Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 2T/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9513100011
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Matel
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2016:9513100011.8

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Matela a členov senátu
JUDr. Ruženy Sabovej a JUDr. Vladimíra Peteju na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. 05. 2016
v Pezinku v trestnej veci obžalovanej M. Q. - L. a spol. pre pokračovací trestný čin falšovania a
pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona
účinného do 31. 12. 2005 v jednočinnom súbehu s pokusom pokračovacieho trestného činu podvodu

podľa § 8 ods. 1 § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a iné takto

r o z h o d o l :

Podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 281 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu § 9 ods.
1 písm. g) Trestného poriadku súd zastavuje trestné stíhanie obžalovaných

1/ M. Q. - L., rod. A.,

nar. XX. XX. XXXX v X., Č. Q., bydlisko Š. E., S., S. M. F. U. X, švajčiarskej štátnej príslušníčky a

2/ H. L.,

nar. XX. XX. XXXX v C., R. Q., bydlisko Š. E., XXXX L., Q. M. F. D. X, talianskeho štátneho príslušníka,

pre skutky v obžalobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republikyč.k.VII/1Gv285/04-233zodňa21.01.2013právnekvalifikovanéako:uobžalovanejM.Q.-L.
v bodoch 1 a 2 obžaloby pokračovací trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov
podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 01. 01. 2006 v jednočinnom

súbehu s pokusom pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5
Trestného zákona účinného do 01.01.2006 v bode 1 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona účinného do 01.01.2006 a u obžalovaného H. L. v bode 1 obžaloby pre trestný čin falšovania a
pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona
účinného do 01.01.2006 v jednočinnom súbehu s pokusom pokračovacieho trestného činu podvodu
podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, ktorých sa mali dopustiť tak, že:

1) obvinení M. Q. - L. a H. L.
po tom, čo po predchádzajúcej vzájomnej dohode H. L. v presne nezistený deň v mesiacoch september
až november 2002 v Ženeve prevzal od osoby menom Q. O. a prechovával falzifikát šeku vystaviteľa

C., L. F. &. O., C. &. L. F. O., F., číslo šeku XXXXXX z 19.11.2002 na sumu 7.000.300 GBP, platiteľa
A.. Z.. Z., pre príjemcu K. P. F.., tento šek dňa 26.11.2002 v Olomouci odovzdal M. Q. - L. a obaja sa
spoločne 26.11.2002 asi o 14.00 h. dostavili do Slovenskej sporiteľne, a.s., pobočka v T. Z., kde M. Q. - L.
predmetný šek predložila pracovníčke tejto pobočky a dala príkaz na inkaso šeku v úmysle získať týmto
pre nich a osoby, ktoré im šek zverili, peňažné prostriedky veľkého rozsahu, pričom však po prevzatí
tohto šeku bol zaslaný na preverenie na Ústredie Slovenskej sporiteľne, a.s. v Bratislave, ktorým bolo

zistené, že šek je falošný a z tohto dôvodu nedošlo k jeho preplateniu na obvinenou označený účet,a teda k ich neoprávnenému obohateniu a spôsobeniu škody Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava v
prepočte podľa platného kurzu vo výške 460.640.740,- Sk (v prepočte 15.290.471,35 Eur),

2) obvinená M. Q. - L. samostatne
po tom, čo si v presne nezistený deň v mesiaci december 2002 M. Q. - L. zadovážila a prechovávala
falzifikát šeku vystaviteľa C. X. L., D. E. C., číslo šeku XXXXXXXX z 26.11.2002 na sumu 1.800.000,-
USD, platiteľa L. Q. K. - C., pre príjemcu K. P. F.., dňa 09.12.2002 asi o 12.30 h. sa dostavila do
Slovenskej sporiteľne, a.s., pobočka v T. Z., kde predmetný šek predložila pracovníčke tejto pobočky a

dala príkaz na inkaso šeku v úmysle získať týmto peňažné prostriedky, pričom však po prevzatí tohto
šeku bol zaslaný na preverenie na Ústredie Slovenskej sporiteľne, a. s. v Bratislave, ktorým bolo zistené,
že šek je falošný a z tohto dôvodu nedošlo k jeho preplateniu na obvinenou označený účet, a teda ani
k jej neoprávnenému obohateniu a spôsobeniu škody Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava v prepočte
podľa platného kurzu vo výške 74.876.400,- Sk (v prepočte 2.485.441,15 Eur);

pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal na
Špecializovanom trestnom súde dňa 21.01.2013 pod č. k. VII/1 Gv 285/04-233 obžalobu na obvinenú
M. Q. - L. v bodoch 1 a 2 obžaloby pre pokračovací trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a

cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 01.01.2006
v jednočinnom súbehu s pokusom pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods.
1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 v bode 1 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2
Trestného zákona účinného do 01.01.2006 a na obvineného H. L. v bode 1 obžaloby pre trestný čin
falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b)

Trestného zákona účinného do 01.01.2006 v jednočinnom súbehu s pokusom pokračovacieho trestného
činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 na tom skutkovom
základe, že:

1) obvinení M. Q. - L. a H. L.
po tom, čo po predchádzajúcej vzájomnej dohode H. L. v presne nezistený deň v mesiacoch september
až november 2002 v Ženeve prevzal od osoby menom Q. O. a prechovával falzifikát šeku vystaviteľa
C., L. F. &. O., C. &. L. F. O., F., číslo šeku XXXXXX z 19.11.2002 na sumu 7.000.300 GBP, platiteľa
A.. Z.. Z., pre príjemcu K. P. F.., tento šek dňa 26.11.2002 v Olomouci odovzdal M. Q. - L. a obaja sa

spoločne 26.11.2002 asi o 14.00 h. dostavili do Slovenskej sporiteľne, a.s., pobočka v T. Z., kde M. Q. - L.
predmetný šek predložila pracovníčke tejto pobočky a dala príkaz na inkaso šeku v úmysle získať týmto
pre nich a osoby, ktoré im šek zverili, peňažné prostriedky veľkého rozsahu, pričom však po prevzatí
tohto šeku bol zaslaný na preverenie na Ústredie Slovenskej sporiteľne, a.s. v Bratislave, ktorým bolo
zistené, že šek je falošný a z tohto dôvodu nedošlo k jeho preplateniu na obvinenou označený účet,

a teda k ich neoprávnenému obohateniu a spôsobeniu škody Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava v
prepočte podľa platného kurzu vo výške 460.640.740,- Sk (v prepočte 15.290.471,35 Eur),

2) obvinená M. Q. - L. samostatne
po tom, čo si v presne nezistený deň v mesiaci december 2002 M. Q. - L. zadovážila a prechovávala

falzifikát šeku vystaviteľa C. X. L., D. E. C., číslo šeku XXXXXXXX z 26.11.2002 na sumu 1.800.000,-
USD, platiteľa L. Q. K. - C., pre príjemcu K. P. F.., dňa 09.12.2002 asi o 12.30 h. sa dostavila do
Slovenskej sporiteľne, a.s., pobočka v T. Z., kde predmetný šek predložila pracovníčke tejto pobočky a
dala príkaz na inkaso šeku v úmysle získať týmto peňažné prostriedky, pričom však po prevzatí tohto
šeku bol zaslaný na preverenie na Ústredie Slovenskej sporiteľne, a.s. v Bratislave, ktorým bolo zistené,

že šek je falošný a z tohto dôvodu nedošlo k jeho preplateniu na obvinenou označený účet, a teda ani
k jej neoprávnenému obohateniu a spôsobeniu škody Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava v prepočte
podľa platného kurzu vo výške 74.876.400,- Sk (v prepočte 2.485.441,15 Eur).

Zo spisového materiálu vyplývajú nasledovné podstatné skutočnosti.Uznesením Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Nitre pod ČVS: KÚJP-2/OVEK-2003
zo dňa 08.01.2003 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie obvinenej M. Q.-L.
pre trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 4

písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona a pokus podľa §
8 ods. 1 Trestného zákona k trestnému činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona za skutok uvedený v bode 1, za trestný čin
falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b)
Trestného zákona a za pokus podľa § 8 ods. 1 k trestnému činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods.

5 Trestného zákona za skutok uvedený v bode 2 tohto uznesenia a obvinenému H. L. pre trestný
čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm.
b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona a pokus podľa § 8
ods. 1 Trestného zákona k trestnému činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona za skutok uvedený v bode 1 tohto uznesenia,
na tom skutkovom základe, že:

1) po predchádzajúcej vzájomnej dohode H. L. na doposiaľ neznámom mieste a v presne nezistený čas
zabezpečil falzifikát šeku vystaviteľa C., F., číslo šeku XXXXXX zo dňa 19.11.2002 na sumu 7.000.300,-
GBP, platiteľa A.. Z.. Z. pre príjemcu K. P. F.., ktorý následne odovzdal M. Q. - L., po čom spoločne dňa
26.11.2002 v čase okolo 13.30 hod. sa dostavili osobne do pobočky Slovenskej sporiteľne, a.s. v T. Z.,
kde M. Q. - L. predmetný šek predložila pracovníčke tejto pobočky bankového ústavu na preplatenie v

úmysle uviesť tento bankový ústav do omylu a získať týmto pre oboch neoprávnený prospech veľkého
rozsahu, pričom však po akceptácii tohto šeku bol tento zaslaný na preverenie na ústredie Slovenskej
sporiteľne, a.s. Bratislava, kde previerkou bolo zistené, že šek je falošný a z tohto dôvodu následne
nedošlo k plneniu a preplateniu tohto šeku uvedeným osobám, a teda k neoprávnenému obohateniu vo
výške 460.640.740,- Sk,

2) v presne nezistený čas v mesiaci december 2002 získala M. Q. - L. falzifikát šeku vystaviteľa C.
X. L., D. E. C., číslo šeku XXXXXXXX zo dňa 26.11.2002 na sumu 1.800.000,- USD, platiteľa L. Q.
K. - C. pre príjemcu K. P. F.., po čom následne dňa 09.12.2002 v čase okolo 12.30 hod. sa dostavila
osobne do pobočky Slovenskej sporiteľne, a.s. v T. Z., kde predmetný šek predložila pracovníčke tejto
pobočky bankového ústavu na preplatenie v úmysle uviesť tento bankový ústav do omylu a získať týmto

neoprávnený prospech veľkého rozsahu, pričom po akceptácii predmetného šeku bol tento zaslaný na
preverenie na ústredie Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava, kde previerkou bolo zistené, že šek je
falošný a z uvedeného dôvodu následne nedošlo k plneniu a preplateniu tohto šeku M. Q. - L., a teda
ani k jej neoprávnenému obohateniu vo výške najmenej 72.000.000,- Sk.

Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5Tpr 1/03 zo dňa 12.01.2003 bola obvinená M. Q. - L. podľa §
68 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov § 67 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku vzatá do väzby,
ktorá začala plynúť dňa 07.01.2003 od 14.00 hod. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2003.

Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5Tpr 1/03 zo dňa 11.01.2003 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Tpo 1/03 zo dňa 31.01.2003 bol obvinený H. L. podľa § 68 ods. 1
Trestného poriadku z dôvodov § 67 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku vzatý do väzby, ktorá
začala od 07.01.2003 od 14.00 hod. Uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 31.01.2003.

Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5Tpr 59/03 zo dňa 27.06.2003 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Tpo 44/03 zo dňa 25.09.2003 bola podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku
u obvinených M. Q. - L. a H. L. predĺžená lehota trvania väzby v prípravnom konaní do 07.01.2004 a
zároveň podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku sa u obvinených zmenili dôvody väzby na dôvody väzby
podľa § 67 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 Trestného poriadku. Uznesenia nadobudli právoplatnosť
dňa 25.09.2003.

Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5Tpr 122/03 zo dňa 19.12.2003 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Tpo 2/04 zo dňa 19.02.2004 bola podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku
u obvinených M. Q. - L. a H. L. predĺžená lehota trvania väzby v prípravnom konaní do 07.07.2004.
Uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 19.02.2004.

Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5Tp 142/04 zo dňa 30.06.2004 u obvineného H. L. v spojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Tpo 22/04 zo dňa 21.07.2004 bola podľa § 71 ods. 1
TrestnéhoporiadkuuobvinenýchM.Q.-L.aH.L.predĺženálehotatrvaniaväzbyvprípravnomkonanído07.11.2004. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť u obvinenej M. Q. - L. dňa 12.07.2004 a u obvineného
H. L. uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 21.07.2004.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici vykonávajúceho od 01.09.2004 právomoc Špeciálneho
súdu sp. zn. Pš 33/2004 zo dňa 28.10.2004 u obvineného H. L. v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To 120/2004 zo dňa 28.12.2004 bola u obvinených M. Q. - L. a
H. L. podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku predĺžená lehota trvania väzby do 07.01.2005. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť u obvinenej M. Q. - L. dňa 09.11.2004 a u obvineného H. L. uznesenia

nadobudli právoplatnosť dňa 28.12.2004.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ntv I-22/2004 zo dňa 22.12.2004 bola u
obvinenej M. Q. - L. podľa § 71 ods. 2 veta druhá Trestného poriadku predĺžená lehota trvania väzby do
07.07.2005. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2004.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra podal na Krajskom súde v Nitre pod č. k. Kv 9/2003-444 dňa
08.07.2005 obžalobu na obvinených M. Q. - L.t a H. L. v bode 1 na oboch obvinených pre trestný čin
falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 140
ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a pokus trestného činu podvodu v spolupáchateľstve
podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona a v bode 2 na obvinenú M. Q. - L.

samostatne pre trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1,
ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods.
1, ods. 5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
v bode 1/obvinení M. Q. - L. a H. L.
po tom, čo po predchádzajúcej vzájomnej dohode H. L. v presne nezistený čas v mesiacoch september

až november 2002 zadovážil a prechovával falzifikát šeku vystaviteľa C., F., číslo šeku XXXXXX zo dňa
19. novembra 2002 na sumu 7.000.300 GBP, platiteľa A.. Z.. Z., pre príjemcu K. P. F.., ktorý následne
odovzdal M. Q. - L., obaja spoločne dňa 26. novembra 2002 v čase asi o 13.30 hod. sa dostavili osobne
do Slovenskej sporiteľne, a.s., pobočka v T. Z., kde M. Q. - L. predmetný šek predložila pracovníčke
tejto pobočky na preplatenie v úmysle získať týmto pre oboch peňažné prostriedky veľkého rozsahu,

pričom však po prijatí tohto šeku bol tento zaslaný na preverenie na Ústredie Slovenskej sporiteľne, a.s.
v Bratislave, kde previerkou bolo zistené, že šek je falošný a z tohto dôvodu následne nedošlo k jeho
preplateniu obvineným, a teda k ich neoprávnenému obohateniu a ku škode Slovenskej sporiteľne, a.s.
Bratislava v prepočte podľa platného kurzu vo výške 460.640.740,- Sk,
v bode 2/ obvinená M. Q. - L. samostatne

po tom, čo v presne nezistený čas v mesiaci december 2002 M. Q. - L. zadovážila a prechovávala
falzifikát šeku vystaviteľa C. X. L., D. E. C., číslo šeku XXXXXXXX zo dňa 26.11.2002 na sumu
1.800.000,- USD, platiteľa L. Q. K. - C., pre príjemcu K. P. F.., dňa 9. decembra 2002 v čase asi o
12.30 hod. sa dostavila osobne do Slovenskej sporiteľne, a.s., pobočka v T.L. Z., kde predmetný šek
predložila pracovníčke tejto pobočky na preplatenie v úmysle získať týmto peňažné prostriedky, pričom

však po prijatí predmetného šeku bol tento zaslaný na preverenie na Ústredie Slovenskej sporiteľne, a.s.
v Bratislave, kde previerkou bolo zistené, že šek je falošný a z tohto dôvodu následne nedošlo k jeho
preplateniu obvinenej, a teda ani k jej neoprávnenému obohateniu a ku škode Slovenskej sporiteľne,
a.s. Bratislava v prepočte podľa platného kurzu vo výške 74.876.400,- Sk.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Ntv 22/2005 zo dňa 06.07.2005 bola u
obvinených M. Q. - L. a H. L. podľa § 71 ods. 2 Trestného poriadku predĺžená lehota trvania väzby do
07.10.2005. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2005.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Ntv 41/2005 zo dňa 29.09.2005 bola u

obvinených M. Q. - L. a H. L. podľa § 71 ods. 2 Trestného poriadku predĺžená lehota trvania väzby do
30.06.2006. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2005.

Uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn. 6T 4/05 zo dňa 21.12.2005 bola podľa § 188 ods. 1 písm. e)
Trestného poriadku trestná vec proti obvineným M. Q. - L. a H. L. vrátená prokurátorovi na došetrenie.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To 10/2006 zo dňa 01.02.2006 bolo podľa §
149 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.12.2005
sp. zn. 6T 4/05 v časti týkajúcej sa vrátenia veci prokurátorovi na došetrenie zrušené a Krajskému súdu
v Nitre bolo prikázané, aby vo veci znovu konal a rozhodol.Dňa 21.04.2006 bol Krajským súdom v Nitre určený termín hlavného pojednávania na dni
13.-14.06.2006.

Príkazom na prepustenie z väzby Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Ntv 41/2005 zo dňa
18.05.2006 bola obvinená M. Q. - L. na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
17.05.2006 č. k. III. ÚS 84/06-29 prepustená z väzby.

Dňa 13.-14.06.2006 sa na Krajskom súde v Nitre konalo hlavné pojednávanie, na ktoré sa nedostavila
obžalovaná M. Q. - L., lehota na prípravu na hlavné pojednávanie bola u nej zachovaná, svoju
neúčasť ospravedlnila lekárskym potvrdením s tým, že nie je schopná zo zdravotných dôvodov v
priebehu nasledujúcich týždňov absolvovať cestu. Z uvedeného dôvodu bola obžalovaná M. Q. - L.
uznesením senátu sp. zn. 6T 4/05 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.06.2006 podľa § 23 ods.
1 Trestného poriadku vylúčená zo spoločného konania na samostatné konanie. Dňa 14.06.2006 bolo

hlavné pojednávanie odročené na deň 05.10.2006.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Ntv 16/2006 zo dňa 29.06.2006 bola podľa
§ 71 ods. 2 Trestného poriadku u obžalovaného H. L. predĺžená lehota trvania väzby do 07.01.2007.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2006.

Dňa 05.10.2006 sa na Krajskom súde v Nitre konalo hlavné pojednávanie vo vzťahu k obžalovanému
H. L., ktoré bolo odročené na deň 13.11.2006 z dôvodu výsluchu svedkov.

Dňa 13.11.2006 sa na Krajskom súde v Nitre konalo hlavné pojednávanie vo vzťahu k obžalovanému

H. L., ktoré bolo odročené na deň 30.11.2006 z dôvodu prijatia návrhov na doplnenie dokazovania.

Dňa 30.11.2006 Krajský súd v Nitre pokračoval v odročenom hlavnom pojednávaní, na ktorom Krajský
súd v Nitre pod sp. zn. 6T 4/05 vyhlásil rozsudok, ktorým obžalovaného H. L. podľa § 226 písm. c)
Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby krajského prokurátora Nitra č. Kv 9/2003 zo 07.07.2005,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, a zároveň Krajský súd v Nitre uznesením sp.
zn. 6T 4/05 zo dňa 30.11.2006 podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku prepustil obžalovaného H. L. z
väzby. Proti rozsudku a proti uzneseniu podal odvolanie a sťažnosť prokurátor.

UznesenímNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4To99/2006zodňa04.01.2007bolasťažnosť

krajského prokurátora proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6T 4/2005 z 30.11.2006 zamietnutá
a obžalovaný H. L. bol príkazom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To 99/2006 zo dňa
04.01.2007 prepustený na slobodu.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To 98/2006 zo dňa 10.01.2008 bol podľa §

258 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 zrušený rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 6T 4/2005 zo dňa 30.11.2006 a podľa § 260 Trestného poriadku účinného do
31.12.2005 bola vec vrátená krajskému prokurátorovi v Nitre na došetrenie.

Dňa24.10.2007boloKrajskémusúduvNitrenadožiadaniepredsedusenátuprostredníctvomobhajkyne

obžalovanej M. Q. - L. zaslané lekárske potvrdenie zo dňa 16.10.2007, z ktorého vyplýva, že obžalovaná
M. Q. - L. nie je schopná zo zdravotných dôvodov absolútne cestovať.

Dňa 21.02.2008 bol určený termín hlavného pojednávania vo veci obžalovanej M. Q. - L. na deň
01.04.2008. V uvedený termín sa hlavné pojednávanie konalo v neprítomnosti obžalovanej so súhlasom

jej obhajkyne, ktorá na hlavnom pojednávaní predložila lekárske potvrdenie zo dňa 17.03.2008, v zmysle
ktorého zdravotný stav obžalovanej M. Q. - L. neumožňuje cestovať a stabilizáciu zdravotného stavu
pacientky možno očakávať behom 10 - 12 mesiacov.

Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T/1/2006 zo dňa 01.04.2008 bola podľa § 221 ods.

1 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 trestná vec proti obžalovanej M. Q. - L. vrátená
prokurátorovi na došetrenie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2008.Uznesením Krajskej prokuratúry Nitra č. k. Kv 56/06-11 zo dňa 20.05.2008 bola podľa § 21 ods. 3
Trestného poriadku per analogiam spojená trestná vec obvinenej M. Q. - L. s trestnou vecou obvineného
H. L..

Dňa 22.10.2009 obhajkyňa obvinenej M. Q. - L. zaslala vyšetrovateľovi Policajného zboru
ospravedlnenie neúčasti na úkone - konfrontácia obvinenej M. Q. - L. so svedkyňou P. C. spolu s
lekárskym potvrdením zo dňa 13.10.2009, že obvinená M. Q. - L. je stále v liečení, zdravotný stav
jej absolútne nedovoľuje cestovať do zahraničia, so súhlasom pacientky lekár oznámil jej diagnózu

- srdcové zlyhanie pri chronickej ischemickej chorobe, depresívna porucha a psoriáza s tým, že
lekárska dokumentácia nebude v žiadnom prípade k dispozícii, nakoľko švajčiarske lekárske zákony to
nepovoľujú.
Obdobný záver vyplýva aj z lekárskeho potvrdenia zo dňa 14.07.2010 zaslaného obhajkyňou obvinenej
M. Q. - L. vyšetrovateľovi Policajného zboru.

V dňoch 17.10.2012 a 24.10.2012 sa konalo oboznámenie s výsledkami vyšetrovania - preštudovanie
vyšetrovacieho spisu, pričom obvinená M. Q. - L. ani obvinený H. L. sa tohto úkonu nezúčastnili.

Dňa 21.01.2013 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
podal na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku obžalobu pod č. k. VII/1 Gv 285/04-233 na

obvinených M. Q. - L. a H. L. (bližšia špecifikácia je uvedená v úvode odôvodnenia).

Dňa 07.05.2013 predseda senátu nariadil termín verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní
obžaloby na deň 18.06.2013, ktorý bol následne dňa 04.06.2013 zrušený z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti predsedu senátu, ktorá trvala od 09.05.2013 do 23.06.2013.

Dňa 10.06.2013 bolo súdu doručené lekárske potvrdenie zo dňa 03.06.2013, z ktorého vyplýva, že M.
Q. - L. zo zdravotných dôvodov nemôže pricestovať na Slovensko do konca decembra roku 2013.

Dňa 28.06.2013 predseda senátu nariadil termín verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní

obžaloby na deň 30.09.2013. Obvinená M. Q. - L. sa na konanie verejného zasadnutia bez
ospravedlnenia nedostavila, obvinený H. L. opakovane ani neprevzal predvolanie na verejné zasadnutie
a z uvedeného dôvodu neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia.

Dňa 30.09.2013 predseda senátu nariadil termín verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní

obžaloby na deň 09.01.2014. Obvinená M. Q. - L. dňa 03.12.2013 zaslala súdu lekárske potvrdenie, z
ktorého vyplýva, že sa nemôže dostaviť na Slovensko v roku 2014 zo zdravotných dôvodov. Rovnako
sa ospravedlnil na základe lekárskeho potvrdenia doručeného súdu dňa 30.12.2013 aj obvinený H.
L. s tým, že sa nemôže dostaviť na Slovensko v najbližších mesiacoch zo zdravotných dôvodov. Pre
nesplnenie zákonných podmienok na vykonanie verejného zasadnutia predseda senátu dňa 07.01.2014

termín verejného zasadnutia zrušil.

Dňa 07.01.2014 predseda senátu nariadil termín neverejného zasadnutia o predbežnom prejednaní
obžaloby na deň 09.01.2014, na ktorom bolo uznesením Špecializovaného trestného súdu sp. zn.
PK-2T/3/2013 zo dňa 09.01.2014 rozhodnuté tak, že podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku

súd odmietol obžalobu a vrátil vec prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby, najmä že boli
porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby. Uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, lebo
proti nemu prokurátor podal sťažnosť.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tost 18/2014 zo dňa 28.05.2014 Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil
uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-2T/3/2013 zo dňa 09.01.2014 a tomuto súdu
uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Dňa 01.08.2014 predseda senátu utrpel bez vlastného zavinenia pri autonehode úraz, ktorý zapríčinil

jeho práceneschopnosť od 01.08.2014 do 02.11.2014.

Dňa 18.11.2014 predseda senátu určil termín hlavného pojednávania na dni 14.01.2015 a 02.02.2015.
Obžalovaní M. Q. - L.t a H. L. prevzali predvolanie na hlavné pojednávanie dňa 09.12.2014. ObžalovanýH. L. sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Obžalovaná M. Q. - L.t sa rovnako
na hlavné pojednávanie bez včasného a riadneho ospravedlnenia nedostavila. Obhajca obžalovanej
M. Q. - L. na hlavnom pojednávaní predložil súdu oznámenie, ktoré mu elektronickou poštou (e-

mailom) mala zaslať dňa 13.01.2015 obžalovaná, v ktorom bolo uvedené, že táto sa nemôže
zúčastniť hlavného pojednávania vo vytýčenom termíne zo zdravotných dôvodov a súhlasila s konaním
hlavného pojednávania v určenom termíne v jej neprítomnosti. Konajúci senát Špecializovaného
trestného súdu nepovažoval túto e-mailovú správu zaslanú obhajcovi za riadne, a tým pádom ani
za včasné ospravedlnenie obžalovanej a ani za právne relevantnú žiadosť obžalovanej, aby sa

hlavné pojednávanie v určenom termíne konalo v jej neprítomnosti. Zákonné podmienky na konanie
hlavného pojednávania dňa 14.01.2015 nepovažoval súd za splnené z dôvodu prekážky na strane
oboch spoluobžalovaných a prerušil hlavné pojednávanie do ďalšieho určeného termínu hlavného
pojednávania, t.j. do dňa 02.02.2015.

Dňa 22.12.2014 bola predsedovi senátu doručená od predsedu súdu žiadosť o vyjadrenie k podaniu

právneho zástupcu M. Q. - L. - X. T. z 05.11.2014, v ktorom namietal prieťahy v konaní vo veci vedenej
proti M. Q. - L.. Poukazoval na to, že rozsudkom zo dňa 26.10.2010 Európsky súd pre ľudské práva
v Štrasburgu odsúdil Slovensko a priznal jeho klientke finančné odškodnenie, upozorňoval na to, že
bude voči slovenskej justícii iniciovať nové konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva s tým, že
bude požadovať odškodné a úroky vo výške niekoľko miliónov a stíhanie sudcov, pričom pripomenul, že

jeho klientka počas obdobia niekoľkých rokov nemohla byť postavená pred sudcu a nemala právo na
proces,ďalejajnato,žeprokurátorškandalóznymspôsobompodávazakaždýmodvolanieatotosastalo
neznesiteľným a plánuje viesť proti sudcom a slovenskej justícii mediálnu kampaň, aby Slováci vedeli
ako sa vykonáva spravodlivosť. V konečnom dôsledku právny zástupca žiadal prediskutovať podmienky
urovnania, pokiaľ sa týka odškodnenia, ktoré bude slovenská vláda musieť vyplatiť pani Q..

K podaniu X. T. sa predseda senátu vyjadril tak, že po prehľade úkonov Špecializovaného trestného
súdu od podania obžaloby uzavrel, že obaja obvinení sa doposiaľ ani raz nedostavili na konanie pred
Špecializovaným trestným súdom, ani jeden z obvinených doposiaľ právne relevantným spôsobom
nepožiadal súd o konanie v ich neprítomnosti. Zákonné podmienky na konanie pred tunajším súdom
neboli takto v zmysle Trestného poriadku Slovenskej republiky doposiaľ ani raz splnené. Z uvedených

dôvodov mal predseda senátu za to, že podanie X. T., v ktorom namietal prieťahy v konaní, je vo vzťahu
k Špecializovanému trestnému súdu neopodstatnené a neakceptovateľné.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.02.2015 súd opätovne konštatoval nesplnenie zákonných
podmienok na jeho vykonanie z dôvodu, že na hlavné pojednávanie sa nedostavili obžalovaní,

hoci predvolanie na hlavné pojednávanie prevzali dňa 09.12.2014, pričom dňa 19.01.2015 im bolo
predvolanie na hlavné pojednávanie zaslané opätovne, doručenky sa súdu nevrátili, obžalovaní svoju
neúčasť na hlavnom pojednávaní neospravedlnili, obžalovaná M. Q. - L. svoje ospravedlnenie a žiadosť
o konanie hlavného pojednávania v jej neprítomnosti napriek žiadosti jej obhajcu písomne nepotvrdila.
Súd hlavné pojednávanie odročil na termín 02.06.2015 z dôvodu predvolania obžalovaných na hlavné

pojednávanie cestou medzinárodnej právnej pomoci.

Dňa 26.05.2015 bolo súdu doručené elektronickou poštou (e-mailom) ospravedlnenie obžalovaného H.
L. z neúčasti na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2015 zo zdravotných dôvodov s tým, že obžalovaný
súhlasí s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Obžalovaný však svoje podanie poštou

nedoručil.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.06.2015 súd opäť konštatoval nesplnenie podmienok na
jeho vykonanie z dôvodu, že súd nemal vykázané doručenie predvolania obžalovaným ani cestou
medzinárodnej právnej pomoci, a to ani na základe urgencie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky z 25.05.2015. Hoci obvinený H. L. sa o termíne hlavného pojednávania dozvedel, jeho
len e-mailové podanie nebolo možné akceptovať. Výsledky právnej pomoci do konania hlavného
pojednávania Špecializovanému trestnému súdu doručené neboli. Súd hlavné pojednávanie odročil na
termín 27.10.2015 z dôvodov vyčkania na výsledky právnej pomoci, podľa ktorých by bolo možné určiť
ďalší postup v konaní.

Dňa 06.07.2015 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky doručilo Špecializovanému trestnému
súdu výsledky právnej pomoci, z ktorých je zrejmé, že obžalovanej M. Q. - L. bolo predvolanie na termín
hlavného pojednávania 02.06.2015 doručené až 09.06.2015 a obžalovanému H. L. dňa 13.05.2015.Dňa 22.09.2015 Špecializovaný trestný súd vypracoval podnet na odovzdanie trestnej veci a žiadosť
o prevzatie trestnej veci príslušnému justičnému orgánu Švajčiarskej konfederácie a tieto boli zaslané

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Zároveň súd zrušil termín hlavného pojednávania
určený na deň 27.10.2015 a uznesením Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-2T/3/2013 zo dňa
23.09.2015 bolo podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 283 ods. 1 Trestného poriadku
s použitím § 228 ods. 2 písm. d) Trestného poriadku trestné stíhanie obžalovaných M. Q. - L. a H. L.
prerušené, pretože sa navrhuje odovzdanie trestného stíhania do cudziny.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 01.10.2015 pod č. 40460/2015/83/K12/RJ rozhodol o
súhlase s podaním žiadosti o odovzdanie trestného konania vedeného na území Slovenskej republiky
proti obvineným M. Q. - L. a H. L. do Švajčiarskej konfederácie.

Dňa 07.03.2016 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky doručilo Špecializovanému trestnému

súdu list švajčiarskeho ústredného orgánu č. B 142072/AUF/OGM zo dňa 16. 02. 2016 a list Prokuratúry
Neuchâtel zo dňa 04.02.2016, v ktorom sú uvedené nasledovné dôvody neprevzatia trestného konania.
Generálny prokurátor Republiky kantónu Neuchâtel:
- nevie, z akého dôvodu väzba v prípravnom konaní trvala tak dlho, a prečo prebehlo 8 rokov medzi
prepustením pána L. na slobodu a žiadosťou Slovenskej republiky, aby konanie prevzali švajčiarske

orgány,
- v každom prípade boli však skutky spáchané v roku 2002 a v priebehu budúceho roka budú premlčané,
- preto sa mu zdá iluzórne prevziať celé vyšetrovanie .......... a všetko tak, aby obvinení boli postavení
pred súd pred uplynutím premlčacej lehoty s rizikom, že štát bude musieť odškodniť neoprávnenú väzbu,
ak sa táto lehota nebude dať dodržať,

- navyše je veľmi zriedkavé, aby sa v takom druhu skutku ako je opísaný, a ktorý zostal v štádiu pokusu,
vydali tresty na 4 roky odňatia slobody, pričom sa mu zdá nevhodné prevziať toto stíhanie, ak ho môžu
odmietnuť.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-2T/3/2013 zo dňa 18.04.2016 súd podľa § 283

ods. 3 Trestného poriadku pokračoval v trestnom stíhaní obžalovaných M. Q. - L. a H. L., pretože dôvod
prerušenia trestného stíhania odpadol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2016.

Podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku, ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z
okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie

trestného stíhania podľa § 283 ods. 1 alebo 2, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.

Podľa § 290 ods. 2 Trestného poriadku mimo hlavného pojednávania rozhoduje súd na neverejnom
zasadnutí; ak to však predseda senátu považuje za potrebné, môže na rozhodnutie podľa odsekov 1,
3 a 5 nariadiť verejné zasadnutie.

Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté,

nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačlánku48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a
majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale
tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti,
verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú
záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom

za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na ujmu
záujmom spravodlivosti.

Podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súd (pozn.: Európsky súd pre
ľudské práva) môže prijímať sťažnosti od ktoréhokoľvek jednotlivca, mimovládnej organizácie alebo od
skupiny osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom alebo

jeho protokolmi jednou z Vysokých zmluvných strán. Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú, že nebudú
žiadnym spôsobom brániť účinnému výkonu tohto práva.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení I. ÚS 236/2011-13 zo dňa 16.06.2011 k
problematike neprimeranosti dĺžky trestného konania ako zásahu do základných ľudských práv

garantovaných článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, okrem iného uviedol, že:
„Najvyšší súd však disponuje celým radom prostriedkov, ktoré mu ponúkajú trestné či ústavnoprávne
predpisy (napr. zastavenie trestného stíhania, mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby, a to z dôvodov, ktoré vyplývajú zo samotného ústavného poriadku a nie z

podústavných trestnoprávnych noriem a podobne) na uplatnenie možnosti kompenzácie porušenia
práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej dobe), avšak za predpokladu, že
sťažovateľ túto kompenzáciu v prebiehajúcom trestnom konaní uplatní, a že súd tieto prieťahy zistí.
Aj relevantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) takú formu kompenzácie
považuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ju národný súd použije s výslovným uvedením

toho, že k tomuto opatreniu pristupuje preto, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci v
primeranejdobe,apokiaľideozmiernenietrestu,uvedie,vakejmiereboltrestztohtodôvoduzmiernený
(rozh. Eckle v. SRN z 15.07.1982). Za týchto podmienok je ESĽP toho názoru, že zmluvný štát poskytol
dostatočnú ochranu právam vyplývajúcim z Dohovoru s tým dôsledkom, že sťažovateľ stráca postavenie
poškodeného podľa článku 34 Dohovoru, a tým aj legitimáciu na podanie sťažnosti. V rozsudku z 26.

júna 2001 vo veci Beck v. Nórsko formuloval ESĽP vzťah medzi porušením práva na vybavenie veci v
primeranej dobe a jeho kompenzáciu v podobe stanovenia výšky trestu ešte presnejšie, keď uviedol, že
zmiernenie trestu nezbavuje jednotlivca postavenia poškodeného podľa článku 34 Dohovoru, avšak z
toho všeobecného pravidla existuje výnimka v prípade, pokiaľ národné orgány dostatočne priehľadným
spôsobom konštatovali porušenie pravidla primeranej dĺžky konania, a toto pochybenie už kompenzovali

zmiernením trestu, a to výslovným a merateľným spôsobom. Ak je taká podmienka splnená, dospieva
ESĽP k záveru, že článok 6 ods. 1 Dohovoru nebol porušený.
Z uvedeného vyplýva, že ochrana práva na primeranú dĺžku konania, ktoré garantuje článok 48 ods.
2 Ústavy a článok 6 ods. 1 Dohovoru, resp. kompenzácia jeho porušenia, môže byť dosiahnutá
prostriedkami, ktoré sú vlastné trestnému právu, ak sú jeho normy vykladané ústavne konformným

spôsobom. Takto naznačený postup trestných sudcov (senátov) všeobecných súdov je aj istou formou
prevencie pred nastúpením zodpovednosti súdu (štátu) a jeho povinnosti ku kompenzácii vo finančnom
vyjadrení.“

Okolnosti a právne úvahy, ktoré viedli Špecializovaný trestný súd k rozhodnutiu o zastavení trestného

stíhania, sú nasledovné.

1. Skutky uvedené v obžalobe sa mali stať koncom roku 2002. Obaja obžalovaní sú trestne stíhaní od
dňa 08.01.2003. Od údajného spáchania skutkov a vznesenia obvinenia obom obvineným až po vydanie
tohto uznesenia uplynula doba takmer 13,5 roka.

2. Obaja obžalovaní boli väzobne trestne stíhaní. Obžalovaná M. Q. - L.t bola vo väzbe od 07.01.2003 od
14.00 hod. do 18.05.2006, t.j. 3 roky, 4 mesiace a 11 dní. Obžalovaný H. L. bol vo väzbe od 07.01.2003
od 14.00 hod. do 04.01.2007, t.j. 3 roky, 11 mesiacov a 27 dní.3. Za príčiny neskončenia veci v primeranej lehote konajúci súd považuje to, že:
- Obaja obžalovaní sú cudzí štátni príslušníci;

- Množstvo úkonov trestného konania muselo byť realizovaných prostredníctvom zdĺhavej
medzinárodnej právnej pomoci;
- Obaja obžalovaní sa po prepustení z väzby (M. Q. - L. 18.05.2006, H. L. 04.01.2007) opakovane -
sústavne nedostavovali na úkony trestného konania prioritne z dôvodu ich zdravotného stavu;
- Znalecké skúmanie zdravotného stavu obvinených / obžalovaných znemožňujú zákony Švajčiarskej

konfederácie, lebo neumožňujú poskytnutie zdravotnej dokumentácie slovenským justičným orgánom;
- Samotné doručovanie písomností obvineným / obžalovaným v spojení s ich prekladmi, nepreberaním
písomností na doručovacej adrese, resp. s neúspešnou právnou pomocou pri doručení predvolania na
hlavné pojednávanie.

V súdnom konaní naviac nie je možné považovať za obžalovanými zavinené subjektívne prieťahy v

trestnom konaní to, že obžalovaní v zmysle § 252 ods. 3 Trestného poriadku právne relevantným
spôsobom výslovne neodmietli účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne nepožiadali, aby sa
hlavné pojednávanie konalo v ich neprítomnosti, a to s poukazom najmä na článok 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, v zmysle ktorého: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala ..........
v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“, preto je rozhodnutie

obžalovaného v zmysle § 252 ods. 3 Trestného poriadku jeho právom a nie povinnosťou.

4.Údajnoutrestnoučinnosťounevzniklažiadnaškoda-poškodenýsiprávonanáhraduškodyneuplatnil;
obžalovanímalisvojimkonanímnaplniťznakyskutkovejpodstatypokusupokračovaciehotrestnéhočinu
podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v bode 1

obžaloby formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

5. Obsah podania právneho zástupcu obžalovanej M. Q. - L. - X. T. z 05.11.2014, v ktorom namietal
prieťahy v konaní, upozorňoval, že bude iniciovať voči slovenskej justícii nové konanie pred Európskym
súdom pre ľudské práva s tým, že bude požadovať miliónové odškodné, jasne naznačuje, akým smerom

sa uberajú úvahy, či prípadné úmysly obžalovanej M. Q. - L..

6. Z odôvodnenia generálneho prokurátora Republiky kantónu Neuchâtel zo dňa 04.02.2016 o
neprevzatí trestného konania za najdôležitejšie konajúci Špecializovaný trestný súd považuje to, že:
- skutky spáchané v roku 2002 budú v priebehu budúceho roka - 2017 premlčané,

- je veľmi zriedkavé, aby sa v takom druhu skutku ako je opísaný, a ktorý zostal v štádiu pokusu, vydali
tresty na 4 roky odňatia slobody,
Táto odpoveď jasne naznačuje postoj švajčiarskeho ústredného orgánu aj pre teoretický prípad,
že by trestné konanie voči obžalovaným na území Slovenskej republiky viedlo k právoplatnému
odsudzujúcemu rozsudku a uloženiu trestu.

Pre takúto len teoretickú možnosť konajúci súd poukazuje na s tým spojené ďalšie výslovne teoretické
úvahy, ktorých dôvodom je skúmanie samotného zmyslu ďalšieho trestného stíhania obžalovaných z
hľadiska dosiahnutia jeho účelu v zmysle § 1 Trestného poriadku, ktorým je:
a) aby trestné činy boli náležite zistené a
b) ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.

K bodu b) súd poukazuje na základné zásady ukladania sankcií, resp. na § 34 Trestného zákona -
zásady ukladania trestov, konkrétne na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého trest
má zabezpečiť:
6a) ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
(represívna funkcia trestu)

K tomuto je potrebné pripomenúť, že od údajného spáchania skutkov uplynula doba takmer 13,5 roka.
Obžalovaní sú cudzí štátni príslušníci, na slobode sú M. Q. - L. od 18.05.2006 a H. L. od 04.01.2007,
ich zdravotný stav im neumožňuje cestovať, ihneď po prepustení z väzby sa vrátili do Švajčiarska, kde
majú trvalý pobyt a kde ich údajná trestná činnosť má byť v roku 2017 premlčaná.
6b) vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (individuálna prevencia)

K tomu súd poukazuje aj na vysoký vek obžalovaných, zároveň aj na to, že prípadne uložený trest, resp.
po započítaní väzby zvyšok trestu by bol na území Švajčiarskej konfederácie i Slovenskej republiky
nevykonateľný z dôvodu „premlčania skutkov“ na území Švajčiarskej konfederácie a logicky nevydaniaobžalovaných na výkon trestu do Slovenskej republiky. Prevychovávať osobu vysokého veku po tak
dlhej dobe od údajného spáchania skutkov sa tiež javí viac ako iluzórne.
6c) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia)

Za vyššie naznačenej situácie má konajúci súd za to, že by nedošlo ani k naplneniu tejto funkcie trestu.
Zároveň v týchto súvislostiach treba mať na zreteli aj to, že doba, ktorú obžalovaní v rámci trestného
stíhania strávili vo väzbe, pokrýva podstatnú časť trestu odňatia slobody, ktorý im reálne hrozí s
prihliadnutím na mimoriadne okolnosti prípadu, ktorými by boli ustanovenia článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení

Protokolu č. 11 účinného od 01.11.1998, a ktoré by odôvodňovali použitie ustanovení o mimoriadnom
znížení trestu (§ 40 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, resp. § 39 Trestného zákona).
S prihliadnutím na uvedené má súd za to, že de facto nejde o zastavenie trestného stíhania „bez
ďalšieho“, ale trest odňatia slobody, ktorý obžalovaným reálne hrozí, by bol po započítaní väzby z väčšej
časti vykonaný a zvyšok trestu by bol „nevykonateľný“ z vyššie uvedených dôvodov.
Záverom teoretických úvah sa pre úplnosť žiada dodať, že konajúci súd si je vedomý aj nemožnosti

extradície - vyžiadania obžalovaných z cudziny, ktorého podmienkou je v zmysle § 489 ods. 1 Trestného
poriadku vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu podľa § 490 Trestného poriadku a v zmysle §
489 ods. 2 Trestného poriadku aj tá skutočnosť, že vydanie z cudziny možno očakávať.
V predmetnej veci však nie je splnená ani len prvá podmienka, pretože v zmysle § 492 ods. 1 Trestného
poriadku súd medzinárodný zatýkací rozkaz nevydá, ak:

c) vydaním by boli Slovenskej republike spôsobené náklady alebo dôsledky neprimerané verejnému
záujmu na trestnom stíhaní alebo výkone trestu odňatia slobody osoby, o ktorej vydanie ide,
d) by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej vydanie ide, spôsobená ujma neprimeraná významu
trestného konania alebo následkom trestného činu, najmä s ohľadom na jej vek, sociálne postavenie
alebo rodinné pomery.

Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v predmetnej veci o zastavení trestného stíhania
rozhodne nie je v súdnej praxi ojedinelým excesom. V obdobnej veci bolo rovnakým spôsobom
rozhodnuté napr. aj uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.01.2012 sp. zn. 1T 17/02 v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tost 12/2012 zo dňa 16.05.2012 (Jud.

85148 SK) s tými podstatnými rozdielmi, že vo veci Špecializovaného trestného súdu sú obžalovaní
naviac cudzí štátni príslušníci, skutky, ktorých sa mali na území Slovenskej republiky dopustiť, majú
byť v priebehu roku 2017 vo Švajčiarskej konfederácii už premlčané, proti obvineným sa viedlo trestné
stíhanie dlhodobo vo väzbe, ich údajnou trestnou činnosťou nebola spôsobená žiadna škoda, resp.
údajní poškodení si právo na náhradu škody neuplatnili.

V odôvodnení svojho uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky, okrem iného uviedol, že:
„Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti považuje za potrebné zaoberať sa ustanovením
§ 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s Ústavou.

Je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď jeden právny predpis dovoľuje dvojaký výklad
(jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný), vykladať právny predpis spôsobom ústavne
konformným. Toto právo a zároveň aj povinnosť všeobecných súdov vyplývajúca z článku 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky sa však nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu (i
keď sa javí všeobecnému súdu ako ústavne nekonformné) vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom.

Na druhej strane ústavne konformný výklad právnej normy, resp. výklad právnej normy vôbec nemôže
siahať tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu so znením, resp. so zmyslom vykladaného normatívneho
textu. V takomto prípade by totiž už nešlo o výklad, ale o faktickú novelizáciu právnej normy.
V súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú
rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania.

Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými
atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.
Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého

nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu.V závere Najvyšší súd dodáva, že Ústava Slovenskej republiky má povahu základného prameňa práva,
ktorý je nadradený voči všetkým ostatným prameňom práva. V prípade, že ústavná úroveň úpravy verne
„prenáša“ do vnútroštátneho právneho poriadku záväzky z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a

základných slobodách, ústavná úprava bude slúžiť ako základňa ich praktickej aplikácie v právnej praxi
Slovenskej republiky.
Ústava Slovenskej republiky v článku 48 ods. 2 zaručuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení
Protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 1998, v článku 6 ods. 1 zakotvuje, že každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom. Primeraná lehota, v ktorej má byť vec prejednaná, nie je výslovne stanovená, je
však riešená judikatúrou Európskeho súdu a vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota začína plynúť
od vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie
osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom, a tiež k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. Vo
výnimočných prípadoch Európsky súd uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi

lehotu v trvaní 6 rokov. Svojimi dôsledkami v kontexte desiatich rokov od spáchania obžalobného skutku
môžu nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae).
Za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd je na prvom mieste
zodpovedný všeobecný súd. Výklad legislatívneho textu právnej normy a jeho uplatnenia všeobecným
súdom musí byť v súlade s Ústavou (článok 144 ods. 1 a článok 152 ods. 4 Ústavy). Najvyšší súd ustálil,

že príslušný výklad právnej normy aplikovanej krajským súdom v konkrétnych okolnostiach prípadu je
zákonne akceptovateľný a nie je popretím jej účelu, podstaty a zmyslu.“

Vzhľadom na uvedený rozbor má konajúci súd za to, že príčiny neskončenia veci v primeranej lehote nie
sú zavinené ani obžalovanými, ani vo veci konajúcim súdom, pričom na základe analýzy doterajšieho

priebehu trestného konania a zákonných možností súdu je zrejmé, že s pravdepodobnosťou hraničiacou
s istotou je predmetná vec na hlavnom pojednávaní „neskončiteľná“.
Dĺžka trestného konania je z objektívnych príčin neúmerne dlhá a túto skutočnosť je možné považovať
za tzv. extrémny prípad, a to aj s poukazom na fyzický vek obžalovaných, ktorý u obžalovanej M. Q. -
L. je takmer 71 rokov a u obžalovaného H. L. takmer 74 rokov.

Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorú tento citoval aj v odôvodnení svojho
Nálezu sp. zn. I. ÚS 688/2014 zo 04.02.2015, vyplýva, že:
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu
právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m.
IV. ÚS 221/04)

Bez ohľadu na to, že konajúci súd hodnotí prieťahy v trestnom konaní ako objektívne, k tomuto
rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania pristúpil preto, že bolo porušené právo obžalovaných
na prerokovanie veci v primeranej lehote a kompenzácia tohto porušenia môže byť dosiahnutá
prostriedkami, ktoré sú vlastné trestnému právu, a to ústavne konformným spôsobom. Týmto
rozhodnutím Špecializovaný trestný súd zároveň činí zadosť aj samotnému účelu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov / v primeranej lehote, ktorým je nastolenie právnej istoty osôb
domáhajúcich sa rozhodnutia všeobecného súdu.
Parafrázovaním uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 236/2011-13) takýto postup
Špecializovaného trestného súdu (všeobecného súdu) je aj istou formou prevencie pred nastúpením
zodpovednosti štátu a jeho prípadnej povinnosti ku kompenzácii vo finančnom vyjadrení. Preto

Špecializovaný trestný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
PrípadnúsťažnosťjepotrebnépodaťŠpecializovanémutrestnémusúduvlehotetrochdníodoznámenia
uznesenia v štyroch vyhotoveniach.