Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115216081
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115216081.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov

JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v právnej veci žalobcu: PCC MORAVA - CHEM s.r.o.,
Leoše Janáčka 798/20, 737 01 Český Těšín, Česká republika, IČ 476 69 063 zastúpeného Mgr.
Petrou Faldynovou, advokátom, 742 75 Lichnov 549, Česká republika proti žalovanému: Slovenská
správcovská a reštrukturalizačná, k. s., Južná trieda 48, 040 01 Košice, správca úpadcu SLOVAKIA
STEEL MILLS, a.s. v konkurze, Priemyselná 720, 072 22 Strážske, Slovenská republika, IČO 36 772
623 zastúpenému JUDr. Tomášom Hláčikom, advokátom, Železničná 173, 976 62 Brusno, Slovenská
republika v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Košice I č. k. 26Cbi/10/2015 - 841 zo dňa 22.3.2019 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade trov
konania.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v prvom výroku zastavil konanie v časti o určenie, že
pohľadávka žalobcu proti úpadcovi SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze uplatnená prihláškou
do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/58/2014, zapísaná v

zozname pohľadávok pod poradovým číslom 796 vo výške istiny 190.241,69 eur s úrokom z omeškania
vo výške 16.947,04 eur, ktorá vznikla z titulu zodpovednosti úpadcu podľa ustanovenia § 527 ods. 1
písm. b) Občianskeho zákonníka, pretože odplatne postúpené pohľadávky špecifikované v čl. II. bodu
1. Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi úpadcom a žalobcom dňa 23.9.2014, dlžník (BALUS
Stavebniny a.s., Sládkovského 53A, 783 71 Olomouc, Česká republika, IČ 253 883 04) splnil postupcovi
skôr ako bol povinný dlh splniť postupníkovi, t.j. pred oznámením o postúpení pohľadávok úpadcom
dlžníkovi, ktorá je nesporná čo do pravosti a výšky a považuje sa za zistenú v celej výške a je viazaná

na podmienku, podľa ktorej pohľadávka vznikne, ak súd rozhodne (vrátane súdneho zmieru) alebo
úpadca SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. prehlási, že pohľadávky postúpené na žalobcu voči spoločnosti
BALUS Stavebniny a.s., špecifikované v čl. II. bodu 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi
úpadcom a žalobcom dňa 23.9.2014 v dobe od uzavretia zmluvy do oznámenia o postúpení pohľadávky
spoločnosti BALUS Stavebniny a.s. (t.j. do 31.10.2014) zanikli plnením BALUS Stavebniny a.s. úpadcovi
(zápočtom vzájomných pohľadávok). V druhom výroku rozsudku vo zvyšku žalobu zamietol. V treťom
výroku rozsudku žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že

o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej
inštancie dňa 22.6.2015 sa domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávky proti úpadcovi uplatnenéprihláškami do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/58/2014 a
zapísané do zoznamu pohľadávok pod č. 792 vo výške istiny 417.045,42 eur s úrokom z omeškania vo
výške 19.348,74 eur, ktorá vznikla dodaním tovaru (oceľového šrotu) na základe objednávky úpadcu č.

4701010381 zo dňa 15.4.2014 a cena za tovar bola vyúčtovaná daňovými dokladmi č. 1430117 zo dňa
30.4.2014, č. 1430118 zo dňa 30.4.2014, č. 1430119 zo dňa 30.4.2014, č. 1430120 zo dňa 30.4.2014,
č. 1430121 zo dňa 30.4.2014, č. 1430139 zo dňa 19.5.2014, č. 1430140 zo dňa 19.5.2014, č. 1430141
zo dňa 19.5.2014, č. 1430142 zo dňa 19.5.2014 (prihláška č. 1); pod č. 793 vo výške istiny 375.834,42
eur s úrokom z omeškania vo výške 14.234,31 eur, ktorá vznikla dodaním tovaru (oceľového šrotu) na

základe objednávky úpadcu č. 4701010679 zo dňa 20.5.2014 a cena za tovar bola vyúčtovaná daňovými
dokladmi č. 1430156 zo dňa 30.5.2014, č. 1430157 zo dňa 30.5.2014, č. 1430158 zo dňa 30.5.2014,
č. 1430159 zo dňa 30.5.2014, č. 1430174 zo dňa 16.6.2014, č. 1430175 zo dňa 16.6.2014, č. 1430176
zo dňa 16.6.2014, č. 1430177 zo dňa 16.6.2014 a č. 1430184 zo dňa 27.6.2014 (prihláška č. 2); pod č.
794 vo výške istiny 11.374,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 577,34 eur, ktorá vznikla dodaním
tovaru (oceľového šrotu) na základe objednávky úpadcu č. 4701010208 zo dňa 19.3.2014 a cena za

tovar bola vyúčtovaná daňovým dokladom č. 1430102 zo dňa 18.4.2014 (prihláška č. 3); pod č. 795
vo výške istiny 225.293,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 7.085,82 eur, ktorá vznikla dodaním
tovaru (oceľového šrotu) na základe objednávky úpadcu č. 4701010867 zo dňa 16.6.2014 a cena za
tovar bola vyúčtovaná daňovými dokladmi č. 1430187 zo dňa 30.6.2014, č. 1430188 zo dňa 30.6.2014,
č. 1430189 zo dňa 30.6.2014, č. 1430190 zo dňa 30.6.2014, č. 1430206 zo dňa 17.07.2014, č. 1430207

zo dňa 17.7.2014, č. 1430208 zo dňa 17.7.2014 (prihláška č. 4) sú nesporné čo do pravosti a výšky a
považujú sa za zistené v celej výške a pod č. 796 vo výške istiny 190.241,69 eur s úrokom z omeškania
vo výške 16.947,04 eur, ktorá vznikla z titulu zodpovednosti úpadcu podľa ustanovenia § 527 ods. 1
písm. b) Občianskeho zákonníka, pretože odplatne postúpené pohľadávky špecifikované v čl. II. bodu
1. Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi úpadcom a žalobcom dňa 23.9.2014, dlžník (BALUS

Stavebniny a.s., Sládkovského 53A, 783 71 Olomouc, Česká republika, IČ 253 883 04) splnil postupcovi
skôr ako bol povinný ho splniť postupníkovi, t.j. pred oznámením o postúpení pohľadávok úpadcom
dlžníkovi, ktorá je nesporná čo do pravosti a výšky a považuje sa za zistenú v celej výške a je viazaná na
podmienku, podľa ktorej pohľadávka vznikne, ak súd rozhodne (vrátane súdneho zmieru) alebo úpadca
prehlási, že pohľadávky postúpené na žalobcu voči spoločnosti BALUS Stavebniny a.s., špecifikované

v čl. II. bodu 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi úpadcom a žalobcom dňa 23.9.2014 v
dobeoduzavretiazmluvydooznámeniaopostúpenípohľadávkyspoločnostiBALUSStavebninya.s.(t.j.
do 31.10.2014) zanikli plnením BALUS Stavebniny a.s. úpadcovi /zápočtom vzájomných pohľadávok/
(prihláška č. 5).

3. Žalobca vzal v priebehu konania žalobu v časti týkajúcej sa pohľadávky zapísanej v zozname
pohľadávok s poradovým číslom 796 späť z dôvodu, že táto pohľadávka bola prihlásená aj do
konkurzného konania vedeného Krajským súdom v Ostrave, pobočky v Olomouci proti spoločnosti
BALUS Stavebniny, a.s. pod sp. zn. KSOL 20 INS 10175/2017-B30 a na prieskumnom pojednávaní
dňa 21.2.2019 bola zistená. Súd prvej inštancie tak konanie podľa § 144 C.s.p. v časti tejto pohľadávky

zastavil, o čom bolo rozhodnuté prvým výrokom rozsudku.

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.9.2014 uzavrel s úpadcom dve Zmluvy o postúpení
pohľadávok (ďalej len „Zmluvy o postúpení pohľadávok“), ktorých predmetom bolo postúpenie
pohľadávokúpadcuvočispoločnostiSAVEN,s.r.o.,Toryská3,04011Košice,IČO45517428nažalobcu

vo výške 512.213,68 eur za cenu 512.213,68 eur a vo výške 517.334,10 eur za cenu 517.334,10 eur,
ktorácenazapostupovanépohľadávkybolauhradenázápočtomprotivzájomnýmpohľadávkamžalobcu
voči úpadcovi za dodávky tovaru vo výške 512.213,68 eur a 517.334,10 eur. Úpadca pritom ústne
uisťoval žalobcu o veľmi dobrej vymožiteľnosti postupovaných pohľadávok, bonite dlžníka SAVEN, s.r.o.
a zabezpečení postupovaných pohľadávok prevoditeľnými akreditívmi, čo následne prehlásil aj písomne

v Zmluvách o postúpení pohľadávok. V prehláseniach o postúpení stand-by akreditívu zo dňa 23.9.2014
úpadca prehlásil, že žalobca nadobudol všetky práva a povinnosti z podkladového právneho vzťahu,
ktorý je základom pre STAND-BY akreditívy č. 49/111 - 85/525A zo dňa 22.9.2014 a č. 49/111-85/525D
zo dňa 22.9.2014, ktorými sa SUISSE CREDIT CAPITAL LIMITED, NZ RN 3618711, 97 JUDD STREET,
LONDON WC1H 9JG, UK zaviazala zaplatiť na prvú písomnú výzvu žalobcu, vzdávajúc sa všetkých

námietok a výhrad s tým spojených akúkoľvek čiastku až do 512.214 eur, resp. do 517.335 eur istiny,
úrokov z omeškania a všetkých ďalších zahrnutých poplatkov.5. V priebehu vymáhania postúpených pohľadávok voči spoločnosti SAVEN, s.r.o. žalobca zistil,
že táto spoločnosť zanikla zlúčením s právnym nástupcom STYLSTAV, s.r.o., IČO 36 570 907 ku
dňu 30.9.2014. Spoločnosť STYLSTAV, s r.o. následne zanikla zlúčením so spoločnosťou EUROPA

COMPANY s.r.o., IČO 44 013 957 ku dňu 28.11.2014. Žiadnu z uvedených spoločností nebolo možné
kontaktovať a pohľadávky žalobcu ani napriek výzvam zo dňa 1.12.2014 (STYLSTAV, s.r.o.) a dňa
11.12.2014 (EUROPA COMPANY s.r.o.) neuhradili. Žalobca zistil, že sa jedná o úplne nefunkčné
spoločnosti. Vzhľadom na neplnenie dlžníka a jeho právnych nástupcov, žalobca uplatnil zabezpečenie
prostredníctvom akreditívov. Postupne však zisťoval, že vymoženie postúpených pohľadávok ich

uplatnením bude prakticky nemožné. Na zánik spoločnosti SAVEN, s.r.o. žalobca v čase uzavretia Zmlúv
o postúpení pohľadávok nebol upozornený, pričom táto skutočnosť mala vplyv na uplatnenie záruk
prostredníctvom akreditívov. Po urgenciách a žiadostiach žalobcu, aby úpadca dohodol prostredníctvom
W. A., P..B.. prevod akreditívov, žalobcovi bol doručený dňa 14.10.2014 e-mail od J.. J., člena
predstavenstva úpadcu, v ktorom boli uvedené kópie swiftových správ zaslaných W. A., P..B.. a
odporúčanie úpadcu, aby žalobca zaslal žiadosť o výplatu akreditívov so všetkou dokumentáciou do

sídla SUISSE CREDIT CAPITAL LIMITED (ručiteľovi) kuriérom. Žalobca tak urobil dňa 16.10.2014.
Úpadca však riadne a včas nepožiadal SUISSE CREDIT CAPITAL LIMITED o udelenie súhlasu s
prevodom týchto akreditívov na žalobcu podľa čl. 33 ICC Jednotných pravidiel pre záruky vyplatiteľné
na požiadanie v termíne, preto akreditívy vypršali. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na to, že z čl.
33 Pravidiel ICC nevyplýva nárok na udelenie súhlasu s prevodom akreditívov, pričom úpadca tvrdil,

že akreditívy sú prevoditeľné bez ďalšieho. Spoločnosť SUISSE CREDIT CAPITAL LIMITED, ktorá
akreditívy vystavila, preto odmietla ich vyplatenie. Oznámenie o uzavretí Zmlúv o postúpení pohľadávok
a požiadavka na prevedenie akreditívov boli zaslané úpadcom prostredníctvom W. A., P..B.. swiftovou
správouaždňa17.10.2014.NáslednežalobcadostaloznámeniaspoločnostiSUISSECREDITCAPITAL
LIMITED zo dňa 20.10.2014 a dňa 23.10.2014, že akreditívy č. 49/111-85/525A zo dňa 22.09.2014

a č. 49/111-85/525D zo dňa 22.09.2014 odmieta vyplatiť a že vypršali. Žalobca mal za to, že úpadca
zmaril riadny prevod akreditívov na žalobcu. Poukázal na to, že k uzavretiu Zmlúv o postúpení
pohľadávky na rokovaní dňa 23.9.2014 došlo na základe podnetu úpadcu. Po dlhých rokovaniach, keď
úpadca nechal zástupcov žalobcu čakať do neskorých večerných hodín, navrhol úpadca postúpenie
predmetných pohľadávok ako lukratívne riešenie problému, pričom podľa tvrdenia úpadcu sa jednalo

o pohľadávky zabezpečené akreditívom. Žalobca tvrdil, že úpadca rovnako poukázal na nevyhnutnosť
okamžitého riešenia problému, pretože v bezprostredne nasledujúcich dňoch mal byť podaný návrh na
začatie reštrukturalizácie úpadcu. Tieto okolnosti mali vplyv na rozhodnutie žalobcu Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavrieť. Ak by však žalobca vedel, že dlžník v prípade postúpených pohľadávok nie je
bonitný, alebo že pohľadávky sú nevymožiteľné, či nezabezpečené, potom by s úpadcom ani jednu

z predmetných Zmlúv o postúpení pohľadávok neuzavrel. Vzhľadom na vyššie uvedené je sporná
samotná platnosť predmetných Zmlúv o postúpení pohľadávok, pretože úpadca uviedol svojím konaním
pred uzavretím Zmlúv o postúpení pohľadávok žalobcu do omylu o rozhodujúcich skutočnostiach
prípadu, o vlastnostiach postúpených pohľadávok a o záujme úpadcu vykonať všetko nevyhnutné pre
úhradu pohľadávok úpadcu voči žalobcovi, alebo výplate akreditívov a úpadca tento omyl vyvolal (resp.

o ňom musel vedieť). V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka
a mal za to, že Zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné od začiatku.

6. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 9.2.2015 č. k. 31K/58/2014-155, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku dňa 16.2.2015, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, ktorého správcom

je žalovaný. Vzhľadom na to, že žalobca zistil, že nastali podmienky pre odstúpenie od Zmlúv o
postúpení pohľadávok, listom zo dňa 17.2.2015 doručeným úpadcovi dňa 2.3.2015 a správcovi úpadcu
dňa 26.2.2015 žalobca okrem iného odstúpil od Zmlúv o postúpení pohľadávok. Žalobca ako dôvod
odstúpenia uviedol, že (i) úpadca podstatným spôsobom porušil svoje zmluvné povinnosti, ku ktorým sa
v Zmluvách o postúpení pohľadávok zaviazal, (ii) úpadca svojím konaním zmaril účel Zmlúv o postúpení

pohľadávok, (iii) pohľadávky nemali vlastnosť spočívajúcu v zabezpečení, teda nemali vlastnosť, ktorú
úpadca pri postúpení garantoval. Na základe uvedeného odstúpenia sa stali neplatnými aj zápočty
vzájomných pohľadávok úpadcu a žalobcu, ktoré boli vykonané v rámci Zmlúv o postúpení pohľadávok.
Žalobca dňa 23.3.2015 prihlásil do konkurzu svoje vyššie uvedené pohľadávky v celkovej výške
1.277.982,72 eur, ktoré správca poprel dňa 18.5.2015 čo do právneho dôvodu a výšky s odôvodnením,

že prihlásené pohľadávky zanikli na základe dohôd o započítaní v Zmluvách o postúpení pohľadávok zo
dňa 23.9.2014. Správca pritom neakceptoval odstúpenie od Zmlúv o postúpení pohľadávok žalobcom.7. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Potvrdil, že žalobca prihlásil do konkurzu 5 pohľadávok v celkovej
výške 1.277.982,72 eur, ktoré boli popreté čo do právneho dôvodu a výšky s odôvodnením, že boli
vysporiadané na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok, pretože zanikli na základe dohôd o započítaní.

Správca sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že úpadca neposkytol veriteľovi všetky informácie a
súčinnosť ako aj to, že si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmlúv o postúpení pohľadávok,
preto nie je možné akceptovať dôvody odstúpenia od Zmlúv o postúpení pohľadávok.

8. Žalobca v priebehu konania zotrval na tvrdeniach, že žalobca celú záležitosť uzavrel s úpadcom len

preto, lebo mu úpadca uviedol, že buď žalobca pristúpi na postúpenie pohľadávok, alebo nedostane nič,
keďže dôjde k vyhláseniu konkurzu a nebude predpoklad na úhradu pohľadávok žalobcu. Celú dobu
jednal žalobca s úpadcom o úhrade dlhu a až na poslednom stretnutí mu boli predložené Zmluvy o
postúpení pohľadávok, pričom mu bolo garantované, že tieto pohľadávky sú bonitné a vymožiteľné,
navyše garantované akreditívom. Bez toho by žalobca neuzavrel Zmluvy o postúpení pohľadávok.
Žalobca teda bol postavený do situácie, keď sa musel ihneď na rokovaní konanom s úpadcom v

Košiciach rozhodnúť, či príjmu postupované pohľadávky bez možnosti ďalších overení akreditívu vo
svojich českých bankách, alebo toto postúpenie odmietne s istotou, že jeho pohľadávky v konkurze
nebudú uspokojené. Až po uzatvorení Zmlúv o postúpení pohľadávok žalobca zistil, že zo strany
úpadcu bolo spoločnosti SAVEN, s.r.o. dodané veľké množstvo tovaru bez záruky. W. A., P..B.. sa síce
zaručila, že bude akceptovať akreditívy, ale táto banka nevykonávala činnosť na území Českej republiky.

Všetky banky v Českej republike odmietli akreditívy prevziať. Žalobca vychádzal z toho, že postupované
pohľadávky sú dobre zaistené a vymožiteľné. Zo strany úpadcu sa jednalo o podvod pri uzatváraní
Zmlúv o postúpení pohľadávok, so snahou zbaviť sa záväzku bez toho, aby bol zaplatený dlh voči
žalobcovi. Úpadca pritom váhal dva mesiace s oznámením o postúpení pohľadávky.

9. Žalovaný v priebehu konania namietal, že úpadca neporušil Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom
poukázal na zmluvné prehlásenie úpadcu, že neručí za vymožiteľnosť pohľadávok. Spoločnosť SAVEN,
s.r.o. zanikla zlúčením asi týždeň po uzatvorení Zmlúv o postúpení pohľadávok, pričom úpadca nemal o
tom vedomosť a ani neparticipoval na tomto úkone. K odstúpeniu od Zmlúv o postúpení pohľadávok zo
strany žalobcu došlo až po vyhlásení konkurzu na úpadcu, pričom tomu bráni ustanovenie § 45 ZoKR.

Poukázal, že neexistuje žiadny dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť Zmlúv o postúpení pohľadávok.
Relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka pritom nespôsobuje každý,
ale tzv. ospravedlniteľný omyl, čiže omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca (mýliaca sa)
osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, t.j. ak konajúca osoba nemohla rozpoznať skutočný
stav veci a zistiť existenciu omylu ani vtedy, ak (by) vyvinula obvyklú mieru starostlivosti, ktorú možno

so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od nej požadovať, aby sa takému omylu vyhla. Potreba
starostlivosti je v prípade konania obchodnej spoločnosti štatutárnym orgánom navyše zvýraznená a
teda miera požadovanej starostlivosti je zvýšená (teda situáciu je potrebné posudzovať prísnejšie)
zákonnou povinnosťou štatutára postupovať s odbornou starostlivosťou a zaobstarať si všetky potrebné
informácie. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť

si potrebné objektívne informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu významné
(rozhodné) z hľadiska skúmaného právneho úkonu, je potom spôsobilé spochybniť možnosť účinne
sa dovolať neplatnosti právneho úkonu urobeného v omyle podľa ustanovenia § 49a Občianskeho
zákonníka. O ospravedlniteľný omyl nepochybne nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej
nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného

úkonu. Ak by žalovaný pripustil, že vzhľadom na informácie poskytnuté úpadcom pri uzatváraní Zmlúv
o postúpení pohľadávok vznikol na strane žalobcu omyl v otázke vymožiteľnosti a zabezpečenia
postupovaných pohľadávok z dôvodu nevykonania žiadnych úkonov s cieľom overiť informácie tvrdené
žalobcom a teda zanedbania obvyklej opatrnosti, nemožno akceptovať, aby sa žalobca účinne dovolal
neplatnosti Zmlúv o postúpení pohľadávok, pričom žalobcom opisované okolnosti uzatvorenia zmlúv

nie sú spôsobilé vylúčiť požiadavku na opatrné (starostlivé) konanie. Bolo vecou náležitej opatrnosti
a predvídavosti žalobcu, či vôbec a v akej podobe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavrie, pričom
dodatočná či následná zmena názoru na výhodnosť alebo nevýhodnosť vykonaného právneho úkonu
nemôže mať na posudzovanie raz uzavretej zmluvy, s prihliadnutím na zásadu zmluvnej autonómie
vplyv. Ďalej žalovaný tvrdil, že odstúpenie žalobcu od zmlúv nemohlo vyvolať právne účinky. Poukázal

tiež na to, že v Zmluvách o postúpení pohľadávok absentovalo dojednanie o dôvodoch pre odstúpenie
od zmluvy a žiadny takýto dôvod nevyplýval ani z ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka. V
písomnom vyhotovení odstúpenia žalobca uviedol, že od Zmlúv o postúpení pohľadávok odstupuje
najmä s ohľadom na skutočnosť, že úpadca podstatným spôsobom porušil svoje zmluvné povinnosti(pričom porušené povinnosti nešpecifikoval), úpadca svojím konaním zmaril účel zmlúv o postúpení
(pričom v zmysle § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvy neobsahovali výslovné vyjadrenie ich
základného účelu) a postúpené pohľadávky neboli zabezpečené, ako bolo garantované (pričom táto

skutočnosť by nebola zmluvným dôvodom odstúpenia od zmlúv aj keby bolo toto tvrdenie pravdivé,
pretože sa zmluvné strany v súlade s ustanovením § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohodli, že
úpadca nezodpovedá a neručí za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok a osobe zabezpečujúcej
postúpené pohľadávky oznámil zmenu veriteľa). Účinky odstúpenia od zmluvy pôsobia ex nunc, pričom
odstúpením od zmluvy vzniká reštitučná povinnosť zmluvných strán podľa § 351 ods. 2 Obchodného

zákonníka vrátiť si navzájom podľa zmluvy poskytnuté plnenia. To znamená, že ak by aj odstúpenie
vyvolalo zánik Zmlúv o postúpení pohľadávok, neviedlo by to k automatickému obnoveniu pohľadávok
žalobcu proti úpadcovi z obchodného styku a ich príslušenstva, ktoré si žalobca uplatnil v konkurze
vedenom na úpadcu, ale potenciálne k vzniku nárokov žalobcu z titulu odstúpenia, čiže pohľadávky
neboli žalobcom do konkurzu úpadcu prihlásené správne a vôbec nemožno uznať právo žalobcu na
vyčíslené zmluvné úroky z omeškania. Poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne

skutočností, že Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvoril v omyle o vlastnostiach pohľadávok čo do
ich bonity a zabezpečenia, že úpadca tento omyl vyvolal alebo o ňom musel vedieť a že tento omyl je
ospravedlniteľným omylom, v dôsledku ktorého sú Zmluvy o postúpení pohľadávok neplatné podľa § 49a
Občianskeho zákonníka. Žalobca mal v priebehu rokovaní o uzatvorení Zmlúv o postúpení pohľadávok
možnosť preveriť si dlžníka, uzatvoriť zmluvy žalobcu nikto nenútil. Spoločnosť SAVEN, s.r.o. nebola

žiadnym spôsobom spriaznená z úpadcom.

10. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 5.4.2016 sp. zn. 26Cbi/10/2015-273 žalobu žalobcu zamietol
a žalovanému priznal náhradu trov konania.

11. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4CoKR/4/2017 zo dňa 31.5.2017 zrušil rozsudok a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že postup úpadcu pri podpisovaní Zmlúv o
postúpení pohľadávok v relatívne vysokých finančných hodnotách a následným zápočtom v priebehu
jedného dňa a podpisovaním zmlúv v garáži v neskorých večerných hodinách sa javí ako postup
neštandardný, hlavne za situácie, že postupované pohľadávky neboli bonitné a v neskoršom konaní

sa nepreukázalo ani zabezpečenie pohľadávky akreditívom. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie
zaoberať sa tým, či zo strany úpadcu nedošlo k porušeniu ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka
a celkove pri podnikateľskej činnosti neporušil základné a obvyklé zvyklosti uvedené v § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka. Podľa záveru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie nezaoberal všetkými
právne významnými a relevantnými skutočnosťami, ktoré predchádzali týmto právnym úkonom. Súd

prvej inštancie mal zisťovať, v ktorom časovom období sa dlžník dostal do úpadku, kedy sa o tom mohol
dozvedieť, a to z hľadiska povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 ZoKR.
Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyhodnotiť ako predbežnú otázku vzhľadom na uplynutie lehoty
uvedenej v § 57 ods. 2 ZoKR, či správca v prípade sporných Zmlúv o postúpení pohľadávok nemal
postupovať podľa § 57 a nasl. ZoKR. V prípade, ak sa preukáže, že správca v tomto smere nepostupoval

s odbornou starostlivosťou, takéto konanie nemôže byť na ťarchu žalobcu. Za nedostatočné považoval
odvolací súd dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom odstúpenia žalobcu od zmlúv o
postupovanípohľadávokspoukazomnaust.§45ZoKR,§40aa§39Občianskehozákonníka.Poukázal
na to, že vo veľmi krátkej dobe po uzavretí spomínaných Zmlúv o postúpení pohľadávok dňa 23.9.2014
spoločnosť SAVEN s.r.o. zanikla zlúčením s právnym nástupcom STYLSTAV s.r.o. ku dňu 30.9.2014 a

následne spoločnosť STYLSTAV s.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou EUROPA COMPY s.r.o. ku dňu
28.11.2014. Uvedené vytvára dôvodné pochybnosti, či tieto neboli uzavreté za nápadne nevýhodných
podmienok, resp. v omyle. Nie je zrejmé z akých dôvodov úpadca tieto pomerne vysoké pohľadávky
nevymáhal od SAVEN s.r.o. v čase hroziaceho úpadku.

12. Žalovaný k odporovateľnosti Zmlúv o postúpení pohľadávok podľa § 57 ZoKR uviedol, že tieto neboli
sporné. Iní konkurzní veritelia nenamietali neplatnosť Zmlúv o postúpení pohľadávok a ak by to namietal
správca, ostatným konkurzným veriteľom by zostalo menej na uspokojenie v konkurze.

13. Žalobca poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že úpadca mal pri

svojej podnikateľskej činnosti zmätok, keď obchodné oddelenie podľa výpovede svedka W. prenášalo
kompetencie na ekonomický úsek a naopak ekonomický úsek podľa výpovede J.. J. prenášal
kompetencie na obchodný úsek. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že úpadca pri predaji svojho tovaru
nedostatočne zaisťoval svoje pohľadávky, nelustroval dostatočne svojich dlžníkov a dokonca predávalatovar bez zaistenia svojich pohľadávok (napr. spoločnosti BALUS stavebniny s.r.o.). Tieto pohľadávky
boli pritom v obratoch minimálne 1.000.000,- eur. Existencia akreditívov nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. V uznaní záväzku dlžníkom SAVEN s.r.o. došlo zároveň k odkladu jeho splatnosti, a

to v čase, keď mohol byť uplatnený akreditív, pokiaľ by bol platný. V konaní bolo preukázané, že
úpadca nikdy nedosahoval zisk, naopak bol v strate, ktorá sa rokmi len prehlbovala. Od roku 2011 sa
tiež navyšovali čiastky nevymáhaných pohľadávok. Vedenie úpadcu neriešilo konkurz, aj keď o tomto
vedelo. Finančná situácia úpadcu bola riešená pôžičkami akcionárov a v každom mesiaci bol hlásený
úpadok. V deň podpisu Zmlúv o postúpení pohľadávok úpadca vedel o svojom úpadku, čo však riešil

reštrukturalizáciou, pričom neboli žiadne ekonomické indície, ktorá by nasvedčovali tomu, že spoločnosť
v úpadku nie je a že má vidinu príjmov, prostredníctvom ktorých sa z úpadku môže dostať. Úpadca
neriešil bonitu dlžníka SAVEN s.r.o., len deklaroval voči žalobcovi možnosť započítania pohľadávky
s tým, že finančné prostriedky na uspokojenie žalobcu sa u úpadcu nenachádzajú. Z výpovede J.. J.
vyplynulo, že sa úpadca chcel zbaviť svojich pohľadávok voči žalobcovi. Chcel vyčistiť stav záväzkov
a pohľadávok, aby úpadca išiel do reštrukturalizácie v podstate bez týchto ekonomických záťaží, čo

sa mu podarilo. Zotrval na námietkach, že podpisovanie zmlúv bolo neštandardné, pohľadávky neboli
bonitné a dlžník nebol riadne zlustrovaný. Akreditív nebol overený, po splatnosti nebol realizovaný
a odkladalo sa jeho uplatnenie. Úpadca porušil § 49 Občianskeho zákonníka a základné obchodné
zvyklosti. Predaj tovaru úpadcu prebiehal bez obmedzenia, bez zaistenia, bez lustrácie. Správca v
rozpore so svojimi povinnosťami neodporoval právnym úkonom podľa § 57 ZoKR, pričom uviedol, že na

to mal dosť času, a teda nemal dôvod a čas sa tomu venovať, keď riešil iné veci. Úpadca si neoverila
históriu, bonitu a štruktúru spoločnosti SAVEN s.r.o.. Pokiaľ by tak urobil, došiel by k informácii, že
dňa 19.3.2014 bol konateľom spoločnosti SAVEN s.r.o. menovaný R. A., ktorý figuruje vo viacerých
spoločnostiach založených na Slovensku. V júni 2014 došlo k prevodu obchodných podielov. Dňa
30.5.2014 došlo k nájmom a 19.9.2014, teda pred predajom pohľadávky voči spoločnosti SAVEN s.r.o.,

došlo k zlúčeniu tejto spoločnosti s ďalším subjektom. Uvedené bolo možné zistiť minimálne náhľadom
do zverejňovaných obchodných registrov. Táto povinnosť bola buď zanedbaná alebo dokonca o nej
úpadca vedel a ignoroval ju. Žalobca bol uvedený do omylu, boli mu zatajované okolnosti, bol poškodený
rokovaním úpadcu, preto dôvodne odstúpil od Zmlúv o postúpení pohľadávok.

14. Žalovaný uviedol, že úkony tretích osôb (úkony spoločníkov a konateľov spoločnosti SAVEN,
EUROPA COMANY prípadne BALUS) boli vykonané po uzatvorení Zmlúv o postúpení pohľadávok a
po vykonaní započítania pohľadávok, preto tieto nemôžu ovplyvniť predmet sporu. Zmeny v osobách
štatutárov, prípadne zlúčenie je výhradne právom tretích osôb, s ktorými úpadca nebol nijak spriaznený,
resp. neboli to spoločnosti, ktoré by úpadca ekonomicky ovládal, resp. nepatrili do jeho skupiny. Sú

to cudzie, tretie osoby. Poukázal na to, že každý môže voľne nakladať so svojím majetkom, pričom
konanie týchto spoločností nebolo zakázané, nebolo nedovolené a takéto konanie malo vlastne všetky
atribúty platného právneho úkonu, na základe čoho boli aj následne registrovými súdmi vykonané
zmeny v týchto spoločnostiach. Uviedol, že svedok W., ktorý bol obchodným riaditeľom úpadcu, nemal
veľa informácii o spoločnosti SAVEN s.r.o. Obchodných partnerov si nepreveroval, toto bolo vecou

finančného oddelenia. K samotnému rokovaniu svedok uviedol, že si spomína, že sa Zmluvy o postúpení
pohľadávok pripravovali na pomerne dosť dlhom rokovaní, ktoré sa začalo v popoludňajších hodinách.
Menili sa priebežne a keď obe strany súhlasili s ich finálnym znením, tak sa vytlačili v sídle úpadcu a
následne doručili do Košíc, kde boli aj podpísané. Čo sa týka odberateľov úpadcu, tovar nad 1.000.000,-
eur predstavoval 0,5 % produkcie úpadcu, a preto nebol nezvyčajný. Takýchto odberateľov mal úpadca

viacero, a preto nebol dôvod extra opatrne k nim pristupovať. Povinnosťou žiadnej spoločnosti nie
je zabezpečovať pohľadávku z obchodného styku (ako bolo v tomto prípade) akreditívom, čo bolo aj
nad samotný rámec nejakej opatrnosti pri obchodnom styku. Úpadca sa snažil riešiť svoju situáciu
reštrukturalizáciou aby sa nedostal do konkurzu, keďže reštrukturalizácia mohla poskytnúť veriteľom
uspokojenie v nepomerne vyššej výške, ako by to bolo v prípade konkurzu. Úpadca chcel uspokojiť

žalobcu v plnej výške, pretože došlo k postúpeniu pohľadávok a započítaniu. Na žalobcu nebol vyvíjaný
žiaden nátlak, keďže mal poskytnutý celkom dlhý čas aj na dohodu o finálnej textácii zmlúv a zároveň
aj ich podpis. Išlo o slobodné rozhodnutie žalobcu s tým, že mu bola navrhnutá aj možnosť zobrať si
za časť svojich pohľadávok materiál úpadcu na sklade, čo žalobca odmietol. Z doterajšieho konania
žalobcu vyplýva, že pokiaľ by na strane žalobcu bola možnosť dosiahnuť 100%-né uspokojenie svojich

pohľadávok, bol ochotný rokovať o postúpení pohľadávok, no keď zistil, že takýmto spôsobom svoje
pohľadávky nevymôže, odstúpil už od podpísaných platných zmlúv a teraz sa pokúša dosiahnuť
zrušenie započítania, akoby obnovenia pohľadávok a dosiahnutie uspokojenia v konkurznom konaní.
Úpadca započítal postúpené pohľadávky, čo je riadnym prostriedkom ako splniť pohľadávku a nemožnohovoriť o zbavovaní sa dlhu, keďže žalobca dostal hodnotový ekvivalent pohľadávky, namiesto v
hotovosti pohľadávku v rovnakej hodnote. Preto nemožno hovoriť o nejakom zbavovaní sa, resp. úmysle
akýmkoľvek spôsobom poškodiť žalobcu. Započítaním pohľadávky zanikli v rozsahu 100 %. Nemusí

pritom ísť len o výhradné peňažné plnenie, ale pohľadávka môže zaniknúť aj zápočtom, pretože je to
dovolený a pomerne aj často využívaný spôsob zániku pohľadávok v podnikateľskej činnosti. Zároveň
žalovaný zotrval na tvrdení, že po vyhlásení konkurzu nie je možné platne odstúpiť od zmluvy, kde
obidve zmluvné strany svoj záväzok už splnili. Predmetom sporu nebolo zisťovanie ekonomickej situácie
úpadcu, resp. spôsob fungovania vnútorných procesov úpadcu. Žalobca a úpadca právne dovoleným

spôsobom uzatvorili Zmluvy o postúpení pohľadávok. Dohoda v písomnej forme mala všetky náležitosti,
boli tam identifikované zmluvné strany a zrozumiteľne vyjadrený predmet, čo bol záväzok úpadcu
postúpiť konkrétne pohľadávky, resp. následne aj zápočet, k čomu aj došlo. Žalovaný nezmaril a ani
nemohol zmariť účel zmluvy, ktorým bolo postúpenie pohľadávok a následne zápočet, k čomu reálne aj
došlo.Zvýpovedísvedkovnebolopreukázané,žebypriuzatvorení Zmlúvopostúpenípohľadávokdošlo
k nátlaku, resp. k vyvolávaniu nejakého stresu a zámernému zavádzaniu o vlastnostiach pohľadávok.

Žalobca ako zmluvná strana mal pomerne dostatok času na to, aby si samotnú transakciu premyslel,
preveril a samozrejme v prípade ak by sa mu čokoľvek nezdalo, tak mal možnosť z rokovania odísť a
zmluvy nepodpísať. Žalobcovi boli poskytnuté všetky vtedy dostupné informácie a dokumenty, ktoré boli
kdispozícii.Úpadcaneprevzalnasebazáväzokzavymožiteľnosťpostupovanýchpohľadávokavkonaní
nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by mohol spôsobiť neplatnosť Zmlúv o postúpení pohľadávok.

Zároveň žalovaný poukázal na to, že odstúpiť je možné len od platnej zmluvy. Žalobca už samotným
aktom odstúpenia uznal, že reálne došlo k uzatvoreniu platných zmlúv.

15. Súd prvej inštancie v bode 24 odôvodnenia rozsudku poukázal na žalobcom použité procesné
prostriedky útoku.

16. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že na úpadcu bol vyhlásený dňa
17.2.2015 konkurz, správcom konkurznej podstaty je žalovaný, žalobca dňa 23.3.2015 prihlásil v
konkurznom konaní pohľadávky v celkovej výške 1.277.982,72 eur, ktoré boli zapísané správcom do
zoznamu pohľadávok pod poradovými číslami 792 až 796, správca vyššie uvedené pohľadávky poprel

dňa 18.5.2015 čo do právneho dôvodu a výšky s odôvodnením, že záväzky boli vysporiadané na základe
Zmlúv o postúpení pohľadávok.

17. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 23.9.2014 súd prvej inštancie zistil, že ju uzavreli úpadca
ako postupca a žalobca ako postupník. Predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávok úpadcu voči

spoločnosti SAVEN, s.r.o., IČO 45 517 428 v celkovej výške 512.213,68 eur na žalobcu. V čl. II. bode
1. zmluvy je špecifikovaná postupovaná pohľadávka. Podľa čl. II. bodu 2. zmluvy na základe Dohody
o uznaní záväzku č. 03/2014 zo dňa 17.9.2014 dlžník (SAVEN, s.r.o.) uznal pohľadávku čo do dôvodu
a výšky a zaviazal sa ju zaplatiť do 30.9.2014. Podľa čl. II. bodu 4. zmluvy v prípade, že pohľadávka
nebude splatená do termínu splatnosti podľa článku II. bodu 2. tejto zmluvy, postupník je oprávnený

uplatniť prevoditeľný akreditív podľa článku VI. bodu 1. tejto zmluvy. V čl. III. v bode 1. zmluvy účastníci
dohodli cenu za postúpenie pohľadávky, ktorá je 512.213,68 eur. Podľa čl. III. bodu 2. zmluvy zmluvné
strany sa dohodli, že cena za postúpenie pohľadávky sa započítala so splatnými pohľadávkami, ktoré
eviduje postupník voči postupcovi v celkovej sume 512.213,68 eur (jednalo sa o pohľadávky z faktúr č.
1430102 splatnej 22.6.2014 v sume 11.374,46 eur, č. 1430121 splatnej 5.7.2014 v sume 21.483,90 eur,

č. 1430120 splatnej 5.7.2014 v sume 69.546,88 eur, č. 1430119 splatnej 5.7.2014 v sume 53.026,14
eur, č. 1430118 splatnej 5.7.2014 v sume 90.337,58 eur, č. 1430117 splatnej 5.7.2014 v sume 80.634,42
eur, č. 1430141 splatnej 20.7.2014 v sume 15.600,00 eur, č. 1430140 splatnej 20.7.2014 v sume
15.673,91 eur, č. 1430139 splatnej 20.7.2014 v sume 27.882,24 eur, č. 1430142 splatnej 21.7.2014
v sume 42.860,35 eur a č. 1430156 splatnej 4.8.2014 v sume 83.793,80 eur). Podľa čl. III. bodu 3.

zmluvy zmluvné strany ku dňu podpisu tejto zmluvy vzájomne započítavajú pohľadávky úpadcu voči
pohľadávke žalobcu v celom rozsahu, ktoré týmto vzájomne zanikajú. Podľa čl. IV. zmluvy postupca
sa zaväzuje, že postúpenie pohľadávky písomne oznámi dlžníkovi bez zbytočného odkladu po podpise
tejto zmluvy. V čl. V. zmluvy postupca prehlásil že: a) má všetky oprávnenia a súhlasy nutné k tomu, aby
uzatvoril túto zmluvu a plnil záväzky podľa nej a že uzatvorenie tejto zmluvy a plnenie záväzkov podľa

nej nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom, alebo zmluvným záväzkom, ktorým je postupca
viazaný, b) postúpeniu pohľadávky podľa tejto zmluvy nebráni žiadna zákonná prekážka, alebo zmluvný
záväzok s dlžníkom, c) všetky údaje o postupovanej pohľadávke zodpovedajú skutočnosti, postupovaná
pohľadávka nebola dlžníkom splatená ani z časti resp. inak nezanikla, d) pred podpisom tejto zmluvyposkytol postupníkovi všetky informácie o pohľadávke, ktoré sú potrebné na uplatnenie a vymáhanie
postupovanej pohľadávky. Podľa čl. VI. bodu 1. zmluvy pohľadávka bola v celom rozsahu písomne
uznaná dlžníkom (SAVEN, s.r.o.) v zmysle ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka, a to Dohodou o

uznaní záväzku č. 03/2014 zo dňa 17.09.2014. Pohľadávka je súčasne v celom rozsahu zabezpečená
prevoditeľným akreditívom (STANDBY LETTER OF CREDIT No. 49/111-85/525A) vystaveným SUISSE
CREDITCAPITALLIMITED,NZRN3618711,97JUDDSTREET,LONDONWC1H9JG,UK.Podľačl.VI.
bodu 2. zmluvy postupca sa zaväzuje, že bez zbytočného odkladu odovzdá postupníkovi všetky doklady
týkajúce sa postupovanej pohľadávky. Podľa čl. VI. bodu 3. zmluvy postupca neručí a ani nezodpovedá

za vymožiteľnosť postupovanej pohľadávky. Podľa čl. VII. bodu 1. zmluvy zmluva nadobúda platnosť
a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Podľa čl. VII. bodu 2. Zmluvy, právne vzťahy
neupravené touto zmluvou sa riadia Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom.

18. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 23.9.2014 súd prvej inštancie zistil, že ju uzavreli úpadca
ako postupca a žalobca ako postupník. Predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávok úpadcu voči

spoločnosti SAVEN, s.r.o., IČO 45 517 428, v celkovej výške 517.334,10 eur na žalobcu. V čl. II.
bode 1. zmluvy je špecifikovaná postupovaná pohľadávka. Podľa čl. II. bodu 2. zmluvy na základe
Dohody o uznaní záväzku č. 06/2014 zo dňa 17.9.2014 dlžník (SAVEN, s.r.o.) uznal pohľadávku čo
do dôvodu a výšky a zaviazal sa ju zaplatiť do 17.10.2014. Podľa čl. II. bodu 4. zmluvy v prípade, že
pohľadávka nebude splatená do termínu splatnosti podľa článku II. bodu 2. tejto zmluvy, postupník je

oprávnený uplatniť prevoditeľný akreditív podľa článku VI. bodu 1. tejto zmluvy. V čl. III. v bode 1.
zmluvy účastníci dohodli cenu za postúpenie pohľadávky, ktorá je 517.334,10 eur. Podľa čl. III. bodu
2. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že cena za postúpenie pohľadávky sa započítala so splatnými
pohľadávkami, ktoré eviduje postupník voči postupcovi v celkovej sume 517.334,10 eur (jednalo sa o
pohľadávky z faktúr č. 1430156 splatnej 4.8.2014 v sume 10.303,21 eur, č. 1430158 splatnej 8.8.2014 v

sume 27.849,02 eur, č. 1430158 splatnej 9.8.2014 v sume 37.137,54 eur, č. 1430157 splatnej 9.8.2014
v sume 59.655,85 eur, č. 1430177 splatnej 18.8.2014 v sume 10.504,05 eur, č. 1430176 splatnej
18.8.2014 v sume 65.763,24 eur, č. 1430175 splatnej 18.8.2014 v sume 23.944,18 eur, č. 1430174
splatnej 18.8.2014 v sume 23.120,19 eur, č. 1430184 splatnej 29.8.2014 v sume 33.763,34 eur, č.
1430187 splatnej 29.8.2014 v sume 76.570,46 eur, č. 1430188 splatnej 29.8.2014 v sume 46.473,22

eur, č. 1430189 splatnej 29.8.2014 v sume 19.933,20 eur, č. 1430190 splatnej 29.8.2014 v sume
10.916,64 eur, č. 1430206 splatnej 16.9.2014 v sume 38.488,58 eur, č. 1430208 splatnej 16.9.2014
v sume 14.563,56 eur a č. 1430207 splatnej 20.9.2014 v sume 18.347,82 eur). Podľa čl. III. bodu 3.
zmluvy zmluvné strany ku dňu podpisu tejto zmluvy vzájomne započítavajú pohľadávky úpadcu voči
pohľadávke žalobcu v celom rozsahu, ktoré týmto vzájomne zanikajú. Podľa čl. IV. zmluvy postupca

sa zaväzuje, že postúpenie pohľadávky písomne oznámi dlžníkovi bez zbytočného odkladu po podpise
tejto zmluvy. V čl. V. zmluvy postupca prehlásil že: a) má všetky oprávnenia a súhlasy nutné k tomu, aby
uzatvoril túto zmluvu a plnil záväzky podľa nej a že uzatvorenie tejto zmluvy a plnenie záväzkov podľa
nej nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom, alebo zmluvným záväzkom, ktorým je postupca
viazaný, b) postúpeniu pohľadávky podľa tejto zmluvy nebráni žiadna zákonná prekážka, alebo zmluvný

záväzok s dlžníkom, c) všetky údaje o postupovanej pohľadávke zodpovedajú skutočnosti, postupovaná
pohľadávka nebola dlžníkom splatená ani z časti, resp. inak nezanikla, d) pred podpisom tejto zmluvy
poskytol postupníkovi všetky informácie o pohľadávke, ktoré sú potrebné na uplatnenie a vymáhanie
postupovanej pohľadávky. Podľa čl. VI. bodu 1. zmluvy pohľadávka bola v celom rozsahu písomne
uznaná dlžníkom (SAVEN, s.r.o.) v zmysle ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka, a to Dohodou o

uznaní záväzku č. 06/2014 zo dňa 17.09.2014. Pohľadávka je súčasne v celom rozsahu zabezpečená
prevoditeľným akreditívom (STANDBY LETTER OF CREDIT No. 49/111-85/525D) vystaveným SUISSE
CREDITCAPITALLIMITED,NZRN3618711,97JUDDSTREET,LONDONWC1H9JG,UK.Podľačl.VI.
bodu 2. zmluvy postupca sa zaväzuje, že bez zbytočného odkladu odovzdá postupníkovi všetky doklady
týkajúce sa postupovanej pohľadávky. Podľa čl. VI. bodu 3. zmluvy postupca neručí a ani nezodpovedá

za vymožiteľnosť postupovanej pohľadávky. Podľa čl. VII. bodu 1. zmluvy zmluva nadobúda platnosť
a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Podľa čl. VII. bodu 2. Zmluvy, právne vzťahy
neupravené touto zmluvou sa riadia Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom.

19. Výpismi z obchodného registra mal súd prvej inštancie preukázané, že spoločnosť SAVEN s.r.o.

dňa 30.9.2014 zanikla zlúčením so spoločnosťou STYLSTAV, s.r.o. a že spoločnosť STYLSTAV, s.r.o.,
zanikla dňa 28.11.2014 zlúčením so spoločnosťou EUROPA COMPANY s.r.o., IČO 44 013 957.20. Súd prvej inštancie uviedol, že úpadca nebol a nie je personálne ani inak prepojený so spoločnosťou
SAVEN s.r.o., ani jeho právnymi nástupcami. V konaní nebolo preukázané, že by úpadca mal alebo
mohol vedieť o úmysle spoločnosti SAVEN s.r.o. zlúčiť sa so spoločnosťou STYLSTAV, s.r.o. a následne

o úmysle tejto spoločnosti zlúčiť sa so spoločnosťou EUROPA COMPANY s.r.o. Úkony tretích osôb
(spoločností SAVEN s.r.o., STYLSTAV, s.r.o. a EUROPA COMANY s.r.o.) boli vykonané po uzatvorení
Zmlúv o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a úpadcom a po vykonaní započítania pohľadávok,
preto nemôžu ovplyvniť predmet sporu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zlúčenie bolo právom týchto
tretíchosôb,sktorýmiúpadcanebolspriaznený,resp.nebolitospoločnosti,ktorébyúpadcaekonomicky

ovládal a ani nepatrili do jeho skupiny. Keďže každý môže voľne nakladať svojím majetkom, konanie
týchto spoločností nebolo zakázané, nebolo nedovolené, malo všetky atribúty platného právneho úkonu,
na základe čoho boli aj následne registrovými súdmi vykonané zmeny v týchto spoločnostiach.

21. Listami zo dňa 9.10.2014 a 6.11.2014 mal súd prvej inštancie preukázané, že úpadca zaslal
vyhlásenie pre uplatnenie stand-by akreditívu, ktorý žalobca uplatnil u SUISSE CREDIT CAPITAL

LIMITED listami zo dňa 15.10.2014. SUISSE CREDIT CAPITAL LIMITED podaním zo dňa 13.11.2014
oznámila, že neakceptuje požiadavku na platbu, keďže platnosť akreditívov skončila.

22. Z odstúpenia od Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 23.2.2015 súd prvej inštancie zistil,
že žalobca odstúpil od Zmlúv o postúpení pohľadávok s poukazom na skutočnosť, že: a) úpadca

podstatným spôsobom porušil svoje zmluvné povinnosti, ku ktorým sa v zmluvách zaviazal, b) úpadca
svojím konaním zmaril účel zmlúv o postúpení pohľadávok, c) pohľadávky nemali vlastnosť spočívajúcu
v zabezpečení, teda nemali vlastnosť, ktorú úpadca pri ich postúpení garantoval. Ak by žalobca vedel,
že dlžník nie je bonitný, alebo, že pohľadávky sú nevymožiteľné alebo nezabezpečené, potom by s
úpadcom neuzavrel predmetné Zmluvy o postúpení pohľadávok. V odstúpení žalobca poukázal aj na to,

žejespornásamotnáplatnosťzmlúv,lebosvojímkonanímpreduzavretímzmlúvúpadcauviedolžalobcu
do omylu o podstatných okolnostiach prípadu, o vlastnostiach pohľadávky a o záujme úpadcu vykonať
všetko nevyhnutné pre úhradu pohľadávok alebo výplatu akreditívu, na základe čoho je na zmluvy nutné
prihliadať v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, a teda zmluvy sú absolútne neplatné
od začiatku. Konanie úpadcu v súvislosti s uzavretím predmetných zmlúv vníma žalobca ako jednanie,

ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré môže mať aj trestno-právne následky.

23. Z účtovných závierok úpadcu za roky 2012, 2013 a 2014 súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť
mala „záporné vlastné imanie“. Za roky 2010 a 2011 vlastné imanie spoločnosti nebolo záporné.

24. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení §§ 11, 28, 32, 45, 100, 206c ods.
1 a 57 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR), ktoré upravujú návrh na vyhlásenie konkurzu,
prihlasovanie pohľadávok, popretie a zistenie pohľadávky, vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy,
vylúčenieniektorýchpohľadávokzuspokojenia,prechodnéustanoveniekúpravámúčinnýmod1.1.2016

a právo odporovať právnemu úkonu. Ďalej podľa §§ 39, 40a, 48, 49, 49a, 121 ods. 3, 524, 526, 527, 528
Občianskeho zákonníka o absolútne a relatívne neplatných právnych úkonoch, odstúpení od zmluvy
všeobecne a v prípade tiesne, neplatnosti právneho úkonu z dôvodu omylu, príslušenstve pohľadávky,
úprave postúpenia pohľadávky, povinnostiach, zodpovednosti a ručení postupcu, ďalej podľa §§ 344
až 346, § 351, §§ 356 až 360, §§ 364 až 365, § 369 ods. 1, § 409, § 502 a § 265 Obchodného

zákonníka, ktoré upravujú odstúpenie od zmluvy, odstúpenie od zmluvy pre podstatné a nepodstatné
porušenie zmluvy, účinky odstúpenia od zmluvy, zánik záväzku v dôsledku zmarenia účelu zmluvy,
úpravazapočítaniapohľadávok,omeškaniedlžníka,vzniknárokunaúrokyzomeškania,definíciukúpnej
zmluvy, úroku z úveru a jeho výšky a vylúčenie ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku.

25. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné a vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že žalobca uzavrel s úpadcom dňa 23.9.2014 Zmluvy o postúpení pohľadávok, v ktorých cena za
postúpenie bola na základe dohody účastníkov započítaná so splatnými pohľadávkami, ktoré evidoval
postupník voči postupcovi. Predmetom zmlúv bolo postúpenie pohľadávok úpadcu voči spoločnosti

SAVEN, s.r.o. vo výške 512.213,68 eur na žalobcu za cenu 512.213,68 eur a vo výške 517.334,10 eur
za cenu 517.334,10 eur.26. Súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávky žalobcu prihlásené prihláškami č. 1 až 4 vedenými
v zozname pohľadávok pod číslami 792 až 795 zanikli započítaním na základe Zmlúv o postúpení
pohľadávok zo dňa 23.9.2014 na sumy 512.213,68 eur a 517.334,10 eur. Vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že žalobca predmetné právne úkony neurobil v omyle. Z výpovede svedkov vyplýva, že
úpadca oboznámil žalobcu so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podstatné pre uzavretie predmetných
zmlúv a predložil žalobcovi všetky podklady, ktoré boli rozhodujúce pre konanie žalobcu. Úpadca
pravdivo informoval žalobcu aj o tom, že má v úmysle podať návrh na reštrukturalizáciu, čo aj urobil.
Nebolo preukázané, že by spoločnosť úpadcu mala v úmysle podať na seba návrh na vyhlásenie

konkurzu. Úpadca v posudzovaných sporných zmluvách vyhlásil, že neručí a ani nezodpovedá za
vymožiteľnosť postupovanej pohľadávky. Zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že samotný
proces dojednania podmienok postúpenia pohľadávok a ich zápočtov nebol neštandardný. Dohodnuté
podmienky uvedené v zmluvách a zápočtoch neboli jednostranne diktované úpadcom, ale vznikli na
základe jednania zmluvných strán a boli prijaté po vzájomnom odsúhlasení a dohode. O tom, že to tak
bolo, svedčí aj dĺžka rokovaní medzi zmluvnými stranami. Svedkovia nepopreli, že došlo k dohode, o

čom svedčí aj skutočnosť, že čakali na doručenie vytlačenej a podpísanej dohody do večerných hodín.
Právnapodstataomylupodľaust.§49aObčianskehozákonníkaspočívavtom,žekonajúcaosobanemá
správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Úpadca uviedol žalobcovi všetky
informácie, ktorými disponoval o predmetných postupovaných pohľadávkach, a ktoré boli rozhodujúce
pre uzavretie zmlúv a dohôd a predložil mu všetky doklady a materiály, ktorými disponoval. Na základe

týchto informácií a podkladov sa žalobca slobodne a bez nátlaku mohol rozhodnúť, či právne úkony
uskutoční, alebo nie. Zo strany úpadcu nebol preukázaný úmysel uviesť žalobcu do omylu. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca neurobil právny úkon v omyle a úpadca tento údajný omyl nevyvolal ani o ňom
nevedel.

27. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nebolo v konaní preukázané ani to, že by predmetné zmluvy
uzavrel žalobca v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok. Skutočnosť, že osoby konajúce
za žalobcu museli čakať na rokovanie s úpadcom a že im bolo uvedené, že neexistuje iná možnosť na
uspokojenie ich pohľadávok, lebo úpadca pôjde do reštrukturalizácie nemôžu bez ďalšieho znamenať,
že by žalobca uzavrel zmluvy v tiesni. Ak si žalobca nebol istý, resp. ako tvrdil, že nemal možnosť

dôkladne preveriť informácie o postupovaných pohľadávkach, resp. o dlžníkovi (SAVEN, s.r.o.) nemusel
zmluvy uzatvárať. Úpadca ho informoval o svojich možnostiach, predložil žalobcovi všetky doklady, ktoré
mal k dispozícii. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by úpadca vyvíjal na žalobcu akýkoľvek
nátlak. Žalobca nemohol byť ani v tiesni, pretože bol informovaný o plánovanej reštrukturalizácii
spoločnosti úpadcu a pre prípad, že by neuzavrel predmetné zmluvy, mohol si svoje pohľadávky uplatniť

v reštrukturalizačnom konaní. Žalobca teda mal vedomosť aj o finančnej situácii úpadcu. Navyše, ak mal
žalobca pohľadávky voči úpadcovi, ktoré neboli riadne a včas zaplatené, aj z tejto skutočnosti muselo
byť žalobcovi zrejmé, že úpadca je v nepriaznivej ekonomickej situácii. Zmluvy neboli uzavreté ani za
nápadne nevýhodných podmienok, pretože z predložených dôkazov - z dohôd o uznaní záväzkov a z
akreditívov vyplývalo, že sa jedná o vymožiteľné pohľadávky.

28.To,čibolalebonebolúpadcapovinnývzmysle§11ods.2ZoKRpodaťnávrhnavyhláseniekonkurzu
už v predchádzajúcom období (v rokoch 2012 až 2014) s poukazom na to, že žalobca bol informovaný
o ekonomickej situácii úpadcu (a to pred podpisom zmlúv), nemôže byť pre posúdenie platnosti zmlúv
rozhodujúce. Úpadca nezatajoval pred žalobcom svoju finančnú, resp. ekonomickú situáciu. Aj z dôvodu

nepriaznivej finančnej situácie ponúkol úpadca žalobcovi takéto riešenie vysporiadania záväzkov. To,
či správca porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, keď nepostupovali v súlade s §
57 ZoKR, nemá bez ďalšieho vplyv na predmetný spor. Uplatnené pohľadávky aj v prípade, že by bol
právny úkon odporovateľný, by súd bol povinný preskúmať v rozsahu dôvodnosti prihlásenia a popretia.
Odporovať predmetným právnym úkonom mohli aj iní veritelia úpadcu, ale ani oni tak neurobili.

29. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v prihláškach pohľadávok č. 1 až 4 neuviedol, že by
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2014 boli alebo mali byť neplatné. Uviedol len, že od nich
odstúpil. V zmysle ustálenej judikatúry by súd nemal preskúmavať predmetné pohľadávky nad rámec
toho, čo bolo uvedené v prihláške pohľadávky do konkurzu.

30. Žalobca odstúpil od Zmlúv o postúpení pohľadávok listom zo dňa 23.2.2015. V zmluvách však neboli
dohodnutédôvody,resp.podmienkypreodstúpenie,pretovzmysle§344Obchodnéhozákonníkaa§48
Občianskeho zákonníka bolo možné od nich odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon. Konkurzna úpadcu bol vyhlásený dňa 17.2.2015, teda pred samotným odstúpením. Súd prvej inštancie mal za
to, že neboli splnené podmienky na odstúpenie od zmlúv v zmysle § 45 ZoKR. Ak by aj boli splnené
podmienky na odstúpenie od zmlúv podľa § 45 ZoKR, pohľadávky mali byť prihlásené ako podmienené.

31. S prihliadnutím na obsah odstúpenia od Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 23.2.2015 súd prvej
inštancie mal za to, že neboli splnené podmienky na odstúpenie ani v zmysle § 48 a § 49 Občianskeho
zákonníka a § 344 a nasl. Obchodného zákonníka. V odstúpení od zmlúv o postúpení pohľadávok
žalobca jednoznačne vymedzil dôvody odstúpenia no nešpecifikoval, ktoré svoje povinnosti vyplývajúce

zo zmluvy mal úpadca podstatne porušiť. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by úpadca porušil
nejakú povinnosť zakotvenú v Zmluvách o postúpení pohľadávok. Keďže v predmetných zmluvách
nebol výslovne uvedený účel zmlúv, nemohol úpadca svojím konaním zmariť ich účel. Navyše žalobca
nepreukázal súdu ani prípadné zmarenie ich účelu. Účelom zmlúv o postúpení pohľadávok je, aby
došlo k zmene veriteľa, k čomu zjavne došlo. Ani tvrdenie žalobcu, že pohľadávky nemali vlastnosť
spočívajúcu v zabezpečení, teda nemali vlastnosť, ktorú úpadca pri ich postúpení garantoval, neboli

preukázané. Svedkovia potvrdili existenciu zabezpečenia pohľadávok akreditívom. To, že žalobca je
zahraničným subjektom a nemohol v Českej republike uplatniť akreditív, nemôže byť na ťarchu úpadcu.
Navyše úpadca vyhlásil, že neručí za vymožiteľnosť pohľadávok.

32. K nevymáhaniu postúpených pohľadávok úpadcom voči dlžníkovi SAVEN, s.r.o. súd prvej inštancie

uviedol, že na jednej strane boli tieto pohľadávky zabezpečené a na strane druhej dňa 17.9.2014 boli
spoločnosťou SAVEN, s.r.o. uznané. Úpadca tak nemal dôvod pochybovať o bonite týchto pohľadávok
a ich vymáhateľnosti.

33. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že keďže pohľadávky prihlásené prihláškami č. 1 až 4

vedenými v zozname pohľadávok pod číslami 792 až 795 zanikli započítaním, nemôžu byť uspokojené
v konkurze úpadcu, a preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

34. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalovanému priznal ich plnú náhradu voči neúspešnému žalobcovi, ktorý zároveň v časti

zavinil zastavenie konania z dôvodu späťvzatia.

35. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti druhému a
tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, teda proti výroku, ktorým žalobu zamietol a proti výroku
o trovách konania. Odvolanie odôvodnil tým, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je úplne

nedostatočné a povrchné, že súd prvej inštancie vôbec nehodnotil jednotlivé dôkazy, a to ani samostatne
a ani vo vzájomnej súvislosti a niektoré jeho tvrdenia nemajú oporu v dôkazoch, z ktorých súd prvej
inštancie vyvodil svoje závery. Tvrdil, že písomné vyhotovenie napádaného rozsudku trpí formálnymi
vadami, keď skutkový záver súdu, ktorý má stručne a výstižne vyjadrovať zistený skutkový stav veci,
obsahuje v podstatnej časti iba doslovne prekopírované pasáže zo súdom prvej inštancie vykonaných

skutkových zistení a odôvodnenie rozsudku tak nezodpovedá požiadavkám § 157 ods. 2 O.s.p. Uviedol,
že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, niektoré dôkazy v odôvodnení svojho
rozsudku úplne opomenul a z niektorých vyvodil závery, ktoré z nich nevyplývajú. Nezohľadnil tiež všetky
okolnosti prípadu, a to vznik a nesplácanie dlhu úpadcom a náhly prevod pohľadávok s tvrdením, že
sú riadne zaistené, bonitné a oproti tomu vyhrážky úpadcu, že ak si žalobca pohľadávky nekúpi, bude

mať problém s uspokojením, pretože úpadca vstúpi do konkurzu. Je síce pravdou, že úpadca uviedol
žalobcovi podstatné informácie, ale vo vzájomných súvislostiach a kontexte s aktuálnou situáciou bol
týmto na žalobcu vytvorený tlak a ten uzatvoril Zmluvy o postúpení pohľadávok pod týmto tlakom a v
omyle, keďže jemu poskytnuté informácie neboli všetky pravdivé a úplné. Napríklad informácie o kvalite
pohľadávok voči SAVEN s.r.o. a ich zabezpečení akreditívom boli nepravdivé. Súd prvej inštancie sa s

touto skutočnosťou v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal.

36. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že z účtovných závierok úpadcu a výpovedí svedkov jednoznačne
vyplynulo, že úpadca bol dlhodobo a v podstate od svojho vzniku v úpadku, o čom vedeli aj jeho
štatutárne orgány. Túto skutočnosť riešil úpadca pôžičkami akcionárov, pričom úpadca nemal dlhodobé

finančné prostriedky, aby uhradil pohľadávky žalobcu. Úpadca odoberal od žalobcu tovar v čase, keď
si bol plne vedomý, že nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu jeho kúpnej ceny a túto svoju
finančnú nesolventnosť žalobcovi nikdy neoznámil. Úpadca tak v deň podpísania Zmlúv o postúpení
pohľadávok si bol vedomý, že je dlhodobo v úpadku a že mal už pred pár rokmi podať návrh navyhlásenie konkurzu a je úplne nereálna jeho reštrukturalizácia. Ak by úpadca uviedol žalobcovi všetky
tieto dôležité informácie ako aj úmysel podať návrh na reštrukturalizáciu, žalobca by nikdy Zmluvy o
postúpení pohľadávok neuzavrel, keďže by mu bolo zrejmé, že do úpadku sa dostal dlžník uzatváraním

zlých obchodov a obchodovanie so spoločnosťou SAVEN s.r.o. je veľmi podozrivé, keďže úpadca
nechal odoberať túto spoločnosť, bez zaplatenia, veľké množstvo tovaru. Ak by úpadca dodával tovar
oproti hotovostným platbám, či bezhotovostným predplatbám alebo oproti kvalitnému a overenému
zabezpečeniu svojich pohľadávok, nemohol by sa dostať do konkurzu.

37.Žalobcazároveňpoukázalnato,žezvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeúpadcasauzatvorením
Zmlúv o postúpení pohľadávok snažil znížiť saldo svojich záväzkov, a to na úkor svojich veriteľov.
Zástupcovia úpadcu dňa 23.9.2014 prezentovali žalobcovi spoločnosť SAVEN s.r.o. a zriadený akreditív
ako bezpečný a výhodný, teda postupované pohľadávky za vymožiteľné, hoci túto spoločnosť podľa
výpovede svedkov nemal úpadca žiadnym spôsobom overenú, takisto ani akreditív a pohľadávky do
tej doby ani nevymáhal, ale odložil splatnosť pohľadávok bez akéhokoľvek dôvodu. Z výpovedí svedkov

W. a J. pritom vyplýva, že v spoločnosti úpadcu bol spor o kompetencie a povinnosti obchodného a
ekonomického oddelenia, to všetko na úkor vymáhateľnosti pohľadávok. Z vykonaného dokazovania
tiež vyplynulo, že úpadca odmietol úpravy Zmlúv o postúpení pohľadávok o ručenie za vymožiteľnosť
postupovaných pohľadávok. Rokovania pritom prebiehali až poobede, teda žalobca nemohol preveriť
zabezpečenie pohľadávok akreditívom ani samotnú kontrolu spoločnosti SAVEN s.r.o. Úpadca postavil

situáciu na voľbe žalobcu tak, že buď dostane pohľadávky voči SAVEN s.r.o. so zabezpečením alebo
nedostane nič z reštrukturalizácie úpadcu, keďže úpadca má aj iných veriteľov, na ktorých môže tieto
pohľadávky postúpiť. K podpísaniu zmlúv pritom došlo po celom dni čakania na samotné rokovania,
a to v podzemnej garáži na kapote auta. Okolnosti uzatvárania zmlúv boli veľmi neobvyklé, nátlakové
a pre žalobcu vyčerpávajúce. Zmluvy boli zjavne uzavreté za nápadne nevýhodných podmienok a

v omyle žalobcu. Úpadca sa zápočtami očistil od dlhov a nevymáhateľných pohľadávok. Svedok J.
pritom potvrdil, že sa úpadca chcel zbaviť pohľadávok žalobcu. Súd prvej inštancie tak nevzal do úvahy
okolnosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu Zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré nesprávne vyhodnotil.

38. Žalobca taktiež zotrval na námietkach, že nekonaním správcu podľa § 57 ZoKR došlo k poškodeniu

žalobcu a popretím jeho pohľadávok je znemožnené jeho uspokojenie ako aj ich následné daňové
odpísanie z účtovníctva. Konanie pred súdom prvej inštancie síce prebehlo v intenciách pokynov
uvedených v uznesení Krajského súdu v Košiciach, no súd prvej inštancie predvolaným svedkom ani v
podstate nedával žiadne otázky, ale ani vo svojich záveroch bližšie nevyhodnotil takto vykonané dôkazy.
Súd prvej inštancie vzal za preukázané tvrdenia svedkov, ktorí boli zamestnancami úpadcu a vôbec

nevzal do úvahy opačné tvrdenia svedkov - zamestnancov žalobcu. S týmito rozpormi vo výpovediach
svedkov sa súd prvej inštancie nijako nezaoberal a žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo svoje závery
oprel o výpovede zamestnancov úpadcu.

39. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Poukázal na to, že súd prvej inštancie vykonal v priebehu konania všetky dôkazy navrhnuté stranami
sporu. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k chybám v hodnotení dôkazov a ani celkovo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam,
zrozumiteľne formulovaným v odôvodnení rozsudku, že pohľadávky zanikli kompenzáciou a z tohto
dôvodu nemôžu byť v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu zistené a uspokojené. V konaní na

súde prvej inštancie nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobca uzatvoril Zmluvy o postúpení
pohľadávok v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, resp. že bol žalovaným uvedený do omylu.
Žalobca bol riadne oboznámený s postupovanými pohľadávkami ako aj s ich zabezpečením. V rámci
rokovaní pred uzatvorením Zmlúv o postúpení pohľadávok mu boli predložené všetky doklady k
postupovaným pohľadávkam, ktoré mal žalovaný k dispozícii. Taktiež nebola obmedzená zmluvná

voľnosť zmluvných strán, žalobca mal možnosť predmetné zmluvy neuzatvoriť, pre prípad, ak by mal
akékoľvek pochybnosti o ich obsahu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rokovania o obsahu zmlúv
trvali celý deň, počas ktorého mal žalobca možnosť vyjadriť sa k obsahu zmlúv, jeho pripomienky
boli zapracované do textu zmlúv a zároveň mal dostatok času, aby sa aj zástupcovia žalobcu medzi
sebou poradili a zvážili svoj ďalší postup v danej veci. Z výpovede svedka Ing. W. J. vyplynulo, že

žalobcovi boli v rámci vyrovnania záväzkov ponúknuté aj výrobky spoločnosti úpadcu, no sám žalobca
sa rozhodol, že nadobudne postúpené pohľadávky a odplata za ich postúpenie bude započítaná s
pohľadávkami žalobcu voči úpadcovi, preto tvrdenie žalobcu, že bol uvedený do omylu možno označiť
ako nepravdivé, ktoré nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov. Úpadca informoval žalobcu osvojej aktuálnej ekonomickej situácii, snahe o reštrukturalizáciu a rovnako mu podal aj informáciu o
riziku konkurzného konania. Práve prostredníctvom postúpenia pohľadávok bola žalobcovi ponúknutá
možnosť ako dosiahnuť úplné uspokojenie svojich pohľadávok. V danom kontexte tak nemožno konanie

úpadcu považovať za konanie s úmyslom poškodiť či zaviesť žalobcu ako svojho veriteľa, ale práve
naopak. Zároveň nedošlo k naplneniu podmienok na odstúpenie podľa § 45 ZoKR, teda odstúpenie
žalobcu od predmetných Zmlúv o postúpení pohľadávok je neúčinné. Na základe Zmlúv o postúpení
pohľadávok reálne došlo k postúpeniu pohľadávok a následne vykonaním zápočtov zanikli pohľadávky
žalobcu voči úpadcovi, ktorých určenia sa domáha v konaní.

40. Žalobca v odvolacej replike zotrval na skutočnostiach uvádzaných v priebehu konania na súde prvej
inštancieapodanomodvolaní.Uviedol,žetvrdeniažalovaného,ženarokovanídňa24.9.2014zaúčelom
vysporiadania pohľadávok žalobcu boli zo strany úpadcu ponúknuté aj jeho výrobky, pričom žalobca
si vybral pohľadávky úpadcu, sú zavádzajúce a nie úplne pravdivé. Úpadca síce ponúkol žalobcovi aj
svoje výrobky, ale pohľadávky voči úpadcovi mal nielen žalobca, ale aj jeho dcérska spoločnosť PCC

Slovakia s.r.o., ktorej výška pohľadávok voči úpadcovi bola nižšia, preto bolo dohodnuté, že materiál
sa predá dcérskej spoločnosti žalobcu a následne došlo k započítaniu pohľadávok. Žalobcovi tak ostali
iba pohľadávky úpadcu, a preto sú nepravdivé tvrdenia žalovaného, že žalobca mal možnosť voľby ako
uspokojiť svoje pohľadávky voči úpadcovi, a to odberom materiálu alebo pohľadávok.

41. Žalovaný v odvolacej duplike poukázal na výpoveď svedka Ing. W. J. z ktorej vyplynulo, že žalobcovi
v rámci vyrovnania boli ponúknuté aj výrobky úpadcu, no sám žalobca sa rozhodol, že nadobudne
pohľadávkyúpadcuaodplatazaichpostúpeniebudezapočítanáspohľadávkamižalobcuvočiúpadcovi.
Z tejto svedeckej výpovede nevyplynulo, že malo ísť o spôsob splatenia záväzkov úpadcu len voči PCC
Slovakia s.r.o., ale o návrh riešenia vysporiadania záväzkov aj voči žalobcovi. Po vyhlásení konkurzu

na majetok úpadcu tento disponoval hotovými výrobkami a polotovarmi, ktoré bolo možné použiť na
uspokojenie žalobcu. Tvrdenia žalobcu, že po uspokojení pohľadávok spoločnosti PCC Slovakia s.r.o.
nezostal v majetku úpadcu ďalší materiál a jedinou možnosťou bola ponuka postúpenia pohľadávok,
sú nepravdivé.

42. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 C.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

43. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

44. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť uplatnených odvolacích dôvodov /§ 365 ods.

1 písm. b), f) a h) C.s.p./, ďalej či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

45. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej
inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie
spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil

záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj
to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen
právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne
závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl.

6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

46. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej
inštancie. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancienebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti
napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

47. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie
podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť
odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu.

48. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie

rozhodnutí. Rozhodnutie obsahuje zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych
otázok, pričom súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom zaoberal aj odvolacou argumentáciou
žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil a nevybočil nimi z rámca

relevantnej právnej úpravy a jej ústavno - konformnej interpretácie.

49. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

50. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd udáva:

51. Žalovaný poprel pohľadávky prihlásené žalobcom v konkurze. Súd prvej inštancie dospel k

záveru, že žalovaný dôvodne poprel prihlásené pohľadávky pod č. 792 až 795, keďže tieto zanikli
započítaním s pohľadávkami úpadcu titulom odplaty za postúpenie pohľadávok úpadcu, ktoré evidoval
voči spoločnosti SAVEN s.r.o. na žalobcu na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok. Žalobca v
konaní namietal, že prihlásené pohľadávky nezanikli započítaním z dôvodu, že Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorené medzi žalobcom ako postupníkom a úpadcom ako postupcom a následne

aj samotný zápočet vzájomných pohľadávok je neplatný mimo iného z dôvodu omylu podľa § 49a
Občianskeho zákonníka, resp. žalobca od uvedených zmlúv platne odstúpil aj z dôvodu uvedeného v
§ 49 Občianskeho zákonníka.

52. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

53. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

54. Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia
ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.

55. Súd prvej inštancie sa vysporiadaval v konaní s námietkou žalobcu, že Zmluvy o postúpení

pohľadávok boli uzatvorené v rozpore s § 49 Občianskeho zákonníka s poukazom na priebeh
vzájomných predzmluvných rokovaní dňa 23.9.2014 a okolností podpísania sporných zmlúv. Súd prvej
inštancie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a svedkov pritom dospel k záveru, že Zmluvy o
postúpení pohľadávok neboli uzatvorené v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a odstúpenie
žalobcu z uvedeného dôvodu nespôsobuje zánik Zmlúv o postúpení pohľadávok.

56. Odvolací súd k § 49 Občianskeho zákonníka uvádza, že ustanovenie § 267 ods. 2
Obchodnéhozákonníkaaplikáciutohtoustanoveniavobchodnýchvzťahochvýslovnevylučuje.Účastník
obchodnoprávnych vzťahov (v posudzovanom spore žalobca) v záujme stability obchodných vzťahov
teda nemôže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak sa preukáže, že ju uzavrel v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok. Takéto riešenie vychádza zo skutočnosti, že podnikateľ vie dôslednejšie
uvážiť, do akého vzťahu a za akých podmienok vstupuje. Navyše podnikateľ musí tiež znášať
podnikateľské riziko ako súčasť podnikania. Vyjadruje to aj definícia podnikania uvedená v § 2 ods.
1 Obchodného zákonníka v tom zmysle, že ide o činnosť, ktorú podnikateľ uskutočňuje na vlastnýúčet, riziko a zodpovednosť. Z uvedeného dôvodu tak žalobca nemohol platne odstúpiť od Zmlúv o
postúpení pohľadávok podľa § 49 Občianskeho zákonníka, keďže Obchodný zákonník použite § 49
Občianskeho zákonníka v obchodnoprávnych vzťahoch výslovne vylučuje. Je tak právne bezvýznamné

hodnotiť výpovede vypočutých svedkov, resp. štatutárny orgán žalobcu na okolnosti tiesne podľa § 49
Občianskeho zákonníka.

57. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

58. K žalobcom tvrdenej (relatívnej) neplatnosti Zmlúv o postúpení pohľadávok z dôvodu ich uzatvorenia
v omyle, teda že by ich žalobca neuzatvoril, ak by vedel, že postupované pohľadávky sú nevymožiteľné
a neexistovalo ani tvrdené zabezpečenie týchto pohľadávok vo forme akreditívu, odvolací súd udáva,

že konajúca osoba sa v zmysle § 49a vety prvej Občianskeho zákonníka môže účinne dovolať iba
podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len ak ide o tzv. ospravedlniteľný
omyl. Ospravedlniteľný omyl je pritom omyl v takej skutočnosti, ktorú si mýliaca sa strana nemohla
objektívne overiť a dôvodne podľahla mylnému dojmu. Naopak o neospravedlniteľný omyl pôjde v
prípade,keďsitakástranamohlaskutočnosti,vktorýchsamýlizistiť,overiťalebosasnimiinakzoznámiť

a napriek tomu tak neurobila.

59.Oospravedlniteľnýomyl,ktorýmjeomylkonajúcejosobytýkajúcisaskutkovýchokolností(errorfacti)
potom nepochybne nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbalosťou pri využití možnosti
overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Inak povedané, o

omyl,ktorýmožnoospravedlniť,nepôjdevtedy,akmalakonajúcaaomylusapotomdovolávajúcaosoba,
možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami
rozhodujúcimi pre uskutočnenie právneho úkonu. Nemožno totiž akceptovať možnosť, že by sa bolo
možnéúčinnedovolaťneplatnostipreomylpodľaustanovenia§49aObčianskehozákonníkazasituácie,
keď by omylu sa dovolávajúca osoba zanedbala pre ňu vo veci objektívne existujúcu možnosť presvedčiť

sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmy,
náznaky riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného právneho úkonu.

60. Z vykonaného dokazovania, a to výsluchu svedkov, zamestnancov žalobcu, resp. jeho dcérskej
spoločnosti pritom vyplýva, že samotné rokovania, ktoré predchádzali uzatvoreniu Zmlúv o postúpení

pohľadávok, prebiehali na pobočke žalobcu v Košiciach, kde osoby konajúce v mene žalobcu, resp.
samotní zamestnanci mali neobmedzený internetový prístup, dokonca si preverovali dlžníka SAVEN
s.r.o., čo sa týka zápisu v obchodnom registri. Žalobca pritom ani neozrejmil akým iným spôsobom
by si preveroval tento subjekt, pričom podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa finančnej kondície dlžníka bolo možné zistiť z on-line verejne prístupných databáz, teda

žalobca si mohol preveriť SAVEN s.r.o., a to minimálne aj z internetových databáz dlžníkov Sociálnej
poisťovne www.socpoist.sk, zdravotných poisťovní, platiteľov DPH na internetovej stránke Finančnej
správy www.financnasprava.sk ako aj preverením účtovných závierok na internetových stránkach
www.registeruz.sk , resp. www.finstat.sk. Len informácie o údajoch zapísaných v obchodnom registri,
s ktorými sa uspokojil žalobca, pritom ekonomickú situáciu a platobnú schopnosť podnikateľských

subjektov nie sú spôsobilé náležite preukázať.

61. Postupník, ktorý si pred podpisom zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok dostatočne neoveril
vymožiteľnosť postupovaných pohľadávok, a to preverením samotného dlžníka ako aj existencie, doby
platnosti akreditívu a podmienok jeho prípadnej prevoditeľnosti, sa nemôže účinne dovolať relatívnej

neplatnosti Zmlúv o postúpení pohľadávok podľa § 49a Občianskeho zákonníka len preto, že postupca
v ňom prípadne vyvolal skutkový omyl o stave postupovaných pohľadávok (z ktorého sám v dôsledku
nedbalej správy svojich pohľadávok vychádzal, čo tvrdí o úpadcovi sám žalobca, keď uvádza, že
úpadca si svojich dlžníkov dostatočne nepreveroval, pričom úmysel úpadcu uviesť žalobcu do omylu
nebol preukázaný) vyhlásením, že postupované pohľadávky sú bonitné, vymožiteľné a dostatočne

zabezpečené. Takýto prípadný omyl postupníka nie je omylom ospravedlniteľným, lebo postupník
pri uzatvorení Zmlúv o postúpení pohľadávok zanedbal obvyklú mieru opatrnosti (nevyvinul obvyklú
starostlivosť), ktorú možno od neho požadovať a prostredníctvom ktorej by sa tomuto prípadnému omylu
vyhol.62. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca si mohol sporné zmluvy prečítať a
oboznámiť sa s ich obsahom. V prípade znenia textu zmlúv, ktorý mu nevyhovoval, mal možnosť tieto

zmluvyneuzatvoriť,čobybolalegitímnamožnosťajspoukazomnato,žemalobavuZmluvyopostúpení
pohľadávok práve s takýmto textom podpísať.

63. Odvolací súd konštatuje, že medzi stranami nie je sporné, že žalobca odstúpil od Zmlúv o postúpení
pohľadávok až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, a to z dôvodov uvedených v liste zo dňa

23.2.2015. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne uzavrel, že takéto odstúpenie nie je možné
z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v § 45 ZoKR a zároveň z dôvodu, že neboli splnené ani
zákonom stanovené dôvody odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka.

64. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ani ďalšie dôvody na odstúpenie
od Zmlúv o postúpení pohľadávok uvádzané žalobcom v jeho podaní zo dňa 23.2.2015 neboli dané, a

preto nemohli vyvolať účinky odstúpenia predpokladané zákonom.

65. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán, ktorý je účinný
okamihom jeho doručenia povinnej strane. Jeho dôsledkom je zánik zmluvy, a teda spravidla aj zánik
práv a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy. Obchodný zákonník v §§ 344 až 351

obsahujevšeobecnúaucelenúúpravuodstúpeniaodzmluvyvprípadeporušeniazmluvnýchpovinností,
prípadne hrozby takéhoto porušenia v obchodných vzťahoch. Úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá
v Občianskom zákonníku (§§ 48, 49 a 497) sa na obchodné vzťahy nepoužije. Strana môže odstúpiť
od zmluvy len v prípade, ak takéto právo jednej zo strán vyplýva zo zmluvy alebo v prípade, keď to
určuje zákon, t.j. Obchodný zákonník alebo iný zákon. Na jednostranné odstúpenie od zmluvy sa teda

vyžaduje zákonné alebo zmluvné oprávnenie. Zákon alebo zmluva spravidla viaže takéto oprávnenie
na splnenie určitých podmienok. Ak nie sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky, odstúpenie od
zmluvy je neúčinné, to znamená, že záväzok nezanikne.

66. Pravidlá ukončenia zmlúv odstúpením sú upravené aj v § 45 ZoKR a majú kogentnú povahu,

pričom nastupujú vyhlásením konkurzu. Tieto pravidlá nenahrádzajú bežné pravidlá, podľa ktorých
možno zmluvu ukončiť, ale tieto pravidlá dopĺňajú, teda zmluvu možno naďalej ukončiť podľa vopred
dohodnutýchpravidiel,prípadnepodľabežnýchzákonnýchpravidiel,akjetoprestranu,ktoráidezmluvu
ukončiť, výhodnejšie.

67. Zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzatvorené okamihom ich podpisu dňa 23.9.2014, pričom
týmto okamihom úpadca ako postupca splnil svoju povinnosť postúpiť žalobcovi predmetné pohľadávky
a účel zmluvy o postúpení pohľadávky tak bol úplne naplnený - žalobca sa stal namiesto úpadcu
veriteľom postupovaných pohľadávok. Zo žiadnej časti textu právnej normy sa pritom nedá vyčítať, že by
platnosť alebo účinnosť zmluvy o postúpení bola podmienená jej oznámením dlžníkovi. Z ustanovenia

§ 524 Občianskeho zákonníka naopak vyplýva, že k zmene veriteľa dochádza uzatvorením zmluvy
o postúpení pohľadávky (vyjmúc prípady jej podmienenosti, resp. jej časového odloženia účinkov).
Oznámenie postúpenia postupcom teda nie je ani podstatným znakom zmluvy o postúpení, ale iba
povinnosťou, ktorá sa ukladá postupcovi. Táto povinnosť bola úpadcom splnená ešte pred samotným
odstúpením od Zmlúv o postúpení pohľadávok, čo medzi stranami nebolo sporné. Podľa znenia

§§ 345 a 346 Obchodného zákonníka je možné od zmluvy odstúpiť iba v prípade, že porušenie
povinnosti trvá. Nič pritom nebráni postupníkovi postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázať. Nesplnenie
oznamovacej povinnosti podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za následok iba to, že sa
dlžník bez oznámenia, resp. preukázania postúpenia pohľadávky na postupníka, zbaví záväzku plnením
postupcovi, k čomu napokon ani nedošlo.

68. V posudzovanom prípade nešlo ani o nemožnosť plnenia, ktorú nemožno zamieňať s reálnou
vymožiteľnosťou pohľadávky - v tejto súvislosti je zodpovednosť postupcu upravená v § 527 ods. 2
Občianskeho zákonníka, upravujúceho ručenia postupcu za vymožiteľnosť pohľadávky až do výšky
prijatej odplaty spolu s úrokmi, ak sa k tomu písomne ??zaviazal. Úpadca ako postupca pritom prehlásil,

že neručí a ani nezodpovedá za vymožiteľnosť postupovaných pohľadávok. Odvolací súd zdôrazňuje,
že na trhu s pohľadávkami sú ponúkané predovšetkým pohľadávky s určitou mierou rizika či neistoty
ich reálnej vymožiteľnosti. Je na postupníkovi, aby riziko spočívajúce v miere neistoty vymožiteľnosti
pohľadávok zvážil, pričom prenesenie tohto rizika za ne/vymožiteľnosť postupovaných pohľadávok zpostupcu na postupníka nie je možné hodnotiť ani ako konanie v rozpore zo zásadami poctivého
obchodného styku. Napokon, podľa § 265 Obchodného zákonníka porušenie poctivého obchodného
styku nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ale iba to, že výkon práva nepožíva právnu ochranu, čo

nie je posudzovaný prípad, vzhľadom k predmetu sporu.

69. Odvolací súd zastáva názor, že v konaní neboli preukázané ani tvrdenia žalobcu, že postupované
pohľadávky neboli v čase uzatvorenia Zmlúv o postúpení pohľadávok zabezpečené akreditívom. Iba
skutočnosť, že žalobca nedosiahol uspokojenie z akreditívu SUISSE CREDIT CAPITAL LIMITED nie

je dôvodom na odstúpenie od Zmlúv o postúpení pohľadávok. Sám žalobca v konaní uviedol, že W.
A., a.s. sa zaručila, že bude akceptovať sporné akreditívy, ale táto banka nevykonávala činnosť na
území Českej republiky, pričom banky v Českej republike odmietli akreditívy prevziať. Aj svedok Ing.
V. R., zamestnanec žalobcu pri svojom výsluchu uviedol, že so SUISSE CREDIT CAPITAL LIMITED
bolo možné komunikovať len prostredníctvom swiftových správ a banky v Českej republike toho neboli
schopné, preto to žalobca skúsil aj cez banku na Slovensku, ale neuspel, keďže nechceli s nimi

komunikovať. Doklady boli zaslané aj kuriérom do sídla spoločnosti SUISSE CREDIT CAPITAL LIMITED
a následne dostali odpoveď, že nie je možné uskutočniť výplatu, lebo neboli splnené podmienky
uplatnenia prostredníctvom swiftovej správy. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že tzv. swiftová
správa predstavuje elektronický prostriedok komunikácie o finančných transakciách medzi bankami a
ďalšími finančnými inštitúciami. Úpadca si pred odstúpením od Zmlúv o postúpení pohľadávok splnil

aj povinnosť podľa § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to podať správu o postúpení pohľadávok
SUISSE CREDIT CAPITAL LIMITED, čo vyplýva z listu úpadcu zo dňa 6.11.2014. Uplatňovať akreditívy
si pritom mal už žalobca ako nový veriteľ.

70. Súd prvej inštancie zároveň správne poukázal na to, že v prípade odstúpenia od zmluvy po vyhlásení

konkurzu, čo bol posudzovaný prípad, ZoKR vylučuje, aby v konkurznom konaní došlo k individuálnemu
uspokojeniu pohľadávok tej zmluvnej strany, ktorá odstúpila od zmluvy uzatvorenej s úpadcom. Pokiaľ
druhá zmluvná strana odstúpi od zmluvy, svoje pohľadávky si môže uplatniť len formou prihlášky ako
podmienenú pohľadávku, čo explicitne vyplýva zo znenia § 45 ods. 6 ZoKR. Žalobca však takto svoje
pohľadávky do konkurzu na majetok úpadcu neprihlásil.

71. Pokiaľ žalobca namietal, že úpadca ako pôvodný veriteľ nevymáhal pohľadávky voči svojim
dlžníkom, odvolací súd udáva, že neplnenie peňažných záväzkov dlžníkom môže viesť k uplatňovaniu
práva veriteľa vyplývajúceho z jeho peňažnej pohľadávky. Ide pritom o právo a nie povinnosť veriteľa.
Žalobca bol v čase uzatvárania Zmlúv o postúpení pohľadávok informovaný o splatnosti postupovaných

pohľadávok, ktorá bola dohodnutá v jednotlivých uznaniach záväzkov, keďže úpadcovi ako pôvodnému
veriteľovi nič nebránilo dohodnúť si s dlžníkom iný, ako pôvodne určený termín splatnosti pohľadávok.

72. K námietke žalobcu, že úpadca bol dlhodobo v úpadku, ktorý nebol riešený, odvolací súd udáva,
že platná právna úprava pozná tak individuálne spôsoby uplatňovania práv veriteľa (žaloba na súd,

následné exekučné vymáhanie či výkon zabezpečovacieho práva), ako aj kolektívne, medzi ktoré
patria konkurz a reštrukturalizácia. Tieto sú aplikovateľné v prípade hroziaceho alebo už reálneho
úpadku dlžníka, ktorý nastal a vedú ku kolektívnemu uspokojeniu jeho veriteľov v rámci štruktúrovaného
právneho procesu podľa ZoKR. Pre účely tohto sporu je podľa odvolacieho súdu právne bezvýznamné,
že úpadca riešil svoj úpadok podľa ZoKR prípadne oneskorene a akou formou, keďže porušenie

povinnosti dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ZoKR zakladá iba prípadnú
zodpovednosť dotknutých subjektov, mimo iného aj štatutárneho orgánu dlžníka, podľa ZoKR účinného
v rozhodnom čase. Napokon sám dlžník napriek existencii úpadku má možnosť postupovať tak,
že prijme iné opatrenia ako podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré by viedli k uzdraveniu
spoločnosti, o čo sa napokon úpadca aj snažil, a to prostredníctvom reštrukturalizácie, hoci táto napokon

nebola úspešná. O zámere úpadcu riešiť svoju ekonomickú situáciu formou reštrukturalizácie bol
žalobca vopred informovaný a bolo iba na jeho slobodnom rozhodnutí, či prijme návrh úpadcu na
zánik svojich pohľadávok voči úpadcovi formou postúpenia pohľadávok úpadcu proti jeho dlžníkom
a následne započítaním vzájomných pohľadávok alebo kolektívnym uspokojovaným spôsobom a za
podmienok stanovených ZoKR. Keďže sa samotnému žalobcovi javil realizovaný spôsob uzatvorením

Zmlúv o postúpení pohľadávok ako výhodnejší, a to aj s poukazom na ďalších veriteľov úpadcu, išlo
o jeho podnikateľské riziko, že takýto spôsob (nadobudnutie pohľadávok proti dlžníkom úpadcu a ich
vymáhanie) následne neviedol k zamýšľanému zámeru, a to dosiahnutie úplného uspokojenia mimo
režimu konkurzného konania.73. Ak žalobca namietal, že úpadca vedel, že je dlhodobo v úpadku, čo malo byť preukázané aj v konaní
na súde prvej inštancie, a napriek tomu odoberal od žalobcu ďalší tovar, za ktorý napokon nezaplatil,

odvolací súd udáva, že predmetom sporu nie je prípadná neplatnosť kúpnych zmlúv uzatvorených medzi
žalobcom ako predávajúcim a úpadcom ako kupujúcim, pričom takáto neplatnosť napokon nebola zo
strany žalobcu ani tvrdená. Pritom sám žalobca dôvodnosť uplatnených prihlášok odvodzoval práve od
týchto kúpnych zmlúv.

74. Ak žalobca poukazoval na pasivitu správcu úpadcu, ktorý podľa § 57 a nasl. ZoKR neodporoval
právnym úkonom - Zmluvám o postúpení pohľadávok, odvolací súd konštatuje, že úspešne možno
odporovať iba platným právnym úkonom, respektíve právnym úkonom, ktoré nezanikli na základe
platnéhoodstúpenia,pričomžalobcatvrdilopak.Napokon,ničnebrániložalobcovi,abydalpodnetinému
veriteľovi úpadcu, ktorý mohol využiť právo odporovať právnemu úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka,
ak správca v primeranej lehote podnetu na odporovanie nevyhovel.

75. Keďže v konaní nebolo preukázané, že úpadca a spoločnosť SAVEN, s.r.o. boli spriaznené osoby,
teda subjekty, medzi ktorými existovali vzťahy, na základe ktorých jedna osoba môže aspoň v podstatnej
miere ovplyvniť konanie druhej osoby, nemožno pričítať na ťarchu úpadcu konanie spoločnosti SAVEN,
s.r.o. spočívajúce v zmene konateľa, resp. spoločníka a následnom zlúčení s ďalšími subjektmi po

uzatvorení Zmlúv o postúpení pohľadávok. Ak žalobca poukazoval na to, že ešte pred uzatvorením
Zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k zmene v osobe konateľa spoločnosti SAVEN, s.r.o., ktorá
vystupuje aj v iných spoločnostiach, čo vzbudzuje pochybnosti o tejto spoločnosti, odvolací súd udáva,
že touto informáciou mohol disponovať aj žalobca, ak by si preveril osobu R. A. vo verejne prístupnom
obchodnom registri a v prípade akýchkoľvek obáv Zmluvy o postúpení pohľadávok nemusel s úpadcom

uzatvoriť.

76. Odvolací súd zároveň udáva, že ak subjekty práva uzavreli zmluvu ako výraz svojej slobodnej
vôle, platí zásada, že zmluvy sa dodržiavajú (zmluvy je potrebné zachovávať) a to aj vtedy, ak
by bola takáto zmluva pre niektorú zo strán prípadne nevýhodná. V opačnom prípade by nebola

rešpektovaná autonómia vôle subjektov súkromnoprávneho vzťahu a tým by bola aj do značnej
miery neprípustne obmedzená sféra slobody subjektov v právnych vzťahoch garantovaná ústavným
poriadkom Slovenskej republiky. V právnom poriadku demokratického a právneho štátu je sloboda
jednotlivca štátom garantovaná, nie poskytovaná. Žalobcu pritom nemožno považovať za tzv. slabšiu
stranu (spotrebiteľa), ale za subjekt práva (podnikateľa), ktorý je dostatočne vybavený na to, aby svoje

rozhodnutia vopred a dôkladne zvážil so všetkou starostlivosťou a odbornosťou. Uvedené platí o to viac,
že žalobca mal možnosť dosiahnuť minimálne čiastočné uspokojenie svojich pohľadávok voči úpadcovi
aj odberom jeho výrobkov, čo vyplynulo aj z výsluchu zamestnancov úpadcu. Žalobca si napriek tomu
ale zvolil uzatvorenie Zmlúv o postúpení pohľadávok s následným zápočtom vzájomných pohľadávok,
na základe ktorého došlo k ich zániku. Započítanie (kompenzácia) je pritom spôsob zániku záväzku

nahrádzajúci splnenie. Je však splneniu veľmi blízky, lebo dochádza k uspokojeniu veriteľa. Následkom
započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú.

77. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie vypočúvaným svedkom prakticky nedával žiadne otázky,
odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 202 C.s.p., ktoré upravuje postup pri výsluchu svedka, podľa

ktorého po opísaní veci svedkom kladú otázky svedkovi prioritne strany, keďže Civilný sporový poriadok
vychádza z princípu kontradiktórnosti.

78. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu žalobcu v
časti, ktorá nebola späťvzatím dotknutá, zamietol z dôvodu, že pohľadávky prihlásené prihláškami č. 1

až 4 vedenými v zozname pohľadávok pod číslami 792 až 795 zanikli započítaním na základe platne
uzatvorených Zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré nezanikli ani z dôvodu jednostranného odstúpenia
žalobcu. Keďže tieto pohľadávky zanikli, nemôžu byť uspokojené v konkurze vedenom na majetok
úpadcu, teda popretie týchto pohľadávok správcom bolo dôvodné.

79. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny.80. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu aj proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej
inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Odvolací
súd však nepovažuje odvolanie žalobcu proti výroku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania za

dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania. Podľa § 255 ods. 1
C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1
C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia popretých pohľadávok č. 792 až 796. Po začatí
konania vzal žalobca svoju žalobu vo vzťahu k popretej pohľadávke č. 796 späť z dôvodu, že po podaní

žaloby bola táto prihlásená aj do konkurzného konania na majetok spoločnosti BALUS Stavebniny,
a.s. a na prieskumnom pojednávaní dňa 21.2.2019 bola zistená. V tejto časti teda žalobca procesne
zavinil zastavenie konania. Súd prvej inštancie zároveň žalobu v časti určenia popretých pohľadávok
č. 792 až 795 zamietol. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny, keďže žalobca čiastočne
zavinil zastavenie konania a vo zvyšku bol neúspešný.

81. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní
úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca.
O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie samostatným

uznesením.

82. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).