aj mandátnej zmluve nie je jeho vlastnoručným podpisom. Nevidí dôvod, prečo

by nebolo možné akceptovať dôkaz - výsluch svedkyne L. v trestnom konaní. Žalobcovia tvrdia, že
záložnú zmluvu vlastnoručne nepodpisovali. To, že osvedčovanie podpisov sa robilo takýmto pofiderným
spôsobom, nasvedčuje tomu, že o takomto podpisovaní ani nemuseli mať vedomosť.

7. Zástupca žalovanej 2/ na predbežnom prejednaní sporu označil žalobu za nespôsobilú z hľadiska

obsahovej a aj jej príloh. Povinnosťou žalobcov je v žalobe tvrdiť rozhodujúce skutočnosti. Za tvrdenie
rozhodujúcich skutočností nemožno považovať to, keď uvedú, že žalobcovia nie sú si vedomí svojho
podpisu,pretožeideminimálneoneurčitétvrdenie.Okrempovinnostitvrdeniarozhodujúcichskutočností
sú povinní aj predložiť všetky listiny, ktorými disponujú, na ich preukázanie, okrem tých, ktoré nemôžu
predložiť bez svojej viny. Pre nedostatky žaloby táto by podľa neho mala byť odmietnutá. Možno ale

akceptovať, že žaloba je čiastočne vo vzťahu k niektorým zo žalobcov úplná a vo vzťahu k iným nie. Ak
v § 68 zákona o katastri nehnuteľností je upravené osobitné nahliadacie právo, aj s poukazom na toto
ustanovenie mala žalujúca strana možnosť dopracovať sa k originálu zmluvy, ktorej neplatnosť napáda.
V súvislosti so záložnou zmluvou existuje administratívny spis, v rámci ktorého bolo rozhodované o
vklade do katastra na základe zmluvy a vklad bol povolený. Voči takémuto rozhodnutiu odvolanie síce

nie je prípustné, ale takéto rozhodnutie sa doručuje všetkým zmluvným stranám a tieto mali možnosť
podľa vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku v 2-mesačnej lehote podať žalobu o preskúmanie
tohto rozhodnutia. Nie je možné nahrádzať takúto ich zákonnú možnosť tým, že po 10-tich rokoch podajú
civilnú žalobu. Tým dochádza aj k porušeniu práva žalovanej 2/ na zákonného sudcu, pretože tými
otázkami, ktorými sa má zaoberať súd v tomto konaní, sa mal zaoberať sudca príslušného správneho

kolégia. V tomto smere poukázal na rozhodnutia NS SR 5Cdo/157/2007 a R76/2016 uverejnené v
zbierke rozhodnutí 8/2016. V občianskoprávnom konaní nie je možné preskúmavať zákonnosť ani
správnosť správnych aktov. Správny orgán pri rozhodovaní o vklade bol povinný preskúmať aj samotnú
zmluvu. Dôkaz trestným spisom nie je dôkazom, ale dôkazom môžu byť listiny obsiahnuté v ňom. Ak
bolo žalujúcou stranou poukazované na duplicitnosť nimi navrhovaných dôkazov, ak by neboli vykonané

dôkazy, napr. výsluchmi sporových strán, ale len dôkazy o ich výsluchu v trestnom konaní, poprela by
sa tým kontradiktórnosť tohto konania. Poukázal aj na § 28 a nasl. a § 30 a 31 katastrálneho zákona.
Obligačnoprávneúčinkyzmluvypopovolenívkladuzanikajúasúnahradenévecnoprávnymiúčinkami.K
tomu poukázal na rozhodnutie NS SR 6Sžo/229/2010. Osvedčovacia doložka má povahu verejnej listiny,teda sa len prezumuje správnosť skutočností ňou osvedčovaných. Dôkaz obsiahnutý v trestnom spise
- výpoveď ako svedkyne osoby, ktorá osvedčenie mala realizovať, je podľa neho nespôsobilý dôkaz,
pretože takto vypovedala osoba, ktorá by mohla byť potenciálnym páchateľom trestného činu, naviac

ide o osobu, ktorá je známou žalobcov, ktorá sa s odstupom cca 10 rokov vyjadrovala o tom, čo mala
robiť pred desiatimi rokmi. Je zrejmé, kto a aké má dôkazné bremeno k tomu, čo je uvedené vo verejnej
listine, ak chce preukázať opak. Pokiaľ žalobca tvrdí, že si niečo nespomína, takéto tvrdenie ohľadne
jeho vnútorného psychického stavu - postoja žalobcu, je také, ktoré sa nedá preukázať. Nie je zrejmé, z
čoho vyvodzuje zástupkyňa žalobcov to, že podpisy záložcov na záložnej zmluve museli byť osvedčené,

teda úradne overené. Poukázal aj na § 132 ods. 2 CSP.

8. Na pojednávaní 13.12.2017 vtedajšia zástupkyňa žalobcov opakovane poukázala na to, že žalobca
3/ začal vo veci konať až potom, ako bol zo strany žalovanej 2/ upozornený na možnosť realizácie
záložného práva jeho výkonom. Ohľadne žalobkyne 1/ tvrdila, že táto si nie je vedomá podpisovania
zmluvy a že podpis bol od nej získaný omylom. Táto podpisovala väčšie množstvo dokumentov v

súvislosti so stavebnými sporeniami, ktoré žalovaná 1/ pre ňu realizovala.

9. Na pojednávaniach v tejto veci
9.1. žalobkyňa 1/, ktorá sa k veci samej ústne vyjadrila len na pojednávaní dňa 26.09.2018, uviedla,
že nechcela urobiť to záložné právo, ale keď bola na obci a pani L. jej povedala, že aj ona bola ručiť

bratovi, že to je nič, tak potom to podpísala. Ona záložnú zmluvu podpísala len za seba a podpisovala ju
v Kubíne v sporiteľni. Ona na tej zmluve neurobila podpis žalobcu 3/. Na polícii klamala, keď povedala,
že podpísala žalobcu 3/ ona namiesto dcéry - žalovanej 1/, ale urobila tak preto, lebo ju o to požiadala
žalovaná 1/, aby nemusela ísť do väzenia s tým, že keď to povie ona, ju do väzenia nezoberú, lebo je už
stará.Vsporiteľninebolanijedenzožalobcov1/a2/,bolatamibaona,jejsynP.ažalovaná1/.Nevie,kto

urobil podpis žalobcu 3/ na záložnej zmluve. Nech si P. U. splatí dlh, ktorý urobil, keď sľúbil, že to splatí;
9.2. žalobca 2/ uvádzal, že nech tí, čo zobrali peniaze z úveru zabezpečeného záložným právom, tie
peniaze vrátia tak ako to sľúbili, teda má tak urobiť žalovaná 1/ - ich sestra a ich brat P. U.. Aj jemu brat
P. a žalovaná 1/ hovorili, že budú brať málo peňazí, teda ich všetkých oklamali;
9.3. žalobca 3/ opakovane uvádzal, že on nikdy záložnú zmluvu nepodpísal, ani pri jej podpise nebol

prítomný, na zmluve nie je jeho podpis a nie je uvedené ani správne číslo občianskeho preukazu. Ani
ten overovací podpis nie je jeho, teda ten podpis, ktorý je v knihe na obecnom úrade. Opätovne žiadal
v trestnej veci, ktorá je vedená voči žalovanej 1/, o znalecký posudok, keď sa radil s písmoznalcom a
ten mu odporučil, že má takto postupovať. Pri jeho poslednej výpovedi na polícii mu vyšetrovateľka p.
Q. oznámila, že jeho návrh na znalecké dokazovanie zamieta, čo aj dokladoval listinou vyšetrovateľa

datovanou k 07.06.2018. Výpoveď žalobkyne 1/ - jeho matky do zápisnice na polícii zo 16.05.2018
označil za výpoveď vykonanú pod nátlakom žalovanej 1/ a preto podá na polícii trestné oznámenie
ohľadne nátlaku na jeho matku zo strany žalovanej 1/. Šiel aj za žalobkyňou 1/, ktorá mu povedala,
ako to bolo, čo on zachytil svojou rukou, ale podpísala to žalobkyňa, ktorá to nemohla písať, lebo sa jej
trasú ruky, ktorú listinu aj predložil (č. l. 280). V súvislosti s návrhom zástupcu žalovanej 2/ na znalecké

dokazovanie súkromným znaleckým posudkom znalcom - grafológom vyjadril ochotu podieľať sa na
zabezpečení svojich vlastnoručných podpisov pre znalca, ak bude na to znalcom vyzvaný a že v takom
prípade ich znalcovi osobne predloží. Na pojednávaní 26.09.2018 predložil uznesenie z 19.07.2018 o
odložení veci podozrenia zo spáchania prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm.
a), ods. 2 písm. b) TZ s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) TZ spáchaného formou účastníctva podľa

§ 21 ods. 1 písm. d) TZ, ktorého sa mala dopustiť Y. U., A.. XX.XX.XXXX (žalobkyňa 1/), a to z dôvodu
neprípustnosti trestného stíhania, ktoré je podmienené súhlasom poškodeného a súhlas nebol daný.
Podľa neho ide o obyčajný úverový podvod. Takú výšku úveru by si nikdy nedovolil podpísať.

10. Žalovaná 1/ okrem ospravedlnenia niektorých svojich neúčastí na pojednávaniach inak zostala v

priebehu sporu nečinnou a nijakým spôsobom sa k veci samej nevyjadrila.

11.1. Zástupca žalovanej 2/ prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaniach, žiadajúc žalobu v
celom rozsahu zamietnuť, o. i. uviedol, že zatiaľ zo žiadnych skutočností nevyplýva, že by žalobkyňa
1/ tvrdila, že by zmluvu nepodpísala, poukazujúc aj na jej výpoveď v trestnom konaní. Poukázal aj

na zmätočnosť pokiaľ ide o vzájomne vylučujúce sa tvrdenia, ak na jednej strane má žalobkyňa 1/
prostredníctvom svojej zástupkyne tvrdiť, že nie si je vedomá podpisu záložnej zmluvy a na druhej
strane tvrdí, že mal byť podpis vylákaný, čo sa vzájomne vylučuje. Žalobcovia zatiaľ v konaní relevantne
netvrdia, že zmluvu nepodpísali. Podľa neho žalujúca strana v priebehu konania mení podstatnéskutkové okolnosti, ale nevnáša ich procesne prípustným spôsobom. Nie je možné poprieť obsah
písomných úkonov len ústnym tvrdením. Osvedčenie podpisu žalobcu 3/ na záložnej zmluve má povahu
verejnej listiny. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR 2Cdo 199/2005. Nemôže byť obsah

verejnej listiny vyvrátený len tvrdením nejakej fyzickej osoby. Poukázal aj na rozhodnutie NS ČR 33Cdo
2547/2011.
11.2.Napojednávaní27.06.2018navrholvykonaťdôkazohľadnetoho,sobčianskympreukazomsakým
číslom disponoval žalobca 3/ v čase, kedy mal byť osvedčovaný jeho podpis, aj dôkaz osvedčovacou
knihou podpisov Matriky v F. s tým, že aby bol najprv vykonaný dôkaz výsluchom svedkyne Y.W. L. a až

potom dôkaz touto osvedčovacou knihou, a to preto, aby bolo umožnené konfrontovať obsah výpovede
svedkyne osobitne vo vzťahu k tvrdeným časovým súvislostiam s obsahom osvedčovacej knihy. Tiež
navrhol vykonať dôkaz výsluchom P. X. zo X. X. za účelom jej výpovede k tomu, akým spôsobom
dochádzalo k uzatvoreniu zmlúv v danom období, vrátane tej, ktorá je predmetom tohto konania. V
súvislosti s navrhovaným výsluchom Y. L. tiež vyslovil pochybnosť ohľadne pravdivosti jej výpovede v
trestnom konaní vzhľadom na jej blízke vzťahy k žalovanej 1/, ku ktorej má byť sesternicou a tým pádom

aj k ostatným žalobcom, takže vzhľadom na jej blízke vzťahy je determinovaná otázka pravdivosti jej
výpovede. Pokiaľ bola p. L. vypočutá ako svedkyňa v trestnom konaní, môže byť jej výpoveď v tomto
konaní hodnotená len ako listinný dôkaz a nie ako svedecká výpoveď. Podľa neho svedecká výpoveď
nemôže byť obsiahnutá v listine, aj s ohľadom na kontradiktórnosť konania, keď takýmto spôsobom by
sa znemožnilo strane sporu klásť jej otázky, bezprostredne reagovať na skutočnosti a konfrontovať ju s

inými skutočnosťami a mať možnosť týmto spôsobom reálne vyvrátiť obsah toho čo tvrdí. „Z opatrnosti“
navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom grafológom s tým, že predloží ohľadne tejto skutočnosti
súkromný znalecký posudok.
11.3. Na pojednávaní 26.09.2018 „dovysvetlil“ obsah svojho písomného vyjadrenia z 25.09.2018 vo
vzťahu k predtým navrhovanému znaleckému dokazovaniu tak, že z neho vyplýva, že na dnešnom

pojednávaní chcel oznámiť, či žalovaná 2/ na tomto dôkaze trvá alebo nie. Oznámil, že žalovaná 2/
trvá na znaleckom dokazovaní, ale toto nie je schopná zabezpečiť bez toho, aby mal uznesenie súdu.
Tiež mu žalovaná 2/ oznámila, že trvá aj na výsluchoch ako svedkov p. L. a p. X., ale že za účelné to
bude považovať až potom, ako bude vypracovaný znalecký posudok. Navrhol aj výsluch ako subjektu
na strane žalovaného P. U. uvádzajúc, že nemal vedomosť o tom, že sa nedostaví na toto pojednávanie

a že ak by sa dostavila, tak by jej výsluch navrhol na dnešnom pojednávaní.
11.4. V záverečnom prednese zdôraznil, že na to určeným správnym orgánom bolo rozhodnuté o
vzniku záložného práva a uvedeným dňom rozhodnutia došlo k zániku obligačno-právnych účinkov
zmluvy a došlo k vzniku vecného práva. Nespôsobilosť titulu je možné namietať osobitným spôsobom
v konaniach tzv. správneho súdnictva. V konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorým by došlo

k relevantnému vyvráteniu písomne zachyteného obsahu právneho úkonu, resp. podpisu konajúcich
strán. V žiadnom prípade nie je možné obsah písomného úkonu a písomné konanie vyvrátiť obyčajným
ústnym tvrdením osoby písomne konajúcej. Podpis žalobcu 3/ je na zmluve úradne osvedčený, táto
osvedčovacia doložka má povahu verejnej listiny. Ten kto chce jej obsah vyvrátiť, musí tak učiniť
hodnoverným spôsobom a jeho v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Ak niekto písomne uvedie,

že osvedčuje pravosť podpisu, uvedené nemôže byť vyvrátené prípadne kontradiktórnym ústnym
konštatovaním. Poukázal na obsah príslušných právnych noriem, na základné princípy CSP a obsah
pojmu právna istota v spojitosti s konštantnou judikatúrou NS SR vo vzťahu k účinkom verejnej listiny
a k dôkazným bremenám vzťahujúcim sa na uvedené. Len z opatrnosti žalovaná 2/ navrhla vykonanie
znaleckého posudku, ktorý však nebol realizovaný z dôvodov žalovanou uvedenými, pričom štandardná

doba vypracovania znaleckého posudku, ak je zadaný súdom, ktoré zadania majú prednosť pred
súkromnými zadaniami, sa v prípadoch, s ktorými má žalovaná 2/ skúsenosť, pohybuje v časovom
rozpätí cca 6 až 12 mesiacov i viac (odhliadajúc od okolností pracovného voľna a letných dovoleniek).
Jedná sa o spor medzi blízkymi príbuznými, pričom trestnoprávne aspekty uvedeného konania boli
preukázané i v trestnom konaní a k stíhaniu konkrétnej osoby nedošlo výlučne z dôvodu odobratia

súhlasu na takýto postup. Je v absolútnom rozpore so základnými pravidlami správania sa vtelených
o. i. do pojmu dobré mravy, aby ochranu požívalo zjavne protiprávne konanie, ktorého obsah zakladá
i trestnoprávnu zodpovednosť a zároveň nebol chránený dobromyseľne kontrahujúci subjekt. Jedná sa
o sled výpovedí najbližších príbuzných, ktorí vzájomne tvrdia rôzne skutočnosti týkajúce sa konania
iného príbuzného a podľa názoru žalovaného je i z pohľadu generálnej zásady spravodlivosti v súlade s

cieľom civilného sporového konania, aby dôsledky takéhoto konania znášali práve uvedené subjekty v
blízkompríbuzenskompomereanietretísubjekt.Vovzťahukuvedenémupoukázalnaochranuvecného
práva dobromyseľného nadobúdateľa a precedentnú judikatúru ÚS SR sp. zn. 1ÚS 549/2015 a nasl., v
ktorom sa konštatuje, že treba prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, na individuálne okolnostikonkrétneho prípadu, a na to, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej
viere, pretože tento postupoval plne v súlade s tým, čo bolo písomne prejavené. Ustálená judikatúra ÚS
SR žiada, aby bol vždy uprednostnený výklad právnych úkonov, ktorý nezakladá neplatnosť právneho

úkonu pred takým výkladom, ktorý prípadne uvedené zakladá (napr. 1ÚS 242/2007, 4ÚS 340/2012, ako
aj komentár k Občianskemu zákonníku autorov Števček, Sedlačko, a kolektív, C. H. Beck 2015. Len
verbálne bola spochybnená časť záložnej zmluvy, nepreukázane, týkajúca sa spoluvlastníckeho podielu
vo výške 1/8-iny. Aj v prípade, ak by súd dospel, i keď s uvedeným sa žalovaný nestotožňuje, k záveru
prípadnej neplatnosti titulu, jednalo by sa o neplatnosť čiastočnú s oddeliteľným obsahom bez vplyvu

na platnosť zvyšku, poukazujúc v danej súvislosti na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 1180/2006 a
zároveň na v uvedenom rozhodnutí citovanú judikatúru vrátane R judikatúry.

12. Nakoľko podaná žaloba má charakter určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, súd v prvom rade
skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení neexistencie práva
(záložného práva) a dospel k záveru o jeho danosti, nakoľko požadované určenie je spôsobilé odstrániť

spornosť medzi stranami sporu ohľadne tejto otázky, či záložné právo existuje alebo nie a súčasne
predstavuje v prípade vecnej dôvodnosti podanej žaloby prostriedok spôsobilý docieliť zosúladenie
evidovaných údajov v katastri s existujúcim právnym stavom (odstránenie zápisu odporujúceho
zistenému právnemu stavu).

13.ZvýpisuzLVč.XXXpreobecakat.územieF.jezrejmé,žepredmetnénehnuteľnostisúvpodielovom
spoluvlastníctve žalobkyne 1/ v podiele 4/8-ín (podiel zapísaný pod B1), žalovanej 1/ v 1/8-iny (podiel
zapísaný pod B2), žalobcu 3/ v podiele 1/8-iny (podiel zapísaný pod B3) a žalobcu 2/ v 2/8-inách (podiel
zapísanýpodB4).Kpredmetnýmnehnuteľnostiamakocelku,t.j.kuvšetkýmspoluvlastníckympodielom
k nej je v časti C „Ťarchy“ pod č. 1 zapísaný vklad záložného práva č. V 1561/06 zo dňa 25.10.2006,

v prospech žalovanej 2/. Ide o záložné právo zriadené práve záložnou zmluvou (Zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou), ktorú mali uzatvoriť žalobcovia 1/, 2/, 3/ a
žalovaná 1/ ako záložcovia 1/ až 4/ na jednej strane a žalovaná 2/ ako záložný veriteľ dňa 16.10.2006,
ku ktorej bol vklad povolený vtedajšou Správou katastra T. O. práve dňa 25.10.2006 pod V 1561/06-2.
Z podpisov jednotlivých záložcov na záložnej zmluve bol „overovaný“ len podpis žalobcu 3/, keď v

osvedčovacej doložke je uvedené: „Podľa knihy pre osvedčovanie č. XXX/XX
uznal uvedený podpis za svoj vlastný
Meno, priezvisko: U. U.
r. č.: XXXXXX/XXXX
adresa: C. XXX/XX T.. O.

Totožnosť overená OP č. X. XXXXXX
dňa 16.10.06 Podpis (nečitateľný)
opatrenou pečiatkou obce F..“

14. Zo záložnej zmluvy teda vyplýva, že záložcami mali byť všetci spoluvlastníci predmetných

nehnuteľností, avšak zo žaloby vyplýva, že predmetom tohto sporu bola (len) neexistencia záložného
práva zriaďovaného uvedenou zmluvou vo vzťahu k žalobcom 1/, 2/ a 3/, resp. k spoluvlastníckym
podielom týchto žalobcov na predmetných nehnuteľnostiach, a to s ohľadom na žalobcami namietané
dôvody neplatnosti záložnej zmluvy, predstavujúcej právny titul pre jeho vznik. Platnosť tejto zmluvy súd
skúmal ako prejudiciálnu otázku samostatne vo vzťahu ku každému zo žalobcov ako záložcov. Zistená

neplatnosť zmluvy vo vzťahu len k jednému alebo len niektorým z viacerých záložcov spoluvlastniacich
tú istú nehnuteľnosť nemá za následok neplatnosť záložnej zmluvy ako celku, nakoľko tieto časti
zmluvy sú vzájomne oddeliteľné (§ 41 OZ). V tomto smere súd súhlasí s argumentáciou zástupcu
žalovanej 2/, ktorá je napokon zhodná s faktickým konaním samotných žalobcov, domáhajúcich sa
určenia neexistencie záložného práva len vo vzťahu k nim a nie aj vo vzťahu k žalovanej 1/ ako ďalšej

- ostatnej spoluvlastníčke predmetných nehnuteľností, ktorá taktiež ako záložca zmluvu uzatvárala
(obdobne okrem rozhodnutia, na ktoré poukazoval zástupca žalovanej 2/, aj rozsudok KS v Trnave sp.
zn. 10Co/27/2011 z 12.06.2012).

15. Nadväzne na to súd konštatuje, že pokiaľ ako subjekt na strane žalovaného žalobcovia označili

aj žalovanú 1/, táto vo vzťahu k predmetu tohto sporu nie je pasívne vecne legitimovanou, keďže
jeho predmetom nie je vznik a teda aj existencia záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam
zaťažujúcehoajjejpodiel.Vovzťahukžalovanej1/pretosúdžalobuprenedostatokjejvecnejlegitimácie
zamietol.16. Žalobcovia ako dôvody nimi namietanej neplatnosti záložnej zmluvy uvádzali to, že:
a) nie sú si vedomí, že by túto zmluvu niekedy v minulosti podpisovali (žalobcovia 1/ a 2/) a že vedomosť

o nej nadobudli až dodatočne, a to z výzvy zo strany žalovanej 2/ z decembra 2016 obdržanej žalobcom
3/ a z oznámenia žalovanej 2/ zo dňa 01.02.2017 doručeného všetkým žalobcom;
b) že žalobca 3/ túto zmluvu vlastnoručne nepodpisoval a že jeho podpis, hoci mal byť úradne
overený, bol sfalšovaný, že aj v knihe podpisov matričného úradu osvedčujúcej pravosť jeho podpisu
sa nachádza podpis inej osoby, kde sú uvedené aj nesprávne identifikačné údaje podpisujúcej osoby -

číslo občianskeho preukazu a rodné číslo a že v tejto súvislosti podal na OR PZ T. O. trestné oznámenie
pre podozrenie, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu podvodu a
c) že neboli osvedčené podpisy ostatných záložcov na záložnej zmluve, čo má byť podstatná formálna
náležitosť takejto zmluvy (okrem podpisov všetkých konajúcich osôb na tej istej listine) aj úradné
osvedčenia pravosti podpisov vykonané oprávnenou osobou, ktorý nedostatok spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu v súlade s § 46 ods. 1 OZ.

17. Pokiaľ ide o dôvod neplatnosti uvádzaný v predchádzajúcom odseku pod písm. c), k čomu žalovaná
2/ namietala, že nie je zrejmé, z čoho žalobcovia vyvodzujú nutnosť osvedčovania podpisu záložcov
na zmluve a k čomu následne vtedajšia zástupkyňa žalobcov neuviedla odkaz na žiadne konkrétne
ustanovenia nejakého právneho predpisu, z ktorého by takáto povinnosť vyplývala, súd uvádza, že v

prípade zmlúv, verejných listín a iných listín ustanovoval zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
účinnom v čase uzatvorenia záložnej zmluvy (ďalej len „ZoKN“) ako predpoklad ich spôsobilosti na
zápis do katastra požiadavku o. i., ktoré konkrétne podpisy musia byť osvedčené podľa osobitných
predpisov. Podľa daného ustanovenia museli byť osvedčené nasledovné podpisy: podpis prevodcu na

zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena
alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov
na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pričom ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí
byť tiež osvedčený, čo neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku

Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok. Ustanovenie § 46
ods. 1 OZ, na ktorý v žalobe žalobcovia v tejto súvislosti poukazovali, nehovorí nič ohľadne nutnosti
osvedčovania podpisov účastníkov zmlúv, akurát stanovuje nutnosť písomnej formy zmlúv o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iných zmlúv, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Z uvedeného
vyplýva, že osvedčenie podpisu záložcu na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nie je

predpokladom platnosti takéhoto úkonu a ani predpokladom jej spôsobilosti na zápis do katastra. Táto
námietka teda nie je dôvodná.

18. Už bolo uvedené, že žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe namietali, že nie sú si vedomí toho, že by záložnú
zmluvu podpisovali. Okrem toho, že (ako na to poukázal aj zástupca žalovanej 2/) takéto skutkové

tvrdenie je nepreukázateľné, je súčasne takým, z ktorého jednoznačne nevyplýva, že by podpisy
žalobcov 1/ a 2/ na záložnej zmluve nemali byť ich vlastnoručnými podpismi. Dokonca z ich vyjadrení v
priebehu konania uvádzaných pod bodmi 8.1. a 8.2. vyplýva (na rozdiel od toho, čo uvádzali v žalobe
ohľadne času, kedy mali prvýkrát získať vedomosť o existencii záložnej zmluvy), že o tejto zmluve vedeli,
pričom žalobkyňa 1/ výslovne potvrdila, že túto zmluvu vlastnoručne podpísala. Žalobca 2/ uvádzal, že

nech tí, čo zobrali peniaze z úveru zabezpečeného záložným právom, ich vrátia tak ako to sľúbili, že aj
jemu brat P. a žalovaná 1/ hovorili, že budú brať málo peňazí, teda ich všetkých oklamali. Zo slov, že
budú brať málo peňazí, vyplýva, že dokonca ešte pred poskytnutím úveru mal mať žalobca 2/ vedomosť
o danom úvere zabezpečovanom záložným právom.

19. V rámci tohto sporu boli vykonané dôkaznými prostriedkami zo spisu OR PZ v Dolnom Kubíne,
odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-186/2-VYS-DK-2017 (ďalej len „spis polície“) dôkazy listinami - o. i.
zápisnicami o výsluchu aj terajších žalobcov 1/ až 3/, vypočutých ako svedkov. Žalobca 2/ do zápisnice
01.06.2017 uviedol, že podpis na zmluve nie je jeho, hoci je podobný jeho podpisu, že záložnú zmluvu
vidí prvýkrát v živote. Tiež uviedol, že si nepamätá, že by bol vôbec niekedy v živote v X. X. a nie

že ešte podpisovať nejaké ručenie. Tiež uviedol, že jeho mama (žalobkyňa 1/) mu povedala, že ona
to podpísala, že ona P. (žalovanej 1/) aj P. vždy podpísala, čo bolo treba, že mama im podpisovala,
čo chceli, ani nerozmýšľala, že čo a prečo. Tiež uvádzal, že bol v tom čase po 16.10.2006, kedy bola
pôžička podpísaná, asi pracovne na týždňovkách. Žalobkyňa do zápisnice 01.06.2017 uviedla, že im(svojej dcére P. a synovi P.) podpísala všetko, čo bolo treba, ale s tou podmienkou, že to budú splácať,
že ona nebude predsa bývať niekde pod mostom, ak nezaplatia. Oni obaja povedali, že sa nemá báť,
že to splácať budú a teraz neplatia a ďalej odmietla vypovedať z dôvodu, že im ako podozrivým nechce

uškodiť. Z výpovede svedkyne P. X. (pracovníčky pobočky žalovanej 2/ v Dolnom Kubíne do r. 2014) do
zápisnice z 13.07.2017 a aj 16.05.2018 (spis polície) vyplýva, že záložcovia museli podpísať záložnú
zmluvu pred bankovou úradníčkou. Keďže na zmluve je overený podpis žalobcu 3/, tak on v banke nebol,
ale podpísal to inde. Z výpovede P. X. teda možno vyvodiť, že v tom čase záložnú zmluvu zabezpečujúcu
pohľadávku žalovanej 2/ museli záložcovia podpísať buď osobne pred bankovou úradníčkou a ak sa tak

nestalo, musel byť podpis záložcu overený.

20. Teda aj v kontexte tvrdení žalobcu 2/ ako svedka - poškodeného v rámci prebiehajúceho trestného
konania s tým, čo vypovedala v danom konaní svedkyňa P. X., odhliadnuc od už naznačených
skutkových tvrdení tohto žalobcu v žalobe (že nie si je vedomý podpisu záložnej zmluvy), hodnotiac
jednotlivé dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti so zvážením všetkého, čo v priebehu konania

vyšlo najavo, súd nemal vykonaným dokazovaním preukázané, že by podpis žalobcu 2/ na záložnej
zmluve nebol jeho vlastnoručným podpisom. Ak tento danú zmluvu nemal osobne podpisovať v pobočke
žalovanej 2/ v T. O. pred bankovou úradníčkou, nie je zrejmé, prečo by v takomto prípade nemalo byť
vyžadované overenie jeho podpisu (ako sa to malo stať v prípade podpisu žalobcu 3/). Žalobca 2/ teda
neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním toho, že podpis na záložnej zmluve pri jeho

mene nie je jeho vlastnoručným podpisom, v tejto súvislosti ani nenavrhol vykonať nejaké také dôkazy
spôsobilé preukázať uvedenú skutočnosť.

21. Žalobkyňa 1/ ani nepopierala, že by záložnú zmluvu za seba ako záložného veriteľa vlastnoručne
podpisovala. V súvislosti so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle (potvrdeného podpisom zmluvy)

ju konajúci aj skutočne mal a že jej prejav skutočne zodpovedá jeho vôli, sa vychádza z okolností,
za ktorých prejav vôle bol urobený. Žalobkyňa 1/ nepochybne záložnú zmluvu podpísala, pričom je
nerozhodné, že tak činila na žiadosť či už žalovanej 1/ alebo jej syna P. po ich prípadnom ubezpečení,
že to budú splácať, alebo že nebudú brať veľa (veľký úver), poprípade, že sa tak rozhodla po tom ako
Y. L.Š. jej mala povedať, že aj ona bola synovi ručiť, že je to nič, aby to podpísala. Neprihliada sa totiž

na vnútornú pohnútku prejavenej vôle (na jej motív) okrem prípadu, ak by taká pohnútka bola výslovne
právnym úkonom prejavená. Ani omyl v pohnútke nečiní právny úkon neplatným (§ 49a OZ). Okrem
toho samotná žalobkyňa 1/ vo svojich výpovediach na polícii obsiahnutých v spise polície opakovane
uvádzala, že žalovanej 1/ vždy podpísala „všetko, čo bolo treba“.

22. Vo vzťahu k žalobcovi 3/ ohľadne požadovaného určenia, že záložné právo na jeho spoluvlastnícky
podiel na predmetných nehnuteľnostiach, zriaďovaného záložnou zmluvou neexistuje, súd žalobe
vyhovel. Zo strany tohto žalobcu bolo v celom priebehu sporu konzistentné skutkové tvrdenie, že on
danú zmluvu nikdy nepodpisoval, nebol osvedčovať pravosť svojho podpisu na Obecnom úrade v F. a
že sa nikdy nepodpisoval v osvedčovacej knihe, že jeho podpis na záložnej zmluve bol sfalšovaný a že

o záložnej zmluve sa dozvedel až z listín žalovanej 2/ z decembra 2016 a februára 2017.

23. Z výpovede Y. L. dňa 22.06.2017 (spis polície) vyplýva, že žalovaná 1/ jej zavolala, či by neprišla
overiť pre jej brata - žalobcu 3/, že on záložnú zmluvu podpísal, len to treba overiť, že prišla za ňou už s
podpísanou zmluvou a ona jej to overila tak ako keby tam bol žalobca 3/ osobne. Ani mu nevolala, aby

si to overila, ale žalovaná 1/ s ním pred ňou volala a vtedy si myslela, že volala s ním, tak hovorila do
telefónu, ako že Janko som tu na obecnom úrade a ideme to overiť. V následnej výpovedi z 23.03.2018
(spis polície) k tomu doplnila, že v knihe ho (žalobcu 3/) podpísala žalovaná 1/, lebo tam bola iba ona,
ale nevie, kto ho podpísal na zmluve. Tiež uviedla, že žalobca 3/ jej povedal, že zmluvu nepodpisoval
a že o tom, že ju nepodpísal, sa od neho dozvedela minulý rok, keď chcel vidieť ten podpis a vedel aj

číslo doložky.

24. Nebolo sporné, že práve Y. L. „overovala“ podpis žalobcu 3/ na záložnej zmluve, teda ako poverená
pracovníčka dala, vyplnila a podpísala osvedčovaciu doložku uvedenú pod bodom 13., ktorá mala
osvedčovať, že žalobca 3/ mal dňa 16.10.2006 osobne uznať podpis na záložnej zmluve za svoj vlastný.

25. Podľa § 4 zákona NR SR č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými
úradmi a obcami v znení účinnom v čase uzatvorenia záložnej zmluvy, pri osvedčovaní podpisu na listine
obvodný úrad a obec zodpovedajú za to, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzickáosoba, ktorej podpis je osvedčovaný, že sa podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie bolo
vykonané spôsobom ustanoveným týmto zákonom (ods. 2). Fyzická osoba, ktorej podpis sa osvedčuje,
preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom, cestovným dokladom, vojenským preukazom,

námorníckou knižkou alebo povolením na pobyt pre cudzinca; skôr, ako dôjde k osvedčeniu podpisu
fyzickej osoby, podpíše sa táto do osvedčovacej knihy pred osobou vykonávajúcou osvedčenie (ods. 3).
Náležitosti osvedčovacej doložky ustanovuje § 7 ods. 3 daného zákona.

26. Z vykonaných dôkazov (listinami zo spisu polície zachytávajúcimi výpovede Y. L.) je zrejmé, že

postup menovanej ako úradnej osoby pri osvedčovaní podpisu žalobcu 3/ bol v rozpore so zákonom,
kedy v rozpore so skutočnosťou osvedčila na žiadosť žalovanej 1/ a len v jej prítomnosti podpis
žalobcu 3/ na záložnej zmluve, napriek jeho neprítomnosti pri tomto osvedčovacom úkone a naviac bez
jeho vedomia, podľa ktorého osvedčovacieho úkonu mal žalobca 3/ daný podpis na záložnej zmluve
uznať za vlastný a tým uviedla do osvedčovacej doložky nepravdivý údaj, že žalobca 3/ podpis na
záložnej zmluve uznal za svoj vlastný podpis (náležitosť podľa § 7 ods. 3 písm. d) daného zákona).

Zároveň Y. L. potvrdila, že do osvedčovacej knihy žalobcu 3/ podpísala práve žalovaná 1/. Žiadny z
vykonaných dôkazov uvedené zistenia vyplývajúce z výpovede p. L.F. nielenže nevyvrátil, ale ani len
nespochybnil. Na uvedenom závere nič nemení to, že hoci žalobca 3/ tvrdil, že na osvedčovacej doložke
je uvedené nesprávne číslo jeho občianskeho preukazu, hoci ako to vyplýva z „agendy občianskych
preukazov“ (doklad č. l. 284), žalobca v danom čase disponoval práve s občianskym preukazom č.

XXXXXXX.vydaným14.08.2002,ktoréčíslosazhodujesúdajomobsiahnutýmvosvedčovacejdoložke,
keď v danej súvislosti vyplynulo z vyjadrení žalobcov, že žalovaná 1/, ktorej v minulosti dôverovali a
vybavovala za nich úradné záležitosti, disponovala takýmito ich údajmi. Vykonané dôkazy bezpečne
preukázali opak toho, čo je v osvedčovacej doložke uvedené, čiže vyvrátili pravdivosť (preukázali
nepravdivosť) údajov vyplývajúcich z osvedčovacej doložky ako verejnej listiny. Hoci Y. L. má byť

podľa toho, čo sama uviedla, sesternicou žalobkyne 1/, súd nezistil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré
by nasvedčovali nedôveryhodnosti jej výpovede v trestnom konaní, kde vypovedala opakovane, jej
výpovede sú plne konzistentné, kde ona vypovedala po riadnom poučení o. i. aj o následkoch krivej
výpovede, pričom svojou výpoveďou potvrdila závažné porušenie svojich povinností ako úradnej osoby
vykonávajúcej osvedčovanie podpisu v prípade podpisu žalobcu 3/ na záložnej zmluve, súc si vedomá

možných dôsledkov z takéhoto jej konania. Určitý rozpor bol ale v tom, kto mal žalobcu 3/ podpísať
na záložnej zmluve, ohľadne čoho až v priebehu trestného konania začala žalobkyňa 1/ uvádzať, že
tak mala učiniť ona (výpoveď v spise polície zo 16.05.2018), ale následne či už písomne (listina ňou
podpísaná datovaná k 16.06.2018), alebo vo svojom vyjadrení na pojednávaní 26.09.2018 uviedla,
že na polícii vtedy klamala, keď povedala, že záložnú zmluvu podpísala za žalobcu 3/ a urobila tak

preto, lebo ju o to požiadala žalovaná 1/, aby nemusela ísť do väzenia. Žalobca 3/ sa v uvádzanom
trestnom konaní domáhal vykonania znaleckého dokazovania znalcom grafológom, pričom tento návrh
bol vyšetrovateľkou zamietnutý ako nadbytočný. Nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukázal
skoršiu vedomosť žalobcu 3/ o existencii záložnej zmluvy, než uvádzal on a že by mal už skôr vedieť,
že v tejto zmluve bol uvádzaný ako jeden zo záložcov, ktorý ju mal aj podpísať.

27. Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný (ods. 1). Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne
(ods. 2).

28. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré
osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé (ods. 3).

29. Nedostatok písomnej formy právneho úkonu stanovenej zákonom (na rozdiel od nedostatku

písomnej formy dojednanej účastníkmi právneho úkonu spôsobujúcej len relatívnu neplatnosť právneho
úkonu - § 40a OZ) spôsobuje s poukazom na § 39 OZ absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

30.Dovŕšenímprejavuvôlekonajúcehoučinenéhopísomnouformoudochádzamomentomjehopodpisu
daného právneho úkonu.

31. Vychádzajúc z okolností popísaných vyššie, za ktorých došlo k osvedčeniu podpisu žalobcu 3/
popísaných Y. L. a akým spôsobom k nemu došlo, z tvrdení žalobcu 3/ popierajúceho podpis pri jeho
mene na záložnej zmluve ako jeho vlastnoručný podpis, v kontexte toho, aký bol postup vyžadovanýžalovanou 2/ v súvislosti s podpisovaním záložnej zmluvy záložcami (buď podpis záložcami osobne pred
poverenou pracovníčkou žalobcu 2/ alebo osvedčenie jeho podpisu na zmluve), keď aj zo zbežného
pohľadumožnovidieťveľmivýraznérozdiely,napr.medzipodpisomžalobcu3/naplnomocenstve(č.l.9)

s podpisom pri jeho mene na záložnej zmluve, súd na základe vykonaných dôkazov uzatvára, že žalobca
3/ danú zmluvu neuzatváral a ani neprejavil vôľu ju uzatvoriť, keďže ju vlastnoručne nepodpísal. Pretože
záložná zmluva je v časti, pokiaľ jej predmetom bolo zriadenie záložného práva aj na spoluvlastnícky
podiel žalobcu 3/ ako obligačného predpokladu pre vznik takéhoto vecného práva, s poukazom na §
37 ods. 1, § 40 ods. 3 OZ v spojení s § 41 OZ absolútne neplatným právnym úkonom v danej časti,

na základe neho nemohlo dôjsť k vzniku záložného práva aj na daný spoluvlastnícky podiel, a preto
v danej časti predmetu sporu súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výrokovej časti rozsudku (záložné
právo aj na spoluvlastnícky podiel žalobcu 3/ na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré malo vzniknúť
práve na podklade záložnej zmluvy ako právneho titulu pre jeho vznik neexistuje), keďže záložné právo
pre nedostatok záložnej zmluvy (absenciu vlastnoručného podpisu žalobcu 3/ ako záložcu) nemohlo na
jej podklade na spoluvlastnícky podiel žalobcu 3/ vzniknúť.

32. Za nedôvodné súd vyhodnotil námietky zástupcu žalovanej 2/ tvrdiaceho, že preskúmavať platnosť
záložnej zmluvy po povolení vkladu prislúcha len v rámci správneho súdnictva a nie všeobecnému
súdu v sporovom konaní. Také niečo vôbec nevyplýva z ustálenej judikatúry súdov a ani z rozhodnutí,
na ktoré v tejto súvislosti poukazoval. Postup vtedajšej správy katastra ako katastrálneho orgánu pri

preskúmavaní platnosti zmluvy v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na vklad upravoval § 31 ods. 1,
2 ZoKN. V rámci toho fakticky táto mohla preskúmavať platnosť zmluvy len ohľadne tých skutočností,
ktoré sú zrejmé z jej obsahu (napríklad nedostatok podpisu u niektorej zo zmluvných strán) a nemôže
preskúmavať také dôvody neplatnosti, ktoré nie sú zo zmluvy na pohľad zrejmé a musia byť tvrdené a
následne preukazované (napr. nedostatok slobody vôle pre fyzický alebo psychický nátlak, kvalifikovaný

omyl, nepravosť podpisu zmluvnej strany...). Súd pri posudzovaní dôvodnosti požadovaného určenia
preskúmaval len platnosť záložnej zmluvy predstavujúcej právny dôvod vzniku záložného práva a nie
otázku vkladu záložného práva na základe danej zmluvy do katastra. Avšak len platná zmluva môže
viesť k vzniku vecnoprávnych účinkov. Súd v tomto konaní preskúmaval žalobcami tvrdené konkrétne
dôvody,ktorépodľanichmalispôsobiťabsolútnuneplatnosťzáložnejzmluvyazdôvodovužuvádzaných

konštatoval len jej čiastočnú neplatnosť v časti, pokiaľ sa záložné právo malo týkať podielu žalobcu 3/
na predmetných nehnuteľnostiach. Súd nemá dôvod zaujímať stanovisko k len všeobecným tvrdeniam
zástupcu žalovanej 2/ obsiahnutých v jeho záverečnom prednese, ktoré ani bližšie nerozviedol vo
vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam vyplývajúcim z prejednávanej veci a ani vo väzbe k dôvodu,
pre ktorý bola súdom deklarovaná neexistencia záložného práva na spoluvlastnícky podiel žalobcu 3/

(ním uvádzaný obsah príslušných právnych noriem, základné princípy CSP, obsah pojmu právna istota,
absolútny rozpor so základnými pravidlami správania sa vtelených o. i. do pojmu dobré mravy, aby
ochranu požívalo zjavne protiprávne konanie, ktorého obsah zakladá i trestnoprávnu zodpovednosť a
zároveň nebol chránený dobromyseľne kontrahujúci subjekt, ochranu vecného práva dobromyseľného
nadobúdateľa, uprednostnenie výklad právnych úkonov, ktorý nezakladá neplatnosť právneho úkonu

pred takým výkladom, ktorý prípadne uvedené zakladá, atď.).

33. Žalovaná 2/ prostredníctvom svojho zástupcu vediac o dôkaznej situácii zrejmej z (na jeho žiadosť
v priebehu konania) opakovaného poskytnutia predbežného právneho posúdenia veci, navrhla vykonať
dokazovanie tak, ako je to uvádzané pod bodom 11.2. Súd jej za tým účelom poskytol lehotu a

odročil pojednávanie na iný termín s odstupom viac ako 2 mesiacov (pri odročovaní tento nijako
nenamietal dĺžku takto poskytnutej lehoty na ich zabezpečenie), keď následne bola táto lehota fakticky
predĺžená (odročením pojednávania nariadeného na 05.09.2018 z dôvodov výlučne na strane zástupcu
žalovanej 2/) o ďalších cca 20 dní a tak celkovo predstavovala takmer 3 mesiace (bez jedného
dňa). Na poslednom pojednávaní zástupca žalovanej 2/ bez toho, že by čokoľvek podnikol za účelom

zabezpečenia ním uvádzaných dôkazných prostriedkov, resp. že by preukázal, že vykonal konkrétne
úkony na ich zabezpečenie, ale z ospravedlniteľných dôvodov toto nebolo možné, začal uvádzať
akurát to, že žalovaná 2/ trvá na týchto dôkazoch a spochybňovať primeranosť dĺžky lehoty, ktorú
mal na zabezpečenie súkromného znaleckého posudku znalcom grafológom na preskúmanie pravosti
podpisu žalobcu 3/ na záložnej zmluve. Úplná nečinnosť žalovanej 2/ (jej zástupcu) v kontexte s

avizovaným súkromným znaleckým posudkom je zrejmá aj z toho, že nijakým spôsobom nekontaktoval
žalobcu 3/, ktorý sa na pojednávaní 27.06.2018 zaviazal poskytnúť oslovenému znalcovi potrebnú
súčinnosť. Tento pre súd nepochopiteľný až zneužívajúci postup žalovanej 2/ k dôkazom, ktoré navrhol
jej zástupca na pojednávaní 27.06.2018, súd „sankcionoval“ využitím sudcovskej koncentrácie konania(§ 153 CSP) a na tieto navrhované dôkazy pre jeho nečinnosť (nepreukázanú činnosť) na poslednom
pojednávaní neprihliadal. Okrem toho zástupca žalovanej 2/ navrhoval výsluchy ako svedkov P. X. a Y.
L. a následne žiadal vykonať dôkaz osvedčovacou knihou. Ani tieto dôkazné prostriedky nezabezpečil a

nepreukázal, že vôbec mal snahu ich zabezpečiť, pričom, ak by mu v tom bránili nejaké konkrétne a súdu
oznámené prekážky, mal možnosť požiadať súd o zabezpečenie týchto dôkazov, čo tiež neurobil. Hoci
na pojednávaní 27.06.2018 nijako nepodmieňoval poradie navrhovaných dôkazov pokiaľ ide o poradie
vykonávania dôkazov súkromným znaleckým posudkom na jednej strane a výsluchmi uvedených
svedkýň na strane druhej, na poslednom pojednávaní tvrdil, že až po znaleckom dokazovaní požaduje

vykonať uvedené výsluchy, čo však vyznieva priehľadne účelovo, keďže v záverečnom prednese (na
rozdiel od ostatných dôkazov) označil navrhovaný dôkazný prostriedok - súkromný znalecký posudok
len za „návrh z opatrnosti“.

34. Rovnako takto postupoval vo vzťahu k navrhovanému „výsluchu“ žalovanej 1/, navrhnutému
až na poslednom pojednávaní, ktorým chcel zástupca žalovanej 2/ fakticky docieliť odročenie tohto

pojednávania. Za čisto účelové súd považuje jeho tvrdenie, že očakával, že táto žalovaná 1/ (t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody) sa na pojednávanie dostaví a že ak by sa tak stalo, tak by žiadal jej
výsluch, ak dovtedy na žiadne z dovtedajších dvoch pojednávaní sa táto nedostavila, nedostavila sa ani
na predbežné prejednanie sporu a k veci samej sa vôbec nevyjadrila. Ak by súd mal vedomosť o takomto
návrhužalovanej2/nadokazovanieskôrasúčasnebytakýtonávrhakceptoval,moholprijaťopatreniana

zabezpečenie jej účasti (eskorta žalovanej 1/), na čo však v danej veci nebol dôvod, nakoľko súd nemal
návrh na takýto dôkaz v čase nariadenia pojednávania a žalovaná 1/ neprejavila vôľu sa pojednávania
zúčastniť, keď jej neúčasť bola aj ospravedlnená. Tento dôkaz súd potom nevykonal, pretože minimálne
ho žalovaná 2/ prostredníctvom svojho zástupcu neuplatnila včas a jeho vykonanie by si vyžadovalo
ďalšie odročenie pojednávania.

35. O nároku na náhradu trov konania v pomere medzi žalobcom 3/ a žalovanou 2/ súd rozhodol s
poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi majúcemu plný úspech
vo veci, proti žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

36. Žalovanej 2/ majúcej plný úspech vo veci vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ taktiež s poukazom na § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

37. O výške trov vo vzťahu k subjektom, ktorým bol priznaný nárok na ich náhradu pod bodmi 35. a 36.
bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

38. Žalovanej 1/ majúcej plný úspech voči žalobcom súd nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko tejto v dôsledku jej nečinnosti v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Okrem toho priznanie
akéhokoľvek nároku na náhradu trov konania tejto žalovanej by odôvodňovali aj konkrétne okolnosti

danej veci (jej blízky príbuzenský pomer voči žalobcom, ktorá podľa zistených skutočností mala najviac
profitovať zo získaného úveru zabezpečeného záložným právom aj na spoluvlastnícke podiely žalobcov
na predmetných nehnuteľnostiach, ktorá sa minimálne spolupodieľala na nezákonnom postupe voči
žalobcovi 3/ v súvislosti s osvedčovaním jeho podpisu, ak súčasne priamo nebola tou osobou, ktorá
žalobcu 3/ na záložnej zmluve bez jeho vedomia podpísala).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.