Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711206830
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7711206830.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a
členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej v exekučnej veci
oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s. Karadžičova č. 10 Bratislava IČO: 36 284 831 proti
povinnému N. G. nar. X.X.XXXX bytom N. č. X S. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefan Hrebík
so sídlom Duklianskych hrdinov č. 2946/6 Malacky pod sp. zn. EX 2233/2011 o vymoženie 898,13 Eur

s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 2.5.2019 č.k.
11Er/70/2011 - 25 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 54,23 Eur do 15 dní od
doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 26.5.2011 vydal súdnemu exekútorovi
poverenie na výkon exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu

nemajetnosti povinného. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu zastavil, nakoľko mal za
preukázané, že povinný nevlastní majetok, z ktorého je možné vykonať exekúciu. Ďalšie vymáhanie
pohľadávky sa do budúca javilo ako neekonomické a neefektívne a viedlo by len ku navyšovaniu trov
exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) trovy exekúcie 44,28 Eur. Na ich náhradu zaviazal

oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že návrh
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal na znenie uznesenia Krajského
súdu Trenčín, sp. zn. 2CoE/218/2016, podľa ktorého aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o
zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou

stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii
pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený mal za to,že v danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (45 rokov), čo svedčí v prospech
argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom
výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený

bol názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinného
dôkladne. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu
pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Oprávnený
poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom
majetkových práv (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv), ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie.

Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že
právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané,
čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej podotkol, že pohľadávka
predstavuje neuhradené poistné. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom
záujme,priktorejsahospodárisverejnýmiprostriedkami.Pretooprávnenýpovažovalzadôležité,abypri
dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní

týchto nedoplatkov.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu
pre zastavenie exekúcie.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

10. V citovanom ustanovení Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci
v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno
v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s
právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným

exekučnýmtitulom,pretojekjehovyužitiupotrebnépristupovaťsnáležitouopatrnosťou.Jepritomvecou
súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť
a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom
vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

11. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza,
ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti.
Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

12. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie zabezpečil exekučný spis, z ktorého zistil, že
súdny exekútor v rámci exekúcie vykonal šetrenie majetku povinného lustráciou v peňažných ústavoch
Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovni, katastri nehnuteľností, Centrálnom registri exekúcií za účelom

zistenia vlastníctva povinného, na základe ktorého konštatoval jeho nemajetnosť. Odvolací súd sa so
závermi súdneho exekútora ohľadne nemajetnosti povinného stotožňuje.13. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že súdny exekútor nezisťoval, či povinný nie je vlastníkom
hnuteľných vecí, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, odvolací
súd poukazuje na to, že z odvolaní oprávneného nevyplýva, že žiadal exekútora o vykonanie exekúcie

týmto spôsobom aj napriek zvýšeniu nákladov exekúcie, ktoré by v prípade negatívneho výsledku
musel znášať, keďže súdny exekútor, ktorého si oprávnený zvolil, má sídlo v Malackách a povinný
býva v Michalovciach. Aj keď podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí
exekútor,oprávnenémuničnebráninavrhnúťsúdnemuexekútorovivykonanieexekúciespôsobom,ktorý
vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky považuje za vhodnejší (primerane § 54 ods. 1 Exekučného

poriadku). Konečné rozhodnutie o spôsobe vykonania exekúcie patrí však súdnemu exekútorovi. Zo
zistení súdneho exekútora a tiež exekučného súdu nepochybne vyplýva, že povinný nie je zamestnaný
a nemá ani iný príjem, a preto nie je pravdepodobná ani existencia iných jej patriacich majetkových práv,
prípadne hnuteľného majetku, ktorý by podliehal exekúcii.

14. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú

podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu
a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinnej v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas
nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinnej.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval
správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere
nedôvodné.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a
výrok o zastavení exekúcie potvrdil. Výrok uznesenia o trovách exekúcie nebol odvolaním napadnutý

a nadobudol právoplatnosť.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).