Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 3, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/180/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108216870
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8108216870.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešov,sudcomJUDr.MarekomBujňákom,vprávnejvecižalobkyneU.Š.,O..XX.X.XXXX,

V. U. XX, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Rastislavom Stanekom, advokátom, Mukačevská 19,
Prešov, proti žalovaným X/ L. V.D., O.. XX.X.XXXX, X/ B. V., O.. X.X.XXXX, D. V. D. XX, obaja právne
zastúpení JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom, Hlavná 19, Prešov, o určenie vlastníckeho práva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne v podiele 12/24 k celku a žalovaných v 1. a 2.
rade v podiele 12/24 k celku k pozemkom nachádzajúcim sa v okrese P., obci D., katastrálne územie
D., vedeným na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „N.“ parc. č. XX o výmere 894 m2, druh

pozemku - zastavaná plocha a nádvoria, parcela registra „N.“ parc. č. XX o výmere 2172 m2, druh
pozemku - záhrada a v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že:

II. Novovytvorenú parcelu registra „. parc. č. XX/X o výmere 1533 m2 - záhrada, katastrálne územie D.,
vytvorenú geometrickým plánom č. X/XXXX zo dňa 9.4.2019, vyhotoviteľa C.. R. Z., úradne overeného
dňa 11.4.2019 Okresným úradom P., katastrálnym odborom , pod č. T.-XXX/XX, ktorý je súčasťou
rozsudku, p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalobkyni U. Š.W., O.. XX.X.XXXX.

III. Novovytvorenú parcelu registra „N.“ parc. č. XX o výmere 994 m2 - zastavaná plocha a parcelu
registra „N.“ parc. č. XX/X o výmere 539 m2 - záhrada, katastrálne územie D., vytvorenú geometrickým
plánom č. X/XXXX zo dňa 9.4.2019, vyhotoviteľa C.. R. Z., úradne overeného dňa 11.4.2019 Okresným
úradom P., katastrálnym odborom pod č. T.-XXX/XX, ktorý je súčasťou rozsudku, p r i k a z u j e do
bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. R. X. E. L. V., O.. XX.X.XXXX R. B. V., O.. X.X.XXXX
v podiele 1/1

IV. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V. P r i z n á v a štátu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% a voči žalovaným
v 1. a 2. rade v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 10.7.2008 domáhali určenia, že časť parcely
KNC č. XX, záhrady a časť pozemku KNC č. XX, zastavaná plocha v obci okružná, zapísané na LV číslo
XXX, patria do dedičstva po nebohom L. X..

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú dedičmi po nebohom L. X.. Právny predchodca žalobcov a
žalovaní sú formálne podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XX o výmere 2172, záhrady a
parc. č. XX o výmere 894 m2, v obci D., M..Ú.. D., v okrese P. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielukaždý 1/2. Žalobcovia a ich právni predchodcovia užívali pozemok u parc. č. XX a parc.č. XX, oba
v obci D., M..Ú.. D., v okrese Prešov už od roku 1930, kedy došlo k reálnej deľbe medzi vlastníkmi
pozemkov parc. č. XX R. XX v kat uz. D.. Túto reálnu deľbu opisuje Okresný súd Prešov v rozsudku

9C74/1998, nechal však otvorenú otázky hranice reálnej deľby. V nadväznosti na súdne rozhodnutie 9C
74/98, ktorým bola zamietnutá žaloba o rozdelenie pozemkov parc.č. M. XX a XX G. Č.. XXX z dôvodu
reálnej deľby medzi spoluvlastníkmi, žalobcovia vyzvali žalovaných na usporiadanie sporných vzťahov
formou uzavretia formálnej dohody o rozdelení podielového spoluvlastníctva. Žalobcovia sa dopracovali
k potrebným dokladom na určenie presnej hranice reálnej deľby. Vychádzali sme z toho, že kúpnou

zmluvou z 25.3.1983 žalovaní nadobudli spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 1 na pozemkoch parc.č.
XXX/X a XXX/X, LV č. XXX, katastrálne územie Okružná. V zmluve neboli uvedené výmery predmetných
pozemkov. Podľa priloženej Identifikácie parciel z 04.08.1982 pozemok parc.č. XXX/X mal výmeru 776
m2 a parc č. XXX/X výmeru 2486 m2, čo spolu predstavuje 3262 m2. Teda nadobudli spolu 1631
m2. Tieto nehnuteľnosti vznikli z pôvodnej mpč. XXX k.u. D. zap.č. XXX-XXX, z ktorých boli vytvorené
parcely č. XXX/X R. XXX/X a následne XX R. XX. Na základe reálnej deľby pozemkov ich takto,

odvtedy, ako svoje aj žalobcovia a žalovaní resp. ich právni predchodcovia užívajú. Napriek tomu však
sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. D. dodnes žalovaní a právny predchodca žalobcov L. X. ako
podieloví spoluvlastníci. Žalobcovia sú aktívne legitimovaní v tomto spore, keďže majú na predmetnom
určení naliehavý právny záujem. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a žiadne vlastnícke právo
nemôže zostať po smrti vlastníka bez právnej ochrany. Navyše, podľa ustálenej judikatúry (R42/1974),

dedičov poručiteľa je potrebné až do prejednania dedičstva považovať za podielových spoluvlastníkov
nehnuteľnosti, ktorá do smrti patrila poručiteľovi. Žaloba má preventívny charakter a pomôže eliminovať
stav ohrozenia vlastníckeho práva žalobcu, keďže ako spoluvlastník pozemku žalobcov je v evidencii
katastra nehnuteľností
zapísaný žalovaný. K náprave tohto stavu ktorý nezodpovedá skutočnosti nie je možné dospieť inak.

Z vykonaného dokazovania v konaní 9C 74/98 vyplynula skutočnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti
ešte v čase Uhorského obyčajového práva /r. 1930/ a to konkludentne resp. ústne. Žalobcovia majú
zato, že právnemu predchodcovi žalobcovi svedčí vlastnícke právo k časti pozemku parc. č. M. XX R.
XX, v obci D., M..Ú.. D., v okrese P., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX aj z titulu vydržania, keďže
ho do svojej smrti nepretržite užíval ako svoj vlastný a nikto ho nikdy v užívaní nijako nerušil.

3. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.

4. Podaním zo dňa 8.10.2010 žalobcovia navrhli, aby súd konanie voči žalobcom v 1. - 6. rade zastavil z
dôvodu toho, že osvedčením o dedičstve, č.k. 26D/1008/2008 bola schválená dedičská dohoda, podľa

ktorej sporné nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa v 7. rade, U. X.. Uznesením zo dňa 25.1.2011 súd
konanie voči žalobcom v 1. - 6. rade zastavil.

5. Podaním zo dňa 7.2.2011 navrhla žalobkyňa v 7. rade, aby súd pripustil zmenu na strane žalobkyne
tak, aby do konania namiesto U. X. vstúpila ako žalobkyňa U. Š.. Súd uznesením zo dňa 13.5.2013

pripustil zmenu na strane žalobkyne.

6. Písomným podaním zo dňa 28.08.2014, doručeným súdu dňa 05.09.2014, sa žalobkyňa návrhom
na úpravu petitu žalobného návrhu domáhala, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby nasledovne: „Súd
určuje, že časť pozemku vo výmere 1.533 m2 vytvorenej geometrickým plánom z parciel M. - N., par.

č. XX o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a pare. č. XX o výmere 2.172
m2, druh pozemku: záhrady zapísané na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. D., D. D., D. P., vedenom
Okresným úradom P., katastrálnym odborom je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Geometrický plán
tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Uznesením zo dňa 17.4.2015 súd pripustil zmenu petitu žaloby.

7.Písomnýmpodanímzodňa4.10.2016podaližalovanívyjadrenievspore,vktoromuviedli,žeonávrhu
takakobolformulovanýanivpodobe,ktorásatýkaprípadnýchalternatívdeľbyuvedenýchnehnuteľností
tak ako sú uvedené v znaleckom posudku súd rozhodnúť nemôže. V konaní pod sp.zn. 9C 74/98 bolo
preukázané, že v dávnej minulosti medzi právnymi predchodcami strán došlo k reálnej deľbe. K reálnej
deľbe malo dôjsť podľa zhodného prednesu strán, ktorý bol potvrdený už aj právnymi nástupcami v

roku 1927, teda za platnosti uhorského obyčajového práva. Bolo preukázané, že pôvodné nehnuteľnosti
pozemnoknižné parcely boli rozdelené v podstate medzi dve vetvy pôvodných predchodcov a to rodinu
V., M. R. E.. X.N.. Pôvodne tie nehnuteľnosti boli rozdelené na štyri časti. Jednu časť užívala rod.
V., druhú X., V., X.. Avšak pred rokom 1956 došlo, podľa žalovaných k zámene tých štyroch častítak, aby sa vytvorili dve časti nehnuteľnosti z pôvodných pozemnoknižných parciel a to v podobe
takej, že jednu časť pôvodných pozemnoknižných parciel bude užívať rodina X. a druhú rodina V..
Následne v roku 1956 došlo k dohode a uzavretiu zmluvy medzi právnymi predchodcami žalovaných

a právnymi predchodcami pôvodne zapísaných podielových spoluvlastníkov, na základe ktorej došlo
k odpredaju časti nehnuteľnosti. Zmluva bola síce napísaná, ale omylom v predmetnej zmluve boli
uvedené iné pozemnoknižné parcely, preto sa z roku 1956 nedostala do zápisu a nebola zavkladovaná
do pozemnoknižnej vložky tak, ako zmluva bola pripravená. O tom, že k dohode medzi účastníkmi
došlo, nespochybniteľné svedčí fakt, že právni predchodcovia žalovaných postavili na uvedených

nehnuteľnostiach rodinný dom, tento bez akýchkoľvek pochybností dobromyseľne ako svoj užívali a
užívali aj nehnuteľnosti ako sú tie teraz zadefinované v tom znázornení, teda v grafickej časti znaleckého
posudku, teda v podobe teraz zodpovedajúcich parciel číslo M. XX, M. XX. Tam dokonca, v rámci
týchto parciel teda medzi parcelami M. XX R. XX/X bol postavený pôvodne drevený plot, následne
postavený plot pletivový. Bol postavený už v neskorších rokoch teda v rokoch 90-tych. Reálna deľba
tak ako je teraz tvrdená žalobkyňou nebola preukázaná a v žiadnom prípade nezodpovedá uvedenému

stavu. Ak by sme urobili súčet plošnej výmery pôvodných pozemnoknižných parciel a parcely M. XX, XX
tieto nedávajú úhrnnú plochu pôvodných pozemnoknižných parciel, lebo pôvodne predmetom reálnej
deľby boli pozemnoknižné parcely, ktoré boli zapísané v pozemnoknižnej vložke. Teda tvrdenie o reálnej
deľbe ktorá by mala zodpovedať hranici parciel M. XX R. XX/X lebo táto je teraz „predmetom deľby“
podľa výšky evidovaných podielov medzi účastníkmi nezodpovedá reálnej deľbe. A ani alternatívy, ktoré

boli spracované znalcom nezodpovedajú stavu nehnuteľností tak, ako oni boli pôvodne rozdelené. To
znamená, že podielové spoluvlastníctvo teraz evidované k parcelám M. XX R. XX je len formálnym,
nezodpovedá stavu nehnuteľností a vývoju týchto vzťahov aj užívacích, k predmetným nehnuteľnostiam.
Dokonca na samotnej ohliadke v rámci konania v roku 1998 odznelo, že už teraz žalovaný vlastne
vymieňal ten plot a vymieňal ho za plot iný než pôvodne drevený a bol za pánom Vaškom a ten ho

poslal, ako potvrdil dokonca sám pán X. na ohliadke, ktorá sa vtedy v rámci toho konania vykonala,
nech ide za rodinou V. nech mu ukážu hranice, lebo chcel plotiť teda pokračovať v oplotení. To, že
tieto nehnuteľnosti boli tak užívané potvrdili aj svedkovia v rámci konania v roku 1998. Geometrický
plán nemôže byť podkladom. Evidovanie týchto nehnuteľností, parcely M. XX R. XX nezodpovedá
reálnej deľbe vykonanej v roku 1927, ale zodpovedá stavu užívania nehnuteľností tak, ako on bol

založený v roku 1956. V rámci rekonštrukcie uvedeného rodinného domu bola žiadosť na vtedy miestny
národný výbor, aby bolo rozhodnuté o zmene kultúry vtedy z ornej pôdy sa stala záhrada. Podľa
ustálenej súdnej praxe a rozhodnutia NSSR, 22Cdo 1398/2000, dobrá viera držiteľa, ktorá je daná
so zreteľom na všetky okolnosti veci sa musí vzťahovať i k titulu na základe ktorého sa držitelia
domnievali, že vzniklo vlastnícke právo. To ovšem neznamená, že takýto titul musí byť daný. Stačí,

ak držiteľ je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že taký titul tu je. Postačí aj domnelý
právny titul takzvaný „titulus putativus“ a v danom prípade ten „titulus putativus“ tu bol, pretože právni
predchodcovia nespochybniteľné uzavreli zmluvu s právnymi predchodcami pôvodných podielových
spoluvlastníkov a len v dôsledku omylu toho kto zmluvu spisoval boli tam označené iné parcely ale
o tom že kúpa sa zrealizovala svedčí aj to že tam bol postavený dom. O tom, že užívali v dobrej

viere a to nemohol respektíve ani nespochybňoval ani právny predchodca lebo až do roku 1997 ako
pôvodná podielová spoluvlastnícka bola zapísaná mama otca teraz žalobkyne. Až v roku 1997 bol otec
žalobkyne zapísaný ako podielový spoluvlastník, ale je evidentné, že postavenie rodinného domu a
postavenie oplotenia nie je okolnosťou, ktorú by si „formálny podielový spoluvlastník“ bývajúci v tej
istej dedine užívajúci nehnuteľnosti v blízkosti uvedených nehnuteľností. Z toho pohľadu potom už

právni predchodcovia žalovaných minimálne na základe „titulus putativus“ boli dobromyseľní v užívaní
uvedených nehnuteľností a nehnuteľnosti nespochybniteľné užívali viac ako desať rokov. V tom užívaní
dokonca pokračovali aj žalovaní. Dokonca tam robili aj terénne úpravy.

8. Písomným podaním zo dňa 30.9.2016 podala žalobkyňa vyjadrenie k veci, v ktorom uviedla,

že nadobudla od matky U. X., O.. X.X.XXXX na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.11.2010
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 12/24 z celku k parcele M. - N. pare. č. XX o výmere 894 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a M. - N., parc. č. XX o výmere 2 172 m2, druh pozemku: záhrady
zapísaných na LV č. XXX M.. D. a na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.8.2014 nadobudla od matky
U. X., O.. X.X.XXXX pozemok, M. - N., parc. č. č. XX/X o výmere 2 761 m2, druh pozemku: ostatné

plochy v podiele 1/1 zapísaného na LV č. XXX kat. úz. D.. Matka žalobkyne U. X. zdedila na základe
dedičského rozhodnutia č.k. 26 D/1008/2008 z 21.5.2009 po zosnulom manželovi L. X., O.. XX.X.XXXX,
K.. XX.X.XXXX, podiel 1/2 z parciel M. - N., P.. Č.. XX (894 m2 - zast. plochy) a parc. č. XX ( 2 172
m2 - záhrady) zapísaných na LV č. XXX kat. D., parcelu M. - N., parc. č. č. XX/X o výmere 2 761 m2-ostatné plochy v podiele 1/1 zapísaného na LV č. XXX kat. úz. D.. Nebohý otec žalobkyne L. X. - zdedil
po svojej babke U. Š., E.. B., O.. X.X.XXXX, K.. XX.X.XXXX, podiel 12/24 z parciel č. XXX/X (2 044
m2- orná pôda ), XXX/X ( 3 281 m2.), XXX/X ( 442 m2- orná pôda ), XXX/X ( 8 037 m2- orná pôda ) a

XXX/X ( 1 415 m2- orná pôda ) zapísaných na LV č. XXX kat. úz. D. na základe dedičského rozhodnutia
26 D/566/2007 z 5.4.2007 a podiel 12/24 z parciel W. XXX/X a W. XXX/X dedičským rozhodnutím D
1623/82 z 26.10.1982 (v prírode tvorí 1 631 m2). V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
č.k. 13 C/199/2007 sa dohodli spoluvlastníci na zrušení podielového spoluvlastníctva k pare. č. XXX/X
R. XXX/X a prikázaní do výlučného vlastníctva L.O. X. novovzniknutej parcely č. XX/X - ostatné plochy o

výmere 2 761 m2 a prikázaní do výlučného vlastníctva L. V. k novovzniknutej parcele č. XX/X o výmere
2 564 m2- ostatné plochy geom. plánom č. XX/XXXX T. F. E..D.. P. zo dňa 28.2.2008. V súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov č.k. 9 C 74/1998 sa svedkovia vyjadrovali k možnému priebehu
hranice medzi pozemkami, ktoré boli súčasťou bývalých pozemnoknižných parciel č. XXX R. XXX
evidovanýchvpozemnoknižnýchvložkáchč.XXX,XXXR.XXX,tedaakotoužívaliprávnipredchodcovia
žalobkyne a právni predchodcovia žalovaných. Všetci svedkovia sa vyjadrovali k pozemkom, ktoré v

súčasnosti sú v katastri nehnuteľnosti evidované v troch listoch vlastníctva č. XXX, XXX R. XXX, kat. úz.
Okružná. Žalobkyňa spočítala výmery všetkých nehnuteľností vedených na citovaných troch vlastníctva,
nakoľko súhrne tvoria v prírode majetkovú podstatu, ktorá mala byť podľa vyjadrenia svedkov rozdelená
medzi tri rodiny. Výmera všetkých dotknutých parciel evidovaných v súčasnom právnom stave katastra
nehnuteľnostíjespolu8391m2.L.V.máspolu2564m2,žalobkyňaspolu2761m2,žalobkyňa/žalovaní

v 1. a 2. rade spolu 3 066 m2. Viacero svedkov sa pri svojich výpovediach zhoduje, že boli spolu 4 diely,
z toho 2 rovnaké a väčšie a 2 rovnaké ale užšie a rodina X. ( právni predchodcovia žalobkyne ) užívala
jedenužšíajedenširšípozemok.Žalobkyňabymalavlastniťpresnepolovicuzcelkovejvýmeryvšetkých
týchto pozemkov. Pri v súčasnosti evidovanej celkovej výmere 8 391 m2 by teda žalobkyňa mala vlastniť
polovicu o výmere 4 195 m2. Keďže žalobkyňa vlastní dnes ako výlučná vlastnícka pozemok parc. č.

XX/X o výmere 2 761 m2, mala by pri aktuálnych výmerách pozemkov zo súčasne platného stavu v
M. vlastniť ešte plochu 1 434 m2. Parcely č. XX R. XX, ktoré tvoria predmet tohto konania majú spolu
výmeru 3 066 m2. Presná polovica je teda 1 533 m2. Z vyššie uvedených výmer je zrejmé, že žalovaní v
1. a 2. rade by mali ako výluční vlastníci vlastniť viac ako polovicu z výmery pozemkov XX R. XX ale iba
o 99 m2 viac (1 533 - 1434 ). Žalobkyňa aj po reálnej deľbe pozemkov ku ktorej malo dôjsť v minulosti

medzi troma rodinami by mala ako výlučná vlastnícka vlastniť v súčasnosti plochu o výmere polovice zo
súčasných výmer parciel č. XX R. XX, teda 1533 m2 ( žalovaní v 1. a 2. rade by ako výluční vlastníci
mali vlastniť taktiež výmeru 1533 m2). Pri možnosti že žalobkyni patrí presne 1/2 z celkovej výmery
všetkých parciel patriacich troch rodinám, tak by mala pri súčasnom platnom právnom stave v katastri
nehnuteľností vlastniť ešte plochu 1 434 m2 a žalovaní v 1. a 2. rade 1 632 m2 ( z výmery oboch pare.

XX R. XX, ktoré majú obe strany v podielovom spoluvlastníctve ). Otázny ostáva iba priebeh hranice,
keďže v súčasnosti už v teréne nie je možné vidieť medze, konáriky, kríky, vŕba na ktoré odkazovali
svedkovia, jediný konkrétny bod na ktorý poukázal svedok p. L. X., by bol stĺp elektrického vedenia a od
toho stĺpu asi 1 m mala viesť hranica vlastnícka. Ak svedkovia spomínali, že dva pozemky boli rovnaké
ale širšie a dva pozemky rovnaké ale užšie a tými širšími pozemkami by boli tie čo sa nachádzajú vyššie

tak potom dnešný stav zhruba zodpovedá tomu čo tvrdili svedkovia, že rodina V. ( L. V. ) vlastnia 2
564 m2 a žalobkyňa 2 761 m2. Ak dnešné dve parcely č. XX R. XX spolu o výmere 3 066 m2 by mali
predstavovať plochu dvoch úzkych pozemkov, o ktorých sa zmieňovali svedkovia tak potom by mala
žalobkyňa vlastniť presnú polovicu teda 1 533 m2, resp. 1 434 m2, ak by že sa zohľadnilo tých 99 m2
pre žalovaných v 1. a 2. rade..

9. Rozsudkom zo dňa 10.10.2016, sp. zn. 20C/180/2008 súd žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu
nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške malo byť rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

10. Proti vyššie uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj zo skutočnosti, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že cieľom tohto konania bolo
určiť presný priebeh hranice, ktorý by zodpovedal reálnej deľbe pozemkov, nakoľko v súčasnosti sú
strany sporu zapísaní ako podieloví spoluvlastníci u parciel č. XX R. XX, každý po 1 /2. Žalobkyňa sa

domáhala vypracovania geometrického plánu, ktorými by došlo k reálnej deľbe pozemkov, ako to opísal
Okresný súd Prešov v rozsudku sp. zn. 9C/74/1998. Z vtedy vykonaného dokazovania vyplynulo, že
hranica medzi pozemkami viedla po medzi, ktorá už dnes nie je viditeľná, no v tejto časti pozemku je
postavený dom, po kúpe pozemkov žalovanými v roku 1983. Preto je spravodlivé, aby konkrétna hranicamedzi pozemkami, parc. č. XX R. XX bola vytvorená tak, aby zodpovedala výške jej spoluvlastníckych
podielov. V konaní nebolo preukázané, že žalovaní užívali obe parcely, a preto nemohli byť v dobrej viere
vo svojich námietkach, ktoré uvádzali vzhľadom na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Nie je

sporné, že došlo k reálnej deľbe pozemkov medzi X. R. V. v minulosti, ktorá sa však nepremietla do
písomnej dohody, ktorá by bola podkladom pre zápis v evidencii nehnuteľnosti. Poukázala na výsledky
konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13C/199/2007, kde sa otec žalobkyne L.
X. R. L. V. dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva k parcele č. XXX/X a Č.. XXX/X tak, že
do výlučného vlastníctva L. X.Š. pripadla novovzniknutá parcela 80/4 a do výlučného vlastníctva L. V.

novovzniknutá parcela o výmere č. 80/05. Jednalo sa o „tretí a štvrtý pozemok“, ktoré boli spomínané
v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/74/98, teda ak v takomto konaní bolo vyporiadané súdnym zmierom,
podielové spoluvlastníctvo, je teda zrejmé, že aj predmet sporu v tomto konaní je možné takýmto
spôsobom vyporiadať. Z týchto dôvodov je dôvodné, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, resp.
zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Uznesením zo dňa 6. septembra 2018, č.k. 12Co/53/2017 - 245 krajský súd zrušil rozsudok a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že pokiaľ súd
prvej inštancie pristúpil k pribratiu znalca do konania, je dôvodné, aby pre spravodlivé usporiadanie
vzťahovmedzistranamisporuboladobudúcnaichspornáotázkaohľadompodielovéhospoluvlastníctva
vyriešenádefinitívnetak,abysaodstránilimožnostivznikuďalšíchsporovmedzinimi.Pretobudeúlohou

súdu prvej inštancie zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo (tento záver vyplýva z obsahu žaloby,
a preto súd nie je viazaný navrhovaným petitom, nakoľko je nutné posúdiť obsah podania). Súd prvej
inštancie nemôže byť viazaný rozsudkom Okresného súdu Prešov vedeného pod sp. zn. 9C/74/1998,
kde síce došlo ku konštatácií reálneho rozdelenia, no táto konštatácia bez špecifikácie hranice, resp.
hraníc, v ktorých bolo podielové spoluvlastníctvo vyporiadané je nejasná a nezrozumiteľná. Zároveň so

záverov konania vedeného pod sp. zn. 13C/199/2007 ešte konaného s právnymi predchodcami strán
sporu vyplýva, že je možné reálne rozdelenie predmetných rozhodnutí medzi stranami sporu tak, aby
toto zodpovedalo spravodlivosti, ako aj miere usporiadania vzťahov strán sporu. Z týchto dôvodov bude
úlohou súdu prvej inštancie vybrať jednu z troch alternatív, pričom z doposiaľ vykonaných dôkazov
zrejme vyplýva, že alternatíva č. 1 je alternatívou, ktorá sa najviac približuje stavu, resp. reálnemu

rozdeleniu nehnuteľnosti medzi právnymi predchodcami strán sporu, aj vzhľadom na skutočnosť, že
vzhľadomnačasovýodstupodobdobia30.rokov minuléhostoročia,kedymalodôjsťktejtoreálnejdeľbe
zrejme už nebude možné presne ustáliť rozsah užívania jednotlivých parciel právnymi predchodcami
strán sporu, je spravodlivé, aby strany sporu mali určené vlastnícke právo k tým častiam parciel, v
ktorých sú podielovými spoluvlastníkmi tak, ako to zodpovedá ich výške spoluvlastníckeho podielu.

Takéto usporiadanie vzťahov sa javí byť spravodlivým a reálnym vo vzťahu k stranám sporu.

12. Žalobkyňa podaním zo dňa 11.4.2019 navrhla zmenu žaloby tak, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne v podiele 12/24 k celku a žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 12/24 k celku k
pozemkom, M. - N., P.. Č.. XX o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a M. - N.,

parc. č. XX o výmere 2 172 m2, druh pozemku: záhrada zapísaným na Liste vlastníctva č. XXX, kat. úz.
D.,D.D.,D.P.vedenomOkresnýmúradomP.,katastrálnymodboromaprikázaldovýlučnéhovlastníctva
žalobkyne v podiele 1/1 k celku pozemok, M. - N., parc. č. XX/X o výmere 1 533 m2, druh pozemku:
záhrada, vytvorený geometrickým plánom č. X/XXXX, vyhotoveným C.. R. Z., súdnym znalcom, P. M.
X, G., C.: XXXXXXXX, autorizačne overeným dňa 10.4.2019 C.. R. Z. a úradne overeným Okresným

úradom P., katastrálnym odborom dňa 11.4.2019 pod č. T.-XXX/XX z parciel M. - N., parc. č. XX o výmere
894 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a M. - N., parc. č. XX o výmere 2 172 m2, druh
pozemku: záhrada zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. D., D. D., D. P. vedenom Okresným
úradom P., katastrálnym odborom. a do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade v
podiele 1/1 k celku pozemky, M. - N., parc. č. XX o výmere 994 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a

M. - N., parc. č. XX/X o výmere 539 m2, druh pozemku: záhrada, vytvorené geometrickým plánom č. X/
XXXX, vyhotoveným C.. R. Z., súdnym znalcom, P. M. X, G., C.: XXXXXXXX, autorizačne overeným dňa
10.4.2019 C.. R. Z. a úradne overeným Okresným úradom P., katastrálnym odborom dňa 11.4.2019 pod
č. T.-XXX/XX z parciel M. - N., parc. č. XX o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
a M. - N., parc. č. XX o výmere 2 172 m2, druh pozemku: záhrada zapísaných na Liste vlastníctva č.

XXX, kat. úz. D., D. D., D. P. vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom pôvodného žalobcu v 2. rade, žalobkyne, žalovaného v 1.
rade, znaleckým posudkom, výsluchmi svedkov a listinnými dôkazmi a to osobitným výpisom na č.l.4, identifikáciou parciel na č.l. 5, listom vlastníctva na č.l. 6, notárskou zápisnicou na č.l. 7, výzvou
na mimosúdne usporiadanie právnych vzťahov na č.l. 8, rozsudkom na č.l. 10-12, výpisom z listu
vlastníctva na č.l. 13, mapou na č.l. 14, osvedčením o dedičstve na č.l. 58-61, návrhom na povolenie

vkladu na č.l. 69, výpisom z listu vlastníctva na č.l.70, výpisom z listu vlastníctva na č.l. 87, tlačivom
pre dokladovanie pomerov na č.l. 95-97, udelením súhlasu na č.l. 98, mzdovým listom na č.l. 100,
dokladom na č.l. 101, Zmluvou o výpožičke hotovosti na č.l. 102, rozhodnutím Centra právnej pomoci
na č.l. 118-120, návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania na č.l. 123, návrhom na zmenu petitu
na č.l. 130-131, návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania a úpravu petitu k návrhu na č.l.

140-141, Znaleckým posudkom na č.l. 148-166, originálom notárskej zápisnice O., O., rozhodnutím
Okresnéhonárodnéhovýboruzodňa25.3.1971,kúpno-predajnouzmluvou zodňa2.2.1956,vyjadrením
žalobkyne zo dňa 30.9.2016, stanoviskom v priebehu konania zo dňa 4.10.2016, návrhom na vydanie
osvedčenia podľa zákona č. 293/1992, čestnými vyhláseniami zo dňa 21.11.1997, potvrdením zo
dňa 21.11.1997, zo spisu 9C/47/1998: návrhom zo dňa 2.2.1998, výpisom z listu vlastníctva č. XXX,
osobitným výpisom, majetkovou podstatou na č.l. 4, rozhodnutím na č.l. 5, doplnením podania na č.l.

8-9, Uznesením Y. na č.l. 10-11, výpisom z evidencie nehnuteľností, Uznesením Y. na č.l. 14, listom
Obecného úradu D. na č.l.15, návrhom na zrušenie vyporiadania podielov spoluvlastníctva na č.l.
27, zápisnicou z pojednávania dňa 7.6.1999 na č.l. 45-49, správou Obecného úradu D. na č.l. 52,
zápisnicouopojednávanízodňa21.7.1999nač.l.55-59,zápisnicouzobhliadkynač.l.65-67,zápisnicou
o pojednávaní zo dňa 27.11.2000, zo spisu 13C/199/2007 žalobou o zrušenie vyporiadania podielov

spoluvlastníctva nehnuteľností na č.l. 1-3, výpisom z listu vlastníctva č.552 na č.l. 4, kúpnou zmluvou o
prevode nehnuteľností na č.l. 5-6, geometrickým plánom na č.l. 7-8, zmluvou o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva na č.l. 9, vyjadrením k žalobe na č.l. 18, predložením fotodokumentácie na č.l. 39,
fotografiami na č.l. 40-44, kúpnou zmluvou na č.l. 45-46, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 4.2.2008 na
č.l. 48-49, uznesením na č.l. 65-66, návrhom na konkretizáciu žalobného petitu na č.l. 259, Uznesením

D1623/82 na č.l. 262, Osvedčením o dedičstve na č.l. 263, Kúpnopredajnou zmluvou na č.l. 264, LV na
č.l. XXX, Náčrtom na č.l. 266, Konečnou úpravou žalobného petitu po úradnom overení geometrického
plánu na č.l. 270, Výpisom z LV č. XXX na č.l. 271, Geometrickým plánom na č.l. 272-273 a zistil tento
skutkový stav:

14. Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 19.5.2009 uviedla, že jej rodičia spornú
nehnuteľnosť užívali. Pozemok bol ohraničený a nemohli sa k nemu dostať. Hranica pozemkov bola
vŕba. Taktiež uviedla, že medzi pozemkami X. R. V. bolo postavené oplotenie, ktoré už bolo v čase
súdneho sporu v roku 1998.

15. Pôvodne žalobca v 2. rade pri svojom výsluchu uviedol, že pôvodne sa medzi pozemkami nachádzal
drevený plot, ktorý spadol a bol nahradený kovovým plotom. L. V. kupoval plot od V.. Hranica pri stavbe
kovového plota bola posunutá vyššie.

16. Žalovaný v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že jeho rodičia kúpili pozemky v roku 1956 od p. F.

písomnou kúpnou zmluvou a od tohto roku pozemky užívali a na týchto pozemkoch sa začali budovať.
Drevený plot bol postavený v roku 1956. V tomto období začal stavať dom a chcel drevený plot nahradiť
kovovým plotom. V roku 1983 sa p. Vaško odmietol vypísať z týchto pozemkov.

17.Podľaosvedčeniaodedičstve26D/1008/2008matkažalobkyneU.X.zdedilapozosnulommanželovi

L. X., nar. 17.4.1930, ktorý zomrel 22.4.2008, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 12/24 z celku k parcele
M. - N. parc. č. XX o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a M. - N., parc. č. XX
o výmere 2 172 m2, druh pozemku: záhrady zapísaných na LV č. XXX kat. D..

18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (č.l. 87, 155) vyplýva, že žalobkyňa nadobudla vyššie uvedený

spoluvlastnícky podiel na základe darovacej zmluvy. Žalobkyňa je vedená ako spoluvlastníčka parc. č.
XX o výmere 894 m2 a parc. č. XX o výmere 2 172 m2 v pomere 12/24 a žalovaní v pomere 12/24.

17. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/74/1998 sa domáhal nebohý L. X. po zmene
petitu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V tejto veci bol vypočutý

na pojednávaní dňa 7.6.1999, kde uviedol, že v 30. rokoch, keď došlo k rozdeleniu celej parcely na 2
a 2 užívali tieto tak, že jednu užíval V., jednu oni, zasa V. a zasa oni. Aj tie pozemky, ktoré dnes užíva
p. V., užívali s V. napoly, jednotlivé časti boli delené medzami, ktoré vlastne existovali pozdĺž celých
pozemkov od dediny po pastvinu.18. V konaní 9C/74/1998 bol vypočutý L. V., ktorý na pojednávaní dňa 7.6.1999 uviedol, že jeho rodičia
kúpili nehnuteľnosti od p. F. v roku 1956, hneď po kúpe pozemky boli oplotené a začali na nich budovať

dom. P.. F. bývala v meste a nechala to v užívaní svojho príbuzného L.Á. V.. Keď chcel robiť prístavbu
zistil, že v pozemkovej knihe sú stále evidovaní pôvodní spoluvlastníci. Riešil to cez notára Y.. M., p. X.
odmietol podpísať notársku zápisnicu. Pôvodný plot bol drevený, keď chcel urobiť železný plot, šiel som
sa pýtať L. V., aby presne uviedol kde je hranica, on ukázal, že celý orech bol rozdelený napoly po 30
árov. Keď chcel robiť železný plot, išiel za L. X., ktorý mu povedal, nech si zavolá geodeta.

19. V konaní 9C/74/1998 bol vypočutý svedok L. I., ktorý na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedol, že
rodičia pána V. užívali pozemok, ktorý je krajný, vedľa neho bol potom X. pozemok, ďalší mohol byť B.
pozemok. Otec p. V. ten pozemok riadne obrábal, bol oplotený. Taktiež uviedol, že prv to bola zem V.,
potom sa hovorilo, že X.Š..

20. V konaní 9C/74/1998 bol vypočutý svedok L. F., ktorý na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedol, že
rodičia p. V. po tom, čo v r. 1956 prišli, pozemok oplotili, zbudovali sa. Ďalej uviedol, že p. X. mal pozemky
povyše V..

21. V konaní 9C/74/1998 bola vypočutá svedkyňa K. V., ktorá na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedla,

že kúpili dve čísla parciel od M.Z. v r. 1956. Pýtali sa gazdu L. V., aby presne ukázal čo im patrí, podľa
toho postavili drevený plot. Vyššie od nich patril pozemok Š. a V.. Pán X. vlastnil pozemok povyše. Keď
kupovali pozemok od p. M., od nej vedela, že medzi príbuznými bol celý pozemok rozdelený na polovicu,
jedna časť patrila M. a druhá V..

22. V konaní 9C/74/1998 bol vypočutý svedok R. X., ktorý na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedol, že
pôvodne pozemok, ktorý nadobudli rodičia p. V. bol oplotený dreveným plotom, neskôr sa robil železný
plot. Vtedy došlo zo strany L. V. k posunutiu hranice nižšie s tým, že jeho otec tvrdí, že na tej pôvodnej
hranici by sa mali nachádzať hraničné kamene.

23. V konaní 9C/74/1998 bol vypočutý svedok R. V., ktorý na pojednávaní dňa 21.7.1999 uviedol, že p.
V. bol zo strany p. X. upozornený, aby posunul plot na úroveň, ako má byť podľa listu vlastníctva.

24. V konaní 9C/74/1998 bola vykonaná obhliadka na mieste samom, kde L. X. uviedol, že hranicu jeho
parcely vytvárala medza, ktorá v súčasnej dobe v teréne nie je poznateľná. V danom prípade z pohľadu

od cesty na pozemok p. V. je na konci pozemku osadený elektrický stĺp vedenia a od toho stĺpu asi 1
m začala jeho vlastnícka hranica, ktorá prebiehala do konca pozemkov. Oplotenie pozemku p. V., ktoré
bolo osadené v r. 1983 siaha asi 7 krokov do jeho vlastníctva. Táto parcela za plotom ešte siahala do
jeho vlastníctva, nasledoval pozemok V., potom znova jeho pozemok. Pokiaľ ide o 4 čiastky, prvé dve
parcely boli širšie, teda mali po 30 árov a ďalšie dve boti užšie, mali po 20 árov.

25. L. V. na obhliadke uviedol, že jeho mama kupovala 2 zeme od tety M., ktorá užívala tieto pozemky.
Parcela sa skladala zo 4 dielov, prvý patril V., druhý X., potom znova V. a znova X.. Matka p. X. a teta M.
urobili zámenu parciel tak, že prvé dve pripadli tete M. a ďalšie dve rodine X.. Navštívil p. V., ktorý mu
ukázal presne kde hranica prebieha a to na konci pozemku smerom k ceste, kde je začiatok kovového

plota bola vŕba, od ktorej ohradil pozemok kovovým plotom až do konca parciel.

26. V konaní 9C/74/1998 bol vypočutý svedok U. Š., ktorý na pojednávaní dňa 27.11.2000 uviedol, že
má vedomosť, že pozemok kupoval V. D. V.. Pozemok, ktorý je teraz V., vedľa neho susedom je X.. Celá
veľká roľa bola rozdelená na rovnaké časti a tak sa užívala. Hranice pozemkov boli vytvorené dreveným

plotom, konármi, kríkmi, toto vyhnilo a bolo zlikvidované. Parcela bola rozdelená na polovicu medzi V.
a jeho slobodné sestry a rodinu X.. Parcela bola rozdelená tak, že prvá v poradí bola V., potom bola X.
tieto boli rovnaké a potom znova nasledovala V. a potom X., ale tieto boli tiež rovnaké, ale užšie.

27. V konaní 9C/74/1998 bola vypočutá svedkyňa U. X., ktorý na pojednávaní dňa 27.11.2000 uviedla,

že z kraja prvý pozemok patril V., potom bol X. pozemok s tým, že prvé dva pozemky boli rovnaké a boli
rozdelené medzi V. R. X.. Druhé pozemky boli znova rovnaké, ale tieto už boli užšie. Od
manžela vie, že tam bol kameň a že jej manžel upozorňoval p. V., že zašiel s oplotením do jeho
vlastníctva.28. Súd rozsudkom zo dňa 29.11.2000, č.k. 9C/74/1998 - 77 žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že
podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi je iba formálne. V roku 1930 došlo k reálnemu rozdeleniu

pozemkov.

29. Z návrhu na č.l. 205 vyplýva, že žalovaní podali návrh na vydanie osvedčenia podľa § 2 ods. 1
zákona č. 293/1992 Zb, že sú vlastníkmi podielu L. X. na základe vydržania. K návrhu pripojili čestné
vyhlásenie I. P., L. F. R. L. V., ktorí potvrdili, že nehnuteľnosť užívali od roku 1956 rodičia L. V.. K návrhu

pripojili aj potvrdenie Obecného úradu D. o tom, že mu nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by bránili
vydať osvedčenie.

30.Podľakúpnopredajnejzmluvyzodňa2.2.1956L.V.amanželkakúpiliodR.F.nehnuteľnostizapísané
v pozemkovej knihe kat. územia obce D. v zápisnici čís. X mpč. XXX.XXX, pod V..XX, v zápisnici čís.
XX mpč. XXX.XXX, pod V..XX, v zápisnici čís. XX mpč. XXX.XXXX, pod V..XX, v zápisnici čís. XX

mpč. XXX.XXX, pod V..XX.

31. Podľa notárskej zápisnici O. XXX/XX L. V. R. B. V., E.. Č. odkúpili podiel 12/24 z parciel W. XXX/X
R. XXX/X kat. úz. D. od predávajúcich L. V.R. ( X/XX ), R. Y. (X/XX), L. V. ( X/XX ) R. R. V. (X/XX).

32. Podľa rozhodnutia z 25.3.1971 odbor vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva
ONV v P. vyhovel žiadosti žalovaný na pac. č. XXX o výmere 2100 m2 zmenu kultúry z pôdy ornej na
záhradu.

33. Svedkyňa U. X. pri svojom výsluchu uviedla, že jedna roľa bola V., druhá bola X.Š.. Mali tam

posadené zemiaky. V r. 1958 prišlo družstvo, už tam potom nechodili. Pôvodne bola roľa V., potom X.,
potom V. a X..

34. Svedok U. G. pri svojom výsluchu uviedol, že rodičia žalovaného kúpil parcelu, nevedel však akú.
Ďalej uviedol, že susedné parcely užívala rodina X.. Bolo ich 4 alebo 5. Jednotlivé parcely užíval X., V.,

X.M., V.. Boli rovnaké. Hranice nevedel špecifikovať.

35. Svedkovia V. M. a L.Ú. P. sa nevedeli k veci vyjadriť.

36. Z geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa 9.4.2019, vyhotoveného C.. R. Z. úradne overeného dňa

11.4.2019 pod číslom T. -XXX/XXXX na rozdelenie spoluvlastníctva vyplýva, že pôvodná parcela M.
parcela č. XX o výmere 894 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvoria a M. parcela č. XX o
výmere 2172 m2, druh pozemku - záhrada, zapísané na LV č. XXX zanikajú a geometrickým zameraním
boli vytvorené parcely M. č. XX o výmere 994 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, č. XX/X/X o výmere
539 m2 - záhrada a XX/X o výmere 1533 m2 - záhrada.

37. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

38. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom.

39. Podľa § 134 ods.1, ods.3 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby
podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

40. Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo
je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

41. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správaniepodielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

42. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

43. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), Ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

44. Pôvodne sa žalobkyňa domáhala určenia, že časť pozemku vo výmere 1.533 m2 vytvorenej
geometrickým plánom z parciel M. - N., parc. č. XX o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria a parc. č. XX o výmere 2.172 m2, druh pozemku: záhrady zapísané na liste vlastníctva č.
XXX, kat. úz. D., D. D., D. P.Š., vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom je v jej
výlučnom vlastníctve a to podľa jednej z troch alternatív uvedených v znaleckom posudku, pričom svoj

nárok odvodzovala od skutočnosti, že v roku 1930 došlo k reálnemu rozdeleniu pozemkov. Rozsudkom
zo dňa 10.10.2016, sp. zn. 20C/180/2008 súd žalobu zamietol z dôvodu toho, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno. Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok a uložil súdu prvej inštancie zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo. Súd je v danom prípade viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v
zmysle § 391 CSP, a preto v konaní pripustil na pojednávaní dňa 3.5.2019 zmenu žaloby a pristúpil k

zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.

45. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzný.

46. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva
reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný
pozemok, jej rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený
príslušným katastrálnym úradom. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve alebo viac vecí

ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov
spravodlivopožadovaťvynaloženienákladovspojenýchsreálnymrozdelenímveci.Akbytotorozdelenie
vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za
reálne nedeliteľnú.

47. Druhý spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade,
že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pri tom prihliada na účelné využitie veci. Primeranou
náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať, ako hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,

aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú
náhradu určuje súd. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá
vec. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že
spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí. Ak by totiž spoluvlastník vec nechcel, súd mu
ju nemôže prikázať a to ani vtedy, keby u neho boli splnené predpoklady účelného využitia veci.

48. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej
veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.

49. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode

na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Podľa § 142 ods. 1 OZ, je podmienkou pre
vysporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci to, aby toto rozdelenie bolo „dobre možné“.
Súčasne pri tomto spôsobe vyporiadania je nutné prihliadnuť tiež „k účelnému využitiu veci“. Všeobecná
formulácia týchto dvoch pojmov umožňuje súdu, aby v rámci konkrétnych skutkových zistení zvážil
najrôznejšie hľadiská, ktoré by mohli mať vplyv na ďalšie užívanie predtým spoločnej veci. Súd dospel

k záveru, že v danom prípade reálne rozdelenie nehnuteľnosti je možné, nakoľko sa jedná o pozemky v
zastavanomúzemíobce,pričompozemkysúvzásadereálnedeliteľnéavprípadepozemkuvintraviláne
súd nie je viazaný zákonným zákazom drobenia pozemkov. V zmysle zrušujúceho rozhodnutia bolo
úlohou súdu vybrať jednu z troch alternatív v zmysle znaleckého posudku č. 16/2015. Za týmto účelombola vykonaná obhliadka na mieste samom. Súd na uvedenej obhliadke vyjadril názor, že najvhodnejšia
sa javí alternatíva č. 3, ktorú žalobkyňa akceptovala, keďže podala návrh na zmenu žalobu. Naopak
žalovaní sa ani k jednej alternatíve nevyjadrili. Súd preto v rámci jednej z alternatív v zmysle znaleckého

posudku č. 16/2015 vybral alternatívu 3, ktorá sa mu javí ako najvhodnejšia, keďže ako vyplýva zo
znaleckého posudku, časť pozemku sa pričleňuje k pozemku žalobkyne N. M. XX/X, čím ho rozširuje, a
zároveň prepája jej pozemky s existujúcou cestou N. M. XXX, čo umožňuje možnosti deľby pozemkov
na možné stavebné pozemky.

50. S poukazom na vyššie uvedené súd podielové spoluvlastníctvo vyporiadal reálnym rozdelením v
súlade s vyhotoveným geometrickým plánom na rozdelenie spoluvlastníctva č X/XXXX zo dňa 9.4.2019,
vyhotoveného C.. R. Z. úradne overeného dňa 11.4.2019 Správou katastra Prešov pod číslom T. -
XXX/XXXX, a to tak, že novovytvorenú M. parc. č. XX/X o výmere 1533 m2, druh pozemku - záhrada,
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a novovytvorenú parcelu parc. č. XX o výmere 994 m2, druh
pozemku - zastavaná plocha a M. parc. č. XX/X o výmere 539 m2, druh pozemku - záhrada, prikázal do

bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade. S rozdelením pozemkov podľa uvedeného
geometrického plánu žalobkyňa súhlasila a žalovaní takéto rozdelenie nenamietli.

51. Pokiaľ ide o žalovanými namietanú prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) súd
poukazuje na rozhodnutie krajského súdu v Prešov, ktorého právnym názorom je súd viazaný a

podľa ktorého súd prvej inštancie nemôže byť viazaný rozsudkom Okresného súdu Prešov vedeného
pod sp. zn. 9C/74/1998, kde síce došlo ku konštatácií reálneho rozdelenia, no táto konštatácia bez
špecifikácie hranice, resp. hraníc, v ktorých bolo podielové spoluvlastníctvo vyporiadané je nejasná a
nezrozumiteľná.

52. Podľa § 262 odsek 1 CSP, rozhodne o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 255 odseky 1 a 2 CSP, prizná súd strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

55. Vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pri rozhodovaní o náhrade trov
treba hodnotiť výsledok sporu (úspech procesnej strany), so zreteľom na všetky okolnosti konania,
konkrétne je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, aký bol postoj strán sporu ku zrušeniu podielového
spoluvlastníctva, a ako ktorý z nich navrhoval zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať a toto
porovnať s rozhodnutím súdu vo veci samej, teda s tým, či súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a

akým spôsobom ho vyporiadal. V predmetnej právnej veci sa strany sporu na zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva nezhodli. Žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia, sa domáhali určenia vlastníckeho
práva a až v priebehu konania s poukazom na zrušujúce rozhodnutie, zmenila žalobkyňa žalobu
a žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo. S poukazom na uvedené nemožno hovoriť o úspechu
žalobkyne alebo žalovaných, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou, preto pre

spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu sa javí byť najvhodnejšie, aby si každá strana
sporu sama znášala trovy konania.

56. V priebehu konania vznikla štátu povinnosť plniť z finančných prostriedkov a to uznesením č.k.
20C/180/2008-172 zo dňa 27.1.2016. Keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu

práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, súd analogicky použil ustanovenie § 259 CSP v
spojení s § 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní
vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Súd má za to, že aj štát je potrebné považovať za
inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s dokazovaním, a z toho vyplýva aj právo štátu
na ich náhradu

po splnení zákonných podmienok. Súd preto priznal štátu voči stranám nárok na náhradu a to podľa ich
úspechu v konaní. Vzhľadom na rovnaký úspech strán súd priznal štátu voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 50% a voči žalovaným v 1. a 2. rade rovnako v rozsahu 50%. O výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci

(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).