Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 8, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202114
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119202114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: Y. W., B.. XX.X.XXXX, O.

X. L.. R. X, XXX XX U., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
2, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.851,- eur,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250,- € do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.1.2019 domáha voči žalovanému zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1.851,- eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/79/2016, bol rozsudkom Krajského súdu zo dňa 24.10.2017,
sp. zn. 3Co/225/2016-88, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2018, bol ako žalobca v postavení

spotrebiteľa úspešný. Žalobou sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:
„10. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka
za poplatok za poskytnutie revolvingového úveru, pričom jednotlivé zmluvné podmienky takejto zmluvy
o obdobných prípadoch boli súdmi v početných prípadoch judikované ako neprijateľné. Nie je sporné,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 O.z. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k

dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo
či sa spotrebiteľ priamo obráti na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova
zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť
nikto neurčil.
11. Vychádzajúc zo Smernice 93/13/EHS, spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol

vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27.06.2000, Oceáno Group Editorial
a Salvat Editores, C-240/98 až C 224/98, z 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05). S cieľom zabezpečiť
úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav
môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudkySúdneho dvora Európskej únie Oceáno Grupo Editoriál a Salvat Editores bod 27; Mostaza Claro, bod
26; Asturcom Telecomunicaciones bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť bod 39)). Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných

podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľnej zmluvnej podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak exituje
nebezpečenstvo, že sa euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by

vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo
mzdy,išlobyopozbavenieSmernice93/13/EHSajejužitočnéhoúžitku.Nazdôrazneniesprávnostitohto
záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/13
Valéria Marcinová - Pohotovosť, s.r.o.
12. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb (Zákon o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia
zmluvy), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými

mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušenie zmluvnej slobody. Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s

požiadavkou na potivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu
nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako
neplatnú(§53ods.5O.z.),hocimázákladvznenízákona.Dôležitésúokolnostijejzakotveniavzmluvea
význam ostatných zmluvných podmienok. Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda vzhľadom
na jej osobitný význam bola vytvorená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného

spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú
neprijateľné.
13. Čo sa týka nedostatku naliehavého právneho záujmu na predmetnej určovacej žaloby (podanej v
čase účinnosti OSP) odvolací súd uvádza, že zo samotného znenia zákonného ustanovenia § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na

takomto určení neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a vyslovenia jej neplatnosti. Naliehavý
právny záujem je daný nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa
žalobca nachádza, pretože len deklarovaním vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne
argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky zo mzdy. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný sa domáha uspokojenia svojej pohľadávky zo

sporného úveru v roku 2015, t.j. v čase účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. Určenie neplatnosti predmetnej
dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve. Žalobca ako spotrebiteľ a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo
mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojim jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom
by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť a

preto je namieste práve takáto určovacia žaloba. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento
výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.11.2015 sp.

zn. 8 Cdo 483/2014).
14. Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej
úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úveru zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo

neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenie
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
15. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že
bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať

aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávanie zrážok z dlžníkovej mzdy.16. Z uvedených dôvodov pristúpil odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. k zmene napadnutého
rozsudku.“
Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť v

základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa
dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľ úspešne
uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy (§ 3 zák. č. 250/2007
Z.z.). Finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 1.851,- eur, čo zodpovedá sume, o ktorú sa žalovaný
chcel na jeho úkor bezdôvodne obohatiť.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že z
formulácie ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že zákon v prvom rade vyžaduje
postup podľa prvej vety (domáhanie sa ochrany svojho práva). Za predpokladu úspešného uplatnenia
porušenia práva môže prichádzať do úvahy úvaha o vzniku nároku na finančné zadosťučinenie. Ako
však uvádza v rozsudku, sp. zn. 14Co91/2012, Krajský súd v Prešove, s ohľadom na jeho (pozn. § 3 ods.

5 uvedeného zákona) neurčitú hypotézu a v záujme eliminácie jeho možného zneužitia je nevyhnutné
sledovať jeho účel, ktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého
nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení.
Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené čo
znamená aj posúdenie, či účel sledovaný zákonom sa dosahuje vyslovením neplatnosti zmluvnej

podmienky, celej odplaty za úver alebo nad rámec toho aj záverom o vzniku nároku na primerané
finančné zadosťučinenie. Z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali
nutnosť priznanie finančného zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik
nie je automatický, naopak vznik tohto nároku treba chápať ako prostriedok završujúci ochranu
spotrebiteľa za situácie, kedy to okolnosti vyžadujú. Z podanej žaloby nevyplýva ani označenie práva

spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené a vo vzťahu ku ktorému sa finančné zadosťučinenie uplatňuje.
Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy nezakladá právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, na základe
ktorého má dlžník plniť žalovanému. Žalobca neoznačil žiadnu skutočnosť a ani dôkaz, v zmysle ktorého
by žalovaného konal by žalovaný pri predložení žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy konal s cieľom
získať bezdôvodné obohatenie. Z obsahu žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy vyplýva, že sa žiada

ich vykonávanie pre účely uspokojenia záväzkov žalobcu, a nie pre účely, ktoré by boli spojené s
takými skutočnosti, v ktorých by šlo o bezdôvodné obohatenia. Tvrdenie žalobcu by bolo pravdivé len v
prípade, ak ku dňu predloženia žiadosti o zrážky zo mzdy mal uhradené aspoň sumu, ktorú nesplatil a
súčasne by bolo právoplatne ustálené, že žalovaný voči žalobcovi nemá žiadny nárok, teda že žiada o
vykonávanie zrážok pre nejestvujúci nárok. Domnienka prezentovaná žalobcom o tom, že žalovaný sa

chcel obohatiť, nemá opodstatnenie v žiadnej preukázanej skutočnosti. Predloženie dohody o zrážkach
zo mzdy ani nie je možné považovať za úkon smerujúci k údajnému získaniu bezdôvodného obohatenia,
pretože (i) v danom okamihu veriteľ nemôže vedieť, či zamestnávateľ dlžníka zrážky zo zákonných alebo
subjektívnych dôvodov vôbec realizuje, (ii) v akom rozsahu budú realizované.

3. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 9C/79/2016-28, a
rozsudkom Krajského súdu v Prešov, č.k. 3Co/225/2016-88, výsluchom žalobcu, ako aj ďalším spisovým
materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 9.6.2016, č.k. 9C/79/2016-28, zamietol žalobu o určenie

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 24.10.2017, č.k. 3Co/225/2016-88, zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v bode VII Zmluvy
o revolvingovom úvere 8000065728 zo dňa 22.12.2006 je neplatná.

6. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že o tom, že sú vykonávané zrážky z jeho mzdy sa dozvedel až v práci.
Nikto ho predtým neupozornil na to, koľko zaplatil a koľko má ešte zaplatiť. Úver splácal najprv splácal
p. O., ktorá mu neskôr oznámila, že ona s tým už nemá nič spoločné, avšak neoznámila mu kam má
peniaze ďalej posielať. Bol prekvapený zo žiadosti o vykonávanie zrážok, nakoľko mal zato, že záväzky

voči veriteľovi sú vyrovnané. Zo mzdy mu bola zrazená 5x suma po 106,- eur. Ďalej uviedol, že v čase
keď bola doručená žiadosť na vykonávanie zrážok, jeho staršia dcéra študovala na vysokej škole a
mladšia dcéra na strednej škole. Manželka pracovala ako masérka, avšak jej príjem nebol dostatočnýna hradenie všetkých výdavkov. Kvôli tomu, aby splatili dlh predal byt. Požičal si 96.000,- Sk (3.186,62
eur), avšak splatil menej, ako bola suma poskytnutého úveru.

7. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov

verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 9.6.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa

dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

13. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného

zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,

o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonnéustanovenie§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.mápostihnúťnečestnéhododávateľa,ktorýtieto
osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.9.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v
zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo
povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie
neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

14. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojho práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/79/2016, v dôsledku čoho
súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

15. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd

vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako
kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánovdohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať
neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči

spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 300,-
eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením

bol aj rozsudok sp. zn. 3Co/225/2016 a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude mať
dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle
individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému
konaniu žalovaného nepodrobil, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii,
akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustil do sporu s ním. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že z
dôvodu vykonávania zrážok vznikla žalobcovi majetková ujma, ale tiež aj na to, že žalobca doteraz

neuhradil istinu úveru. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal

nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.