Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206231419
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1206231419.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov
JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: URBICOM, a.s., ul. Dr.
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 713 402, zast. AK MATTOS LAW FIRM s.r.o., Zámocká 36,
Bratislava, IČO: 51 303 116, proti žalovaným: X/ G. P., B.. XX. XX. XXXX, X. I. XXXX/XX, X., O.. Č.. Ú.
V. B. L., zast. advokátkou JUDr. Helenou Hynkovou, Radničné námestie 7/B, Bratislava, X/ L. P., B.. X.

X. XXXX, X. T. XX, X., zast. advokátkou JUDr. Evou Krchňavou, Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica, o
určenie neplatnosti právnych úkonov a o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu a žalovaných
1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 25. októbra 2019 č. k. 16C/248/2006-1468, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola určená neplatnosť zmluvy o
zabezpečovacom prevode práv a z 12. 6. 2006 (výrok I.) m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a .

Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo určené vlastnícke právo žalovaného 1/ k nebytovému

priestoru č. 1B (výrok II.), sap o t v r d z u j e .

Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo
dňa 12. 6. 2006 uzavretá medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalovaným 2/ ako nadobúdateľom
je neplatná. Ďalej súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že v celosti (v podiele 1/1)

vlastníkom nebytového priestoru označeného ako „L. Č.. XB“, zapísaného na I. pre W.. Ú.. P. Č..
XXXX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na U. D.. Č.. XX P. X., P. U. XX, U.L.. Č.. X. J.
XXXX (bytový dom je postavený na pozemku L.. Č.. XXXX, W.. Ú.. P.H. ), ako aj spoluvlastníkom v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
predmetného bytového domu na U.G. D.. Č.. XX P. X., je žalovaný 1/ G. P., G.. Č.. XXXXXX/XXXX, B..
XX. XX. XXXX. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému 1/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3 a proti žalovanému 2/ tiež v rozsahu 1/3.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní 1/, 2/ dňa 12. 6. 2006 uzavreli zmluvu
o pôžičke, ktorou žalovaný 2/ požičal žalovanému 1/ sumu 2.300 000,- Sk, ktorá suma mala byť použitá
ako zábezpeka na súťaž vyhlásenú správcom konkurznej podstaty na kúpu nehnuteľnosti spoločnosti
HYDROSTAV,a.s.vkonkurze,AreálVrakuňav2.kole.Vzmluvebolodojednané,žežalovaný1/pôžičku
vráti do 30. 6. 2006. Zmluvné strany sa dohodli, že požičiavajúci (žalovaný 2/) má právo na vrátenie
pohľadávky zabezpečenej záložným právom na celý hnuteľný i nehnuteľný majetok dlžníka (žalovaného

1/), aj s právom na prevzatie úveru RAVI - G. P. u Slovenskej sporiteľne, a. s. Žalovaný 1/ ako dlžník
uznal svoj podpis na zmluve o pôžičke za svoj dňa 7. 7. 2006.3. Dňa 12. 6. 2006 uzavreli žalovaní 1/, 2/ zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. V nej sa strany
dohodli, že dlžník je povinný predmetnú pôžičku vrátiť do 3.7.2006. Na zabezpečenie splnenia záväzku
prevodcu - žalovaného 1/ zmluvou o zabezpečovacom prevode práva žalobca 1/ previedol v prospech

nadobúdateľa - žalovaného 2/ vlastnícke právo k nehnuteľnosti č. 1 a k súboru hnuteľných vecí tam
bližšie špecifikovaných s tým, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti č. 1 nadobúda nadobúdateľ vkladom
do katastra a vlastnícke právo k hnuteľným veciam momentom ich odovzdania a v prípade, že prevodca
svoj dlh riadne splní, zabezpečenie prevodom práva zanikne a prevodca sa opätovne stane vlastníkom
predmetných hnuteľných a nehnuteľných vecí. V prípade, že svoj dlh nesplní, prevod vlastníckeho práva

na nadobúdateľa sa stáva definitívnym a nadobúdateľ bez ďalšieho zostáva nezvratné vlastníkom.
Prevodca uznal svoj podpis na tejto zmluve za svoj dňa 7. 7. 2006.
4. Dňa 17. 12. 2004 uzavrel žalobca ako mandatár so spoločnosťou Ravi Slovakia, spol. s r. o. ako s
mandantom mandátnu zmluvu. Ňou sa spoločnosť Ravi Slovakia, spol. s r. o. zaviazala, že pre žalobcu
sprostredkujekúpuaprevodjednotlivýchpodielovpodielnikovUrbárskehoapasienkovéhospoločenstva
Pernek a žalobca súčasne túto spoločnosť splnomocnil na uzavretie všetkých právnych úkonov s tým

spojených. Podľa žalobcu spoločnosť Ravi Slovakia, spol. s r. o. porušila čl. IV. ods. 1, 2 písm. a/, d/
mandátnej zmluvy, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške 15.000 000 Sk. Dňa 4. 7. 2006 uzavrel
žalovaný 1/ so spoločnosťou Ravi Slovakia, spol. s r. o. dohodu o ručení, v ktorej bolo dojednané, že ak
dlžník - spoločnosť Ravi Slovakia, spol. s r. o. nesplní svoj záväzok na zaplatenie sumy 15.000 000 Sk z
titulunáhradyškodyzdôvoduporušeniamandátnejzmluvy,dlžnúsumuuhradížalovaný1/do5.7.2006.

5. Dňa 4. 7. 2006 účastníci právneho úkonu RAVI Slovakia, s. r. o., N.. P. P. a G. P. ako povinné osoby
formou notárskej zápisnice č. N 421/2006, Nz 26645/2006, NCRIs 26611/2006 uznali dlh vo výške
15.000 000,- Sk (náhrada škody z Mandátnej zmluvy zo dňa 17. 12. 2004) a súčasne v nej vyslovili
súhlas s exekúciou. Čas plnenia dlhu bol pre RAVI Slovakia, s. r. o. dohodnutý do 4. 7. 2006, pre N.. P.
P. do 5. 7. 2006 a pre G. P. (žalovaného 1/) do 5. 7. 2006. Žalobca dňa 6. 7. 2006 podal proti povinným

spoločnosti Ravi, spol. s r. o., N.. P. P. a G. P. návrh na vykonanie exekúcie.
6. Žalovaný 2/ dňa 12. 6. 2006 vložil na účet spoločnosti HYDROSTAV, a. s. s popisom transakcie „RAVI
SLOVAKIA" sumu 3.800 000,- Sk.
7. Dňa 12. 6. 2006 spoločnosť RAVI Slovakia, spol. s r. o. predložila správcovi konkurznej podstaty
ponuku na odkúpenie areálu „Vrakuňa" patriaceho do majetku úpadcu Hydrostav, a. s. Spoločnosť RAVI

Slovakia, spol. s r. o. listom zo dňa 19. 6. 2006 doručenému spoločnosti HYDROSTAV, a s. dňa 21. 6.
2006 predložila návrh na priamy predaj a kúpu nehnuteľnosti "Vrakuňa". Z vyhodnotenia 1. kola a 2. kola
verejného ponukového konania vyplýva, že správca konkurznej podstaty HYDROSTAV, a. s. spoločnosti
RAVI Slovakia, s. r. o. dňa 21. 6. 2006 oznámil, že jej ponuku vyhodnotil ako neúspešnú. Záloha na
kúpnu cenu ponúkaná spoločnosťou RAVI Slovakia, spol. s r. o. bola tejto spoločnosti vrátená bankovým

prevodom dňa 20. 7. 2006 v celkovej výške 4.500 000,- Sk.
8.Dňa24.5.2005uzavreliSlovenskásporiteľňa,a.s.akoveriteľaG.P.-RAVI akodlžníkzmluvuoúvere
Č.. XXXXXXXXXX/XXXX. Jej predmetom bol úver vo výške 4.500.000,- Sk za účelom financovania kúpy
prevádzkových priestorov (nehnuteľnosť č. 1). Pohľadávka bola zabezpečená okrem iného i záložným
právom k nehnuteľnosti č. 1. V zmysle Dohody o ručení z toho istého dňa za splnenie záväzku ručí

spoločnosť RAVI Slovakia, spol. s r.o. Právny záväzok povinných osôb voči osobe oprávnenej z týchto
uvedených zmlúv bol pojatý do Notárskej zápisnice N 296/2005, Nz 23808/2005, NCRIs 23488/2005.
Z Výpisu z účtov firmy VERCAJCH CETRUM, spol. s r. o. vyplýva, že úver z uvedenej úverovej zmluvy
Č.. XXXXXXXXXX/XXXX splácala menovaná spoločnosť, čo potvrdila aj Slovenská sporiteľňa, a. s.
vo vyjadrení zo dňa 18. 5. 2005. Jedným z dvoch spoločníkov a konateľom spoločnosti VERCAJCH

CETRUM, spol. s r. o. bol žalovaný 2/. Uvedený úver splácala spoločnosť Vercajch centrum, spol. s
r. o., pričom jedným z dvoch spoločníkov a konateľov tejto spoločnosti je žalovaný 2/. Ku dňu 31. 12.
2008 bol konečný zostatok úveru vo výške -1.419.000 Sk.
9. Proti spoločnosti Ravi Slovakia, spol. s r. o. a N.. P. P. ako povinným prebieha na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 37Er/4181/2006 exekúcia, v ktorej ako oprávnený vystupuje žalobca. Exekučný súd

uznesením zo dňa 29. 11. 2009 č. k. 37Er/4181/2006-102 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie
zastavil. Toto uznesenie odvolací súd uznesením zo dňa 4. 9. 2012 č. k. 21 CoE/16/2012-123 zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd
prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal tým, či tu je naliehavý právny záujem na požadovanom

určení. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd má v
konaní za preukázané, že žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov
má. Na určení neplatnosti právneho úkonu môže mať záujem nielen účastník tohto úkonu, ale aj ten,
kto preukáže, že dôsledky určenia platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu, zásadným spôsobomovplyvnia jeho právne postavenie. Z časových súvislostí, dôsledkov sporných právnych úkonov na
žalobcu, ako aj zo samotného charakteru sporných právnych úkonov je nepochybné, že tento naliehavý
právny záujem na určení ich neplatnosti žalobca preukázal, nakoľko preukázal, že voči žalovanému

v l. rade ako povinnému v prebiehajúcom exekučnom konaní sa bez autoritatívneho rozhodnutia
súdu nedosiahne legitímny cieľ žalobcu a to je uspokojenie jeho pohľadávky vymáhanej v exekučnom
konaní, nakoľko žalovaný v 1. rade v dôsledku sporných prevodov podľa napadnutých zmlúv žiadny
majetok nemá. Žalobca má teda má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho
práva žalovaného v 1. rade k nebytovému priestoru. Žalovaný v 2. rade je vlastníkom predmetného

nebytovému priestoru. Naliehavý právny záujem žalobcu je daný aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti
Zmluvyozabezpečovacomprevodeprávauzatvorenejmedzižalovanýmv1.radeažalovanýmv2.rade,
nakoľko jej predmetom nebola iba nehnuteľnosť (ktorá je predmetom určovacieho petitu na určenie
vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k nehnuteľnosti ), ale jej predmetom boli aj hnuteľné veci
vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti zmluvy
o pôžičke uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a 2. rade dňa 12. 6. 2006 však podľa názoru súdu

daný nie je, nakoľko predmetom zmluvy o pôžičke nebol majetok žalovaného v 1. rade ako povinného
v exekučnom konaní a žalobca určením neplatnosti predmetnej zmluvy nedosiahne sledovaný cieľ a
to uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní a preto určenie neplatnosti predmetnej zmluvy
neovplyvní jeho právne postavenie. Preto súd otázku platnosti resp. neplatnosti zmluvy o pôžičke v
konaní posúdil len ako prejudiciálnu otázku.“

11. K zmluve o pôžičke z 12. 6. 2006 súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol: „Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.
rade žalobca namietal, že ide o simulovaný antidatovaný právny úkon, že k reálnemu odovzdaniu
peňazí nikdy nedošlo a keby aj došlo, tak je neplatná z dôvodu obchádzania zákona a teda zmarenie
uspokojenia pohľadávky žalobcu a tiež pre rozpor s dobrými mravmi. Súd uvádza, že pôžička je

reálny kontrakt, pričom základným predpokladom, aby zmluva o pôžičke vôbec vznikla je v prípade, ak
ide o požičanie finančných prostriedkov skutočnosť, aby došlo aj k reálnemu odovzdanie požičaných
finančných prostriedkov do sféry dispozície dlžníka (a to či už osobne alebo prevodom na účet dlžníka ),
ktorému je pôžička poskytnutá a ktorý tak s požičanými finančnými prostriedkami ďalej môže reálne
disponovať a nakladať. Pokiaľ ide o pôžičku poskytnutú žalovanému v 1. rade z vyjadrenia

žalovaného v 2. rade vyplýva, že tento finančné prostriedky poskytol tak, že ich vybral zo svojho účtu
a vložil ich 12. 6. 2006 priamo v prospech účtu úpadcu spoločnosti Hydrostav a. s,. Z dokladu o
vklade v hotovosti k tejto transakcii vyplýva popis transakcie “RAVI SLOVAKIA“. Predmetná spoločnosť
sa zúčastnila na ponukovom konaní. V tejto súvislosti súd uvádza, že ako vyplýva zo zmluvy o pôžičke
uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade ako fyzickými osobami, pôžička bola

poskytnutá žalovanému v 1. rade ako fyzickej osobe za účelom zloženia zábezpeky v ponukovom
konaní na konkurz Hydrostavu, a.s. v konkurze, Areál Vrakuňa v 2. kole, pričom o spoločnosti RAVI
Slovakia s.r.o. tam nie je ani zmienka. Žalovaný v 1. rade sa ponukového konania nezúčastnil. Teda
fyzická osoba prijala záväzok pôžičky a poskytla zábezpeku svojim majetkom za právnickú osobu RAVI
Slovakia s.r.o. Pri hodnotení zmluvy dospel súd k záveru, že zmluvné podmienky ohľadne

vrátenia pôžičky boli dohodnuté tak, že v skutočnosti neumožňovali vrátenie pôžičky v dohodnutom
čase. Poskytnutá zábezpeka po neúspešnosti v ponukovom konaní nebola vrátená žalovanému v 2.
rade, ani na účet spoločnosti RAVI Slovakia s.r.o., resp. na účet konateľov spoločnosti, t. j. žalovaného v
1. rade alebo jeho otca, N.. P. P., ako povinných v exekučnom konaní. Zložená zábezpeka bola vrátená
na účet, ktorý podľa zistení súdu vo VÚB banke patrí spoločnosti Vercajch centrum, s.r.o., v

ktorej bol v tom čase spoločníkom žalovaný v 2. rade a jeho manželka a konateľom žalovaný v 2.
rade. Súd prvej inštancie poukazuje v tejto súvislosti na záver odvolacieho súdu obsiahnutý na str. 7
v bode 2 a to, že v dobe vrátenia zálohy už celý majetok žalovaného v 1. rade a jeho otca prepadol
v prospech žalovaného v 2. rade, ktorý získal ich majetok aj vrátenie pôžičiek, ktoré im poskytol. Súd
prvej inštancie sa na základe povinností uložených mu odvolacím súdom pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke

uzatvorenú medzi žalovaným v1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 12. 6. 2006 zaoberal reálnosťou
splatnosti pôžičky v lehote dohodnutej v predmetnej zmluve. Ako vyplýva zo zmluvy o pôžičke žalovaní
si dohodli splatnosť pôžičky najneskôr na deň 3. 7. 2006. Pôžičku si žalovaný v 1. rade zobral za účelom
zloženia zábezpeky na odkúpenie majetku spoločnosti HYDROSTAV v konkurznom konaní, ktorého sa
ani nezúčastnil. Otváranie obálok ponúk na kúpu majetku v konkurze bolo dňa 13. 6. 2006. Správca

mal na vyhodnotenie ponukového konania 21 dní, t. j. lehotu do 4. 7. 2006. Preto už pri uzatváraní
zmluvy o pôžičke dňa 12. 6. 2006 muselo byť žalovaným zrejmé, že dňa 3. 7. 2006 nebude dlžník
disponovať finančnými prostriedkami z vrátenej finančnej zábezpeky a teda je predpoklad, že nebude
môcť vrátiť požičanú sumu, ak nemá iné finančné prostriedky na úhradu dlhu. Taktiež v prípade úspechuv ponukovom konaní by boli zložené finančné prostriedky použité na kúpnu cenu. Preto muselo byť
zrejmé, že ak aj dôjde k vráteniu zloženej zábezpeky, nebude možné vrátiť dňa 3. 7. 2006 pôžičku
žalovanému v 2. rade. V kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že už pri uzatváraní zmluvy o pôžičke

museli žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade vedieť, že zložená zábezpeka v ponukovom konaní sa
buď nevráti a zostane ako záloha na kúpnu cenu, alebo sa reálne nemôže vrátiť v lehote stanovenej
žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi na splnenie dlhu. Ak nemal iné finančné prostriedky na vrátenie
dlhu, čo žalovaný v 1. rade ani netvrdil a ani nepreukázal, tak bolo zrejmé, že nastane situácia, že
požičanú sumu buď vôbec nevráti, alebo ju reálne nestihne vrátiť včas, v dôsledku čoho v každom

prípade majetok vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktorý bol predmetom zabezpečenia pohľadávky
žalovaného v 2. rade zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva, prepadne do vlastníctva žalovanému v 2. rade. Súd ďalej uvádza, že žalovaný v 1. rade ako
fyzická osoba mal požičané finančné prostriedky nie za účelom ich poskytnutia za spoločnosť RAVI
Slovakia s.r.o., ale peniaze od žalovaného v 2. rade si požičal za účelom zábezpeky na vyhlásenú súťaž
správcom konkurznej podstaty na kúpu nehnuteľností a pritom sa ponukového konania ani nezúčastnil.

Spoločnosť RAVI Slovakia s.r.o., ktorá sa zúčastnila ponukového konania, bola v tom čase (viď záver
odvolacieho súdu uvedený na strane 7 v bode 3) v dobrej finančnej kondícii, nakoľko sa uchádzala
aj o kúpu kultúrneho strediska Talin za znalecký posudok a dňa 30. 6. 2006 podala ponuku správcovi
konkurznej podstaty Hydrostav a.s. na kúpu nehnuteľností vo výške 45 mil. Sk. Žalovaný v 2. rade
uviedol, že spoločnosť RAVI Slovakia s.r.o. nebola v dobrej finančnej kondícii, nakoľko keby mala sumu

na zábezpeku, tak ju zloží ona a že od začiatku stál za konkurzom Hydrostavu, a.s. Súd s poukazom na
vyššie uvedené preto uzavrel, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným
v 2. rade je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 OZ. Predmetná zmluva bola simulovaný právny úkon,
ktorého cieľom bolo previesť majetok žalovaného v 1. rade ako povinného v exekučnom konaní na
žalovaného v 2. rade ešte skôr, ako uplynie žalovanému v 1.rade lehota na splnenie záväzku voči

žalobcovi, ktorý žalovaný v 1. rade uznal ako exekučný titul v notárskej zápisnici a ktorá bola do 5. 7.
2006 a začne exekučné konanie. Tento záver preukazuje aj overenie podpisu na zmluve o pôžičke a
zmluve o zabezpečovacom prevode práva, ktoré žalovaný uznal za svoje až dňa 7. 7. 2006, teda v
čase, keď už z. dôvodu nevrátenia pôžičky žalovanému v 2. rade vlastnícke právo k predmetu zálohu
(majetku, ktorý bol z predmetu zálohu vo vlastníctve žalovaného v 1. rade) nadobudol žalovaný v 2.

rade. Obdobný bol postup aj vo vzťahu k zmluvám uzatvoreným medzi s otcom žalovaného v 1. rade
N.. P. P., ktorý taktiež uznal pohľadávku žalobcu v notárskej zápisnici a žalovaným v 2. rade.
12. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva z 12. 6. 2006, súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Nakoľko súd dospel k záveru, že zmluva o pôžičke
uzatvorená medzi žalovaným v 1. a žalovaným v 2. rade dňa 12. 6. 2006 na sumu 76.346,01

eur (2.300.000 Sk) je neplatná, tak už samotná neplatnosť základnej zmluvy vyvoláva neplatnosť
akcesorickej zmluvy, ktorou je zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená medzi žalovanými
dňa 12. 6. 2006, ktorá má len charakter zabezpečovací k predmetnej zmluve o pôžičke. Súd prvej
inštancie sa však viazaný povinnosťami uloženými mu odvolacím súdom v ďalšom konaní sa
však zaoberal aj otázkou neplatnosti zmluvy zabezpečovacom prevode práva aj z právneho dôvodu

podľa ustanovenia § 39 a § 553 OZ. Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva bol postihnutý
prepadnou klauzulou majetok a to nebytový priestor a súbor hnuteľných veci. K overeniu podpisu
žalovaného v 1. rade na predmetných zmluvách došlo dňa 7. 7. 2008. K vráteniu pôžičky malo dôjsť
podľa zmluvy o pôžičke najneskôr do 30. 6. 2006 a podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
najneskôr do 3. 7. 2006. Keďže v uvedených lehotách k vráteniu pôžičky (splneniu dlhu) zo strany

žalovaného nedošlo, vlastníctvo k majetku žalovaného v 1. rade definitívne nadobudol žalovaný v 2.
rade. Žalobca v konaní namietal, že takéto dojednanie v zmluve o zabezpečovacom prevode práva
je v rozpore so zákonom a preto je zmluva o zabezpečovacom prevode práva neplatná podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Poukázal pritom aj na judikatúru súdov v obdobných veciach. Odvolací súd
k predmetnej námietke žalobcu k neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uviedol, že

úprava zabezpečovacieho prevodu práva obsiahnutá v ustanovení § 553 OZ v čase uzatvorenia zmlúv
nebola taká dôsledná, ako nová právna úprava tohto ustanovenia prijatá v roku 2007. Avšak ani v
čase uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva žalovanými v zmysle judikatúry nebolo
možné dohodnúť tzv. prepadnú klauzulu na majetok zabezpečený prevodom práva. Súd prvej inštancie
uvádza, že dohoda, ktorej skutočným zmyslom je bez ohľadu na jej skutočné označenie dojednanie

tzv. prepadnej klauzule (uspokojenie veriteľa tým, že mu pripadne záloh do vlastníctva), je v rozpore s
účelom záložného práva, takže taká zmluva je pre zásadný rozpor s účelom zákona neplatná podľa
ustanovenia § 39 OZ. Záložné právo má slúžiť na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojeniasvojho dlhu zo zálohu, a to z výťažku z predaja zálohu. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva
ako spôsobu zabezpečenia oprávnenej pohľadávky veriteľa v zmysle právnej úpravy nie je a nemôže
byť získanie vlastníckeho práva k predmetu zálohu. Preto ak došlo k prevodu vlastníckeho práva na

veriteľa v prípade, že dlh nebol v stanovenej lehote uspokojený, tak takáto zmluva je neplatná pre
rozpor so zákonom. Táto skutočnosť je judikovaná napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
v rozhodnutí sp. zn. 2M Cdo 2/2006, rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3Co 67/2008,
rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2535 a pod.), ako aj judikatúra, na ktorú poukázal
žalobca. S poukazom na vyššie uvedené a právny názor odvolacieho súdu je preto zrejmé, že

zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.
rade, v ktorej bolo dojednané, že v prípade nesplnenia dlhu zo strany žalovaného v 1. rade
v dohodnutej lehote nedôjde k jeho vráteniu, tak žalovaný v 2. rade definitívne nadobudne vlastníctvo k
majetku žalovaného v 1. rade, ktorý bol predmetom zabezpečenia, je absolútne neplatná. Takáto zmluva
o zabezpečovacom prevode práva nemá totiž charakter zabezpečovací, ale prepadný. V tejto súvislosti
neobstojí ani námietka žalovaných, že právna úprava, ktorá podrobnejšie upravovala zabezpečovací

prevod práva v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, nebola ešte účinná, nakoľko je zrejmé, že aj
v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bolo v rozpore s účelom
zabezpečovacieho prevodu práva nadobudnutie trvalého vlastníctva k predmetu zabezpečenia. Takýto
výklad má oporu nielen v právnej teórii, ale aj vo vtedajšej judikatúre, na ktorú poukázal odvolací súd.
Funkcia zabezpečovacieho prevodu práva ako práva akcesorickej povahy slúži na účely zabezpečenia

hlavného záväzku veriteľa a uspokojenia veriteľa ( t. j. právo veriteľa uspokojiť sa zo zálohu ) a neslúži
k trvalému nadobudnutiu vlastníckeho práva k zálohu.“ Súd prvej inštancie následne v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol: „Súd vyhodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach a dospel k záveru že z konania žalovaného v l. rade a jeho otca je dôvodný
záver, že títo sa po spísaní notárskej zápisnice so žalobcom systematicky postupne zbavovali svojho

majetku. Zmluva o pôžičke a zmluva o zabezpečovacom prevode práva má preto znaky simulovaného
právneho úkonu, ktorého účelom bolo dosiahnuť účinky prepadnej klauzuly. Súd poukazuje na to, že
na základe zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania, ako aj ďalších zmlúv uzatvorených medzi P. P. a
žalovaným v 2.rade, získal žalovaný v 2.rade aj ďalší majetok a 90 % podiel v spoločnosti RAVI, ktorého
sa povinní v exekučnom konaní takto zbavili. Išlo pritom o zmluvy o pôžičkách a následné prepadnutie

majetku uzatvorené medzi blízkymi príbuznými, nakoľko žalovaný v 2.rade je strýko žalovaného v l. rade
a bratom otca žalovaného v l. rade. Súd uvádza, že žalovaný v 1. a 2.rade simulovali právne úkony a
to z dôvodu vyhnutiu sa exekučnému konaniu vedenému na základe podpísanej notárskej zápisnice.
Na zmluvách boli overené podpisy žalovaného v l. rade po podpise notárskej zápisnice. Z výpovedí
svedka K. je zrejmé, že sa snažil žalovaný v 1. rade so svojím otcom zbavovať svojho majetku a

datovať zmluvy aj spätne. Preto možno mať dôvodné pochybnosti o tom, či predmetné zmluvy neboli
antidatované. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na záver odvolacieho súdu obsiahnutý v bode 2 (str.6 a
7) jeho uznesenia, kde odvolací súd uviedol, že žalovaný v 1. rade uznal dlh voči žalobcovi v notárskej
zápisnici dňa 4. 7. 2006 vo výške 15 mil. Sk, pričom na spornej zmluve o prevode zabezpečovacieho
práva si nechal overiť podpis až 7. 7. 2006, čo taktiež podporuje tvrdenie žalobcu, že sporné zmluvy

mohli byť antidatované. Platnosť právnych úkonov a to Zmluvy o pôžičke a Zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva nemožno vyvodiť ani z prípadného právneho úkonu (disimulovaný -prevod majetku),
ktorý mali tieto zmluvy (simulované právne úkony) zastierať, nakoľko obe zmluvy nesú jasné a nesporné
známky obchádzania zákona , ktoré sú v zmysle § 39 OZ neplatné.“
13. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že predmetná zmluva

o zabezpečovacom prevode práva z 12. 6. 2006 je neplatným právnym úkonom a súčasne určil, že
vlastníkom nebytového priestoru Č.. XB je žalovaný 1/. V tejto časti teda súd prvej inštancie žalobe
vyhovel. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke z 12. 6. 2006, súd
prvej inštancie žalobu zamietol.
14. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „O náhrade trov

konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v spore.
Žalobca sa v konaní domáhal určenia troch určovacích petitov, t. j. 3/3, pričom bol úspešný v 2/3 a
žalovaný bol úspešný v 1/3 . Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v 1. rade a žalovanému v 2. rade v rozsahu 1/3 (t. j. 2/3 úspechu žalobcu -1/3 úspechu žalovaného v
1. rade a žalovaného v 2.rade ).“

15. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o nároku na náhradu trov
konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že
muprotižalovaným1/,2/priznánároknanáhradutrovkonaniavrozsahu2/3.Uviedol,žezanáhradutrov
konania majú žalovaní 1/, 2/, ktorí tvoria procesné spoločenstvo, zodpovedať spoločne a nerozdielne vrozsahu 2/3 s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
žalovaného. Ďalej poukázal na to, že v spore bol úspešný z 2/3, keďže napadnutým rozsudkom súd
prvej inštancie žalobe vyhol v dvoch z troch žalobných petitov.

16. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný 1/ a napadol ním výroky I., II.,
ktorými bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že v rámci exekúcie na jeho majetok súdny exekútor
zahájil predaj jeho majetku - pozemkov v hodnote 210.000 eur. nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu,
že by bol žalovaný 1/ nemajetný. Ďalej žalovaný 1/ v odvolaní poukázal na to, že žalobca mal uplatniť

odporovaciu žalobu v zmysle § 42a Obč. zák. Predmetná určovacia žaloba preto nie je vhodným a
prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu. Okrem toho, vo veci vedenej na OS Bratislava II pod
sp. zn. 24Cb/200/2010 sa spoločnosť Urbicom, a. s. domáha proti spoločnosti Ravi Slovakia, spol.
s r. o., N.. P. P.N.O. H. G. P. zaplatenia sumy 497.908,78 eur s prísl. z titulu splnenia záväzku na
náhradu škody. Keďže žalobca si uplatnil právo na plnenie povinnosti, určovacia žaloba je neprípustná.
Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je žalobou v zmysle § 137

písm. d) C.s.p., v zmysle ktorého súd môže rozhodnúť o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. Žalobca však v konaní ani netvrdil ani nepreukázal existenciu takéhoto osobitného
predpisu. Ďalej žalovaný 1/ v odvolaní vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná
zmluva o pôžičke a zmluva o zabezpečovacom prevode práva sú neplatnými právnymi úkonmi. V tejto
súvislosti žalovaný 1/ v odvolaní uviedol: „Žalobca sa v súdom konaní domáha určenia neplatnosti

právnych úkonov, ktoré preukázateľne vznikli v čase pred vznikom jeho právneho titulu a oprávnenia na
exekučné konanie. Žalobca nie je účastníkom predmetných právnych úkonov, teda zasahuje do vzťahov
oprávnených zmluvných účastníkov len z dôvodu, že v prípade dosiahnutia určenia neplatnosti nimi
uzavretých zmlúv dosiahne lepšiu vymožiteľnosť plnenia z právneho titulu notárskej zápisnice a dohôd o
ručení. Exekučné tituly žalobcu považujem za neplatné pre nedostatok vážnosti, slobodnej vôle a rozpor

s dobrými mravmi.“
17. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný 2/ a napadol ním výroky I., II.,
ktorými bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokochzmeniltak,žežalobuzamietne.Vytkolsúduprvejinštancie,ženerozhodolovšetkýchnávrhoch
na vykonanie dokazovania. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na

požadovanom určení. V tejto súvislosti žalovaný 2/ v odvolaní uviedol: „Naliehavý právny záujem na
určení je daný za predpokladu, že je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným,, ktorý je ohrozením žalobcovho práv neho postavenia a ktorý možno týmto právnym
prostriedkom odstrániť. Pokiaľ na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva došlo k zmene
vlastníckeho práva zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, právna otázka, či táto zmluva je alebo nie je

platným právnym úkonom, predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, kto je
vlastníkom prevedených nehnuteľností. Na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
nie je u žalobcu daný naliehavý právny záujem, nakoľko stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v
jeho právnom postavení nie je možné odstrániť takýmto určením. Žalobca preto nemal naliehavý právny
záujem na takomto určení ani v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. v znení účinnom do 30. 6. 2016 a nemá

ho ani podľa súčasne platného C.s.p. S účinnosťou od 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný
predpis - zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v ust. § 137 písm. d) pripúšťa žalobu o
určenie neplatnosti právneho úkonu, pričom touto žalobou možno požadovať, aby súd rozhodol o určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.... Žalobca ani netvrdil, ktorá právna norma
umožňuje určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu a ani nemohol, keďže ku dňu vyhlásenia

rozsudku neexistoval takýto právny predpis, ktorý by výslovne pripúšťal žalobu o určenie neplatnosti
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.... Pokiaľ však súd určil, že vlastníkom nebytového priestoru
je žalovaný 1/, nemôže mať na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práv a žalobca
záujem, pretože jeho právne postavenie rieši určovací výrok o vlastníckom práve a otázka platnosti
zmluvyjelenpredbežnouotázkou.Tútonesprávnosťrozhodnutiasasúdsnažilodôvodniťskutočnosťou,

že predmetom zmluvy je aj súbor vecí, ktoré nie sú predmetom určovacieho výroku o vlastníckom práve
žalovaného 1/ a preto je u žalobcu daný naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) C.s.p., čo
žalovaný 2/ považuje za nesprávne. Odhliadnuc od skutočnosti, že sa žalovaný 2/ nestotožňuje ani so
zákonnosťou výroku II. (určenie vlastníctva), určením neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva bez určenia vlastníctva k súboru hnuteľných vecí nie je odstránená neistota v právnom postavení

strán sporu, kto je vlastníkom hnuteľných vecí, keďže v rámci konania nebolo ani zisťované, kde sa
uvedené veci nachádzajú, kto je ich súčasným vlastníkom, či existujú a pod. Určením neplatnosti zmluvy
nie je právne záväzne vyriešená otázka, či žalovaný 1/ je opäť vlastníkom súboru hnuteľných vecí,
ktoré boli predmetom zabezpečovacieho prevodu práva, keďže vlastnícke právo pri predaji hnuteľnýchvecí sa v zásade nadobúda ich prevzatím, pokiaľ nebola dohodnutá výhrada vlastníctva, pričom v
prípade ich ďalšieho predaja podľa Obch. zákonníka § 446 je možné pri dobromyseľnosti kupujúceho
nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka. Z uvedeného vyplýva, že určením neplatnosti zmluvy

o zabezpečovacom prevode práva nie je právne záväzne stanovené, že vlastníkom súboru hnuteľných
vecí, ktoré boli predmetom prevodu, je žalovaný 1/ a že žalobca sa môže pri vymáhaní svojej pohľadávky
uspokojiť z výťažku ich predaja.“ V súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení žalovaný 2/ v odvolaní poukázal aj na to, že na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa
proti ukracujúcim úkonom dlžníka slúži inštitút odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a Obč.

zák. K predmetnej zmluve o pôžičke žalovaný 2/ v odvolaní uviedol, že finančné prostriedky požičal
žalovanému 1/ ako jednému z konateľov spoločnosti Ravi Slovakia, spol. s r. o., ktorý ich vložil do
spoločnosti ako svoju pôžičku a tieto prostriedky spolu s finančnými prostriedkami, ktoré žalovaný 2/
požičal ďalšiemu konateľovi spoločnosti N.. P. P., tvorili finančnú zábezpeku do konkurzného konania
spoločnosti Hydrostav, a. s. Žalovaný 2/ finančné prostriedky odovzdal dňa 12. 6. 2006 (teda skoro
mesiac pred vznikom pohľadávky žalobcu - 4. 7. 2006) v banke vložením na účet spoločnosti Hydrostav,

a. s. v konkurze za prítomnosti žalovaného 1/ a jeho otca N.. P. P.. Na bankovom doklade si žalovaný 2/
nechal vyznačiť svoje iniciálky kvôli rozporom, ktoré v minulosti mal so žalovaným 1/ a ktoré vyústili do
súdneho konania. Z týchto skutočností podľa žalovaného 2/ vyplýva, že zmluva o pôžičke z 12. 6. 2006
reálne vznikla a nejednalo sa teda o simulovaný právny úkon. K záveru súdu prvej inštancie, že už pri
uzatváraní zmluvy o pôžičke muselo byť žalovaným zrejmé, že žalovaný 1/ ju nebude môcť žalovanému

2/ v dohodnutej lehote vrátiť a preto bolo zrejmé, že dôjde k prevodu majetku zabezpečeného zmluvou
o zabezpečovacom prevode práva na žalovaného 2/, žalovaný 2/ uviedol, že tento záver súdu prvej
inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej žalovaný 2/ v odvolaní uviedol: „Žalovaný 1/
spolu so svojím otcom ako ručitelia za záväzok spoločnosti Ravi Slovakia, spol. s r. o. voči žalobcovi
sa už 13 rokov snažia preukázať neexistenciu tohto dlhu vo výške 15.000.000 Sk, pričom poukazujú

na nezákonnosť, resp. neexistenciu exekučného titulu - notárskej zápisnice. Jednou zo skutočností,
ktorá preukazuje uzavretie ručiteľskej dohody žalovaným 1/ a jeho otcom v prospech žalobcu v tiesni
a pod nátlakom a nezákonné spísanie notárskej zápisnice, je poukaz na termín splatnosti údajnej
pohľadávkyžalobcu.Podľanotárskejzápisnice,ktorábola„spísaná“dňa4.7.2006vpriestorochžalobcu
v poobedňajších hodinách (po 14.00 hod. ,mala spoločnosť Ravi Slovakia, spol. s r. o. ako dlžník uhradiť

dlžnú sumu v lehote 4. 7. 2006 a pokiaľ tak neurobí, jej ručitelia uhradiť pohľadávku15.000 000 Sk v
lehote do 5. 7. 2006. Treba pripomenúť, že deň 5. 7. 2006 bol štátnym sviatkom. Pri súdnom prieskume
splatnosti pohľadávky žalobcu v lehote cca 10 hodín a pri ručiteľoch 1 deň žiadny súd (ani civilný ani
trestný) nepovažoval za nič podivné, že si veriteľ (žalobca) dohodol s dlžníkom a ručiteľmi (žalovaným 1/
a jeho otcom) nereálny termín dokonca aj pre dobre finančne situované osoby a to všetko pri uvedomení

si, akú hodnotu v roku 2006 predstavovalo 15.000 000 Sk pri fakte, že spoločnosť Ravi Slovakia, spol. s
r. o. vykazovala stratu vo výške 2,7 mil. Sk.“ K záveru súdu prvej inštancie, že zmluva o zabezpečovacom
prevode práva je neplatná aj z dôvodu tzv. prepadnej klauzuly, žalovaný 2/ v odvolaní uviedol, že právna
úprava platnávčaseuzavretiatejtozmluvyprepadnosťprávanezakazovala.Žalobcapredmetnéprávne
úkony napadol aj žalobou, ktorou sa domáhal vyslovenia ich neúčinnosti a táto žaloba je vedená na OS

Bratislava II pod sp. zn. 14C/35/2007.
18. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní ( § 379, § 380 C.s.p. ), preskúmal
odvolaním napadnuté výroky I., II., IV., V. rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolania
žalovaných 1/, 2/ sú čiastočne dôvodné.
19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti zmluvy o pôžičke z 12. 6. 2006 a preto otázku platnosti, resp. neplatnosti tejto zmluvy posúdil
iba ako prejudiciálnu otázku (viď ods. 79. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie teda
napadnutým rozsudkom žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zamietol. Žalobca rozsudok
súdu prvej inštancie nenapadol odvolaním. Výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba
vo zvyšku (v časti určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke) zamietnutá teda nadobudol právoplatnosť.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nie je viazaný tým, že súd prvej inštancie v rámci
riešenia predbežnej otázky zaujal stanovisko, že predmetná zmluva o pôžičke je neplatným právnym
úkonom. Záväzný pre súd a pre sporové strany je totiž iba výrok súdneho rozhodnutia.
20. Vzhľadom na to, že predmetom konania zostalo určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva z 12. 6. 2006 a určenie, že žalovaný 1/ je vlastníkom predmetného nebytového priestoru

Č.. XB, bolo treba v prvom rade preskúmať otázku existencie naliehavého právneho záujmu na týchto
určeniach. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaných 1/, 2/ spočívajúcou v tvrdením, že žaloba
o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je žalobou o určenie právnej
skutočnosti v zmysle § 137 písm.d) C.s.p. a že žalobca nepreukázal existenciu osobitného predpisu,z ktorého by vyplývala prípustnosť takéhoto určenia, treba vziať do úvahy, že žalobca podal žalobu
na súd prvej inštancie dňa 11. 12. 2006, teda za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
Tento procesný predpis v ust. § 80 písm. c) umožňoval určovaciu žalobu o určenie, či tu právny vzťah

alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z bohatej judikatúry k tomuto
ustanoveniu vyplýva, že podľa tohto ustanovenia bolo možné žalovať určenie neplatnosti právneho
úkonu, teda určenie právnej skutočnosti s tým, že podmienkou úspešnosti takejto žaloby bolo iba
preukázanie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení. Odvolací súd je toho názoru, že v
zmysle prechodného ust. § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. treba v prejednávanej veci aplikovať ust. § 80

písm. c) O.s.p. Predsa nemôže byť na úkor žalobcu skutočnosť, že po desiatich rokoch od podania
žaloby došlo k zmene procesného predpisu, ktorú logicky nemohol v čase podania žaloby predvídať.
Inými slovami, ak ust. § 80 písm. c) O.s.p. platné v čase podania žaloby nepodmieňovalo úspešnosť
žaloby o určenie právnej skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu existenciou osobitného predpisu,
z ktorého by možnosť takejto žaloby vyplývala, nie je možné existenciu takéhoto osobitného predpisu
vyžadovať len z toho dôvodu, že v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy.

21. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o zabezpečovacom prevode práva sa žalovaný 1/
mienil zbaviť svojho majetku s cieľom zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu vymáhanej v exekúcii.
Žalovaní dôvodili tým, že vhodným procesným prostriedkom je v takomto prípade žaloba o určenie
neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 42a Obč. zák. a že z tohto dôvodu žalobca na tomto určení
nemôže mať naliehavý právny záujem. K tomu odvolací súd uvádza, že vyslovenie neúčinnosti právneho

úkonu v zmysle § 42a Obč. zák. predpokladá existenciu platného právneho úkonu. Logicky totiž nie
je možné vysloviť neúčinnosť absolútne neplatného právneho úkonu, ktorý práve v dôsledku toho,
že je absolútne neplatný, od počiatku (ex tunc) vo svetle práva neexistuje Preto už samotná tá
skutočnosť, že žalobca sa v prejednávanej veci domáhal určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva vylučuje žalobu o vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu.

Inými slovami, žalobca by nepochybne mohol na zabezpečenie uspokojenia svojej pohľadávky proti
ukracujúcim úkonom žalovaného 1/ využiť inštitút odporovateľnosti právnym úkonom (§ 42a Obč. zák.),
ale iba za predpokladu, že by predmetná zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola platným
právnym úkonom. Možno teda uzavrieť, že samotná tá skutočnosť, že žalobca sa v prejednávanej veci
nedomáhal vyslovenia neúčinnosti predmetného právneho úkonu, nespôsobuje v konečnom dôsledku

nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetného právneho úkonu. Keďže
teda samotný žalobca nepovažuje predmetnú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva za platný
právny úkon, z jeho hľadiska odporovacia žaloba podľa § 42a Obč. zák. neprichádza do úvahy.
22. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je tu možnosť žalovať na plnenie, určovacia žaloba neprichádza do
úvahy a nemožno jej teda vyhovieť. Súčasne platí, že určovacia žaloba nie je namieste ani v prípade, ak

samotné určenie v zmysle § 80 písm. c) má iba charakter predbežnej otázky k inému výroku súdneho
rozhodnutia. V prejednávanej veci určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je
predbežnou otázkou vo vzťahu k určeniu, že žalovaný 1/ je vlastníkom hnuteľných a nehnuteľných
vecí, ktoré boli predmetom tejto zmluvy, t. j. predmetného nebytového priestoru a súboru hnuteľných
vecí. Inak povedané, ak súd prvej inštancie výrokom II. vyhovel žalobe o určenie vlastníckeho práva,

v rámci tohto výroku sa zaoberal posúdením platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ako
predbežnou otázkou. Z tohto hľadiska tu neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Na tomto závere nič nemení fakt, že žalobca sa nedomáhal
určenia, že žalovaný 1/ je aj vlastníkom hnuteľných vecí uvedených v zmluve o zabezpečovacom
prevode práva. V konaní totiž súd prvej inštancie neskúmal a ani nebol povinný skúmať, či je žalovaný 1/

stále vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, či tieto veci vôbec existujú a či je ich hodnota významná
vzhľadom na žalobcovu exekučne vymáhanú pohľadávku. Za tejto situácie určenie neplatnosti zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva vo vzťahu k hnuteľným veciam v nej uvedeným nemá na postavenie
žalobcu žiadny vplyv, najmä nemožno urobiť záver, že by sa jeho postavenie stalo menej neistým.
23. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil výrok

napadnutého rozsudku, ktorým bola určená neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (výrok
I.) tak, že žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na tomto
určení.
24. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi
(v tomto zabezpečení plnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a

včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou
zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj uhradzovaciu funkciu). Písomná zmluva podľa
§ 553 Obč. zák. musí obsahovať ustanovenia určujúce: a/ zmluvné strany, b/ zabezpečovaný záväzok,
c/ majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, d/ to, že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu ozabezpečovacom prevode práva, t. j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa, za
účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri
uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo, stráca

účinnosťaprávovrozsahu,vakomboloprevedené,prechádzaspäťnadlžníka(prevodprávanaveriteľa
tak zo zákona zaniká ), e/ to, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú
pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí. Absencia niektorej z týchto podstatných zložiek v zmluve
o zabezpečovacom prevode práva alebo jej rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť
celej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (§ 39 Obč. zák.). V rozpore s ust. § 553 Obč. zák.

je i také dojednanie, podľa ktorého sa veriteľ v prípade omeškania dlžníka s úhradou zabezpečenej
pohľadávky bez ďalšieho (alebo na základe svojho jednostranného právneho úkonu) stane trvalým
vlastníkom prevedeného majetku pri súčasnom zániku zabezpečenej pohľadávky - v takom prípade by
totiž išlo o obdobu tzv. prepadného zálohu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 3. 2014 sp. zn. 3 Cdo
446/2012).
25. Predmetná zmluva o zabezpečovacom prevode práva z 12. 6. 2006 obsahuje v čl. II. ods. 5 toto

dojednanie: „V prípade, ak prevodca svoj dlh špecifikovaný v čl. I. tejto zmluvy nesplní riadne (t. j. v plnej
výške) v lehote splatnosti uvedenej v čl. I. bod 4. tejto zmluvy alebo ak k tomuto termínu nebudú splnené
všetky jeho ostatné záväzky voči nadobúdateľovi, prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa sa stáva
definitívnym a nadobúdateľ bez ďalšieho právneho úkonu zostáva nezvratne vlastníkom nehnuteľností
a hnuteľných vecí špecifikovaných v bode 1. tohto článku zmluvy.“ Toto dojednanie obsiahnuté v

predmetnej zmluve považuje odvolací súd v zmysle záverov uvedených v predchádzajúcom odseku
za dojednanie prepadného zálohu. Toto dojednanie je v rozpore s ust. § 553 Obč. zák., čo spôsobuje
absolútnu neplatnosť celej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z 12. 6. 2006 v zmysle § 39 Obč.
zák.
26. Ust. § 553 Obč. zák. Obč. zák. v znení platnom ku dňu 12. 6. 2006, teda ku dňu uzavretia

predmetnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, neobsahovalo výpočet náležitostí zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva. Novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť dňa 1. 1. 2008, bolo do Občianskeho zákonníka vložené ust. § 553a. V ods. 2 tohto
ustanovenia sú uvedené náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, medzi ktoré patrí aj
spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. To však neznamená - ako sa domnievajú žalovaní -

že by do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z., teda 31. 12. 2007, bolo prípustné dojednanie tzv. prepadného
zálohu. Teória a tiež súdna prax totiž už pred 1. 1. 2008 vychádzali z toho, že dojednanie prepadného
zálohu spôsobuje neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. V tomto ohľade odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCDo 2/2006 a tiež na dôvodovú správu k
zákonu č. 568/2007 Z.z. Z nej vyplýva, že zámerom zákonodarcu nebola úplne nová úprava inštitútu

zabezpečovacieho prevodu práva, ale minimalizovanie výkladových problémov.
27. Keďže odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva o
zabezpečovacom prevode práva je absolútne neplatným právnym úkonom (odvolací súd posudzoval
platnosť tejto zmluvy na rozdiel od súdu prvej inštancie v rámci riešenia predbežnej otázky), žalovaný
2/ sa na jej základe nemohol stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti - bytového priestoru č. 1B a

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Žalobca
má podľa názoru odvolacieho súdu naliehavý právny záujem (či už podľa § 80 písm. c) O.s.p., alebo
podľa § 137 písm. c) C.s.p.) na určení, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný 1/.
Naliehavý záujem žalobcu na tomto určení vyplýva zo skutočnosti, že v exekučnom konaní vedenom
proti žalovanému 1/ bude žalobca ako oprávnený môcť postihnúť aj nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom

neplatnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práv a takto dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z hľadiska naliehavého právneho záujmu na žalovanom
určení nie je podstatné, že ani exekučným postihnutím predmetného nebytového priestoru zrejme
nedôjde k úplnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu.
28. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku,

ktorým bolo určené, že žalovaný 1/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností (výrok II.).
29. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol vzhľadom
na čiastočný úspech a neúspech strán sporu vo veci podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na zmenu napadnutého
rozsudku vo veci samej musel odvolací súd sám rozhodnúť o nároku na náhradu trov prvoinštančného a

odvolacieho konania. Preto sa odvolací súd nezaoberal dôvodnosťou odvolania žalobcu smerujúceho
proti výroku napadnutého rozsudku o nároku na náhradu trov konania.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).