Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201490
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2719201490.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: Poštová banka, a.s., IČO:
31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, proti
žalovaným: dedičom po poručiteľke K. H., zomrelej X. N. XXXX, naposledy bytom E., X. X, o zaplatenie

793,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 8.
novembra 2019 č.k. 9Csp/216/2019-45 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 61, § 62 a § 161 ods. 1 a 2 z.č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že dňa 17. októbra 2019 bola súdu
doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 793,64
eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaná dňa X. N. XXXX zomrela a konanie o
prejednanie dedičstva prebieha na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 9D/69/2019 a dospel k záveru,
že v žalobe označený účastník nemá procesnú subjektivitu, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania, pre ktorý treba konanie zastaviť. Dôvodil, že nemôže pripustiť, aby na miesto žalovanej vstúpil

do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou. Dodal, že žalovaná zomrela dňa X. N. XXXX,
zanikla jej procesná spôsobilosť, k úmrtiu došlo pred podaním žaloby a preto je potrebné konanie
zastaviť a iný postup by nasledoval len v prípade, ak by k strate procesnej subjektivity žalovanej došlo
počas konania, t.j. po začatí konania. K argumentácii žalobkyni, týkajúcej sa možnosti podania žaloby
na budúceho dediča uviedol, že pod uplatnením práva pred súdom je potrebné považovať aj uplatnenie
v dedičskom konaní, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. O trovách konania

rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP a žalovanej nepriznal ich náhradu, keďže žalobkyňa síce zavinila
zastavenie konania, ale žalovaná nemá procesnú spôsobilosť, žiadne trovy jej nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila,
žesúdprvejinštancienazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365
ods.1písm.f)CSP)avecnesprávneprávneposúdil(§365ods.1písm.h)CSP).Namietala,žepodaním

žaloby na neznámeho dediča z titulu neukončenia dedičského konania, resp. možnosti zabezpečenia
listiny preukazujúcej osoby dedičov, vzhľadom na potrebu ochrany jej práv pred uplynutím premlčacej
doby, naplnila príslušné ustanovenia CSP o označení sporových strán. Poukázala na ustanovenie § 460,
§ 461, § 462 a § 470 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Dodala, že vzhľadom
na tendenciu súdov neprihliadať na prihlásenie pohľadávky do dedičského konania ako na uplatnenie
práva pred súdom, alebo u iného príslušného orgánu, ktoré by spôsobilo spočívanie premlčacej doby

na čas dedičského konania, sa oslabuje pozícia veriteľov a obmedzuje vymožiteľnosť ich pohľadávky
bez toho, aby takéto konanie malo základ v princípoch právneho štátu. Namietala, že je potrebnéakceptovať jej žalobu na budúceho dediča (dedičov), ktorý je v súčasnosti neznámy, nevedomosť o
ktorom nie je zavinená žalobkyňou. Poukázala na uznesenie NS ČR z 10. decembra 2008 sp. zn. 21
Cdo 5145/2007. Uviedla, že vzhľadom na súčasnú situáciu pripadalo do úvahy prerušenie konania

podľa § 162 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 162 ods. 2 CSP. Poukázala na ustanovenie §
132 ods. 1 CSP., § 133 ods. 1 CSP a článok 2 ods. 1 CSP i na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 12Co/230/2018, v ktorom v obdobnom prípade bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového
súdu a bolo odôvodnené tým, že „procesný postup znamenajúci porušenie práva na spravodlivý
proces je jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces

je pomerne široký a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Mal za to, že žalobcov vyzval súd prvej inštancie na doplnenie
žaloby v označení subjektov na strane žalovaných a to menom a priezviskom, adresou trvalého pobytu,
dátumomnarodeniaaleboidentifikačnýmúdajomanavýzvužalobcareagovalpodaním,vktoromzotrval
na označení žalovaných ako budúcich dedičov, ktorí sú neznámi. Ak žaloba, ktorá neobsahuje zákonom
stanovené náležitosti má vady, o ich odstránenie sa súd musí pokúsiť postupom podľa § 128 CSP

a uvedením toho, čoho sa žalobca domáha, teda označením, čo žalobca chce dosiahnuť, je splnená
náležitosť označenia, čo sa podaním sleduje. Žaloba musí obsahovať aj osobitné náležitosti, teda
označenie strán a keďže prvoinštančný súd vyzval žalobcov na odstránenie vád, tento ich neodstránil,
prvoinštančný súd konanie zastavil, odvolací súd však skonštatoval, že nepostupoval správne, keď súd
nerozlišoval medzi nedostatkom podmienky konania a vadou žaloby ako navzájom nezameniteľnými

pojmami procesného práva samostatne upravenými, ktoré majú odlišné dôsledky a s ktorými sa spájajú
aj rozdielne postupy. Nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti
či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania. Nesprávnosť alebo
neúplnosť v označení strany sporu je dôvodom na postup podľa § 129 ods. 3 CSP. Z uvedených
dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil“. Navrhla, aby odvolací súd prvostupňové

rozhodnutie zmenil, sťažnosti žalobkyne vyhovel a zaviazal prvostupňový súd na konanie vo veci samej.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), po

skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacieho dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok(§380ods.2CSP),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne je dôvodné.

4. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia, i argumenty odvolateľky predostreté v odvolaní bolo posúdiť,
či boli splnené podmienky pre zastavenie konania.

5. Konanie podľa Civilného sporového poriadku začína žalobou, ktorá musí obsahovať všeobecné
náležitosti podania uvedené v ustanovení § 127 ods.1 CSP i náležitosti žaloby uvedené v ustanovení
§ 132 CSP.

6. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

7. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

8. Podľa § 132 ods. 1 CSP: V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

9. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie, že konanie je potrebné zastaviť, keďže v žalobe
označená strana sporu nebohá K. H., zomrelá X. N. XXXX nemá procesnú subjektivitu za nesprávny.
Z obsahu žaloby totiž vyplýva, že žalobkyňa označila ako žalovaných dedičov po poručiteľke K. H. a
nie samotnú nebohú K. H..10. Podľa § 129 ods. 1 až 4 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo

sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,
aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa
odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo
opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo
neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

(4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr
do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto
uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

11. Ak súd identifikuje v podaní niektorú z vád podľa ust. § 129 ods. 1 CSP, vydá uznesenie v
ktorom opíše vadu, ktorou podanie trpí, uvedie strane zrozumiteľným spôsobom ako treba opravu tejto

vady vykonať v prípade nesprávneho alebo nezrozumiteľného podania, prípadne ako treba vykonať
doplnenie podania v prípadoch, ak ide o neúplné podanie a stanoví lehotu v ktorej treba vadu odstrániť
opravou alebo doplnením. Pri poučení o tom, ako má strana nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné
podanie doplniť alebo opraviť, však súd nesmie prekročiť hranice poučovacej povinnosti podľa § 160
CSP, stranu poučuje iba o procesných právach a povinnostiach, nie o otázkach hmotného práva.

Ustanovenie § 160 CSP upravujúce poučovaciu povinnosť súdu, je prejavom ústavnoprávneho princípu
práva na spravodlivý proces, avšak so zreteľom na tzv. rovnosť zbraní. Princíp rovnosti strán v civilnom
procese sa prejavuje v rovnosti ich procesného postavenia, rovnosti možností a šancí uplatňovať svoje
procesné práva a procesné povinnosti. Pri vadách podania preto súd nesmie pri poučovaní strany
o oprave alebo doplnení podania z procesného hľadiska, poučovať účastníka aj o hmotnoprávnych

skutočnostiach, ktoré s takouto opravou súvisia. Poučenie o hmotnom práve nie je súčasťou obligatórnej
ani fakultatívnej poučovacej povinnosti súdu.

12. Súd prvej inštancie mal uznesením žalobkyňu vyzvať v súdom určenej lehote na odstránenie vady
podania spočívajúcu v neúplnom označení žalovaných, a až keby žalobkyňa neoznačila stranu sporu,

proti ktorej žaloba smeruje spôsobom ustanoveným v § 133 CSP by mohol podanie odmietnuť.

13. Je nepochybné, že presné označenie strán v spore je bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie
žaloby. Žalobkyňa musí presne označiť seba ako stranu sporu, vrátane svojho prípadného zástupcu a
toho, voči komu žaloba smeruje. Strany musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou

sporu, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou, aby s ňou mohol súd konať.

14.Akjestranouvsporefyzickáosoba,musíbyťvžalobevsúlades§133ods.1CSPoznačenámenom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným
údajom.

15. Tieto náležitosti označenia strany sporu sú stanovené obligatórne, ak však v žalobe chýbajú, súd
musí tento nedostatok (vadu konania) odstrániť postupom podľa § 129.

16. V danej veci súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP, čím porušil právo

žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych východísk, dospel
odvolací súd k záveru, že k odvolateľkou tvrdenej procesnej vade v postupe súdu prvej inštancie pred
vydaním napadnutého uznesenia došlo. Žaloba žalobkyne nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia §
132 ods. 1 CSP, čiže presnú identifikáciu žalovaného, teda žaloba je neúplná, neobsahuje všetky
zákonné náležitosti a bol tak daný dôvod na to, aby súd prvej inštancie žalobkyňu vyzval na odstránenie

vád žaloby uznesením.

17. Nesprávnosť alebo neúplnosť v označení strany sporu je dôvodom na postup podľa § 129 ods. 3
CSP a to i s poukazom na uznesenie NS SR z 29. júna 2006 sp. zn. 4Cdo/143/2006 a uznesenie NS SR
z 25. októbra 2017 sp. zn. 4Cdo/219/2016. Z obsahu spisu nevyplýva, že by súd prvej inštancie vyzval

žalobkyňu na doplnenie označenia strany sporu žalovaných.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces a preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1písm. a), b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
keď bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád jej žaloby a ďalší
postup zvoliť v závislosti od toho, či žalobkyňa vady žaloby odstráni.

19.Totouznesenieboloprijatépomeromhlasov3:0,čižejednomyseľne(§3ods.9poslednávetazákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).