Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, October 10, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/180/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108216870
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8108216870.20

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobkyne U. Š., O.. XX.X.XXXX,
V. U. XX, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Rastislavom Stanekom, advokátom, Mukačevská 19,
Prešov, proti žalovaným X/ L. V., O.. XX.X.XXXX, X/ B. V., O.. X.X.XXXX, D. V. D. XX, obaja právne
zastúpení JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom, Hlavná 19, Prešov, o určenie vlastníckeho práva,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 10.7.2008 domáhali určenia, že časť parcely

KNC č. XX, záhrady a časť pozemku KNC č. XX, zastavaná plocha v obci okružná, zapísané na LV číslo
XXX, patria do dedičstva po nebohom L. X..

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú dedičmi po nebohom L. X.. Právny predchodca žalobcov a žalovaní
sú formálne podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XX o výmere 2172, záhrady a parc. č. XX o
výmere894m2,vobciD.,k.ú.D.,vokreseP.voveľkostispoluvlastníckehopodielukaždý1/2.Žalobcovia

a ich právni predchodcovia užívali pozemok u parc. č. XX a parc.č. XX, oba v obci D., k.ú. D., v okrese
Prešov už od roku 1930, kedy došlo k reálnej deľbe medzi vlastníkmi pozemkov parc. č. XX R. XX v kat
uz. D.. Túto reálnu deľbu opisuje Okresný súd P. v rozsudku XCXX/XXXX, nechal však otvorenú otázky
hranice reálnej deľby. V nadväznosti na súdne rozhodnutie XC XX/XX, ktorým bola zamietnutá žaloba
o rozdelenie pozemkov parc.č. KN XX a

XX LV č. XXX z dôvodu reálnej deľby medzi spoluvlastníkmi, žalobcovia vyzvali žalovaných
na usporiadanie sporných vzťahov formou uzavretia formálnej dohody o rozdelení podielového
spoluvlastníctva. Žalobcovia sa dopracovali k potrebným dokladom na určenie presnej hranice reálnej
deľby. Vychádzali sme z toho, že kúpnou zmluvou z 25.3.1983 žalovaní nadobudli spoluvlastnícke
podiely vo veľkosti 1 na pozemkoch parc.č. XXX/X a XXX/X, LV č. XXX, katastrálne územie D.. V zmluve
neboli uvedené výmery predmetných pozemkov. Podľa priloženej Identifikácie parciel z 04.08.1982

pozemokparc.č.XXX/Xmalvýmeru776m2aparcč.XXX/Xvýmeru2486m2,čospolupredstavuje3262
m2. Teda nadobudli spolu 1631 m2. Tieto nehnuteľnosti vznikli z pôvodnej mpč. XXX k.u. D. zap.č. XXX-
XXX, z ktorých boli vytvorené parcely č. XXX/X R. XXX/X a následne XX R. XX. Na základe reálnej deľby
pozemkov ich takto, odvtedy, ako svoje aj žalobcovia a žalovaní resp. ich právni predchodcovia užívajú.
Napriek tomu však sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. D. dodnes žalovaní a právny predchodca
žalobcov L. X. ako podieloví spoluvlastníci. Žalobcovia sú aktívne legitimovaní v tomto spore, keďže

majú na predmetnom určení naliehavý právny záujem. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa
a žiadne vlastnícke právo nemôže zostať po smrti vlastníka bez právnej ochrany. Navyše, podľaustálenej judikatúry (R42/1974), dedičov poručiteľa je potrebné až do prejednania dedičstva považovať
za podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorá do smrti patrila poručiteľovi. Žaloba má preventívny
charakter a pomôže eliminovať stav ohrozenia vlastníckeho práva žalobcu, keďže ako spoluvlastník

pozemku žalobcov je v evidencii katastra nehnuteľností zapísaný žalovaný. K náprave tohto stavu ktorý
nezodpovedá skutočnosti nie je možné dospieť inak. Z vykonaného dokazovania v konaní XC XX/XX
vyplynula skutočnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti ešte v čase Uhorského obyčajového práva /r.
1930/ a to konkludentne resp. ústne. Žalobcovia majú zato, že právnemu predchodcovi žalobcovi svedčí
vlastnícke právo k časti pozemku parc. č. KNC XX R. XX, v obci D., k.ú. D., v okrese P., zapísaný na liste

vlastníctva číslo XXX aj z titulu vydržania, keďže ho do svojej smrti nepretržite užíval ako svoj vlastný
a nikto ho nikdy v užívaní nijako nerušil.

3. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.

4. Podaním zo dňa 8.10.2010 žalobcovia navrhli, aby súd konanie voči žalobcom v 1. - 6. rade zastavil

z dôvodu toho, že osvedčením o dedičstve, č.k. XXD/XXXX/XXXX bola schválená dedičská dohoda,
podľa ktorej sporné nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa v 7. rade, U. X.. Uznesením zo dňa 25.1.2011
súd konanie voči žalobcom v 1. - 6. rade zastavil.

5. Podaním zo dňa 7.2.2011 navrhla žalobkyňa v 7. rade, aby súd pripustil zmenu na strane žalobkyne

tak, aby do konania namiesto U. X. vstúpila ako žalobkyňa U. Š.. Súd uznesením zo dňa 13.5.2013
pripustil zmenu na strane žalobkyne.

6. Písomným podaním zo dňa 28.08.2014, doručeným súdu dňa 05.09.2014, sa žalobkyňa návrhom
na úpravu petitu žalobného návrhu domáhala, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby nasledovne: „Súd

určuje, že časť pozemku vo výmere 1.533 m2 vytvorenej geometrickým plánom z parciel KN - C, par. č.
XX o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a pare. č. XX o výmere 2.172 m2,
druh pozemku: záhrady zapísané na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. D., obec D., okres P., vedenom

Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Geometrický

plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Uznesením zo dňa 17.4.2015 súd pripustil zmenu petitu
žaloby.

7.Písomnýmpodanímzodňa4.10.2016podaližalovanívyjadrenievspore,vktoromuviedli,žeonávrhu
takakobolformulovanýanivpodobe,ktorásatýkaprípadnýchalternatívdeľbyuvedenýchnehnuteľností

tak ako sú uvedené v znaleckom posudku súd rozhodnúť nemôže. V konaní pod sp.zn. XC XX/XX bolo
preukázané, že v dávnej minulosti medzi právnymi predchodcami strán došlo k reálnej deľbe. K reálnej
deľbe malo dôjsť podľa zhodného prednesu strán, ktorý bol potvrdený už aj právnymi nástupcami v
roku 1927, teda za platnosti uhorského obyčajového práva. Bolo preukázané, že pôvodné nehnuteľnosti
pozemnoknižné parcely boli rozdelené v podstate medzi dve vetvy pôvodných predchodcov a to rodinu

V., M. a rod. X.Ý.. Pôvodne tie nehnuteľnosti boli rozdelené na štyri časti. Jednu časť užívala rod.
V.N., druhú X., V., Vašková. Avšak pred rokom 1956 došlo, podľa žalovaných k zámene tých štyroch
častí tak, aby sa vytvorili dve časti nehnuteľnosti z pôvodných pozemnoknižných parciel a to v podobe
takej, že jednu časť pôvodných pozemnoknižných parciel bude užívať rodina X. a druhú rodina V..
Následne v roku 1956 došlo k dohode a uzavretiu zmluvy medzi právnymi predchodcami žalovaných

a právnymi predchodcami pôvodne zapísaných podielových spoluvlastníkov, na základe ktorej došlo
k odpredaju časti nehnuteľnosti. Zmluva bola síce napísaná, ale omylom v predmetnej zmluve boli
uvedené iné pozemnoknižné parcely, preto sa z roku 1956 nedostala do zápisu a nebola zavkladovaná
do pozemnoknižnej vložky tak, ako zmluva bola pripravená. O tom, že k dohode medzi účastníkmi
došlo, nespochybniteľné svedčí fakt, že právni predchodcovia žalovaných postavili na uvedených

nehnuteľnostiach rodinný dom, tento bez akýchkoľvek pochybností dobromyseľne ako svoj užívali a
užívali aj nehnuteľnosti ako sú tie teraz zadefinované v tom znázornení, teda v grafickej časti znaleckého
posudku, teda v podobe teraz zodpovedajúcich parciel číslo KNC XX, KNC XX. Tam dokonca, v rámci
týchto parciel teda medzi parcelami KNC XX a XX/X bol postavený pôvodne drevený plot, následne
postavený plot pletivový. Bol postavený už v neskorších rokoch teda v rokoch 90-tych. Reálna deľba

tak ako je teraz tvrdená žalobkyňou nebola preukázaná a v žiadnom prípade nezodpovedá uvedenému
stavu. Ak by sme urobili súčet plošnej výmery pôvodných pozemnoknižných parciel a parcely KNC XX,
XXtietonedávajúúhrnnúplochupôvodnýchpozemnoknižnýchparciel,lebopôvodnepredmetomreálnej
deľby boli pozemnoknižné parcely, ktoré boli zapísané v pozemnknižnej vložke. Teda tvrdenie o reálnejdeľbe ktorá by mala zodpovedať hranici parciel KNC XX a XX/X lebo táto je teraz „predmetom deľby“
podľa výšky evidovaných podielov medzi účastníkmi nezodpovedá reálnej deľbe. A ani alternatívy, ktoré
boli spracované znalcom nezodpovedajú stavu nehnuteľností tak, ako oni boli pôvodne rozdelené. To

znamená, že podielové spoluvlastníctvo teraz evidované k parcelám KNC XX a XX je len formálnym,
nezodpovedá stavu nehnuteľností a vývoju týchto vzťahov aj užívacích, k predmetným nehnuteľnostiam.
Dokonca na samotnej ohliadke v rámci konania v roku 1998 odznelo, že už teraz žalovaný vlastne
vymieňal ten plot a vymieňal ho za plot iný než pôvodne drevený a bol za pánom X. a ten ho poslal, ako
potvrdil dokonca sám pán X. na ohliadke, ktorá sa vtedy v rámci toho konania vykonala, nech ide za

rodinou V. nech mu ukážu hranice, lebo chcel plotiť teda pokračovať v oplotení. To, že tieto nehnuteľnosti
boli tak užívané potvrdili aj

svedkovia v rámci konania v roku 1998. Geometrický plán nemôže byť podkladom. Evidovanie týchto
nehnuteľností, parcely KNC XX R. XX nezodpovedá reálnej deľbe vykonanej v roku 1927, ale zodpovedá
stavu užívania nehnuteľností tak, ako on bol založený v roku 1956. V rámci rekonštrukcie uvedeného

rodinného domu bola žiadosť na vtedy miestny národný výbor, aby bolo rozhodnuté o zmene kultúry
vtedy z ornej pôdy sa stala záhrada. Podľa ustálenej súdnej praxe a rozhodnutia NSSR, XXCdo XXXX/
XXXX, dobrá viera držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci sa musí vzťahovať i k
titulu na základe ktorého sa držitelia domnievali, že vzniklo vlastnícke právo. To ovšem neznamená,
že takýto titul musí byť daný. Stačí, ak držiteľ je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere,

že taký titul tu je. Postačí aj domnelý právny titul takzvaný „titulus putativus“ a v danom prípade ten
„titulus putativus“ tu bol, pretože právni predchodcovia nespochybniteľné uzavreli zmluvu s právnymi
predchodcami pôvodných podielových spoluvlastníkov a len v dôsledku omylu toho kto zmluvu spisoval
boli tam označené iné parcely ale o tom že kúpa sa zrealizovala svedčí aj to že tam bol postavený dom.
O tom, že užívali v dobrej viere a to nemohol respektíve ani nespochybňoval ani právny predchodca lebo

až do roku 1997 ako pôvodná podielová spoluvlastnícka bola zapísaná mama otca teraz žalobkyne. Až
v roku 1997 bol otec žalobkyne zapísaný ako podielový spoluvlastník, ale je evidentné, že postavenie
rodinného domu a postavenie oplotenia nie je okolnosťou, ktorú by si „formálny podielový spoluvlastník“
bývajúci v tej istej dedine užívajúci nehnuteľnosti v blízkosti uvedených nehnuteľností. Z toho pohľadu
potom už právni predchodcovia žalovaných minimálne na základe „titulus putativus“ boli dobromyseľní v

užívaní uvedených nehnuteľností a nehnuteľnosti nespochybniteľné užívali viac ako desať rokov. V tom
užívaní dokonca pokračovali aj žalovaní. Dokonca tam robili aj terénne úpravy.

8. Písomným podaním zo dňa 30.9.2016 podala žalobkyňa vyjadrenie k veci, v ktorom uviedla, že
nadobudlaodmatkyU.X.,nar.9.5.1933nazákladedarovacejzmluvyzodňa19.11.2010spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 12/24 z celku k parcele KN - C parc. č. XX o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a KN - C, parc. č. XX o výmere 2 172 m2, druh pozemku: záhrady zapísaných na LV č. XXX kat. D.
a na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.8.2014 nadobudla od matky U.Á. X., nar. X.X.XXXX pozemok,
KN - C, parc. č. XX/X o výmere 2 761 m2, druh pozemku: ostatné plochy v podiele 1/1 zapísaného na
LV č. XXX kat. úz. D.. Matka žalobkyne U. X. zdedila na základe dedičského rozhodnutia č.k. XX Y. z

21.5.2009 po zosnulom manželovi L. X., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, podiel 1/2 z parciel KN - C,
parc. č. XX (XXX m2 - zast. plochy) a parc. č. XX ( 2 172 m2- záhrady) zapísaných na LV č. XXX kat. D.,
parcelu KN - C, parc. č. č. XX/X o výmere 2 761 m2 - ostatné plochy v podiele 1/1 zapísaného na LV č.
XXX kat. úz. D.. Nebohý otec žalobkyne L. X. - zdedil po svojej babke U. Š., rod. B., nar. X.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX,podiel12/24zparcielč.XXX/X(2044m2-ornápôda),XXX/X(3281m2),XXX/X(442m2

- orná pôda ), XXX/X ( 8 037 m2 - orná pôda ) a XXX/X ( 1 415 m2 - orná pôda ) zapísaných na LV č. XXX
kat. úz. Okružná na základe dedičského rozhodnutia XX Y. z 5.4.2007 a podiel 12/24 z parciel W. XXX/
X a W. XXX/X dedičským rozhodnutím Y. XXXX/XX z 26.10.1982 (v prírode tvorí 1 631 m2). V súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov č.k. XX N. sa dohodli spoluvlastníci na zrušení podielového
spoluvlastníctva k parc. č. XXX/X a XXX/X a prikázaní do výlučného vlastníctva L. X. novovzniknutej

parcely č. XX/X - ostatné plochy o výmere 2 761 m2 a prikázaní do výlučného vlastníctva L. V. k

novovzniknutej parcele č. XX/X o výmere 2 564 m2 - ostatné plochy geom. plánom č. XX/XXXX
T. F. E..D.. Prešov zo dňa 28.2.2008. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov č.k.
X N. XX/XXXX sa svedkovia vyjadrovali k možnému priebehu hranice medzi pozemkami, ktoré boli

súčasťou bývalých pozemnoknižných parciel č. XXX R. XXX evidovaných v pozemnoknižných vložkách
č. XXX, XXX R. XXX, teda ako to užívali právni predchodcovia žalobkyne a právni predchodcovia
žalovaných. Všetci svedkovia sa vyjadrovali k pozemkom, ktoré v súčasnosti sú v katastri nehnuteľnosti
evidované v troch listoch vlastníctva č. XXX, XXX R. XXX, kat. úz. D.. Žalobkyňa spočítala výmeryvšetkých nehnuteľností vedených na citovaných troch vlastníctva, nakoľko súhrne tvoria v prírode
majetkovú podstatu, ktorá mala byť podľa vyjadrenia svedkov rozdelená medzi tri rodiny. Výmera
všetkých dotknutých parciel evidovaných v súčasnom právnom stave katastra nehnuteľností je spolu 8

391 m2. L. V. má spolu 2 564 m2, žalobkyňa spolu 2 761 m2, žalobkyňa/žalovaní v 1. a 2. rade spolu 3
066 m2. Viacero svedkov sa pri svojich výpovediach zhoduje, že boli spolu 4 diely, z toho 2 rovnaké a
väčšie a 2 rovnaké ale užšie a rodina X. ( právni predchodcovia žalobkyne ) užívala jeden užší a jeden
širší pozemok. Žalobkyňa by mala vlastniť presne polovicu z celkovej výmery všetkých týchto pozemkov.
Pri v súčasnosti evidovanej celkovej výmere 8 391 m2 by teda žalobkyňa mala vlastniť polovicu o výmere

4 195 m2. Keďže žalobkyňa vlastní dnes ako výlučná vlastnícka pozemok parc. č. XX/X o výmere 2 761
m2, mala by pri aktuálnych výmerách pozemkov zo súčasne platného stavu v KN vlastniť ešte plochu 1
434 m2. Parcely č. XX a XX, ktoré tvoria predmet tohto konania majú spolu výmeru 3 066 m2. Presná
polovica je teda 1 533 m2. Z vyššie uvedených výmer je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade by mali ako
výluční vlastníci vlastniť viac ako polovicu z výmery pozemkov XX a XX ale iba o 99 m2 viac (1 533 -
1434 ). Žalobkyňa aj po reálnej deľbe pozemkov ku ktorej malo dôjsť v minulosti medzi troma rodinami by

mala ako výlučná vlastnícka vlastniť v súčasnosti plochu o výmere polovice zo súčasných výmer parciel
č. XX R. XX, teda 1533 m2 ( žalovaní v 1. a 2. rade by ako výluční vlastníci mali vlastniť taktiež výmeru
1533 m2). Pri možnosti že žalobkyni patrí presne 1/2 z celkovej výmery všetkých parciel patriacich troch
rodinám, tak by mala pri súčasnom platnom právnom stave v katastri nehnuteľností vlastniť ešte plochu
1 434 m2 a žalovaní v 1. a 2. rade 1 632 m2 ( z výmery oboch parc. XX a XX, ktoré majú obe strany v

podielovom spoluvlastníctve ). Otázny ostáva iba priebeh hranice, keďže v súčasnosti už v teréne nie je
možné vidieť medze, konáriky, kríky, vŕba na ktoré odkazovali svedkovia, jediný konkrétny bod na ktorý
poukázal svedok p. L. X., by bol stĺp elektrického vedenia a od toho stĺpu asi 1 m mala viesť hranica
vlastnícka. Ak svedkovia spomínali, že dva pozemky boli rovnaké ale širšie a dva pozemky rovnaké
ale užšie a tými širšími pozemkami by boli tie čo sa nachádzajú vyššie tak potom dnešný stav zhruba

zodpovedá tomu čo tvrdili svedkovia, že rodina V. ( L. V. ) vlastnia 2 564 m2 a žalobkyňa 2 761 m2. Ak
dnešné dve parcely č. XX a XX spolu o výmere 3 066 m2 by mali predstavovať plochu dvoch úzkych
pozemkov, o ktorých sa zmieňovali svedkovia tak potom by mala žalobkyňa vlastniť presnú polovicu
teda 1 533 m2, resp. 1 434 m2, ak by že sa zohľadnilo tých 99 m2 pre žalovaných v 1. a 2. rade.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom pôvodného žalobcu v 2. rade, žalobkyne, žalovaného v 1. rade,
znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi a to osobitným výpisom na č.l. 4, identifikáciou parciel na č.l.
5, listom vlastníctva na č.l. 6, notárskou zápisnicou na č.l.

7, výzvou na mimosúdne usporiadanie právnych vzťahov na č.l. 8, rozsudkom na č.l. 10-12, výpisom

z listu vlastníctva na č.l. 13, mapou na č.l. 14, osvedčením o dedičstve na č.l. 58-61, návrhom na
povolenie vkladu na č.l. 69, výpisom z listu vlastníctva na č.l.70, výpisom z listu vlastníctva na č.l. XX,
tlačivom pre dokladovanie pomerov na č.l. 95-97, udelením súhlasu na č.l. 98, mzdovým listom na č.l.
100, dokladom na č.l. 101, Zmluvou o výpožičke hotovosti na č.l. 102, rozhodnutím Centra právnej
pomoci na č.l. 118-120, návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania na č.l. 123, návrhom na zmenu

petitu na č.l. 130-131, návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania a úpravu petitu k návrhu na
č.l. 140-141, Znaleckým posudkom na č.l. 148-166, originálom notárskej zápisnice O., O., rozhodnutím
Okresnéhonárodnéhovýboruzodňa25.3.1971,kúpno-predajnouzmluvou zodňa2.2.1956,vyjadrením
žalobkyne zo dňa 30.9.2016, stanoviskom v priebehu konania zo dňa 4.10.2016, návrhom na vydanie
osvedčenia podľa zákona č. 293/1992, čestnými vyhláseniami zo dňa 21.11.1997, potvrdením zo dňa

21.11.1997, zo spisu XC/XX/XXXX: návrhom zo dňa 2.2.1998, výpisom z listu vlastníctva č. XXX,
osobitným výpisom, majetkovou podstatou na č.l. 4, rozhodnutím na č.l. 5, doplnením podania na č.l.
8-9, Uznesením Y. na č.l. 10-11, výpisom z evidencie nehnuteľností, Uznesením Y. na č.l. 14, listom
Obecného úradu D. na č.l.15, návrhom na zrušenie vyporiadania podielov spoluvlastníctva na č.l. 27,
zápisnicou z pojednávania dňa 7.6.1999 na č.l. 45-49, správou Obecného úradu D. na č.l. 52, zápisnicou

o pojednávaní zo dňa 21.7.1999 na č.l. 55-59, zápisnicou z obhliadky na č.l. 65-67, zápisnicou o
pojednávaní zo dňa 27.11.2000, zo spisu XXC/XXX/XXXX žalobou o zrušenie vyporiadania podielov
spoluvlastníctva nehnuteľností na č.l. 1-3, výpisom z listu vlastníctva č.552 na č.l. 4, kúpnou zmluvou o
prevode nehnuteľností na č.l. 5-6, geometrickým plánom na č.l. 7-8, zmluvou o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva na č.l. 9, vyjadrením k žalobe na č.l. 18, predložením fotodokumentácie na č.l. 39,

fotografiami na č.l. 40-44, kúpnou zmluvou na č.l. 45-46, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 4.2.2008 na
č.l. 48-49, uznesením na č.l. 65-66 a zistil tento skutkový stav:10. Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 19.5.2009 uviedla, že jej rodičia spornú
nehnuteľnosťužívali.Pozemokbolohraničenýanemohlisaknemudostať.Hranicapozemkovbolavŕba.
Taktiež uviedla, že medzi pozemkami X. a V. bolo postavené oplotenie, ktoré už bolo v čase súdneho

sporu v roku 1998.

11. Pôvodne žalobca v 2. rade pri svojom výsluchu uviedol, že pôvodne sa medzi pozemkami nachádzal
drevený plot, ktorý spadol a bol nahradený kovovým plotom. L. V. kupoval plot od V.. Hranica pri stavbe
kovového plota bola posunutá vyššie.

12. Žalovaný v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že jeho rodičia kúpili pozemky v roku 1956 od p. F.
písomnou kúpnou zmluvou a od tohto roku pozemky užívali a na týchto pozemkoch sa začali budovať.
Drevený plot bol postavený v roku 1956. V tomto období začal stavať dom a chcel drevený plot nahradiť
kovovým plotom. V roku 1983 sa p. Vaško odmietol vypísať z týchto pozemkov.

13. Podľa osvedčenia o dedičstve XXD/XXXX/XXXX matka žalobkyne U. X. zdedila po zosnulom
manželovi L. X., nar. 17.4.1930, ktorý zomrel XX.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 12/24 z celku
k parcele KN - C parc. č. XX o výmere 894

m2,druhpozemku:zastavanéplochyanádvoriaaKN-C,parc.č.XXovýmere2172m2,druhpozemku:
záhrady zapísaných na LV č. XXX kat. D..

14. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (č.l. 87, 155) vyplýva, že žalobkyňa nadobudla vyššie uvedený
spoluvlastnícky podiel na základe darovacej zmluvy. Žalobkyňa je vedená ako spoluvlastníčka parc. č.

XX o výmere 894 m2 a parc. č. XX o výmere 2 172 m2 v pomere 12/24 a žalovaní v pomere 12/24.

15. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XX/XXXX sa domáhal nebohý L. X. po zmene
petitu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V tejto veci bol vypočutý
na pojednávaní dňa 7.6.1999, kde uviedol, že v 30. rokoch, keď došlo k rozdeleniu celej parcely na 2

a 2 užívali tieto tak, že jednu užíval V., jednu oni, zasa V. a zasa oni. Aj tie pozemky, ktoré dnes užíva
p. V., užívali s V. napoly, jednotlivé časti boli delené medzami, ktoré vlastne existovali pozdĺž celých
pozemkov od dediny po pastvinu.

16. V konaní XC/XX/XXXX bol vypočutý L. V., ktorý na pojednávaní dňa 7.6.1999 uviedol, že jeho rodičia

kúpili nehnuteľnosti od p. F. v roku 1956, hneď po kúpe pozemky boli oplotené a začali na nich budovať
dom. P. F. bývala v meste a nechala to v užívaní svojho príbuzného L. V.. Keď chcel robiť prístavbu
zistil, že v pozemkovej knihe sú stále evidovaní pôvodní spoluvlastníci. Riešil to cez notára Y.. M., P.. X.
odmietol podpísať notársku zápisnicu. Pôvodný plot bol drevený, keď chcel urobiť železný plot, šiel som
sa pýtať L. V., aby presne uviedol kde je hranica, on ukázal, že celý orech bol rozdelený napoly po 30

árov. Keď chcel robiť železný plot, išiel za L. X.R.Š., ktorý mu povedal, nech si zavolá geodeta.

17. V konaní XC/XX/XXXX bol vypočutý svedok L. I., ktorý na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedol, že
rodičia pána V. užívali pozemok, ktorý je krajný, vedľa neho bol potom X. pozemok, ďalší mohol byť B.
pozemok. Otec p. V. ten pozemok riadne obrábal, bol oplotený. Taktiež uviedol, že prv to bola zem V.,

potom sa hovorilo, že X..

18. V konaní XC/XX/XXXX bol vypočutý svedok L. F., ktorý na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedol, že
rodičia p. V. po tom, čo v r. 1956 prišli, pozemok oplotili, zbudovali sa. Ďalej uviedol, že p. X. mal pozemky
povyše V..

19. V konaní XC/XX/XXXX bola vypočutá svedkyňa K. V., ktorá na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedla,
že kúpili dve čísla parciel od M. v r. 1956. Pýtali sa gazdu L. V., aby presne ukázal čo im patrí, podľa
toho postavili drevený plot. Vyššie od nich patril pozemok Š. a V.. Pán X. vlastnil pozemok povyše. Keď
kupovalipozemokodP..M.,odnejvedela,žemedzipríbuznýmibolcelýpozemokrozdelenýnapolovicu,

jedna časť patrila M. a druhá V..

20. V konaní XC/XX/XXXX bol vypočutý svedok R. X., ktorý na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedol, že
pôvodne pozemok, ktorý nadobudli rodičia P.. V. bol oplotenýdreveným plotom, neskôr sa robil železný plot. Vtedy došlo zo strany L. V. k posunutiu hranice nižšie s
tým, že jeho otec tvrdí, že na tej pôvodnej hranici by sa mali nachádzať hraničné kamene.

21. V konaní XC/XX/XXXX bol vypočutý svedok R. V., ktorý na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedol, že
p. V. bol zo strany p. X. upozornený, aby posunul plot na úroveň, ako má byť podľa listu vlastníctva.

22. V konaní XC/XX/XXXX bola vykonaná obhliadka na mieste samom, kde L. X. uviedol, že hranicu

jeho parcely vytvárala medza, ktorá v súčasnej dobe v teréne nie je poznateľná. V danom prípade z
pohľadu od cesty na pozemok p. V. je na konci pozemku osadený elektrický stĺp vedenia a od toho stĺpu
asi 1 m začala jeho vlastnícka hranica, ktorá prebiehala do konca pozemkov. Oplotenie pozemku p. V.,
ktoré bolo osadené v r. 1983 siaha asi 7 krokov do jeho vlastníctva. Táto parcela za plotom ešte siahala
do jeho vlastníctva, nasledoval pozemok V., potom znova jeho pozemok. Pokiaľ ide o 4 čiastky, prvé dve
parcely boli širšie, teda mali po 30 árov a ďalšie dve boli užšie, mali po 20 árov.

23. L. V. na obhliadke uviedol, že jeho mama kupovala 2 zeme od tety M., ktorá užívala tieto pozemky.
Parcela sa skladala zo 4 dielov, prvý patril V., druhý X., potom znova V. a znova X.. Matka p. X. a teta M.
urobili zámenu parciel tak, že prvé dve pripadli tete M.Z. a ďalšie dve rodine X.. Navštívil p. V., ktorý mu
ukázal presne kde hranica prebieha a to na konci pozemku smerom k ceste, kde je začiatok kovového

plota bola vŕba, od ktorej ohradil pozemok kovovým plotom až do konca parciel.

24. V konaní XC/XX/XXXX bol vypočutý svedok U. Š., ktorý na pojednávaní dňa 27.11.2000 uviedol, že
má vedomosť, že pozemok kupoval V. od V.. Pozemok, ktorý je teraz V., vedľa neho susedom je X.. Celá
veľká roľa bola rozdelená na rovnaké časti a tak sa užívala. Hranice pozemkov boli vytvorené dreveným

plotom, konármi, kríkmi, toto vyhnilo a bolo zlikvidované. Parcela bola rozdelená na polovicu medzi V.
a jeho slobodné sestry a rodinu X.. Parcela bola rozdelená tak, že prvá v poradí bola V., potom bola X.
tieto boli rovnaké a potom znova nasledovala V.D.Á. a potom X.Á., ale tieto boli tiež rovnaké, ale užšie.

25. V konaní XC/XX/XXXX bola vypočutá svedkyňa U. X., ktorý na pojednávaní dňa 27.11.2000 uviedla,

že z kraja prvý pozemok patril V., potom bol X. pozemok s tým, že prvé dva pozemky boli rovnaké a boli
rozdelené medzi V. R. X.. Druhé pozemky boli znova rovnaké, ale tieto už boli užšie. Od manžela vie,
že tam bol kameň a že jej manžel upozorňoval p. V., že zašiel s oplotením do jeho vlastníctva.

26.Súdrozsudkomzodňa29.11.2000,č.k.XC/XX/XXXX-XXžalobuzamietol.Vodôvodneníuviedol,že

podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi je iba formálne. V roku 1930 došlo k reálnemu rozdeleniu
pozemkov.

27. Z návrhu na č.l. 205 vyplýva, že žalovaní podali návrh na vydanie osvedčenia podľa § 2 ods. 1
zákona č. 293/1992 Zb, že sú vlastníkmi podielu L. X. na základe vydržania. K návrhu pripojili čestné
vyhlásenie I. P., L. F. R. L. V., ktorí potvrdili, že nehnuteľnosť užívali od roku 1956 rodičia L. V.. K návrhu
pripojili aj potvrdenie Obecného úradu D. o tom, že mu nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by bránili
vydať osvedčenie.

28.Podľakúpnopredajnejzmluvyzodňa2.2.1956L.V.amanželkakúpiliodR.F.nehnuteľnostizapísané
v pozemkovej knihe kat. územia obce D. v zápisnici čís. X mpč. XXX.XXX, pod V..XX, v zápisnici čís.
XX mpč. XXX.XXX, pod V..XX, v zápisnici čís. XX mpč. XXX.XXXX, pod V..XX, X. zápisnici čís. XX
mpč. XXX.XXX, pod V..XX.

29. Podľa notárskej zápisnici O. XXX/XX L. V. a B. V., rod. Č. odkúpili podiel 12/24 z parciel W. XXX/X
a XXX/X kat. úz. D. od predávajúcich L. V. ( 4/24 ), R. Y. (4/24), L. V. ( 2/24 ) a R. V. (2/24).

30. Podľa rozhodnutia z 25.3.1971 odbor vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva

ONV v Prešove vyhovel žiadosti žalovaný na pac. č. XXX o výmere 2100 m2 zmenu kultúry z pôdy ornej
na záhradu.

31. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:32. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

34. Podľa § 134 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

35. Žalobkyňa je povinná pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie
týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla
dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré

strana označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade,
že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že
označenýdôkazjezjavnenespôsobilýpreukázaťtvrdenúskutočnosť,alebožesatýkaskutočnosti,ktorá
je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

36. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že žalobu je treba
zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.

37. Žalobkyňa sa po zmene žaloby domáhala určenia, že časť pozemku vo výmere 1.533 m2 vytvorenej
geometrickým plánom z parciel KN - C, parc. č. XX o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavané plochy a

nádvoria a parc. č. XX o výmere 2.172 m2, druh pozemku: záhrady zapísané na liste vlastníctva č. XXX,
kat. úz. D., obec D., okres P., vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom je vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne a to podľa jednej z troch alternatív uvedených v znaleckom posudku. Žalobkyňa
svoj nárok odvodzovala od skutočnosti, že v roku 1930 došlo k reálnemu rozdeleniu pozemkov.

38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sú vedené ako podielový spoluvlastníci
parc. č. XX o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XX o výmere
2.172 m2, druh pozemku záhrady zapísané na liste vlastníctva č. XXX. Žalobkyňa vlastnícke právo
uplatnila titulom reálnej deľby v roku 1930. Medzi stranami táto skutočnosť nebola sporná a vyplynula aj
z rozsudku XC/XX/XXXX. Sporné však bolo v akom rozsahu a výmere pripadla nehnuteľnosť právnemu

predchodcovi žalobkyne. Taktiež žalovaní namietali, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudli na
základe vydržania, pričom svoju dobromyseľnosť odvodzovali od kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.1956

39. Bolo teda na žalobkyni, aby preukázala, že k reálnej deľbe došlo v takom rozsahu ako žiada určiť.
Žalobkyňa žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou ideálnej polovice nehnuteľnosti, t.j. 1.533 m2 pričom,

kde by sa táto plocha mala nachádzať, ponechala na súd výberom z troch alternatív. Už táto samotná
skutočnosť, že žalobkyňa necháva na súd, aby tento vybral plochu, je dôvodom na zamietnutie žaloby,
keďže nie je v konaní preukázané, aby akákoľvek z alternatív zodpovedala reálnej deľbe z roku 1930.
Nepreukázali to ani výpovede strán a svedkov v konaní XC/XX/XXXX a ani listinné dôkazy. Žalobkyňa vo
svojich vyjadreniach poukazovala hlavne na výmery pozemkov, pričom neprodukovala žiadne dôkazy,

ktoré by preukázali, aká časť nehnuteľnosti po reálnej deľbe pripadla jej právnemu predchodcovi, resp.
kde sa plocha, ktorá pripadla právnemu predchodcovi žalobkyne na parc. č. XX R. XX nachádza. Taktiež
nebolo preukázané, aby právny predchodca žalobkyne práve túto časť nehnuteľnosti užíval, keď súd
poukazuje aj na čestné vyhlásenia I. P., L. F. R. L. V..40. Pôvodní žalobcovia v podanej žalobe taktiež tvrdili, že právny predchodca žalobkyne nadobudol
vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti titulom vydržania. V konaní však nebola preukázaná držba

nehnuteľnosti ako jedna z podmienok vydržania.

41. Podľa názoru súdu žalobkyňa v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam nepreukázala ani naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP (§ 80 písm.c)
OSP).. V žalobe pôvodní žalobcovia uvádzali naliehavý právny záujem o určení, že nehnuteľnosť patrí

do dedičstva. V priebehu konania však došlo k zmene žaloby, pričom naliehavý právny záujem o určenie,
že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti už žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala..

42. Keďže zo strany žalobkyne iné návrhy na doplnenie dôkazov neboli súdu nezostávala iná možnosť
ako žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zamietnuť.

43. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní mali v
konaní plný úspech, a preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).