Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 4, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/416/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114214123
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114214123.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Spolok slovenských spisovateľov, IČO: 307 78
166, so sídlom Laurinská 2, Bratislava, zast. Mgr. Štefanom Sándorom, advokátom, Mickiewiczova 6,
Bratislava, proti odporcom: 1/ Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, IČO: 17 85 27, so sídlom
Laurinská 2, Bratislava, 2/ ARTHUR DS, s.r.o., IČO: 44 167 725, so sídlom Karloveské rameno 6,
Bratislava,vkonaníourčenieneplatnostikúpnejzmluvy,onávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia,

na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. mája 2014, č.k. 20C
87/2014-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal odporcovi 2/ prevádzať akoukoľvek formou svoj

spoluvlastnícky podiel alebo akúkoľvek jeho časť k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v V., zapísané
na LV č. XXX M.. Ú.. F. U., a to k pozemku registra "C" evidovanom na katastrálnej mape, parc. č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 753 m2 a k stavbe - budove súp. č. XXX nachádzajúcej sa
na G. H.. X. V., postavenej na tomto pozemku (ďalej len budova), na tretie osoby, dávať ich do zálohu
alebo inou formou zaťažovať, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, v ktorej sa
proti odporcom 1/ a 2/ domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou odporca 1/ previedol svoj 1/2

spoluvlastnícky podiel na vyššie uvedenej budove, dôvodiac nerešpektovaním jeho predkupného práva.

Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil po právnej stránke ust. § 102 ods.
1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a 8, a § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p., keď dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Najskôr podrobne vysvetlil, čo je
zmyslom predbežného opatrenia, a aké sú predpoklady na jeho nariadenie. Uviedol, že navrhovateľ

predbežného opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný z predbežného opatrenia koná tak, že v
konečnom dôsledku môže dôjsť k zhoršeniu, resp. ohrozeniu právneho postavenia navrhovateľa v
danom konkrétnom súdnom konaní. Zdôraznil, že len reálnosť obavy z ohrozenia môže byť dôvodom
výnimočného procesného rozhodnutia, ktorým je predbežné opatrenie. Poukázal na to, že navrhovateľ
svojnávrhnanariadeniepredbežnéhoopatreniaodôvodniltým,žepredbežnýmopatrenímchcezabrániť
prípadným ďalším prevodom podielu na predmetných nehnuteľnostiach a ochrániť svoje právo na

prevedený spoluvlastnícky podiel. Vyhodnotil, že navrhovateľ však v návrhu ani netvrdil, a ani nijakým
spôsobom nepreukázal existenciu konkrétneho konania odporcu, z ktorého by mu hrozila bezprostredná
ujma. Dospel potom k záveru, že nakoľko z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vôbec
nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré by aspoň osvedčili snahu odporcu nakladať s nehnuteľnosťou,
navrhovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi
účastníkmi konania,a preto jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Záverom uviedol,

že o náhrade trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 151 ods. 1 O.s.p..Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Zopakoval, že je v 1 podielovým
spoluvlastníkom budovy, pričom druhým spoluvlastníkom budovy v 1 je momentálne odporca 2/, ktorého

konanie ho reálne ovplyvňuje, čomu chce navrhovaným predbežným opatrením zabrániť. Nesúhlasil so
záverom súdu prvého stupňa, že nepreukázal existenciu konkrétneho konania odporcu, z ktorého by
mu hrozila bezprostredná ujma, keď mal za to, že takéto nebezpečenstvo reálne existuje. Poukázal na
to, že odporca 2/ na zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny za prevádzaný podiel zriadil na svoj podiel
záložné právo v prospech spoločnosti VP Epsilon, s.r.o., pričom nemožno vylúčiť, že to nebolo posledné

takéto konanie odporcu 2/. Mal za to, že je tu hrozba, že odporca 2/ svojím konaním jeho majetok ešte
viac znehodnotí, pričom ho svojím konaním núti podávať žaloby.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
oboznámil sa s obsahom návrhu vo veci samej a na nariadenie predbežného opatrenia, ako i s celým
súdnym spisom, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvého

stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Keďže sa v celom
rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, obmedzil sa v odôvodnení potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov, uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219
ods. 2 O.s.p., k čomu dodáva nasledovné:

Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi
predbežné opatrenie (§ 102 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením
môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, resp. niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Účelom nariadenia predbežného opatrenia po začatí konania je teda rýchla dočasná úprava právnych
pomerov účastníkov konania. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie predbežného opatrenia
vyžaduje zákon osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť
potrebytakejtodočasnejúpravypomerovúčastníkov,tedaosvedčenie,žebezúpravyprávnychpomerov
by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady

musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Súd prvého stupňa potom postupoval
správne, keď skúmal, či navrhovateľ osvedčil svoj nárok ako aj nebezpečenstvo bezprostredne mu
hroziacej ujmy. Správny je aj jeho záver, že navrhovateľ neosvedčil, že odporca 2/ reálne koná tak, že
navrhovateľovi bezprostredne hrozí ujma.

Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, napadnutého uznesenia ako
i súdneho spisu zhodne so súdom prvého stupňa nezistil dôvod, na základe ktorého by bola predbežná
úpravapomerovmedziúčastníkmikonanianaliehavopotrebná.Ikeďnároknavrhovateľamožnovýlučne
pre účely rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia považovať za osvedčený, keďže na takýto
záver postačuje, že sa javí aspoň ako pravdepodobný, navrhovateľ neosvedčil, že bez nariadenia

predbežného opatrenia by mu vzhľadom na konanie odporcu 2/ hrozila nejaká ujma, a hlavne, že toto
nebezpečie hroziacej ujmy je reálne a hrozí bezprostredne.

Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že nariadenie predbežného opatrenia je potrebné preto, že sa obáva
ďalšieho možného konania odporcu 2/ v súvislosti so spoluvlastníckym podielom na budove, ktorého

vlastníkom sa odporca 2/ stal povolením vkladu do Katastra nehnuteľností dňa 05.05.2014, nakoľko
k nemu aj v rovnaký deň, 05.05.2014, zriadil záložné právo. Tu je potrebné poukázať na to, že sám
navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by
sa javilo aspoň ako pravdepodobné, že odporca 2/, ktorý spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti
nadobudol do vlastníctva len 9 dní pred podaním návrhu navrhovateľa na súd, práve zamýšľa tento

podiel prevádzať, či inak ním disponovať, neuviedol. Je potom namieste konštatovať, že navrhovateľ
obavu, že zo strany odporcu 2/ hrozí nejaké nakladanie s podielom na nehnuteľnosti, ničím, teda
žiadnym listinným dôkazom, resp. iným navrhovaným dôkazom, neosvedčil, a preto je možné uzavrieť,
že navrhovateľ skutočne len predpokladá, že odporca 2/ bude konať tak, ako sa on domnieva, čo však
na nariadenie predbežného opatrenia nepostačuje.

Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že predbežné opatrenie je výnimočným
opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné dočasne upraviť pomery medzi
účastníkmi konania, teda ak nastane medzi účastníkmi taký stav právnych a faktických vzťahov,ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu. Preto musí jeho navrhovateľ
osvedčiť, že hrozba bezprostredne mu hroziacej ujmy je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť
nejakú povinnosť alebo zákaz predbežným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že

v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania
vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie práv,
nároku alebo hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľa, musí byť konkrétne, a navrhovateľ ho musí vždy
osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie
bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie

predbežného opatrenia.

Možno teda zhrnúť, že ak navrhovateľ navrhol nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sledoval
dosiahnutie predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania, mal povinnosť tvrdiť a osvedčiť, že
bez takejto úpravy pomerov mu vzhľadom na konanie odporcu reálne a bezprostredne hrozí ujma.
Navrhovateľ však v danom štádiu konania naliehavosť potreby dočasnej ochrany svojich práv

navrhovaným predbežným opatrením neosvedčil, preto sa odvolací súd so zamietnutím návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia súdom prvého stupňa stotožnil, a napadnuté uznesenie podľa § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (ust. § 224

ods. 4 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.