Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4104899742
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4104899742.48

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: I.. D. N., bytom M., G. 1, zastúpený Mgr. Marekom
Kováčom, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 30, proti žalovanému: L. B., bytom M., N. XX, o zaplatenie
25 891,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
15C/59/2004-1312 z 3. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 15C/59/2004-1312 z 3. mája 2019 zamietol návrh žalovaného na
vydanie opravného uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 224 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že písomným podaním na č. l. 1299 žalovaný podal
podanie na vydanie opravného uznesenia. Žiadal, aby súd opravil chybu v písaní, počítaní a inú zrejmú
nesprávnosť. Podľa žalovaného v danom prípade ide o chybu zo strany súdu, ktorý nesprávne uviedol

predmet konania, a to zaplatenie 25 891,26 eura, pričom správne má znieť 11 285,93 eura. Žiadal vydať
opravné uznesenie ohľadne rozhodnutia Okresného súdu Nitra č. k. 15C/59/2004-619 z 11. decembra
2009.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil, že by boli dané predpoklady na vykonanie opravy, preto
navrhovanú opravu tak, ako to žiadal žalovaný nevykonal a s poukazom na uvedené zamietol návrh na

opravu v celom rozsahu.

5. Záverom dodal, že návrh na vydanie opravného uznesenia doručený žalovaným podľa názoru súdu
nie je návrhom na vydanie opravného uznesenia. Zdôraznil, že dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť
Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z. Predtým žalovaný podal podobné návrhy niekoľkokrát.
Podľa zákonného ustanovenia § 39 ods. 2 a 4 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať

inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Na opakované návrhy strán súd neprihliada. Týmto
sa zákonodarca snažil zabezpečiť plynulosť a rýchlosť občianskeho súdneho konania. Rovnaký návrh
bol podaný zo strany žalovaného a napr. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. 09. 2009, č. k. 5NcC
18/2009-606 návrhu na prikázanie veci Okresný Súd Nové Zámky nevyhovel.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Zdôraznil, že súd prvej inštancie účelovo opomenul napísať dátovanie písomného podania žalovaného,
čím sa chcel vyhnúť svojho pochybenia, nezodpovednosti a nečinnosti konania v tom, že na vydanie
opravného uznesenia, ktoré doručil žalovaný ďaleko dopredu súdu pred štyrmi rokmi podal návrh dňa

30. 06. 2015 (podľa § 164 O. s. p.) a tento súd v rozpore so zákonom rozhodol až dňa 03. 05. 2019. Súd
prvej inštancie nesprávne uviedol, že nezistil, že sú dané predpoklady na vykonanie opravy. Rovnako
sa nestotožnil ani s názorom súdu, že návrh na vydanie opravného uznesenia je návrhom na prikázanie
veci inému súdu. Keďže o návrhu na opravu uznesenia súd rozhodol po štyroch rokoch, prišlo tým k
prieťahom v konaní. Poukázal na dve podané urgencie a sťažnosť adresovanú predsedníčke Okresného

súdu Nitra. Konštatoval, že prvoinštančný súd v záhlaví uznesenia nesprávne uviedol predmet konania.
Dňa 30. 06. 2015 žalovaný podal návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti s poukazom na vtedy
platný a účinný § 12 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie teda pochybil a účelovo
postupoval nesprávne keď ignoroval podaný návrh, čím mu znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace
procesné právo v takej miere, že zo strany súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný podané odvolanie
riadne neodôvodnil, najmä neodôvodnil, v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný
len tvrdí, že súd pochybil, v čom malo spočívať pochybeniu už neuviedol. Z toho, čo žalovaný v odvolaní
uviedol vyplýva, že návrhom na opravu uznesenia po 10 rokoch od právoplatnosti rozhodnutia sa
nesnažil o opravu chýb v písaní a počítaní, ale napáda výsledok sporu, výrok rozhodnutia ako taký.

O tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté na Okresnom súde Nitra a potvrdený bol aj Krajským súdom
v Nitre. Žalovaný opakovane podával návrhy na opravu rozhodnutí, návrhy na vylúčenie sudcov, na
prisúdenie veci inému súdu a pod. Vzhľadom k uvedenému považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1

CSP je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
stranou sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,
pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom tohto

ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či
čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu
medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo
skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnnézistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a
povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti
služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).

Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery,
ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné.

14. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací
súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Osobitne sa zameral na skúmanie,
či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto

vada konania znamená porušenie základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je

jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd
ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie

súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva strany sporu na spravodlivý proces. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument

strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje
návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami strany. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre
dohady a domnienky.

17.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť
preskúmateľné. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej

sastranekonania(okremupretiaprávadozvedieťsaopríčináchrozhodnutiaprávezvolenýmspôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

18. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovaného dospel k záveru, že

rozhodnutiesúduprvejinštancievykazujevadyvzmysle§386písm.b/CSP,ateda,žerozhodnutiesúdu
prvej inštancie je nepreskúmateľné. Vychádzajúc z podania žalovaného, ktoré bolo doručené súdu prvej
inštancie dňa 30. 06. 2015 označené ako „Návrh na vydanie opravného uznesenia“ je podľa odvolacieho
súdu zrejmé, že žalovaný sa domáhal opravy uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 15C/59/2004-619 z 11.decembra 2009, a to konkrétne predmetu konania, keď tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol,
že predmetom konania je zaplatenie sumy 11 285,93 eura a nie 25 891,26 eura ako to uviedol súd prvej
inštancie. Súd prvej inštancie však v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že podaný návrh spĺňa

podľa obsahu náležitosti návrhu na prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti.
Ďalej súd uviedol, že nielenže nevzhliadol dôvod na opravu chýb v písaní, ale zároveň nevzhliadol
ani dôvod na prikázanie veci inému súdu. Odvolací súd poznamenáva, že uvedené závery súdu prvej
inštancie sú zmätočné, pretože nie je vôbec zrejmé, z akých dôvodov dospel súd k tomu záveru, že
návrh na vydanie opravného uznesenia možno posudzovať ako návrh na prikázanie veci inému súdu.

Z obsahu súdneho spisu možno zistiť, že dňa 30. 06. 2015, teda v rovnaký deň, ako doručil žalovaný
návrh na vydanie opravného uznesenia, doručil žalovaný aj návrh na prikázanie veci inému súdu.
Keďže z odôvodnenia nemožno jednoznačne určiť, o ktorom z uvedených návrhov súd prvej inštancie
rozhodoval, dospel odvolací súd k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie. Výrok napadnutého rozhodnutia nekorešponduje so samotným odôvodnením rozhodnutia,
v dôsledku čoho možno mať dôvodnú pochybnosť o tom, čo vôbec bolo predmetom rozhodovania

prvoinštančného súdu, teda či rozhodoval o návrhu žalovaného na vydanie opravného uznesenia
(doručený súdu prvej inštancie dňa 30. 06. 2015) alebo o návrhu žalovaného na prikázanie veci inému
súdu z dôvodu vhodnosti (doručený súdu prvej inštancie dňa 30. 06. 2015). S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne rozhodne o návrhu žalovaného na
opravuuzneseniač.k.15C/59/2004-619asvojenovérozhodnutieodôvodnívsúlades§220ods.2CSP.

19. Vzhľadom k zistenej nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru o
dôvodnosti podaného odvolania žalovaného, čo primälo odvolací súd postupovať procesným postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, teda že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a v spojení s
§ 391 ods. 1 CSP vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).