Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/352/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616216880
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616216880.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov: 1/ Z.Y. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytomH.P.J.,Š.P.XXXX/XX,2/G..O.Y.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomvY.,Y.XXXX/XX,obajazastúpení
JUDr. Jánom Slovinským, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 13, proti
žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., V. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mgr.

Štefanom Rybovičom, s.r.o., so sídlom Stará Ľubovňa, Budovateľská 36, o zaplatenie 5.000,00 eur s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/275/2016-90
z 12.6.2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 5.000,00 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcov na vrátenie pôžičky.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 657, § 658 ods. 1 OZ, § 191 ods. 2, § 132 C.s.p., prihliadajúc

na výsledky vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že nárok žalobcov je dôvodný lebo žalobcovia
uniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, že došlo k požičaniu sumy 5.000,00 eur žalovanému.
Vychádzajúc zo základnej zásady upravujúcej bremeno tvrdenia a preukazovania vyplývajúcu z § 132
C.s.p., podľa ktorého sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, uzavrel,
že z výpovedí sporových strán vyplýva preukázateľne pravdivé tvrdenie, že žalobcovia v 1. a 2. rade,
najmä žalobca v 1. rade a žalovaný boli dobrými priateľmi, mali dobré vzťahy, od januára 2016 došlo

medzi nimi k ochladeniu priateľských vzťahov a od podania žaloby strany sporu vôbec nekomunikujú.
Ďalej vzal za preukázané a uveril tvrdeniu žalobcov, ktoré je podporené výpoveďou svedka, že dňa
5.1.2016 žalobca v 1. rade uskutočnil výber peňazí vo výške 5.000,00 eur a tento požičal v priestorov
UniCredit Banky žalovanému. Vzal za preukázané, že medzi stranami došlo v zmysle citovaných
zákonných ustanovení k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, čo potvrdzujú ďalšie listinné dôkazy, výbery
z účtu, SMS správy a ústne vymáhanie peňazí za prítomnosti svedka. Konštatoval, že žalovaný okrem

opakovaného tvrdenia, že žiadne peniaze si od žalobcu nepožičal, žiadne iné tvrdenia nedementoval,
nevyjadril sa k tomu, prečo 5.1.2016 a o čom telefonoval žalobcom, prečo mal byť s ním v priestoroch
UniCredit Banky, tieto tvrdenia viac menej ignoroval. Nakoľko dátum výberu peňazí sa zhoduje s
dátumom, kedy mali byť peniaze požičané žalovanému, mal za to, že zo strany žalobcov nejde o žiadne
účelové alebo tendenčné tvrdenie. Nestotožnil sa s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že
žalobcovia nepreukázali existenciu ústnej zmluvy o pôžičke z dôvodu, že bola rozporná výpoveď svedka

J. Y. s jeho písomným čestným prehlásením. Túto argumentáciu považoval za irelevantnú vzhľadom na
výpoveď svedka J. Y., ktorý v závere uviedol, že nepamätá si presne obdobie, kedy mal v banke vidieťstrany sporu. Súd uveril tvrdeniu žalobcov aj z toho dôvodu, že z dokazovania jasne vyplynulo, že k
požičaniu peňazí došlo práve v období, kedy žalovaný započal s podnikaním, čo žalovaný potvrdil vo
svojej výpovedi, keď uviedol, že koncom roka 2015 otvoril v týchto priestoroch reštauráciu, kedy zložil

zábezpeku vo výške 6.000,00 eur. Už táto samotná suma je príbuzná sume, ktorú si požičal od žalobcov,
takže aj táto skutočnosť a výpoveď žalovaného nasvedčuje tomu, že tento nehovorí pravdu, keď tvrdí,
že od žalobcov si žiadne peniaze nepožičal.

4.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§155ods.1,§262ods.1,2C.s.p.Nakoľkožalobcoviamalivkonaní

plný úspech, priznal im plnú náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. a/, d/, f/, g/, h/ C.s.p. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu zamietnuť a priznať
mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že rozsudok je potrebné

zrušiť, navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdil, že rozsudok súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že nie je, za dôkaznej situácie aká vyplynula z dokazovania
v prvoinštančnom konaní, povinný predkladať na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy, pretože
žalobcovia neuniesli v spore dôkazné bremeno, teda nedošlo k preneseniu dôkazného bremena na

neho. Navyše od neho nie je možné spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. Preukazovanie tejto skutočnosti totiž objektívne nie je možné. Nebolo a nie je v
jeho silách objektívne predložiť dôkaz, ktorý by dokázal to, že si peniaze od žalovaných nepožičal.
Bol toho názoru, že čestné prehlásenia a výpoveď údajného očitého svedka odovzdania peňazí sú
účelové a nepravdivé. Opakoval, že žalovaný okrem čestných vyhlásení, výpovedí v rozpore s obsahom

týchtočestnýchvyhláseníaurgenciíprostredníctvomSMSspráv,nepredložiližiadendôkazpreukazujúci
naplnenie podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke. Za dôkaz, ktorý by mohol byť použitý v tomto
konaní podľa neho nemožno považovať dôkaz, ktorý je závislý iba na žalobcoch. Za nezrozumiteľné
považoval konštatovanie súdu, podľa ktorého uveril tvrdeniu žalobcov, nakoľko žalovaný žiadne iné
tvrdenie okrem opakovaného tvrdenia, že si peniaze nepožičal, nedementoval a nevyjadril sa, prečo

5.1.2016 telefonoval so žalobcom, pretože opakovane tvrdil, že si peniaze od žalobcov nepožičal, nevie,
čo robil dňa 5.1.2016, keďže to bol pre neho bežný deň, preto ani nevie, prečo v ten deň a ani o čom
so žalobcom telefonoval. Samotný výber peňazí podľa neho nepreukazuje nič, ide iba o výber peňazí z
banky v určitej hodnote, ktoré realizoval žalovaný a vo vzťahu k pôžičke to nemá žiadnu relevanciu. Za
absurdné považoval odôvodnenie súdu, že v tom čase otváral prevádzku a musel zložiť zábezpeku vo

výške 6.000,00 eur a že suma je približne suma údajnej pôžičky, preto je požičanie peňazí preukázané.
Namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam najmä
z toho dôvodu, že mal za preukázané, že došlo k odovzdaniu peňazí a teda že zmluva o pôžičke
vznikla. Uvedené nepotvrdil žiaden dôkaz. Nesprávne súd vyhodnotil dôkazy a dospel k nesprávnemu
skutkovému zisteniu o odovzdaní peňazí, hoci toto odovzdanie a táto suma nie sú preukázané žiadnym

dôkazom. Napokon namietal, že neboli splnené procesné podmienky, lebo vo veci bol vydaný platobný
rozkaz, proti ktorému podal odpor, napriek tomu však súd nevydal uznesenie o zrušení platobného
rozkazu, teda ho ani nedoručil do vlastných rúk. Z tohto dôvodu neboli splnené procesné podmienky
na vydanie rozsudku.

6. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť v celom
rozsahu ako vecne správny. Za nedôvodnú považovali odvolaciu námietku, podľa ktorej z vykonaného
dokazovania nevyplynul taký skutkový stav, ktorý nemožno subsumovať pod právne normy upravujúce
zmluvu o pôžičke v Občianskom zákonníku, poukazujúc na to, že počas konania navrhli dôkazné
prostriedkynapodporusvojichtvrdení,výsluchstrán,listinnýdôkaz-čestnévyhláseniaavýsluchsvedka

J. Y., listinný dôkaz - čestné vyhlásenia M.. N. D., výpis z hovorov z 5.1.2016, kópiu SMS správ medzi
žalobcom v 1. rade a žalovaným a výpis z účtu žalobcu v 1. rade, že v daný deň vybral z bankového
účtu sumu 5.000,00 eur v hotovosti. Žalovaný ako dôkaz, ktorý mal podporiť jeho tvrdenie, navrhol
iba výsluch strany sporu (samotného žalovaného), ktorý poprel skutkové tvrdenia uvedené v žalobe,
avšak vychádzajúc z § 151 ods. 2 C.s.p. bolo povinnosťou žalovaného uviesť skutkový stav taký, aký

podľa neho bol, aby jeho nekvalifikované popretie skutkového tvrdenia bolo účinné. Po citácii § 191 ods.
1, 2 C.s.p., citácii časti rozhodnutia NS ČR sp.zn. 21Cdo/2682/2013 konštatovali, že zo správania sa
žalovaného nevyplýva, aby sa v súvislosti so zasielaním SMS správ bránil, či už písomne alebo ústne
tým, že mu žiadne peniaze požičané neboli, na SMS ani telefonáty nereagoval. Zdôrazňovali, že človek,ktorý si nepožičal peniaze, by prejavil svoje prekvapenie, ba až rozhorčenie, že ho niekto žiada vrátiť
peniazeadokoncaaninapojednávaníneprejavilžiadneemócie.Poukazovalinato,žežalovanýnevedel
uviesť, čo dňa 5.1.2016 robil, nevedel uviesť, ani koľko zarobil v priemere v minulom roku, ani aký mal

príjem, nevedel, z akého dôvodu mu boli písané SMS správy ohľadne vrátenia pôžičky, na druhej strane
všakpoukazujenarozporčestnéhovyhláseniaasvedeckejvýpovedesvedkaJ.Y.,ktorýsiužnepamätal,
v ktorom mesiaci stretol žalobcu v 1. rade a žalovaného pri odovzdaní peňazí. V súvislosti s tvrdením
žalovaného o účelovej výpovedi svedka z dôvodu blízkeho kamarátskeho vzťahu poukázali na nález
Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 276/2014. Za nedôvodnú považovali odvolaciu námietku o nesplnení

procesných podmienok v zmysle § 161 ods. 1 C.s.p. poukazujúc na to, že vadou predpokladanou v §
365 ods. 1 písm. a/ C.s.p. trpí konanie v prípade, keď súd prejednal a rozhodol napriek tomu, že neboli
splnené procesné podmienky. Také nedostatky však podľa nich predmetné konanie nemá, preto nie sú
splnené náležitosti tohto odvolacieho dôvodu. Za nedôvodné považovali aj odvolacie námietky podľa §
365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. Zdôrazňovali, že v celom konaní predkladali konajúcemu súdu priame
či nepriame dôkazy preukazujúce ich tvrdenia, ktoré tvoria logickú a ucelenú štruktúru.

7. Opis vyjadrenia žalovaných k odvolaniu žalobcu bol žalobcovi doručený 27.10.2017.

8. Žalovaný nevyužil svoje právo na dupliku k replike žalobcov.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od
1.7.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle §
385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie (§ 380 ods. 2, § 389 ods. 1 písm. a/, § 391 C.s.p.) lebo súd prvej inštancie vo veci
rozhodol i keď neboli splnené procesné podmienky.

10. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa § 161 ods. 3 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd
urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

12. Povinnosťou súdu je skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania.

13. Podľa § 267 ods. 3, 4 C.s.p., ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk;

žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.

14. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podaním odporu nedôjde automaticky k zrušeniu
platobného rozkazu, súd má povinnosť uznesením zrušiť platobný rozkaz. Vydanie tohto uznesenia je
potrebné považovať za podmienku konania, splnenie ktorej sa vyžaduje na to, aby súd mohol vo veci

ďalejkonať,resp.rozhodnúť.Ideoprocesnúpodmienku,ktorásíceniejevýslovneuvádzanávkomentári
§ 161 C.s.p., vyplýva však z § 267 ods. 3 C.s.p.

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že vo veci súd prvej inštancie na návrh žalobcu vydal dňa 3.11.2016
platobný rozkaz (č.l. spisu 14). Proti platobnému rozkazu žalovaný podal dňa 22.11.2016 (č.l. spisu 18)

odpor. Súd prvej inštancie odpor žalovaného doručoval žalobcovi a následne pokračoval v konaní bez
toho, aby rozhodol buď o odmietnutí odporu alebo o zrušení odporu.

16. Za takýchto okolností je potrebné mať za to, že súd pokračoval v konaní napriek tomu, že
neboli splnené procesné podmienky (nebolo vydané rozhodnutie o zrušení odporu). Tým, že súd prvej

inštancie nevydal uznesenie o zrušení platobného rozkazu a následne po vykonaní dokazovania vydal
rozhodnutie nastala situácia, keď o žalobe súd rozhodol dvomi rozhodnutiami, a to platobným rozkazom
a rozsudkom. V danom prípade platobný rozkaz síce nenadobudol právoplatnosť, ale nebol ani zrušený,
teda exitujú popri sebe dve rozhodnutia, čo je neprípustné.17. Tým, že súd prvej inštancie nevydal uznesenie o zrušení platobného rozkazu, neboli splnené
podmienky pre pokračovanie v konaní v zmysle cit. § 267 ods. 3 C.s.p.

18. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súd neostávalo nič iné iba zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. a vracia vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

19. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude, vzhľadom na podaný odpor proti platobnému rozkazu, posúdiť,
či sú splnené podmienky pre zrušenie platobného rozkazu. Vzhľadom na to, že v spise sa nenachádza
doklad o doručení platobného rozkazu žalovanému, zistiť, kedy platobný rozkaz bol žalovanému
doručený a posúdiť, či odpor bol podaný v zákonom určenej lehote, príp. posúdiť či podaný odpor má
náležitosti vyplývajúce z § 267 ods. 1 C.s.p. a následne rozhodnúť buď o odmietnutí odporu alebo o
zrušení platobného rozkazu. Pokiaľ súd zruší platobný rozkaz, vo veci opätovne bude konať a rozhodne

na základe zisteného skutkového stavu, príp. po doplnení dokazovania, ak strany sporu navrhnú
vykonanie dôkazov. V rozhodnutí sa vyporiada aj s odvolacími námietkami žalovaného.

20. V novom rozhodnutí súd rozhodne o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).