Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Dušan Szabó

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15T/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119014126
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119014126.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. X. J., nar.

XX.XX.XXXX,preobzvlášťzávažnýzločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a) a § 127 ods. 1
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 07. januára 2020,
takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: X. J., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., J.G. K. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa uznáva vinným, že

od mesiaca február 2019 na rôznych miestach v meste Trnava až do dňa 07.08.2019 si neoprávnene

zadovažoval minimálne 2-krát až 3-krát týždenne od doposiaľ neustálených osôb srbskej národnosti
rastlinu rodu Cannabis (konopa), ktorú následne neoprávnene prechovával za účelom predaja ďalším
nielen dospelým, ale aj maloletým osobám až do 15.10 hod. dňa 07.08.2019, keď pri sebe za
týmto účelom prechovával pokrčený alobal s obsahom sušeného konope s celkovou hmotnosťou
18,08 g, s priemernou koncentráciou 10,4 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce
1.880 mg THC, čo zodpovedá minimálne 63 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktorých hodnota
predstavuje minimálne 180,80 Eur, pričom ešte dňa 07.08.2019 v meste Trnava po predchádzajúcej
telefonickej dohode osobne predal sušené konope ďalším trom osobám, a to osobe L. F., ako aj

maloletým osobám D. M., nar. XX.XX.XXXX, a D. D., nar. XX.XX.XXXX s tým, že v doobedňajších
hodinách na ulici Tajovského predal mal. D. D., nar. 28.09.2003 sušené konope s celkovou hmotnosťou
231 mg, s priemernou koncentráciou 9,3 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce
21 mg THC, čo zodpovedá minimálne 1 obvykle jednorazovej dávke drogy a mal. D. M., nar.
08.03.2002 sušené konope s celkovou hmotnosťou 154 mg, s priemernou koncentráciou 10,3 %
hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 16 mg THC, čo zodpovedá minimálne 1 obvykle
jednorazovej dávke drogy, a následne aj v čase okolo 15.00 hod. na ulici Koniarekova pri areály ŽOS

predal L. F. sušené konope s celkovou hmotnosťou 2.913 mg, s priemernou koncentráciou 11,6 %
hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 338 mg THC, čo zodpovedá minimálne 11
obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom rastlina rodu Cannabis (konopa) je zaradená v zmysle
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená v zmysle
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov do I. skupiny psychotropných látok,teda

neoprávnene si zadovážil, predával a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku
a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a na chránenej osobe - na
dieťati,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c),

písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a) a § 127 ods. 1 Trestného
zákona,

za to

sa odsudzuje

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s použitím
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona „per analogiam“ súd obžalovanému ukladá trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 1
(jeden) rok.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste jeho
bydliska potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, a to najmenej 1x za
tri kalendárne mesiace.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste jeho
bydliska, a to najmenej 1x za tri kalendárne mesiace.

Podľa § 77 ods. 1 písm. c) Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu

odňatia slobody vopred oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste
jeho bydliska vzdialenie sa z miesta jeho bydliska s výnimkou pravidelne opakujúcich sa vzdialení, o
ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia nasledovných

vecí:
- mobilný telefón zn. Samsung Galaxy J6+ červenej farby, typ SM-P D.: XXXXXXXXXXXXXXX s
vloženou SIM kartou Tesco mobile a obalom,
- 1 ks digitálna miniváha čierno striebornej farby č. produktu P138.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia peňažnej
sumy 86,54 Eur.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 09.12.2019 na obžalovaného X. J., nar. XX.XX.XXXX
obžalobu č. 2 Pv 476/19/2207-68 zo dňa 05.12.2019 na skutkovom a právnom základe uvedenom v

tomto rozsudku, pričom v súlade s ustanovením § 232 ods. 5 Trestného poriadku navrhol, aby súd
vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v konaní o
dohode o vine a treste uznal vinu za spáchaný skutok v celom rozsahu, avšak nesúhlasil s trestom, ktorý
mu prokurátor navrhoval uložiť.

Podľa § 232 ods. 5 Trestného poriadku (5) Ak v rámci konania o dohode o vine a treste obvinený uzná

vinu zo spáchania stíhaného skutku v celom rozsahu, ale nedôjde k dohode o treste, prokurátor podá
obžalobu, v ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu, uznanie viny a požiada
súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste a ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo
výroku o vine.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie,
že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu, pričom súd toto vyhlásenie
obžalovaného prijal a zároveň rozhodol, že vykoná dokazovanie len v súvislosti s výrokom o treste a
ochrannom opatrení.

Z odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa 09.12.2019 vyplynulo, že tento nebol doposiaľ súdne
trestaný.

ZvýpisuzústrednejevidenciepriestupkovMVSRvyplynulo,žeobžalovanýboldoposiaľ2xpriestupkovo
prejednávaný, a to za priestupok zo dňa 11.08.2017 podľa § 47 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch, kedy vzbudil verejné pohoršenie, za čo bol potrestaný blokovou pokutou vo výške 15,-
Eur a za priestupok zo dňa 19.01.2018 podľa § 50 ods. 1 cit. zákona, kedy drobnej krádeže v predajni
COOP Jednota, za čo bol potrestaný uložením pokuty vo výške 20,- Eur. (čl. 389)

Z posudku Súkromnej strednej odbornej školy L. so sídlom Trnava, A. XX zo dňa 16.10.2019 vyplynulo,

žeobžalovanýsastalžiakomškolyvroku2016,kedynastúpildodvojročnéhoučebnéhoodboru,nakoľko
nedokončil základnú školu, ktorú dokončil počas dvojročného štúdia formou kurzu pre 9. ročník ZŠ
a v roku 2018 nastúpil do trojročného učebného odboru Mechanik autoopravár. Spolupráca školy s
matkou, s ktorou obžalovaný žije bola veľmi slabá, matka sa posledných štyroch rodičovských združení
nezúčastnila, na prospech alebo správanie obžalovaného sa neinformovala osobne, telefonicky a ani

e-mailom. Obžalovaný v I. polroku I. ročníka prospel s priemerom 2,9 a v druhom polroku sa jeho
prospech zhoršil na 3,6, čo bolo zapríčinené vysokou absenciou. Obžalovaný mal v prvom polroku
ospravedlnených 142 a neospravedlnených 26 hodín a v druhom polroku ospravedlnených 252 a
neospravedlnených hodín 91, pričom z dôvodu neospravedlnenej absencie mal v prvom polroku zníženú
známku zo správania na druhý stupeň a v druhom polroku na štvrtý stupeň. V škole je správanie

obžalovaného bez vážnejších problémov, na hodinách a aj v kolektíve sa správa bezkonfliktne. (čl.
408-409)

So súhlasom strán boli postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítané závery znaleckého
posudku č. 132/2019 zo dňa 09.09.2019, ktorý vypracoval MUDr. Mário Straka, znalec z odboru

Zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, z ktorých vyplynulo, že nie je závislý na psychoaktívnych látkach,
je nepravidelným užívateľom kanabinoidov (inhalačne) bez prítomnej látkovej závislosti. Jeho ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti sú u neho prítomné v celom rozsahu a plnej miere a bolo tomu tak aj
v čase spáchania prejednávaného skutku. Osobnosť obžalovaného nie je narušená psychoaktívnymi
látkami, z hľadiska psychiatrického mu nie je potrebné nariaďovať žiadny druh liečby, dokáže abstinovať

aj sám a dobrovoľne. U obžalovaného nie sú prítomné psychopatologické symptómy v zmysle forenzne
významnej duševnej poruchy či choroby a obžalovaný je duševne zdravý. (čl. 175-176)

Postupom podľa § 270 ods. 1 Trestného poriadku boli stranám predložené vecné dôkazy, a to digitálna
miniváha čierno-striebornej farby č. produktu P138, mobilný telefón v čiernom obale zn. Samsung azvyšky alobalu a plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré ako vyplynulo zo Zápisnice o vykonaní
osobnej prehliadky boli obžalovanému odňaté pri jej vykonaní. (čl. 282-284)

Pri osobnej prehliadke bola obžalovanému odňatá aj finančná hotovosť spolu vo výške 86,54 Eur. (čl.
295)

Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu nemala žiadna strana návrhy na doplnenie dokazovania.

Odôvodnenie výroku o treste:

Páchateľ obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a) a § 127 ods. 1

Trestného zákona sa potrestá trestom odňatia slobody na desať rokov až pätnásť rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa druhej vety § 34 ods. 6 Trestného zákona Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby
trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest
odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, preto mu súd
zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, čo potom pri aplikácii ustanovení
§ 38, ods. 2, ods. 3 a prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona znamená, že obžalovanému znížil hornú
hranicu trestu odňatia slobody z 15 rokov na 13 rokov a 4 mesiace. (15 - 10 = 5, 5 rokov = 60 mesiacov,

15 rokov = 180 mesiacov, 60 : 3 = 20, 180 - 20 = 160, 160 mesiacov = 13 rokov a 4 mesiace).

Súd v prejednávanom prípade „per analogiam“ aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Trestného zákona vychádzajúc zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti / nemožnosti priznania

poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia
obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku uverejneného
vZbierkestanovískNajvyššiehosúduSRarozhodnutísúdovSRč.5/2017,podľaktorého(okreminého):

„Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu

nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,
možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu

a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1
písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako
obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona (2) Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa
d) v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona (4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a

v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona je skutočnosť, že
obžalovaný sa priznával už v prípravnom konaní a vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku urobil aj

na hlavnom pojednávaní. Súd je preto s ohľadom na rozsah spáchania trestného činu, čas jeho páchania
atiežsohľadomnavekobžalovanéhoamožnosťjehonápravytohonázoru,ženanaplnenieúčelutrestu
v prípade obžalovaného postačí aj trest kratšieho trvania, a preto obžalovanému uložil trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere
6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov. (10 rokov = 120 mesiacov, 120 : 3 = 40, 120 - 40 = 80, 80 mesiacov

= 6 rokov a 8 mesiacov)

Takto uložený trest odňatia slobody je podľa názoru súdu trestom zákonným a spravodlivým, ktorý je
spôsobilý plniť tak individuálnu ako i generálnu prevenciu, pričom zohľadňuje aj spôsob spáchania činu
a jeho následok, zavinenie, poľahčujúcu okolnosť a osobu obžalovaného a jeho pomery.

Vo vzťahu k návrhu obhajoby, aby súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov
aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona súd uvádza, že na takýto postup
neboli splnené podmienky. Predovšetkým z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne okolnosti
prípadu a ani pomery obžalovaného, pre ktoré by obžalovanému mal byť ukladaný trest odňatia slobody

aplikujúc posledne citované ustanovenia Trestného zákona a v tomto smere obhajoba ani nenavrhla
vykonať žiadne dôkazy.

Za takúto okolnosť súd pritom nepovažuje obhajobou uvádzanú skutočnosť, že obžalovaný časť trestnej
činnosti páchal v čase, keď bol mladistvý, pričom v čase obmedzenia jeho slobody dňa 07.08.2019

bol plnoletým necelé dva mesiace. Súd na tomto mieste poukazuje na skutkovú vetu rozsudku, z
ktorej je zrejmé, že obžalovaný páchal trestnú činnosť plánovite, za účelom zisku, keď drogy nakupoval
od tretích osôb 2-3 týždenne a následne ich predával nielen dospelým osobám, ale aj maloletým
osobám. Obžalovaný si tak vytváral vlastnú odberateľskú základňu, pričom jeho činnosť sa vyznačuje
plánovitosťou a cieľavedomým konaním. Skutočnosť, že obžalovaný bol počas páchania trestného

činu istú dobu sám mladistvý a istú dobu vo veku blízkom mladistvým súd nevyhodnocuje v prospech
obžalovaného, ale naopak ako okolnosť, ktorá mu priťažuje. Obžalovaný takto v mladom veku oslovoval
mladistvých, ktorým drogy predával a takto sa sám podieľal nielen na páchaní trestnej činnosti inými
osobami, ale sám sa pričinil aj o to, aby sa takéto osoby stali na drogách závislými.

Obžalovaný spáchal trestný čin v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, kedy v jeho
konaní bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka jeho konania. Zohľadňujúc preto uvedené
je súd toho názoru, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený je maximálnym „dobrodením“ pre osobu
obžalovaného a uloženie nižšieho trestu odňatia slobody nie je v jeho prípade ničím odôvodnené.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona (3) Do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia zaradí súd
b) páchateľa obzvlášť závažného zločinu.Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona (4) Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného
stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť
trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia

budejehonápravalepšiezaručená.Taktomôžedoústavunavýkontrestuminimálnehostupňastráženia
zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkonetrestuzaúmyselnýprečin.Nemôževšakdoústavunavýkontrestusminimálnymalebostredným
stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo
páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť

rokov.

Obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, a teda mal by byť na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Obžalovaný však doposiaľ
nebol súdne trestaný, súd mu uložil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
obžalovaný len nedávno dovŕšil plnoletosť. Súd je preto toho názoru, že so zreteľom na závažnosť

trestného činu a mieru narušenia obžalovaného bude jeho náprava lepšie zaručená v ústave na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (1) Súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona (1) Súd uloží trest prepadnutia veci,
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona (5) Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne

inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Súd obžalovanému uložil trest prepadnutia mobilného telefónu spolu s jeho obalom a v ňom vloženou
SIM kartou, prostredníctvom ktorého si obžalovaný dohadoval stretnutia so svojimi odberateľmi ako i
digitálnej váhy, ktorú používal pri predaji drog tretím osobám ako vecí, ktoré obžalovaný používal na

páchanietrestnejčinnostiasúčasnetrestprepadnutiapeňažnejsumy86,54Eur,ktorúobžalovanýzískal
trestným činom (predajom drog) s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Trest prepadnutia zvyškov alobalu a plastového vrecka s tlakovým uzáverom súd obžalovanému
neukladal, nakoľko ide o bezcenné veci, o ktorých zničení bude rozhodnuté po právoplatnom skončení

konania.

Odôvodnenie uloženia ochranného dohľadu

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona (1) Ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za
obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného zákona (1) Odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad,
je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní po

prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu,
v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa

vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona (1) Ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Keďže súd obžalovaného odsúdil za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody,

musel obžalovanému obligatórne uložiť ochranný dohľad. S ohľadom na priznanie sa obžalovaného,
vyslovenie ľútosti nad spáchaným trestným činom a v neposlednom rade s ohľadom na výmeru
uloženého trestu odňatia slobody je súd toho názoru, že v prípade obžalovaného tomuto postačí uložiť
ochranný dohľad na dobu 1 (jedného) roka, pričom povinnosti vyplývajúce s uloženého ochrannéhodohľadu súd konkretizoval v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Trestného zákona tak, aby probačný a
mediačný úradník mohol efektívne vykonávať dohľad nad obžalovaným po jeho prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.