Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203526
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8415203526.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692 (právny
nástupca PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava) právne zastúpeného JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou v Bratislave, Martinčekova 13, proti povinnému E. Y., bytom L. U. XXX,

o vymoženie sumy 332,52 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu V. č.
k. 1Er/49/2015-28 zo dňa 7. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v konaní s oprávneným BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave,
Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692 právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45869464.

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že exekučným titulom mal byť rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. Is-C/1210/0216

zo dňa 12.02.2013. Mal zistené, že medzi právnym predchodcom pôvodného oprávneného (Poštová
banka a.s.) a povinným bola uzavretá zmluva o úvere dňa 26.11.2008, ktorú vyhodnotil ako
spotrebiteľskú vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu a ktorej súčasťou bola v bode
10.2. všeobecných obchodných podmienok rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc
rozhodcovského súdu a podľa ktorej mali byť spory zo zmluvy riešené rozhodcovským súdom, ak bude
žalobcom banka. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, smernicu Rady 93/13/EHS, dospel k záveru, že dojednanie predmetnej
rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou nevyváženosť práv a povinností
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to z dôvodu, že spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal,
splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami, bola vopred pripravená dodávateľom bez možnosti
spotrebiteľa podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, len zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu
medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, pretože v istých prípadoch bol nútený podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka je neplatná, spôsobuje nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu, čo malo za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
preto žiadosť súdneho exekútora zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal ešte pôvodný oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom navrhol, aby príslušný súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolaniaodôvodnilvintenciách§365ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.Súdprekročilzákonnélimityskúmania
exekučného titulu zverené mu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ZoRK, pretože skúmal aj
iné listiny, zmluvu o úvere i rozhodcovskú doložku. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský

rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd
viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemá oprávnenie posudzovať materiálnu správnosť exekučného
titulu, nemôže zrušiť rozsudok alebo meniť jeho výrok. Exekučný súd vykonával nové dokazovanie
a oprávnenému nedal možnosť vyjadriť sa vykonaným dôkazom a novo vytvorenému skutkovému
stavu. Právny predchodca oprávneného postupoval v zmysle § 93b zákona o bankách a ponúkol

klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Poukázal na nesprávne použitie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Poukázal tiež na nemožnosť aplikácie Smernice 93/13/EHS a rozsudkov Súdneho dvora EÚ,
neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP.“) súc viazaný

rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti

uvádza.

5. Najskôr odvolací súd v zmysle § 64 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana zanikne
počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej
právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví, rozhodol, že v konaní pokračuje

s právnym nástupcom oprávneného, keďže oprávnený zanikol 09.08.2017 v dôsledku zlúčenia a jeho
právnym nástupcom je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská
100/A, IČO: 47 967 692

6. Ďalej dodáva, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň

povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súladnosť so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu
s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva
podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý má za následok neudelenie poverenia
súdnemu exekútorovi.

7. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so

zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

8. K argumentu oprávneného, že exekučný súd nemôže skúmať okrem listín uvedených v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku iné listiny, lebo tým prekračuje zákonné vymedzenie svojho oprávnenia, odvolací
súddodáva,žeskúmanieprávomociktoréhokoľveksubjektuvydaťrozhodnutie,ktorémábyťvykonanév
rámciexekúcie,jefundamentálnouprávnouskutočnosťou,ktorúmusímaťexekučnýsúdvždyvyriešenú.
Exekučný súd nemôže pripustiť vykonávanie exekúcie na podklade rozhodnutia akéhokoľvek subjektu,

nemôže neprihliadať na to, že pre vydanie exekučného titulu, síce konkrétnym zákonom predvídaným
subjektom,nebolisplnenézákonomstanovenépodmienky. Exekučnýporiadokv§41presnevymedzuje
rozhodnutia ktorých subjektov môžu byť exekučným titulom. Vo všeobecnosti možno povedať, že
ide o subjekty verejnej moci (súdy aj orgány verejnej správy), tiež im na roveň postavené subjektycudzích štátov, a tiež rozhodcovské súdy. Zatiaľ čo orgány verejnej moci sú subjekty zriadené a tiež
konkrétne pomenované zákonom, rozhodcovské súdy nie, tie vznikajú na základe zákona, zákonom
predpísanou procedúrou. Zatiaľ čo prv menované subjekty majú zákonom priznanú a zo zákona

zistiteľnú kompetenciu v konkrétnych veciach, pre určenie kompetencie (právomoci) rozhodcovského
súduvkonkrétnejvecisa(opäťnazákladezákona)vyžadujeďalšiaprávnaskutočnosť,atoujeuzavretie
rozhodcovskej zmluvy (doložky).

9. Preto zatiaľ čo pri zisťovaní právomoci iných subjektov vydať exekučný titul je možnosť exekučného

súdu z vyššie uvedených dôvodov výrazne obmedzená zisťovanie právomoci rozhodcovského súdu
pokrýva širšie spektrum právne významných okolností. Medzi ne patrí zistenie zákonom vyžadovanej
právnej skutočnosti podmieňujúcej založenie právomoci rozhodcovského súdu, ktorou je uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (doložky). A práve z tohto dôvodu argument oprávneného o nemožnosti skúmať
zmluvu, v ktorej sú obsiahnuté všeobecné obchodné (alebo inak pomenované) podmienky, do ktorých
je úplne neprehľadne zakomponovaná napr. aj rozhodcovská doložka, je nesprávny.

10. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka v
bode 10.2 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2008, na ktorej založil
rozhodcovský súd svoju právomoc a podľa ktorej spory zo zmluvy mal rozhodnúť rozhodcovský súd,
ak bude žalobcom banka, a všeobecný súd alebo rozhodcovský súd, ak bude žalobcom klient, nebola

platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. V konaní takto nebola
splnená základná podmienka na to, aby mohol byť súdom v rámci exekučného konania akceptovaný
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky je
základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.

11. Nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy medzi bankou a
povinnou sa postupovalo zákonným spôsobom, v súlade s ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách.

12. Podľa § 93b ods. 1 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, Banky a

pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona a podľa
odseku (2) návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk
povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá

rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku
1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z
obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov

13. Citované zákonné znenie, ktorým banka odôvodňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv, vyžaduje

individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa nakoľko umožňuje klientovi,
spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené, a teda
ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním nepochybne nasvedčujú tomu, že povinný ako
spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, resp. rozhodcovskú
doložku neuzavrieť.

14. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil, dôkaz preukázateľného poučenia klienta o dôsledkoch

uzavretia rozhodcovskej doložky absentuje. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvujenepochybneformauzavretejzmluvy,t.j.skutočnosť,žerozhodcovskádoložkabolapredložená
povinnému ako spotrebiteľovi ako súčasť formulárovej zmluvy bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu
konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť.

15. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.16. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická

nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

17. Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

18. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia

ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(RozsudokSúdnehodvoraEÚC-240/98-C-244/98OceanoGrupoEditorial:„Podmienka,ktorádeleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,

ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane

táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo,
považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej
viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).

19. Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v F. (pritom bydlisko
dlžníka je v L., a tým neprijateľnosť rozhodcovskej doložky už len z tohto dôvodu, zrejmá.

20. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22.Odvolacísúdsanaďalejpridržiavaspoločnéhostanoviska občianskoprávnehoaobchodnoprávneho
kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

23.Rozhodcovskádoložka,ktorábolapredformulovanáaktorávyžadujeodspotrebiteľa,abysapodrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi
(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky prerozporsdobrýmimravmipodľa§39zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,vzmyslegenerálnej
klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

24. Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa, je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je
možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré
neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom
zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka nedohodnutá

individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako súčasť obchodných podmienok
je preto neplatná. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojom konečnom dôsledku nulitný
rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

25. V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad,
a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v

tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v
každom štádiu exekučného konania.

26. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi zamietol.

27. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument

strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania ( § 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017), t.j.
v rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).