Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114207667
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4114207667.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr.JánaBzdúškaaJUDr.PavlaLukáča,vprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej v 1. rade: 1. L. Q., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.
XX. XXXX, naposledy bytom B. XX, XXX XX B. - M. a žalovanému v 2. rade: R. F., nar. XX. XX. XXXX,

bytom XXX XX W. XXX, o zaplatenie 6 097,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti I., III. a
IV. výroku rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9Csp/173/2017 - 130 zo dňa 28. 06. 2018 vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 12RO/93/2014 - 47 zo dňa 24. 04. 2017
v rozsahu týkajúcom sa žalovaného v 2. rade a zároveň r u š í rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.
9Csp/173/2017 - 130 zo dňa 28. 06. 2018 v časti I., III. a IV. výroku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade

a konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e.

Odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok), konanie voči žalovanej v 1.
rade zastavil (II. výrok), konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 1 330,44 eura spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5 986,98 eura od 21. 03. 2010 do 10. 05. 2011, s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 330,44 eura od 11. 05. 2011 do zaplatenia zastavil (III. výrok)
a žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 166 ods. 1, § 167 ods. 1 písm. b), § 167e ods. 1,
§ 166a ods. 1, § 166b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 40 ods. 1, §

39, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497, § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 161 ods. 1, ods. 2, §
61, § 62, § 63 ods. 1 až ods. 3, § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016
(ďalej len „CSP“) a v časti trov konania s poukazom na § 256 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa a. s,
ktorý je bankou, ako veriteľ uzatvoril dňa 23. 09. 2004 so žalovanou v 1. rade zmluvu č. 232715910, na
základe ktorej jej poskytol úver vo výške 8 298,48 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach
vo výške 110,87 eura vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20. 10. 2004, výška úrokovej sadzby bola
9,80 % a konečná splatnosť úveru bola 20. 09. 2014. Dňa 23. 09. 2004 právny predchodca žalobcu
uzavrel so žalovaným v 2. rade dohodu o ručení, v ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal, že uspokojí

pohľadávku právneho predchodcu žalobcu vyplývajúcu zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0232715910 v
prípade, ak žalovaná v 1. rade neuhradí pohľadávku riadne a včas. Žalobca si uplatňuje v tomto konanísplátky úveru splatné od 20. 03. 2010 do 20. 09. 2014 v počte 55 a celkovej výške 6 097,85 eura.
Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12. 04. 2011 oznámil obidvom žalovaným, že na základy
zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo dňa 24. 03. 2011 postúpil na žalobcu pohľadávku,

ktorej zaplatenie v tomto konaní požaduje. Predmetné listy boli odoslané na poštovú prepravu dňa 28.
04. 2011. Žalobca listom zo dňa 20. 04. 2011 nazvaným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, vyzval žalovanú v 1. rade na zaplatenie sumy 11 384,82 eura, pričom
nepredložil doklad, ktorý by preukazoval jeho doručenie žalovanej. Žalobca listom zo dňa 26. 04. 2011
nazvanýmakovýzvakúhradeaoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru,vyzvalžalovaného

v 2. rade na zaplatenie sumy 11 387,35 eura, pričom nepredložil doklad, ktorý by preukazoval jeho
doručenie žalovanému. Žalobca listami zo dňa 13. 02. 2014 nazvanými ako pokus o zmier, vyzval
žalovaných na zaplatenie sumy 15 575,87 eura, pričom nepredložil doklad, ktorý by preukazoval ich
doručenie žalovaným.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu

uzatvoril dňa 23. 09. 2004 so žalovanou v 1. rade zmluvu č. 232715910, ktorá je zároveň spotrebiteľskou
zmluvou, pretože pri jej uzatváraní právny predchodca žalobcu konal a žalovaná v 1. rade, ktorá
je fyzickou osobou, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a
preto sa na predmetnú zmluvu použijú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa popri ostatných právnych predpisoch, a to

zákona č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Žalobca v konaní požaduje zaplatenie
žalovanej sumy z pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť zmluvou o postúpení od banky, a preto súd v prvom
rade skúmal aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a dospel k záveru, že nie je daná, pretože v konaní
nebolo preukázané, že postupca písomne vyzval žalovaných a upozornil ich na omeškanie podľa §

92 ods. 8 (do 31. 12. 2008 označený ako ods. 7) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a teda platné
postúpenie predmetnej pohľadávky na postupníka, t. j. žalobcu, ktorý nie je bankou. Písomná výzva
upravená v citovanom zákonnom ustanovení je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou
možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je
bankou aj bez súhlasu jej klienta. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol, nemôže byť platná

ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. Žalobca nepredložil takéto
výzvy žalovaným, ktoré sú predpokladom vyhovenia jeho návrhu, a preto súd žalobu zamietol.
Pokiaľ ide o uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/622/2016 zo dňa 22. 11. 2017, o ktoré sa
žalobca opiera a o právny názor v ňom vyjadrený, súd poukázal na to, že prvoinštančný súd nie je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v inej právnej veci a súčasne má za to, že ide o ojedinelé

rozhodnutie upravujúce problematiku súvisiacu s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalobcu o tom, že aj v samotnej úverovej zmluve z 23. 09. 2004 žalovaná svojím podpisom súhlasila a
zobrala na vedomie, že súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých v bode 19.16
klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek odstúpiť akékoľvek pohľadávky, a to
bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné atď., súd je toho názoru, že samotná skutočnosť, že

žalovanávoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkachsúhlasilastým,žebankajeoprávnenákedykoľvek
odstúpiť akékoľvek pohľadávky, nezbavuje banku povinnosti postupovať v súlade s § 92 ods. 8 zákona
o bankách.
Podaním doručeným súdu dňa 23. 10. 2018 žalobca súdu oznámil, že na majetok žalovanej v 1. rade
bol vyhlásený konkurz, a to uznesením č. k. 31OdK/60/2017 zo dňa 09. 09. 2017. Lustráciou v registri

súdu bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31OdK/60/2017 zo dňa 31. 08. 2017,
zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 08. 09. 2017, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej
v 1. rade. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 10. 2017 a vykonateľnosť dňa 16.
10. 2017. Pretože na majetok žalovanej v 1. rade bol vyhlásený konkurz a predmetom tohto konania
je pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej so žalobcom 23. 09. 2004, ktorá vznikla pred

kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, a preto môže byť podľa § 166a ods. 1 písm.
a) zákona č. 7/2005 Z. z. uspokojená len v rámci konkurzu, súd by podľa § 167e ods. 1 uvedeného
zákona toto konanie voči žalovanej v 1. rade mal zastaviť. Súd však na základe oznámenia Z. B. - M., v
ktorej mala žalovaná v 1. rade naposledy trvalý pobyt, mal preukázané, že žalovaná v 1. rade zomrela
dňa XX. XX. XXXX, čím stratila procesnú subjektivitu, pričom k strate došlo po začatí konania. Súd

prvej inštancie preto dospel k záveru, že konanie voči žalovanej je potrebné zastaviť z dôvodu straty
procesnej subjektivity. Súd sa rozhodol, že nebude pokračovať v konaní s dedičmi žalovanej, resp. s
tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, nakoľko zobral doúvahy tú skutočnosť, že predmetné konanie by bolo voči žalovanej v 1. rade zastavené podľa § 167e
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Vzhľadom na to, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 24. 10. 2017 vzal svoj návrh v časti o

zaplatenie sumy 1 330,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5 986,98 eura
od 21. 03. 2010 do 10. 05. 2011, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 330,44 eura od
11. 05. 2011 do zaplatenia späť, súd konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil.
Pokiaľ ide o konanie voči žalovanej v 1. rade, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko žalovaná v 1. rade počas konania zomrela. Pokiaľ ide o konanie voči žalovanému v 2. rade, súd

o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak v konaní úspešnému žalovanému v 2.
rade nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli, ani zo spisu žiadne
trovy nevyplývajú.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti I., III. a IV. výroku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade podal
žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne posúdil vec a nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že pokiaľ súd v konaní vydal platobný rozkaz, ktorý sa podarilo doručiť
žalovanému v 2. rade do vlastných rúk, pričom tento voči platobnému rozkazu nepodal odpor, potom

tento platobný rozkaz vo vzťahu k nemu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a akékoľvek ďalšie
konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade (vrátane napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade) je nulitné, nakoľko už vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Ak súd napriek tejto skutočnosti
ďalej konal so žalovaným v 2. rade a vydal vo veci rozsudok, ten je podľa názoru žalobcu vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade neúčinný. Žalovaný v 2. rade v posudzovanom prípade netvoril so žalovanou v 1.

rade tzv. nerozlučné spoločenstvo, a preto ak bol platobný rozkaz žalovanému v 2. rade riadne doručený
a žalovaný v 2. rade voči nemu nepodal odpor, nebol žiadny dôvod, aby bol neskôr súdom zrušený pre
nemožnosť doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk žalovanej v 1. rade.
Žalobca ďalej uviedol, že sa s právnym posúdením súdu ohľadom neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky nestotožňuje. K súhlasu žalovaných s postúpením pohľadávok žalobca poukázal na § 89

ods. 1 zákona o bankách a na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, pričom odôvodnenie
súdneho rozhodnutia (bod 17 napadnutého rozsudku) považuje za nepreskúmateľné, nakoľko súd
v uvedenom bode bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedol, že samotná skutočnosť, že žalovaný vo
Všeobecných obchodných podmienkach súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek odstúpiť
akékoľvek svoje pohľadávky, nezbavuje banku povinnosti postupovať v súlade s § 92 ods. 8 zákona

o bankách. Žalobca s uvedeným názorom súdu nesúhlasí a poukazuje na to, že ustanovenie § 89
ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení
zákona o bankách, ktorú si zmluvné strany v posudzovanom prípade dohodli, a to v bode 19.16
Všeobecných obchodných podmienok. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že skúmanie
splnenia podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v konaní nebolo potrebné a súd dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Vo vzťahu k platnosti postúpenia pohľadávky a § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca uviedol, že v
konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho
zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má
povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu

a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaní) sa v takom prípade nemôže
úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Žalobca
však napriek tejto skutočnosti pre úplnosť uvádza, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
podľa jeho názoru nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo
systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava

výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale
iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa
dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva
a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené
v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca

zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách
nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže
norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu
ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade, ale administratívnuzodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách.
Splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na

plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S
nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok, ale len sankcia vyplývajúca zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle
§ 50 ods. 1 zákona o bankách. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak súd napriek nadobudnutiu právoplatnosti a
vykonateľnosti platobného rozkazu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade tento platobný rozkaz „zrušil“, aj
naďalej so žalovaným 2. rade konal a vydal napadnutý rozsudok.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutom
rozsahu preskúmal a zrušil, keďže vo vzťahu k žalovanému v 2. rade už bolo právoplatne a vykonateľne
rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Nitra, č. k. 12RO/93/2014 - 31 zo dňa 21. 07. 2014.

6. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
postupsúdu,ktorýmupredchádzalvmedziachodvolaniapodanéhožalobcom(§379CSP,§380CSP)a

po preskúmaní vydaného rozhodnutia v napadnutých častiach I., III. a IV. výroku vo vzťahu k žalovanému
v2.radezistil,žeodvolaniežalobcujedôvodné.Rozhodoltakbeznariadeniapojednávania(§385CSP).

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podanou žalobou sa žalobca od žalovaných v 1. a 2. rade
domáhalzaplateniasumy6097,85euraspríslušenstvomztituluneuhradenejpohľadávkynadobudnutej

postúpením, ktorá vznikla jeho právnemu predchodcovi na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
0232715910 zo dňa 23. 09. 2004 voči žalovanej v 1. rade ako dlžníčke a na základe dohody o ručení
zo dňa 23. 09. 2004 voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi.
Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 21. 07. 2014 platobný rozkaz pod č. k. 12RO/93/2014 - 31, ktorým
uložil žalovaným v 1. a 2. rade do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť žalobcovi sumu 6 097,85 eura

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. z dlžnej sumy od 11. 05. 2011 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 82,82 eura, trovy konania vo výške 365,50 eura, alebo aby v tej istej lehote podali
odpor. Platobný rozkaz bol žalovanému v 2. rade doručený do vlastných rúk, odpor voči nemu nepodal
a žalovanej v 1. rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť.
Uznesením č. k. 12RO/93/2014 - 47 zo dňa 24. 04. 2017 súd prvej inštancie platobný rozkaz v plnom

rozsahu zrušil z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej v 1. rade.
Následne súd prvej inštancie vydal vo veci napadnutý rozsudok.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

11. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd
platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu, to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

12. Podľa § 76 CSP, samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
právaapovinnostiakaždýkonásámzaseba.Súdrozhodujeokaždomnároku apovinnostisamostatne.

13. Podľa § 77 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné
práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo

žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

14. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.15. V súvislosti s právnym posúdením procesného spoločenstva ako samostatného alebo nerozlučného
je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. V prípade, že hmotné právo
neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému kto je

na strane spoločenstva, ide o nerozlučné spoločenstvo. Naopak je to v prípade, keď hmotné právo
umožňuje požadovať splnenie povinnosti od niektorého člena spoločenstva a dáva veriteľovi možnosť
výberu domáhať sa splnenia celej povinnosti od jedného zo spoločne zaviazaných dlžníkov, resp. aj
od jeho ručiteľa. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/1/2018 zo dňa 29. 01. 2019 sú
žalovaní solidárni dlžníci zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Ak teda

v prípade solidárne zaviazaných dlžníkov ide o samostatné spoločenstvo, v posudzovanom prípade
dlžníka a ručiteľa na strane žalovaných nemožno mať o samostatnom spoločenstve žiadne pochybnosti.

16. Z citovaného ustanovenia § 266 ods. 3 CSP vyplýva, že v prípade samostatného procesného
spoločenstva na strane žalovaných nemohlo byť nedoručenie platobného rozkazu žalovanej v 1. rade
dôvodom na zrušenie platobného rozkazu aj voči žalovanému v 2. rade, ktorému bol tento riadne

doručený, a ktorý proti nemu odpor nepodal. Márnym uplynutím zákonnej lehoty na podanie odporu
proti platobnému rozkazu totiž vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nastali účinky právoplatne rozhodnutej
veci (res iudicata) podľa § 230 CSP (resp. § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného v
rozhodnom čase). Prekážka res iudicata je v právnej náuke charakterizovaná ako negatívna procesná
podmienka, ktorú, ak je daná, nie je možné odstrániť a súd na ňu prihliada ex offo v ktoromkoľvek štádiu

konania.

17.Nesprávneposúdenieprocesnéhospoločenstvažalovanýchsúdomprvejinštanciemalozanásledok
jeho nesprávny procesný postup, v rámci ktorého vydal uznesenie č. k. 12RO/93/2014 - 47 zo dňa 24.
04. 2017, ktorým zrušil platobný rozkaz z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej v 1. rade, a to v plnom

rozsahu, hoci na jeho zrušenie voči žalovanému v 2. rade neboli splnené procesné podmienky.

18. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

19. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

21. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší
odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré
rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Nitra č.
k. 12RO/93/2014 - 47 zo dňa 24. 04. 2017 v rozsahu týkajúcom sa žalovaného v 2. rade (§ 389 ods. 2
CSP) a zároveň zrušil aj neskôr vydaný rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9Csp/173/2017 - 130 zo dňa
28. 06. 2018 v časti I., III. a IV. výroku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade (§ 389 ods. 1 písm. a/ CSP),
na ktorého vydanie neboli splnené procesné podmienky a konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil (§

161 ods. 2 CSP). V odvolaním nenapadnutých častiach týkajúcich sa výroku o zastavení konania voči
žalovanej v 1. rade a nároku na náhradu trov konania žalovanej v 1. rade zostáva rozsudok súdu prvej
inštancie nedotknutý.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.26.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§262ods.1CSP
a § 257 CSP tak, že odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré sú dané charakterom procesnej situácie prejednávanej veci

(res iudicata vo vzťahu k žalovanému v 2. rade).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany
podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o

ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).