Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417204851
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417204851.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátuJUDr.AntónieKandravejaJUDr.IngridKalinákovej,vprávnejveciW.W.,M..Y.,T..XX.XX.XXXX,
H. Z. XXXX/XX, XXX XX C. - I., zastúpená JUDr. Mgr. Martinou Tomasovou, advokátkou so sídlom ul.
1.mája 216/7, 058 01 Poprad a W. W.Y., T.. XX.XX.XXXX H. Š. XXX/XX, XXX XX G., zastúpený JUDr.
Martinom Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode Y. I. D.M. W., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpenej procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, o odvolaní
manžela proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/91/2017-111 zo dňa 15.8.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku V. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. Viktóriou každý nepárny
týždeň v sobotu v čase od 9:30 do 12.00 hod. za prítomnosti matky a každý nepárny týždeň v nedeľu
od 9:30 do 12.00 hod. bez prítomnosti matky.

II. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť, odovzdať ju otcovi a po ukončení styku ju prevziať
v mieste jej bydliska.

III. Otec je oprávnený maloletú prevziať v čase styku v mieste bydliska od matky a povinný po ukončení
styku maloletú odovzdať matke v mieste jej bydliska.

IV. Zrušuje rozsudok vo výroku VII. a v tejto časti vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania.

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností na čas po
rozvode manželstva k mal. D. W..
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:
„I. R o z v á d z a manželstvo manželky W. W., rod. Y., T.. X.X.XXXX, H. Z. XX, I. s manželom W.Š. W.,
T.. XX.X.XXXX, H. G., Š. XX, uzavreté dňa XX.X.XXXX vo G., zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.

II. Z v e r u j e maloletú D. W., T.. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky W.
W., M.. Y., T.. X.X.XXXX, bytom Z. XX, I., ktorá bude spravovať jej majetok a zastupovať ju v bežných
veciach.III. Z a v ä z u j e otca W. W., T.. XX.X.XXXX, bytom G., Š. XX, prispievať na výživu maloletej D. mesačne
sumou 100,- eur, ktoré je povinný platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky W. W., počnúc
právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.
V. U p r a v u j e styk otca s maloletou D. W. tak, že otec má právo stýkať sa s maloletou dcérou každý
nepárny týždeň v sobotu v čase od 09.30 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu v čase od 09.30 hod. do 12.00
hod., za prítomnosti matky maloletého dieťaťa.
VI. Matka je p o v i n n á maloletú D. v uvedených termínoch riadne pripravenú odovzdať otcovi v mieste

bydliska dieťaťa. Otec dieťa vždy v uvedených termínoch odovzdá matke v mieste bydliska dieťaťa.
VII. Návrh matky na určenie zaostalého výživného zo dňa 15.8.2018 z a m i e t a.
VIII. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že manželia uzavreli dňa
XX.XX.XXXX vo G. manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo zväzku
XX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú

slovenskí štátni občania a ich posledné spoločné bydlisko bolo v Ľ.O.. Manželom sa narodila jedna dcéra
- maloletá D. W. dňa XX.XX.XXXX. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že manželia nevedú
spoločnú domácnosť od mája 2017, spoločne nehospodária a ani spolu nevychovávajú maloletú dcéru.
Obaja manželia sa zhodne vyjadrili, že sa chcú rozviesť. Otec má už inú známosť. Maloletá dvojročná
D. býva spolu s matkou. Matka je t. č. zamestnaná ako pomocná cukrárka v spoločnosti FONTÁNA

FROST, s.r.o. s ustanoveným pracovným týždňom u zamestnávateľa v počte 10 hodín týždenne a
dohodnutou mzdou vo výške 120,00 eur mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti TATRA HOTEL
SLOVAKIA, a.s., so sídlom Hotel PATRIA - Štrbské Pleso 33, 059 85 Vysoké Tatry a v mesiaci január
2018 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 606,41 eur, v mesiaci február 2018 vo výške 838,22
eur a v mesiaci marec 2018 vo výške 855,92 eur. Otec toho času býva u svojej matky, jeho mesačné

výdavky predstavujú cestovné do zamestnania v sume cca 50 eur mesačne, matke prispieva sumou 80
eur mesačne na nájom, ďalším nákladom sú zálohové platby (plyn, elektrina, voda a koncesionárske
poplatky) v rodinnom dome, ktorý je BSM v sume 125 eur, lieky 5 eur mesačne, výživné na maloletú
Viktóriu v sume 70 eur a na manželku v sume 100 eur, mesačné splátky úverov vo výške 235,35 eur,
vo výške 78,14 eur a vo výške 191,77 eur.

4. Prijal právny názor, podľa ktorého z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo
účastníkov konania svoje základné funkcie neplní, manželia spolu nežijú od mája 2017, spoločne
nehospodária a ani nevychovávajú spoločne maloleté dieťa. Manželia sa citovo vzájomne odcudzili.
Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Obaja manželia nechceli viac zotrvať v
manželskom zväzku. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v rozdielnych povahách účastníkov konania.

Na čas po rozvode súd zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko otec ani opatrovník
proti takému modelu starostlivosti o dieťa nenamietali, ba naopak. Zároveň súd rozhodol, že matka
bude maloleté dieťa zastupovať a to v bežných veciach, t. j. vyplývajúcich a súvisiacich s osobnou
starostlivosťou o maloleté dieťa a rovnako spravovať majetok maloletého dieťaťa v bežných veciach.
Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám

maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval
sumu 100,- eur mesačne pre dvojročnú D. tak, ako to navrhol procesný opatrovník. V danom prípade
mal súd preukázané, že maloleté dieťa býva spolu s matkou, ktorej jediným príjmom je rodičovský
príspevok, výživné na maloletú v sume 70,- eur mesačne a manželské výživné v sume 100,- eur
mesačne. Z predloženej pracovnej zmluvy mal súd rovnako za preukázané, že matka je od 08.01.2018

zamestnaná ako pomocná cukrárka s ustanoveným pracovným týždňom u zamestnávateľa v počte 10
hodín týždenne a dohodnutou mzdou vo výške 120,00 eur mesačne. Maloletá D. je t. č. v celodennej
starostlivosti matky, bežné mesačné náklady na maloletú matka špecifikovala nasledovne - pracie
prostriedky11eur,maloletáeštenosíplienky,pričomdennespotrebuje6-7plienok,jedenbalík,vktorom
je 76 ks plienok stojí 10 eur, maloletej je potrebné kupovať umývacie šampóny, mydielka, telové mlieka,

náklady na stravu a ošatenie maloletej. Otec je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom
cca. 850,- eur, zo svojho príjmu však spláca viaceré dlhy. Súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že na úhradu potrieb 2-ročnej maloletej D. je výživné vo výške 100,- eur zo strany
otca postačujúce, keďže aj matka je ekonomicky činná a výdavky maloletej musí hradiť aj ona zo
svojho príjmu, keďže maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, nielen otca.

Preto súd rozhodol tak, že otca maloletej zaviazal prispievať na výživu maloletej D. sumou 100,- eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok III.) a v prevyšujúcej časti návrh
matky zamietol ako nedôvodný (výrok IV.). Súd zároveň dodáva, že ak sa zmenia pomery, rozhodnutie
o výživnom možno zmeniť. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou Viktóriou, táto otázka bola v konanísporná. Matka žiadala upraviť styk maloletej s otcom za jej prítomnosti, ktorý odôvodnila skutočnosťou,
že maloletá má ešte len 2 roky, so svojim otcom nebola v kontakte min. jeden rok, dieťa má svoj
denný režim a rituály, styk realizovaný bez jej prítomnosti by maloletú vystavil zbytočnému stresu, je

potrebné postupne budovať dôveru medzi maloletou a jej otcom. Naproti tomu otec s takouto úpravou
nesúhlasil, uviedol, že v súčasnosti sú vzťahy medzi rodičmi výrazne negatívne a konfliktné, pričom
stretávanie sa otca s maloletou za prítomnosti matky by určite nebolo v záujme maloletej, ktorá by tak
bola svedkom takýchto nezhôd, čo by žiadnym spôsobom neprispievalo k jej zdravému vývinu. Ďalej
uviedol, že stretávanie sa otca s maloletou za prítomnosti matky nemôže viesť k tomu, aby si otec

vytvoril s maloletou normálny citový vzťah, maloletá by pri stretávaní sa s otcom za prítomnosti matky
bola v strese, čím by nemohlo dôjsť k rozvoju vzťahu otca s dcérou. Otec maloletej je toho názoru, že
je rovnako ako matka, plne spôsobilý zabezpečiť poobedňajší spánok maloletej a jej ostatné potreby
počas dňa. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že maloletá D. je v útlom veku (2 roky), t. č. ešte nevie
komunikovať, je citovo naviazaná na svoju matku a od posledného kontaktu otca s maloletou ubehol 1
rok, súd styk upravil tak, že otec má právo stýkať sa s maloletou dcérou každý nepárny týždeň v sobotu

v čase od 09.30 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu v čase od 09.30 hod. do 12.00 hod., za prítomnosti
matky maloletého dieťaťa (výrok V.) a zároveň matke maloletej uložil povinnosť maloletú D. v uvedených
termínochriadnepripravenúodovzdaťotcovivmiestebydliskadieťaťaaotcovimaloletejpovinnosťdieťa
vždy v uvedených termínoch odovzdať matke v mieste bydliska dieťaťa (výrok VI.). Takúto úpravu styku
súdpovažujet.č.zaoptimálnu,zodpovedajúcuvprvomradezáujmumaloletejazameranúnaposilnenie

vzájomných citových väzieb medzi otcom a dcérou. Súd zároveň dodáva, že ak sa zmenia pomery,
tzn. ak budú vzájomné citové väzby medzi otcom a dcérou dostatočne pevné, je možné rozhodnutie
o styku zmeniť tak, že sa bude realizovať bez prítomnosti matky. Čo sa týka návrhu matky na určenie
zaostalého výživného zo dňa 15.08.2018 vo výške 91,35 eur, tento súd zamietol (výrok VII.), nakoľko
matka maloletej nijakým spôsobom nepreukázala, že otec maloletej má takýto dlh na výživnom v ňou

uvedenej výške.
5. Poukázal na ust. §18, §19, ods.1, §22, §23, ods. 1,2,3, §24, ods. 1,4, §62, ods. 1,2,4,5, §75, ods.
1, §76, ods. 1 Zákona o rodine.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.
Obsah odvolaní

7. Proti výroku V. rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Navrhol, aby odvolací súd zmenil V. výrok
rozsudku a upravil styk otca s maloletou D. W., tak že bude oprávnený stýkať sa s dcérou D. každý
nepárny týždeň v sobotu od 9:30 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa a každý
nepárny týždeň v nedeľu od 9:30 hod. do 12:00 hod. bez prítomnosti matky maloletého dieťaťa. V
odvolaní uviedol, že úvahy súdu o styku v prítomnosti matky v žiadnom prípade nemôžu obstáť, pretože

pri akomkoľvek kontakte s matkou ich dcéry, táto vyvoláva medzi neustále hádky, konflikty, spôsobuje
ďalšie zhoršovanie vzťahov a každé stretnutie s ňou vytvára napätie, ktoré by s určitosťou pociťovala
aj ich dcéra a nevie si predstaviť, ako by som si v takomto prostredí mal a mohol budovať a posilňovať
s dcérou vzájomnú citovú väzbu. Subjektívne predstavy matky nie je možné stotožňovať so záujmami
ich dcéry. Súd mohol a mal upraviť tento styk aspoň v takom rozsahu, aby sa mohol stretávať s našou

dcérou aj bej jej prítomnosti a to tak, že jeden krát sa bude realizovať styk s dcérou za prítomnosti matky
a druhý krát bez jej prítomnosti. Jemu ako otcovi ich dieťaťa nič nebráni tomu, aby som sa mohol s
dcérou stretávať aj sám, teda bez prítomnosti matky, čo je určite v záujme dcéry, keďže nebude svedkom
ich konfliktov, ktorým sa vzhľadom k povahe matky nedá predísť. Domnieva sa, že v súčasnosti je v
záujme ich dcéry, aby bol styk s ňou počas určitej doby aspoň realizovaný raz za dva týždne jednak za

prítomnosti matky a druhý deň víkendu aj bez jej prítomnosti a to najmä s poukazom na utužovanie jeho
vzťahov s dcérou ako aj vzťahov medzi dcérou a ostatnou rodinou otca, ktorá by mohla byť aspoň takto
nepriamo niekedy prítomná pri jeho stretnutí sa s dcérou.
8. Proti výroku VII. rozsudku podala odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti
zmenil a zaviazal otca povinnosťou uhradiť zaostalé výživné vo výške 420 Eur. V odvolaní uviedla,

nesúhlasí s tým, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou zaostalého výživného. Navrhovateľka
dňa 31.7.2017 zaslala súdu prvej inštancie prostredníctvom právneho zástupcu oznámenie o prevzatí
právneho zastúpenia, súčasťou ktorého bola zmena návrhu, kedy rozšírila svoj návrh o ďalší petit
návrhu, ktorým žiadala súd, aby zaviazal otca mal. D. prispievať na jej výživu sumou 100.-€/mesiac a
to vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, a to na čas do právoplatného rozvodu

manželstva. Súd prvej inštancie sa týmto návrhom navrhovateľky zo dňa 31.7.2017 nijakým spôsobom
nevysporiadal, ani nerozhodol o ňom. Nie je teda možné súhlasiť, že ide o návrh na zaostalé výživné zo
dňa 15.8.2018, ale výživné do právoplatného rozvodu manželstva.9. Kolízny opatrovník vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniam navrhol odvolaniu matky vyhovieť
a v časti napadnutej odvolaním otcom rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnutý rozsudok postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že

nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku a je dôvodný postup podľa § 388, zákona č. 160/
2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v časti a na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie
v časti vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
11. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa, b) zastupovanie mal. dieťaťa, c) správa majetku mal.
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy

mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine).
12. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že
by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti
toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten
druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie

nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého
dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po
rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k
povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je
prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu

výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté
dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. stretával vo veľmi obmedzenom
rozsahu.
13. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a
udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom.

Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju
výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je
so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky pre
tento styk a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Byť spolu znamená pre
rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch

medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné
kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl.
9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla
je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť
a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto

aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené,
teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre
rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o
styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť
učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy

rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou
mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa
na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov,
potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát
rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v "najlepšom

záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného,
dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera,
musia byť v danom konaní preukázané.... Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym
záverom, že "styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej
miereparticipovaťnabežnýchkaždodennýchzáležitostiachdieťaťa,rovnakoakonajehovoľnočasových

aktivitách. ( viď uznesenie ÚS ČR, sp.zn. I.ÚS 955/15 z 14. 3. 2017).
14. Otec namieta nesprávny záver súdu o tom, že styk realizovaný za prítomnosti matky je potrebné
považovať za úpravu optimálnu, zodpovedajúcu záujmu mal. dieťaťa. Mal. D. má 3 roky, je vo veku,
kedy už nie je odkázaná na 24 hodinovú starostlivosť matky. Otec prejavuje o dcéru záujem, je potrebnébudovať a naďalej upevňovať ich vzájomný citový vzťah. Z obsahu spisu vyplýva, že otec má pre
osobnú starostlivosť o dcéru v rozsahu upraveného styku vytvorené vhodné podmienky, má záujem ju
vykonávať. Vzhľadom na vážne narušené vzťahy medzi rodičmi, ktoré sú zdrojom konfliktov, ktorými

rodičia bez ohľadu na záujem svojho dieťaťa zasahujú do jeho práva na pokojný a harmonický vývoj,
odvolací súd má za to, že prítomnosť matky pri realizácii styku je kontraproduktívna a vzhľadom na
negatívne postoje rodičov voči sebe pôsobí rušivo a demotivujúco pre dieťa. V súčasnosti vzhľadom na
potrebu pripraviť maloletú na styk s otcom sa ako najprijateľnejšie riešenie javí úprava styku v sobotu v
prítomnosti matky a následne v nedeľu bez jej prítomnosti v mieste bydliska otca, kde má dieťa možnosť

spoznať aj ďalšiu rodinu otca, čo je nesporne v súlade s jej záujmom. Matka, ktorá je momentálne pre
D. prioritným rodičom, je povinná v záujme dcéry a to aj napriek ňou prežívanej nedôvere k otcovi,
dieťa primerane na styk s otcom pripraviť (vrátane pozitívnej motivácie dieťaťa v súvislosti s kontaktom
s jej otcom) a obaja rodičia sú povinní dbať na to, aby styk mohol prebiehať v kľudnej a harmonickej
atmosfére. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v časti úpravy styku postupom podľa § 388
CSP zmenil.

15. Matka vo svojom odvolaní namieta nesprávny záver súdu o zamietnutí jej nároku na dlžné výživné,
ktoré si v konaní uplatnila. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP). Vzhľadom k uvedenému nie je možné,
aby v konaní o rozvod manželstva súd určil výživné za obdobie pred jeho rozvodom. Ak si manželka v
konaní o rozvod manželstva uplatnila nárok na zaostalé výživné, správnemu procesnému postupu súdu

zodpovedalo vylúčenie takého nároku na samostatné konanie postupom podľa § 166, ods. 2 CSP. V
intenciách uvedeného preto odvolací súd rozsudok vo výroku VII, ktorým súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

Súd prvej inštancie v ďalšom konaní rozhodne o vylúčení tohto nároku na samostatné konanie, v ktorom
rozhodne aj o trovách konania.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).