Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/241/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215216363
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1215216363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanej: O. A., D.. X. X. XXXX, H. XX, N., o zaplatenie
2.092,53 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 10. mája
2019 č. k. 50C/307/2015- 177, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť
zaplatiť žalobkyni 18,44 eur (výrok II.) m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o trovách konania (výrok III.) m e n í tak, že
žalobkyni sa nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie o zaplatenie istiny 2.092,53
eur, úroku 100,92 eur, úroku z omeškania vo výške 2,03 eur, úroku vo výške 17,09 % ročne z istiny
2.092,53 eur od 25. 4. 2015 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne z istiny 2.092,53 eur od 25.
4. 2015 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne z úrokov 100,92 eur od 25. 4. 2015 do zaplatenia

bez sumy 13,20 eur, výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 18,44 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a výrokom III. žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa 8. 1.
2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.100

eur s tým, že celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala žalobkyni zaplatiť predstavovala sumu
3.286,80 eur. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na 20.12.2019. Súčasťou zmluvného vzťahu boli
Obchodné podmienky pre úver a tiež Všeobecné obchodné podmienky, ako aj sadzobník poplatkov bez
podpisu strán záväzkového vzťahu. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, keď poskytnutý úver
žalobkyni riadne a včas nesplatila.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie v

odôvodnenínapadnutéhorozsudkuuviedol:„Vkonaníbolopreukázané,žemedzipôvodnýmžalobcoma
žalovanouvznikolzáväzkovývzťahzaloženýspotrebiteľskýmúverom.Zobsahuzmluvyjezrejmé,žeide
o formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci
predmetu svojej činnosti. Žalovaná pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnejresp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne

ovplyvniť. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, keď nesplatila žalobcovi poskytnutý úver riadne
a včas. Žalovaná svoj záväzok neplnila. Zároveň mala vedomosť aj o sankciách, ktoré jej hrozili v
prípade porušenia záväzkových povinností, nakoľko tieto boli stanovené vo Všeobecných obchodných
podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Keďže svoj dlh dobrovoľne nezaplatila, súd žalobe
vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy 18,44 eur tvorenej poplatkom za poistenie

vo výške 5,24 eur a úrokom z omeškania vo výške 13,20 eur. Žalobca relevantnými dokumentmi a
listinami preukázal svoj nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky voči žalovanej tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 18,44 eur.

4. Keďže žalobkyňa dňa 3.9.2018 vzala žalobu sčasti späť, súd prvej inštancie v tejto časti konanie

zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok II., ktorým jej bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni 18,44 eur a výrok o trovách konania. Odvolanie odôvodnila tým, že suma
18,44 eur pozostávajúca z poplatku za poistenie 5,24 eur a z úroku z omeškania 13,20 eur bola zahrnutá
donávrhusúmsplátokdlžnejsumy nazákladelistužalobkynez24.7.2017označenéhoako„Vyjadrenie
k žiadosti právnej zástupkyne k mimosúdnemu vyrovnaniu. Vyčíslenie pohľadávky“ a túto sumu teda

žalovaná žalobkyni už uhradila v rámci 12 splátok po 291 eur. Spolu teda žalobkyni zaplatila sumu
3.492 eur. Odvolanie proti výroku o trovách konania žalovaná odôvodnila tým, že od začiatku konania
bola ochotná žalobkyni podľa svojich možností a schopností dlžnú sumu čo najskôr uhradiť. S úhradou
dlžných súm začala hneď po vyčíslení pohľadávky v zmysle vyjadrenia žalobkyne ešte v roku 2017 v
snahe vec mimosúdne vyriešiť. Žalobkyňa však nemala záujem na mimosúdnom urovnaní veci. Tieto

skutočnosti predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce použitie ust. § 257 C.s.p. a teda
nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni. Okrem toho, súdny poplatok 126 eur žalobkyňa zahrnula
do splátok dlžnej sumy žalovanou splatenými.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom výroku potvrdil. Uviedla, že v celom rozsahu poukazuje na svoje doterajšie vyjadrenia.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť
žalobkyni 18,44 eur (výrok II.) a výrok o trovách konania (výrok III.) a dospel k záveru, že odvolanie je

dôvodné.

9. Žalovaná v odvolaní uviedla, že žalobkyni z titulu splácania predmetného úveru zaplatila sumu 12 x
291 eur, čo je 3.492 eur. Toto tvrdenie žalovanej žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu nepoprela a preto ho
trebapovažovaťzanesporné(§151vspojenís§378ods.1C.s.p.).Aktedažalovanázaplatilažalobkyni

túto sumu, nemôže žalobkyni nič dlhovať, keďže samotná žalobkyňa v liste z 24.7.2017 uviedla, že dlžná
suma predstavuje spolu 3.488 eur. Okrem toho, žalobkyňa do dlžnej sumy zahrnula aj súdny poplatok
za žalobu 126 eur, ktorý však netvorí súčasť dlhu žalovanej z titulu predmetného úveru. V skutočnosti
teda žalovaná dlhovala žalobkyni nie sumu 3.488 eur, ale sumu 3.362 eur (3.488 - 126 = 3.362 eur).
Ako je to však uvedené už vyššie, žalovaná zaplatila žalobkyni sumu 3.492 eur.

10. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 18,44 eur (výrok II.), nie je vecne správny. Preto odvolací súd tento
výrok zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

11. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie dňa 7.7.2015, pričom žalovaná zaplatila žalobkyni
dlžnú sumu až v rokoch 2017 a 2018 (viď čiastočné späťvzatie žaloby z 28.8. 2018 na č. l. 148).
Zastavenie konania (výrok I.) teda procesne zavinila žalovaná tým, že dlžnú sumu žalobkyni zaplatila až
po podaní žaloby. Preto žalobkyni v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konaniapozostávajúcich z poplatku za žalobu vo výške 126 eur. Ako to však uviedla žalovaná v odvolaní,
žalobkyňasúdnypoplatok126eurzahrnuladovyčísleniadlžnejsumy,ktorúžalovanážalobkynizaplatila.
Toto skutkové tvrdenie žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu nepoprela a preto sa považuje za nesporné

(§ 151 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.). Z toho vyplýva, že trovy konania žalovaná už žalobkyni uhradila
a preto jej nemožno opätovne (duplicitne) uložiť povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania, resp.
žalobkyňa na náhradu trov konania nemá nárok, pretože jej už boli uhradené. Odvolací súd dodáva,
že zo spisu nevyplýva, že by žalobkyni v konaní vznikli aj iné trovy ako trovy pozostávajúce z poplatku
za žalobu.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p. výrok napadnutého rozsudku o trovách
konania (výrok III.) tak, že žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14. Výrom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie sčasti zastavené (výrok I.), nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).