Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/337/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109217691
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7109217691.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu
JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne J. R., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Q.,
R. XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57
proti žalovanému S.. L. R., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Q., T. P. X, zastúpenému JUDr. Jánom Spišákom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Idanská 17, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobkyne proti

uzneseniu Okresného súdu Košice I z 15.02.2017 č.k. 20C/226/2009-106 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKošiceI(ďalejiba„súdprvejinštancie“)napadnutýmuznesenímnepriznalstranámsporu

nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že konanie vo veci samej o vylúčenie veci z exekúcie bolo zastavené pre
späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne z dôvodu, že došlo k zastaveniu exekúcie, ktorej sa týkala žaloba.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP.

Uviedol, že po podaní žaloby o vylúčenie veci z exekúcie dal žalovaný súhlas so zastavením exekúcie,
v ktorej mal byť exekvovaný byt, ktorý bol predmetom žaloby. Dôvodom upustenia od exekúcie bola
skutočnosť, že medzi stranami došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody. Nakoľko bolo upustené od
exekúcie, a teda byt už nebol exekvovaný, odpadol žalobkyni dôvod, aby naďalej viedla konanie o
vylúčenie veci z exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo so súhlasom žalovaného na základe jeho
slobodnej vôle, pretože v konaní na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/181/2005 došlo k uzavretiu

zmieru a byt pripadol do vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyni sumu 75.000,- eur.
Keďže k uzavretiu zmieru došlo na základe dohody oboch strán, súd prvej inštancie má za to, že
zastavenie exekúcie zavinili obe strany sporu a konanie o vylúčenie z exekúcie stratilo svoj význam. V
tomto prípade už nie je rozhodujúce to, kto podal návrh na zastavenie konania o vylúčenie z exekúcie,
pretože obe strany zavinili zastavenie konania. Preto súd prvej inštancie nepriznal stranám sporu nárok
na náhradu trov zastavenie konania.

4. Proti uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá odôvodnila podľa § 365 od. 1 písm. d), f), g) a h)
CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie, eventuálne
ho zmenil a priznal žalobkyni náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

5. V dôvodoch odvolania opisuje priebeh exekučného konania, ktoré ako oprávnený viedol žalovaný,

bývalý svokor žalobkyne, proti povinnému bývalému manželovi žalobkyne. V exekučnom konaní podala
žalobkyňa návrh na zastavenie exekúcie spôsobom predaja nehnuteľnosti a podala návrh na odkladexekúcie. Následne dňa 21.07.2009 podala návrh na vylúčenie veci z exekúcie. Dňa 23.07.2012 vzala
žalobkyňa späť svoj žalobný návrh jedine a výlučne na základe toho, že žalovaný ako oprávnený so
súhlasom svojho syna zobral späť návrh na vykonanie exekúcie. Jediným dôvodom späťvzatia žaloby

o vylúčenie veci z exekúcie tak bola skutočnosť, že súd zastavil exekúciu na základe prejavu vôle
žalovaného a jeho syna ako povinného. Teda výlučne len z dôvodov správania sa na strane žalovaného
došlo k späťvzatiu žaloby a k zastaveniu konania. Zastavením exekúcie došlo k zániku podmienok pre
konanie o vylúčenie veci. Správanie žalovaného žalobkyňa považuje za také, ktoré zavinilo zastavenie
konania. Neobstojí podľa jej názoru odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, že dôvodom zastavenia

konania o vylúčení veci z exekúcie bolo uzavretie zmieru medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom
ohľadom majetku v ich BSM. Pri takejto právnej konštrukcii by neexistoval na strane žalobkyne dôvod
na späťvzatie žaloby.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozhodnutie zmeniť tak, že žalobkyňa
je povinná nahradiť žalovanému trovy prvostupňového aj odvolacieho konania alebo napadnuté

rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Vo vyjadrení uvádza, že žalobkyňa nebola vôbec aktívne
legitimovaná na podanie žaloby o vylúčení veci z exekúcie. Aj odvolací súd poukázal na to, že pre
priznanie trov konania je potrebné splnenie podmienky, že návrh bol podaný dôvodne, čo žalobkyňa
nepreukázala. Predmetom exekúcie bola vec v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a žalobkyňa
ako bývalá manželka povinného bola účastníčkou exekučného konania, preto nebola legitimovaná na

podaniežaloby.Poukazujenarozhodnutianiektorýchsúdov,ženapodanievylučovacejžalobyjeaktívna
legitimovaná len tretia osoba, ktorou nie je manžel povinného, resp. ktorou môže byť manžel povinného
len vtedy, ak by mala byť exekvovaná vec, ktorá nepatrí do BSM, ale do výlučného vlastníctva manžela
povinného. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobkyňa vystupovala aktívne v exekučnom konaní ako účastník
a úspešne sa domohla odkladu exekúcie aj jej zastavenia. V ďalšej časti vyjadrenia poukazuje na chyby

pri výpočte odmeny advokáta.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že sú splnené podmienky prípustnosti odvolania,
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal
rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu vymedzenom v ust. § 379 a § 380

CSP a dospel k záveru, že odolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania v spore,
ktorý sa skončil späťvzatím žaloby a zastavením konania. Súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil analogicky podľa § 255 ods. 2 CSP s odôvodnením, že obe strany zavinili zastavenie

konania.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, aj keď vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Citované ustanovenie upravuje zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá sa uplatňuje pri
rozhodovaní o trovách sporového konania ako doplnenie všeobecne platnej zásady úspechu vo veci.

12. Zákonná úprava rozhodovania o nároku na náhradu trov v prípade zastavenia konania vychádza
z predpokladu, že je vylúčené posudzovať úspech alebo neúspech sporovej strany, keď bolo konanie
zastavené. Preto vo všeobecnosti platí pravidlo, že v zastavenom konaní znáša každá sporová strana
svoje vlastné trovy, s výnimkou situácie, ak niektorá z procesných strán zastavenie konania zavinila.

Hypotéza ustanovenia § 256 ods. 1 CSP predpokladá, že podmienkou na priznanie nároku na náhradu
trov konania sporovej strane je preukázanie, že zastavenie konania zavinila druhá sporová strana.
Zavinenie za zastavenie konania sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska, pretože základom
pre rozhodnutie o zastavení konania nie je skutkový stav, získaný v procese dokazovania, ale konkrétna
procesná situácia, ktorej zákonným následkom je rozhodnutie o zastavení konania.

13. V prejednávanej veci bolo konanie zastavené v dôsledku dispozitívneho úkonu žalobkyne, a to
späťvzatia žalobného návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby z exekúcie vedenej v prospechoprávneného S.. L. R. proti povinnému I. R. boli vylúčené nehnuteľnosti, ktoré boli v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a povinného I. R..

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa zobrala späť svoju žalobu s podmienkou, že došlo k vydaniu
rozhodnutia o zastavení exekúcie v exekučnom konaní. Z pripojeného exekučného spisu Okresného
súdu Košice I sp.zn. 37Er/5556/2008 vyplýva, že exekúcia vedená v prospech oprávneného S.. L. R. sa
skončilaupustenímodvykonávaniaexekúcie,pretožepovinnýsplnilčiastočnesvojzáväzokaoprávnený
súhlasil s upustením exekúcie. Súhlas oprávneného s upustením od exekúcie bol vydaný 28.02.2011

a súdny exekútor vrátil poverenie exekučnému súdu 01.03.2011. Žalobkyňa zobrala svoj návrh späť
písomným podaním doručeným súdu 24.07.2012.

15. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci nebola zo strany žalobkyne preukázané také
zavinené konanie žalovaného, ktoré by v priamej príčinnej súvislosti bolo bezprostredným dôvodom na
späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne. Je pravdou, že keby žalobkyňa trvala na prejednávaní žaloby o

vylúčení exekúcie, nemohla by v spore uspieť, pretože exekúcia bola ukončená, k ukončeniu exekúcie
však došlo viac ako jeden rok pred späťvzatím žaloby, a to z dôvodu konania I. R., ktorý vymáhanú
pohľadávku sčasti uspokojil a následkom tohto konania bol udelený súhlas žalovaného s upustením od
exekúcie.

16. Predpokladom pre priznanie náhrady trov zastaveného konania je preukázanie zavinenia za
zastavenie konania, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Preto je rozhodnutie súdu prvej
inštancie vecne správne, ale nepriznanie trov konania je odôvodnené aplikáciou ust. § 256 ods. 1 CSP.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Odvolací súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že žalovaný v písomnom vyjadrení k
odvolaniu žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov. Takéto rozhodnutie odvolacieho súdu
je vylúčené, pretože žalovaný nepodal proti uzneseniu o trovách konania odvolanie a pre rozhodovanie

v odvolacom konaní platí zákaz zmeny k horšiemu vo vzťahu k odvolateľovi, ktorý je vyjadrený v ust. čl.
16 ods. 3 Základných princípov CSP (Zásada zákazu reformatio in peius).

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal
plný úspech žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej

žalobkyni.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.