Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213257
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317213257.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., N. XXXX/
XX, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1,
750 09 Paríž Francúzsko, konajúci prostredníctvom pobočky zahraničnej banky so sídlom Karadžičova
2, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Bratislava,

Ružinovská 1, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Levice č. k. 9Csp/233/2017-123, z 14. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 9Csp/233/2017-123, z 14. novembra 2018, zastavil konanie a
zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 146 ods. 1 a § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca žalobu podanú 22. 08. 2017 vzal späť pred

začatím pojednávania o veci samej z dôvodu, že žalovaný prejavil ochotu mimosúdne s ním rokovať
o novom splátkovom kalendári a o výške splátok. Žalobca vzal žalobu celkom späť pred začatím
pojednávania o veci samej, žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Následne súd ďalšie konanie
zastavil. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 256 ods. 1 CSP použitím
ust. § 157 CSP.

2.2. Súd prihliadol na to, že ide o spor týkajúci sa spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom bol žalobca ako
spotrebiteľ v postavení slabšej strany sporu voči žalovanej spoločnosti. V nerovnovážnom postavení
bol žalobca už aj v samotnom zmluvnom vzťahu, v ktorom zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy
určil žalovaný ako veriteľ. V danom prípade povinnosť žalobcu uhradiť trovy tohto konania by bolo
nespravodlivé, keďže sa ako občan spotrebiteľ domáhal svojich práv na súde a žalobu vzal späť len v
dôsledku ochoty prejavenej žalovaným uzavrieť mimosúdnu dohodu.

3.1. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak,
že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v
plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Žalovaný
namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania nie je odôvodnené s poukazom

na žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku a z ustanovenia § 256 ods. 1 a § 157 CSP
nevyplýva oprávnenie súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania žalovanému. Rozhodnutie v častitrov považuje za zmätočné, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Takýmto postupom súdu bolo porušené
právo žalovaného na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý
súdny proces a právo na súdnu ochranu. Konštatoval, že nepriznanie náhrady trov konania sa uplatňuje

vo výnimočných prípadoch, ktoré musí súd v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Takýmto prípadom však
nie je späťvzatie žaloby.

3.2. V predmetnej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovaný nemal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5Cdo/67/2010 z 9. júna 2010. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu
prvej inštancie nemožno považovať za vecne správne, keďže v odôvodnení rozhodnutia absentuje
dôvod nepriznania náhrady trov konania a poukazuje len na predmet konania, a to že ide o spor týkajúci
sa spotrebiteľskej zmluvy. Navyše je potrebné prihliadnuť na to, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania, preto mala byť žalovanému priznaná náhrada trov konania. Vychádzajúc z uvedených
skutočností súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke vzniku trov konania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. CSP1 a contrario) a dospel

k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1
CSP je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že dňa 22. 08. 2017 doručil žalobca súdu
prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. zmluvy

XXXXXXXXX zo dňa 04. 03. 2013, č. zmluvy XXXXXXXXXX z 01. 10. 2007. Ďalej sa domáhal určenia
neplatnosti zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 04. 03. 2013, č. zmluvy XXXXXXXXXX z 01. 10. 2007
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu existencie neprijateľných zmluvných podmienok,
určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve a
zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur. Dňa 14. 11. 2018 na pojednávaní vzal žalobca

žalobu späť v celom rozsahu v dôsledku čoho súd prvej inštancie zastavil konanie a žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

6.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,

avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

8. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací
súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Osobitne sa zameral na skúmanie, či v

konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom stranám sporu, pod ktorou treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných
jej v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada
konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

9. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Výkladom
tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné
súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany)
a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti
služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).

Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery,
ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom
prípade sa účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne

konanie.

10. Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutej časti uznesenia súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že tento súd dostatočne nešpecifikoval, ako postupoval pri rozhodovaní o nepriznaní nároku
na náhradu trov konania žalovanému, keď v odôvodnení rozhodnutia len vágne odcitoval § 256 ods. 1

CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akým konaním mal žalovaný zaviniť zastavenie konania,
pričom súd poukázal len na charakter sporu, teda, že ide o spor medzi spotrebiteľom (žalobca) a
dodávateľom (žalovaný). Z odôvodnenia taktiež nevyplýva, že by súd dospel k záveru, že v predmetnej
veci je daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktoré majú spočívať v
slabšom procesnom postavení žalobcu ako spotrebiteľa. Z obsahu súdneho spisu taktiež nevyplýva, že

byžalobcasožalovanýmmimosúdnudohoduuzatvorili,zrejméjelento,žeprejavilochotuotejtodohode
rokovať, preto nemožno jednoznačne dospieť ani k tomu záveru, že by žalovaný zavinil zastavenie
konania tým, že splnil to, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal. Takýmto postupom súd zaťažil
rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.

11. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, vysporiadať sa s argumentmi
žalobcuuvedenýmivpodanomodvolaníaopätovnerozhodnúťasvojerozhodnutieodôvodniťzákonným

spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).