Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Jana Zuzan
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4Er/348/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206138
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6414206138.4
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
sosídlomPribinova25,81109Bratislava,právnezastúpený:Advocates.r.o.,sosídlomPribinova25,811
09 Bratislava, proti povinnej: E. H., J.. XX.X.XXXX, G. Q. X, XXX XX Y. G., na vymoženie pohľadávky vo
výške 3.815,27 Eur s príslušenstvom vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 15057/14, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Poverením č. 5613 071571 zo dňa 27.5.2014 Okresný súd Žiar nad Hronom
(ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava.
2. Uznesením č.k. 4Er/348/2014-31 zo dňa 9.10.2014 vyhlásil tunajší súd exekúciu za neprípustnú
a zastavil exekučné konanie. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 5CoE/28/2015-108 zo dňa 16.6.2015, tak že uznesenie
prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil.
3. Dňa 5.2.2016 postúpil súdu súdny exekútor doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle §
243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený vo svojom podaní uviedol, že rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia
exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorej bol spísaný
formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok
riadneho vykonávania súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Dôkazy
osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu
exekúcie súčasťou exekučného spisu.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhanýnárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné
podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
9. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
10. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
11. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona /
toho času účinného zákona/ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
13. S účinnosťou od 23.12.2015 došlo k zmene právnej úpravy vykonanej zákonom č.
438/2015 Z. z., ktorej dôsledkom je okrem iného zakotvenie povinnosti oprávneného v exekučných
konaniach prebiehajúcich na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti predmetnej novely, t.j. do 22.1.2016 doplniť
návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti vyžadované ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Týmito
náležitosťami sú opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a
pripojenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Účelom uvedeného je zabezpečenie podkladov
pre to, aby exekučný súd mohol posúdiť, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, a ak dospeje k takémuto záveru, následne posúdiť, či nie je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V prípade, že oprávnený v zákonom presne
stanovenej lehote nesplní jemu zákonom uloženú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o
uvedené náležitosti, z ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu
exekúciu bez ďalšieho zastaviť, t.j. bez toho, aby súd vykonával akékoľvek
dokazovanie, príp. iné procesné úkony.
14. Keďže predmetná exekúcia prebieha na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky
proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou, je v prejednávanej veci potrebné aplikovať ust. § 39 ods. 4
Exekučného poriadku.
15. Exekučným titulom na základe, ktorého je vedené exekučné konanie, je rozhodcovský rozsudok
Stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR
03833/13 zo dňa 29.7.2013. Z predloženého rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský
súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení
zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok poskytnutia
úveru (ďalej len „VPPÚ“). Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou
(blankozmenkou) vystavenou dňa 27.5.2011, kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený
ako remitent. Keďže si povinná svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila,
čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku, oprávnený vyplnil dňa 23.11.2012zmenku povinnej v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 4.255,57 Eur, s dátumom začiatku
úročenia dňa 14.10.2012 a táto bola povinnej predložená na zaplatenie dňa 28.11.2012. Oprávnený
pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 27.5.2011, v ktorej je povinná označená
svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Zmluva o úvere obsahuje prehlásenie, že
finančné prostriedky sú poskytnuté povinnej na iný účel, ako na výkon povolania, zamestnania alebo
podnikania. Súčasťou zmluvy sú aj VPPÚ vyhotovené oprávneným ako formulár.
16. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského
rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere a VPPÚ dospel k názoru, že exekúciu je nevyhnutné zastaviť
pre rozpor exekučného titulu so zákonom. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 52 ods. 1 až
4, § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, čl.7 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 2 písm. h), j) a k) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súd považuje zmluvný
vzťah vzniknutý medzi oprávneným a povinnou za spotrebiteľský v zmysle § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka, keďže oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
a povinná - fyzická osoba pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere obsahuje údaj o tom, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na účel výkonu zamestnania. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje údaj o tom,
že ide o úver na zamestnania, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa
nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko povinná je označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon povolania úverovej dlžníčky ťaží toho, kto tvrdí
takúto výnimku, teda veriteľa. V tomto prípade však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto
súd skonštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci v spojení s nedostatkom
akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej
účel vymedzený vôbec. Z uvedených dôvodov súd vo veci použil špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú
v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
17. Aj napriek tomu, že bod 16 VPPÚ obsahuje klauzulu v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
t.j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia Obchodného
zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
a preto je zo zákona neplatná.
18. Vzhľadom na uvedené, keď súd ustálil, že medzi oprávneným a povinnou zo zmluvy o úvere
vznikol spotrebiteľský zmluvný vzťah, treba predovšetkým konštatovať, že predmetná zmluva o úvere
neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. i.) a j) zákona
č.129/2010 Z.z zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu
mieru nákladov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Rozhodcovský rozsudok nie
je, podľa názoru tunajšieho súdu, preskúmateľný v tom zmysle, že z neho nie je možné vyvodiť, čo z
priznanej istiny predstavuje nevrátené peňažné prostriedky a čo nedovolené úroky a poplatky, a to s
poukazom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne
len ako plnenie z vlastnej zmenky povinnej, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o
vyplnení zmenky.
19. Tunajší súd považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
4 písm. i), k), o) Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. 13 VPPÚ o vyplnení zmenky, ktorá mení vzťah medzi
účastníkmi na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva ochranu spotrebiteľa, musí
súd vyhodnotiť ako neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku v súlade s § 54 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takouto
dohodou veriteľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Uzavretím dohody o vyplnení
zmenky pritom oprávnený dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je
v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods.4 písm. o) Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide
o zmenkový úrok 0,25% denne z dlžnej sumy, t.j. 91,25% ročne, ktorý predstavuje úrok z omeškania, je
zrejmé, že tento si oprávnený pripravil v zmenke, ktorú povinná podpísala pri uzavretí zmluvy, vopred.20. Súd dospel k záveru, že boli naplnené podmienky v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku
exekúciu a zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, keďže v danom
exekučnomkonaníjeuplatňovanýnárokzozmenky,ktorývznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou
a v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor so zákonom.
21. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
22. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
23. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
24. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
25. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený
z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
26. Súdny exekútor podaním zo dňa 6.3.2019, oznámil súdu, že si uplatňuje trovy exekučného konania
vo výške 39,83 Eur. Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď
si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej sume 33,19 Eur a DPH vo výške 6,64
Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň jeden úkon, a to získanie poverenia na vykonanie
exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu.
27. Z predloženého osvedčenia o registrácií a pridelení daňového a identifikačného
čísla, ktoré do spisu predložil súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., vyplýva, že je platcom DPH a
na základe tejto skutočnosti mu súd môže priznať uplatňovanú DPH.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.