Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32C/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118203690
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118203690.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s.r.o.,

IČO: 36 277 215, Františkánska 16, 917 32 Trnava, proti žalovanému: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom
C., korešpondenčná adresa: C. arcidiecézna charita, S. XX, XXX XX C., o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vypratať byt č. X vo výmere XX,XX m2, nachádzajúci sa v Trnave na ulici E.
XX/B na 1. Podlaží, v bytovom dome súp. číslo XXXX, na parcele reg. „C“ č.XXXX/XX, zapísaný na LV
č. XXXX, katastrálne územie Trnava, obec Trnava, okres Trnava, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne,
kúpeľne, predsiene, komory a WC, a to v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorých
výšku bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Konanie o vzájomnej žalobe žalovaného zastavuje.

IV. Náhradu trov konania v zastavenej časti nepriznáva žiadnej zo strán.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 25.04.2018 domáhal aby súd uložil žalovanému povinnosť

vypratať byt č. X vo výmere 40,65 m2, nachádzajúci sa v Trnave na ulici E. XX/B na 1. W., v bytovom
dome súp. číslo XXXX, na parcele reg. „C“ č.U./XX, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie Trnava,
obec Trnava, okres Trnava, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne, kúpeľne, predsiene, komory a WC, a
to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal ho aj na náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že vykonáva správu majetku Mesta Trnava, mimo iného aj bytu, ktorého vypratania sa
domáha. Žalovaný užíva byt, ktorý mala pôvodne v nájme P. S. M., ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela. D.
po smrti nájomníčky užíva byt bez právneho dôvodu. Žalobca ústne aj písomne vyzval žalovaného na

vypratanie bytu, tento však výzvu súdu nerešpektoval a byt nevypratal. Vzhľadom na uvedené žalobca
sa domáha vypratania bytu.

2. Žalovaný sa vyjadril súdu podaním zo dňa 07.06.2018 tak, že predmetný byt Byt č.X na ul. E. Č.
XX/B v C. bol pridelený P. M. S., ktorá dňa 6.11.2017 podala rukou písanú žiadosť o užívanie bytu, o
prihlásenie žalovaného Q. Q. za člena v domácnosti v nájomnom byte č.X na E. ulici XXXX/XX/B v C. a
túto podala do podateľne Mestského úradu v Trnave. Komisia bytová Mestského zastupiteľstva mesta

Trnava bola s písomnou žiadosťou o zapísanie za člena v domácnosti dňa 20.11.2017 oboznámená
a zobrala ju na vedomie. Originál žiadosti o zapísanie za člena domácnosti - užívanie bytu č.9 na E.
ulici XXXX/XX/B v Trnave pre žalovaného Q. Q., však P. M. S. nemohla odovzdať z dôvodu upadnutia
do kómy, z ktorej sa už neprebrala a dňa 15.2.2018 následkom obojstranného zápalu pľúc a zlyhaniasrdca zomrela. Dňa 12.03.2018 žalovaný na MsÚ v Trnave doručil žiadosť o pridelenie 1 - izbového
nájomného bytu č.X na E. ulici XXXX/XX/B v C. po nebohej P. M. S.. Dňa 14.03.2018 mu bola doručená
výzva na vypratanie bytu na E. ulici 79XX/XX/B v C. zo STEFE Trnava, s.r.o. Dňa 16.03.2018 bol na

MsÚ v Trnave doručený list Trnavskej arcidiecéznej charity so žiadosťou o prihovorenie sa k prideleniu
bytu č.X na E. ulici XXXX/XX/B v C.. MsÚ v Trnave dňa 20.03.2018 reagoval na žiadosť oznámením,
že vec bude prerokovaná v Komisii bytovej Mestského zastupiteľstva mesta Trnava dňa 16.04.2018
a so stanoviskom komisie bude Trnavská arcidiecézna charita písomne informovaná. Tá doposiaľ
informovaná nebola. Dňa 20.03.2018 žalovaný bol sociálnou pracovníčkou Trnavskej arcidiecéznej

charity oboznámený o dátume (16.04.2018) zasadania Komisie bytovej Mestského zastupiteľstva mesta
Trnava o prideľovaní bytov, kde sa malo prerokovávať aj prideleniu bytu č.X na E. ulici XXXX/XX/B
v C., o ktorý žalovaný žiada. Do dnešného dňa žalovaný o rozhodnutí Komisie bytovej nebol riadne
oboznámený, informáciu o tom, že byt mu nebude pridelený, mu podala V.. M., STEFE Trnava, s.r.o.,
ústne. V júli 2016 bol žalovaný prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a vzhľadom na dĺžku
výkonu trestu so mnou bezprostredne po výstupe začala spolupracovať sociálna pracovníčka Trnavskej

arcidiecéznej charity v Trnave, spolupráca trvá dodnes. Odznovu sa začal učiť žiť s odhodlaním riadny
život. Vďaka dlhodobej spolupráci a podpore zo strany Trnavskej arcidiecéznej charity sa mi darí žiť
plnohodnotný život. Prešiel adaptáciou na prirodzené prostredie v OZ Kroky Jaslovské Bohunice, kde
mu bola poskytnutá okrem základných životných potrieb možnosť nadviazať nové sociálne vzťahy a
nájsť si prácu. Po osamostatnení a pretrvávajúcej spolupráci s Trnavskou charitou si našiel ubytovanie

v ubytovni v Jaslovských Bohuniciach. Zoznámil sa so zosnulou P. M. S., stali sa priateľmi. Bol rád, že
dokázal nadviazať tento priateľský vzťah. Rozhodli sa spolu bývať, P. M. S. podala žiadosť o zapísanie
za člena domácnosti - užívanie bytu č.X na E. ulici XXXX/XX/B v C. pre žalovaného, Q. Q.. Rodine
P. M. S. pomohol vo väčšej miere finančne aj organizačne zabezpečiť dôstojný pohreb. Nemá žiadne
rodinné väzby, jedinou "rodinou" sú pre neho pracovníci Trnavskej arcidiecéznej charity. Bytová situácia

v Trnave nie je jednoduchá, nie je ľahké zabezpečiť si cenovo dostupné bývanie, pridelenie bytu č.X na
E. ulici XXXX/XX/B v C. by mi pomohlo k vyriešeniu bytovej otázky. Je zamestnaný, vo firme Gefco, je už
kmeňovým zamestnancom, čím sa stal na základe jeho kladného a spoľahlivého prístupu k práci. Žiada
vážený súd, aby pri rozhodovaní prihliadol aj na jeho celkovú situáciu a na vynaloženie úsilia úspešne
sa zaradiť do prirodzeného prostredia a viesť riadny a plnohodnotný život po výstupe z výkonu trestu

odňatia slobody. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby súd rozhodol takto: Komisia bytová Mestského
zastupiteľstva mesta Trnava na základe písomnej žiadosti s vlastnoručným podpisom o zapísanie za
člena domácnosti- užívanie bytu č.X na E. ulici XXXX/XX/X v C., ktorú dňa 06.11.2017 podala P. M. S.
a z dôvodu upadnutia do kómy s následkom smrti nestihla podať originálne tlačivo, pridelí byt č.X na E.
ulici XXXX/XX/X v C. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto C..

3. Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 03.07.2018, tak, že na základe Súhlasu na uzatvorenie nájomnej
zmluvy na nájom bytu zo dňa 21.9.2015 bola dňa 3.11.2015 uzatvorená Zmluva o nájme bytu na nájom
1- izbového bytu Č. 9 na Ulici E. Č. XXX v C. s nájomníkmi P. M. S. a jej manželom P. M.. Zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú do 30.9.2018. Postup a podmienky prenajímania bytov vo vlastníctve

mesta Trnava v bytovom dome na E. ulici XXA - C v C., ktoré boli postavené s finančným prispením
zo štátneho rozpočtu formou dotácie na rozvoj bývania a zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa riadia
príslušnými ustanoveniami Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava Č. XXX o nakladaní s
nájomnými bytmi vo vlastníctve mesta Trnava v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,VZN Č. 378)
a zákona Č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len "zákon Č. 443/2010 Z. z.). Každý žiadateľ o byt v bytovom dome uvedenom vo
VZN Č. XXX musí spĺňať podmienky zákona Č. XXX/XXXX Z. z. a tohto nariadenia a až následne
je zaradený do zoznamu uchádzačov, z ktorých Komisia bytová mesta Trnava vyberie uchádzačov,
ktorým navrhne vydať súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy. Po smrti manžela P. M. dňa 27.8.2017
sa P. Važanová S. stala výlučnou nájomníčkou predmetného bytu a po predložení úmrtného listu P.

M. jej bol upravený aj Predpis mesačnej zálohovej platby za plnenia za užívanie bytu s platnosťou
od 1.9.2017, ktorý je súčasťou nájomnej zmluvy z dvoch bývajúcich osôb na jednu osobu. Kontrolou
stavu obsadenia a užívania predmetného bytu zamestnankyňou žalobcu bolo zistené, že nájomníčka
P. M. S. si po smrti manžela približne v mesiacoch október alebo november 2017 nasťahovala do bytu
žalovaného, pričom zamestnankyňa žalobcu počas hospitalizácie P. M. S. v januári 2018 žalovaného

ústnevyzvala,abysazbytuodsťahoval,nakoľkoniejeprihlásenýzačlenadomácnosti.Napriekprísľubu
zo strany žalovaného, k vyprataniu bytu ani po smrti nájomníčky dňa 15.2.2018 nedošlo, preto bol
žalovaný vyzvaný písomne na vypratanie bytu. Hoci sa prihlásenie žalovaného za člena domácnosti sa
nestihlo zrealizovať z dôvodov, ktoré žalovaný opisuje vo svojom podaní, nemení to nič na skutočnosti,že prihlásenie za člena domácnosti nezakladá nájomný vzťah k bytu. Člen domácnosti má len odvodené
právo od nájomcu byt užívať počas trvania nájomnej zmluvy a vo vzťahu k prenajímateľovi má jeho
prihlásenie evidenčný charakter. Od počtu členov domácnosti závisí výška zálohových platieb za služby

spojené s užívaním bytu. Smrťou výlučnej nájomníčky bytu zanikol nájomný vzťah s prenajímateľom.
Rozhodovanie o nájomných vzťahoch v zmysle VZN č.378 prislúcha výlučne Mestu Trnava, pričom
v prípade nájomného bytu Č. X na L. E. Č. XXB v C., ktorého vypratania sa žalobou podanou dňa
25.4.2018 na Okresný súd v Trnave domáhame, sa podľa čl. 13 VZN Č. 378 neuplatňujú ani ustanovenia
o prechode nájmu bytu podľa § 706 Občianskeho zákonníka. (Pozn. Aj v prípade, ak by išlo o iný byt

vo vlastníctve Mesta Trnava ako tie, ktoré sú uvedené vo VZN Č. 378, žalovaný by nespĺňal podmienky
§ 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka o prechode nájmu bytu, nakoľko by musel s nájomníčkou žiť
v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jej smrťou, aby mohlo dôjsť k prechodu nájmu bytu.) Na
základe uvedených skutočností trváme na podanej žalobe a žiadame, aby súd zaviazal žalovaného k
vyprataniu 1-izbového bytu Č. 9 na Ulici E. XX/B v C. z dôvodu, že byt užíva bez právneho dôvodu a na
byt mu nevznikol žiadny právny nárok. Žalovaný má právo, ako každý iný, podať si žiadosť o pridelenie

nájomného bytu vo vlastníctve mesta Trnava a po splnení stanovených podmienok získať byt do nájmu.
Uvedené platí za predpokladu, že vyprace a odovzdá byt, ktorý užíva protiprávne.

4. Súd na nariadenom termíne pojednávania vykonal dokazovanie: žalobou č.l. 1, výpisom z listu
vlastníctva č.l. 2-3, Zmluvou o nájme bytu č.l. 4-7, výzvou na vypratanie bytu č.l. 8, vyjadrením

žalovaného č.l. 16-18, žiadosť o užívanie bytu č.l.21, odpoveď na žiadosť č.l. 22, príhovorom č.l.24,
doklady o úhrade č.l. 31-34, pracovná zmluva č.l. 35-37, doklady o úhrade nákladov za pohreb č.l. 38-41,
vyjadrením žalobcu č.l. 44-45, vyjadrením žalovaného č.l. 48-49, vyjadreniami strán na pojednávaní a
zistil nasledovný skutkový stav:

5. Medzi stranami nie je sporné, že byt je v správe žalbocu, ani že ho užíva žalovaný, ani skutočnosť,
že pôvodný nájomca zomrel. Spornou okolnosťou je, či žalovaný užíva byt na základe takej skutočnosti,
ktorá by odôvodňovala v pokračovaní nájmu s jeho osobou, alebo nie.

6. Z výpisu z LV č. XXXX č.l.2-3 mal súd preukázané, že Mesto Trnava je vlastníkom domu č. XXXX v

Trnave, v ktorom sa nachádza byt č.9.

7. Zo zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.04.2007 mal súd preukázané, že žalobca je oprávnený
spravovať tento majetok.

8. Zo zmluvy o nájme bytu č.l.4-7 mal súd preukázané, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú do 30.09.2018, ako aj že bola uzatvorená s P. M. S..

9. Podľa § 126 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník má
právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže

domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten,
kto je oprávnený mať vec u seba.

10. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;

nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov stanovených v zákone.

11. Podľa § 706 ods. 1 OZ, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú
sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním

žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami)
sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní
výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

12. Podľa § 710 ods. 2 OZ ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas zanikne tiež uplynutím tohto času.

Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu13. Podľa § 712a ods. 9 OZ, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na
bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na
bytovú náhradu..

14. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb., pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá
právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z
dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt
osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

15. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak
tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

16. Podľa § 18 ods. 1 OZ, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

17. Podľa §18 ods. 2 OZ, právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,

d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., obec je samostatný územný samosprávny a správny
celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou
osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s

vlastnými príjmami.

18. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

19. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

20. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

21. Základným predpokladom pre podanie žaloby podľa ust. § 126 OZ je preukázanie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, resp. oprávnenenia s majetkom nakladať, v danom prípade práva k bytu. Toto
žalobca preukázal ako už bolo vyššie uvedené. Takisto preukázal, že žalovaný užíva byt bez právneho
dôvodu, keďže nájomnú zmluvu uzavretú nemá a byt neuvoľnil, resp. ďalej ho užíva. Súd konštatuje,
že vykonaným dokazovaním aj na základe nesporne tvrdených skutočností, mal súd preukázané, že

žalobca ako správca majetku Mesta Trnava je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vypratanie
žalovaného bytu, nakoľko jeho oprávnenia plynú Zo zmluvy o výkone správy majetku. Súd mal ďalej
preukázané, že pôvodná nájomníčka mala uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú do 30.09.2018,
pričom nájomníčka zomrela dňa 15.02.2018. Súd konštatuje, že za života nájomníčky nedošlo k
rozšíreniu osôb na strane nájomcu, a ani osôb prihlásených ako úžívateľov bytu (člen domácnosti).

Odhliadnuc od uvedeného, aj keby žalovaný bol prihlásený za člena domácnosti tak na neho za
súčasného stavu nemohlo prejsť právo nájmu bytu, nakoľko na uvedené by neboli splnené zákonné
podmienky, keďže žalovaný nežil v spoločnej domácnosti s nájomkyňou najmenej tri roky, ani nebol inou
osobou, pri ktorej § 706 ods. 1 OZ predpokladá prechod nájmu bytu. Súčasne aj keby bol uvedenou
osobou, tak keďže šlo o nájom na dobu určitú do 30.09.2018, tak nájom by skončil uvedeným dátumom

a žalovaný by nemal nárok na bytovú náhradu (viď § 712a ods. 9 OZ). Súd konštatuje, že žalobca je
povinný podať návrh na vypratanie, pričom nemôže svojvoľne rozhodnúť o pridelení bytu, o čom môže
rozhodnúť len Mesto Trnava v súlade so všeobecne záväznými nariadeniami. Súd konštatuje, že chápe
ťažkú sociálnu situáciu žalovaného, ako aj jeho enormnú snahu, ktorú vynakladá za účelom zaradenia
do spoločnosti po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, čo súd považuje za chvályhodné, avšak

uvedené skutočnosti nemôžu zmeniť posúdenie veci, ani výrok rozhodnutia vo veci. Vzhľadom na
uvedené preto súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť vypratať byt č. X vo výmere 40,65
m2, nachádzajúci sa v Trnave na ulici E. XX/B na 1. W., v bytovom dome súp. číslo XXXX, na parcele
reg. „C“ č.XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie Trnava, obec Trnava, okres Trnava,pozostávajúci z jednej izby, kuchyne, kúpeľne, predsiene, komory a WC, a to v lehote do 90 dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd určil dlhšiu lehotu na vypratanie práve z dôvodu snahy žalovaného o
zaradeniesadospoločnosti,abymuumožnilvyriešeniejehobytovejsituácievprimeranejlehotetak,aby

žalovaný dobrovoľne splnil uloženú povinnosť. Súd záverom konštatuje, že pred žalovaným je posledná
dôležitá úloha, ktorá osvedčí jeho riadne zaradenie do života, a to zabezpečiť si bývanie v súlade
so zákonom, a to či už v podobe komerčného nájmu (hoc to môže byť úloha ťažká), alebo aj nájmu
prostredníctvom Mesta Trnava. V tomto prípade musí však splniť podmienky určené Mestom Trnava
žalovaný,aleboináosoba,sktoroubypotommoholžiťvspoločnejdomácnosti,aktakátoosobaexistuje.

22. Súd vo výroku III zastavil konanie o vzájomnej žalobe žalovaného, ktorou sa domáhal uloženia
povinnosti Komisii bytovej Mestského zastupiteľstva mesta Trnava, ktorou sa domáhal za zapísanie
člena domácnosti, nakoľko subjekt, ktorý bol označený ako osoba, ktorá má splniť uloženú povinnosť,
t.j. Komisia bytová Mestského zastupiteľstva nie je osobou s právnou subjektivitou, t.j. nie je právnickou
osobou, ktorá má spôsobilosť na práva a povinnosti, nakoľko právnu subjektivitu jej nepriznáva zákon,

ani štatút mesta Trnava, pričom nie je zapísaná ani v Štatistickom registri organizácii, a preto za použitia
§ 161 ods. 2 CSP a § 61 a § 62 CSP, konanie o vzájomnej žalobe žalovaného pre nedostatok podmienok
konania, ktoré nemožno odstrániť zastavil.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

27.Podľačl.4ods.2CSP,aktakéhoustanovenianiet,súdprejednáarozhodneprávnuvecpodľanormy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

28. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

29. O náhrade trov konania v časti podanej žaloby rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných
zákonných ustanovení (§ 262 a § 255) tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastníkovi plne
úspešný v konaní voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

30. V zastavenej časti rozhodol súd o náhrade trov konania tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo
strán, nakokľo vzájomná žaloba nesmerovala proti žalobcovi, ale proti subjektu, ktorý nemá právnu
subjektivitu, a súčasne súd konanie v tejto časti zastavil. Zavinenie zastavenia konania zavinil žalovaný
lebo žalobu podal proti subjektu bez právnej subjektivity, a preto mu nemôže byť priznaná náhrada trov
konania, rovnako ako žalobcovi, ktorého sa vzájomná žaloba netýkala, preto súd za použitia § 256 a čl.

4 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadnej zo stráne nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopiss prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).