Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010040
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717010040.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z JUDr. Pavla Rotha a prísediacich Michala Havaša a Veroniky

Draveckej, v trestnej veci obžalovaného S. X., trestne stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 6. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný

S. X. K. W. X. P. H., nar. XX.XX.XXXX C. I. Ľ., trvale bytom K. R. N., N. XXX,

j e v i n n ý ,ž e

dňa 23. 5. 2015 v čase približne o 01:00 hod. v reštaurácii P. W. C. N. na
R. I.. E. Č.. XX, na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol poškodeného K. D. a to tak, že ho

udrel skleneným pivovým pohárom do oblasti ľavého oka, pričom v dôsledku tohto úderu poškodený
utrpel zranenia pri vonkajšom očnom kútiku ľavého oka, a to tržno- zmliaždenú ranu tváre vľavo, s dobou
liečenia a práceneschopnosti 7 - 10 dní a obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v
hygienických návykoch a čiastočne v spoločenskom styku po dobu 9 dní, v citlivosti rany na dotyk po
dobu jedného týždňa, pričom bolo len vecou náhody, že nedošlo k poraneniu oka, čo mohlo mať za
následok vážnu ujmu na zdraví,

t e d a

- konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu sa dopustil v úmysle inému
úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. a),

odsek 3 písm. e) Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným škodu,
a to:

- K. D., nar. X.X.XXXX, bytom N., T. XXXX/X, okres Poprad vo výške 171,60 eur,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. , Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 vo
výške 54,34 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 12. 1. 2017 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 300/15

zo dňa 11. 1. 2017 na obvineného S. X. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku
tohto rozsudku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaný S. X. po poučení podľa § 257 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť
nevinný zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol, že v nočných hodinách
z 22. na 23. 5. 2015 bol P. W. C. N. s J. Q., kde popíjali pivo. Z reštaurácie potom odišli asi po hodine,

až dvoch hodinách sa opäť vrátili, stáli pri bare a popíjali pivo a vodku. Pri vedľajšom stole sedel
poškodený D., ktorého predtým poznal iba z videnia. Poškodený potom prišiel k nim a spolu popíjali
vodku. Rozprávali sa, ale nepamätá si už, čo. Chcel odísť na WC, pričom v pravej ruke mal pivový
pohár, ktorý pred vstupom na WC chcel odložiť na stôl, ktorý tam bol. Poškodený šiel za ním, pričom s
menovaným mal už predtým ústne nedorozumenie, na čo poškodený zobral stoličku, nevidel ako, lebo

bol otočený chrbtom. Keďže poškodený na neho niečo kričal, tak sa otočil a zrazu len zaregistroval,
ako ho tou stoličkou udrel po hlave. Nešlo o silný náraz, avšak po tomto náraze začal padať, pričom
nechtiac ho pri páde udrel pivovým pohárom niekde do oblasti tváre. Pohár sa vtedy nerozbil, ale rozbil
sa až pri páde na zem. On potom ostal ležať na zemi na chrbte, na čo poškodený skočil na neho a
začal mu búchať hlavou o zem. Potom prišiel pán K., ktorý ho zobral preč a zavolal taxík. Pán Q. zaplatil

a odišli. Tento incident sa stal z piatka na sobotu, v pondelok išiel na ošetrenie k lekárovi. Celú hlavu
mal porozbíjanú, oko mal podliate, bol aj na vyšetrení oka v Košiciach, kde mu robili zákrok. 14 dní bol
práceneschopný. Medzitým mu telefonoval D. s tým, aby prišiel za ním a chcel od neho, aby mu dal
2.000,- alebo 3.000,- eur ako bolestné a že má čas do stredy do ôsmej večera. Nemal dôvod mu nič
zaplatiť, lebo nikoho nezbil.

V prípravnom konaní k incidentu s poškodeným v rámci vykonanej rekonštrukcie zo dňa 29. 12. 2016
uviedol, že počas hádky ho poškodený udrel päsťou do oblasti tváre, pričom keď padal na zem, tak
počas pádu tiež poškodeného päsťou udrel do oblasti tváre, nevie však, kde ho zasiahol.

K vzniknutým rozporom uviedol, že nevie na 100 %, ako sa incident odohral, no určite ho poškodený
udrel stoličkou. Nevie prečo v rámci rekonštrukcie vypovedal inak. K skutočnosti, že na ošetrenie išiel
až po 2 dňoch uviedol, že nechcel ísť na pohotovosť, pričom navyše bol v takom stave, že ledva chodil,
a preto na ošetrenie išiel až prvý pracovný deň k obvodnému lekárovi. Nepamätá si už, čo presne na
ošetrení uvádzal, no zdá sa mu, že uviedol, že sa pobil niekde v krčme. K skutočnosti, že súčasťou

lekárskej správy je jeho vyjadrenie, že sa mal pobiť s neznámou osobou, pričom vzájomne si daliniekoľko úderov, uviedol, že lekár to možno zle napísal. To, že v rámci ďalšieho lekárskeho vyšetrenia
uvádzal, že poškodený ho udrel do tváre, nevie čím, vysvetlil, že on už nevie, čo presne u lekára uvádzal,
ale všetko považoval za obyčajnú krčmovú bitku a nechcel z toho nič robiť. Myslí si, že poškodený

to všetko urobil cielene s úmyslom získať od neho peniaze. K poraneniam poškodeného uviedol, že
nevie, ako tieto tomuto mohli vzniknúť. Podľa neho zrejme tým, že keď padal, udrel ho tým pohárom,
čo však neurobil cielene. Ďalej vypovedal, že v čase incidentu v krčme nebolo vedľa ľudí, možno 5 - 7.
Keď poškodený ho udrel stoličkou, nikto nebol pri nich, neďaleko bol jeho kamarát Q., ktorý však bol
otočený chrbtom. Vylučuje, aby pri incidente bol svedok T., ktorého ani nepozná. Mal vypité asi 5 pív a

nejaké poldeci. Bol opitý, aj poškodený bol opitý. Čašníčka Š. vtedy pri nich nebola, bola na inom mieste
reštaurácie a K. prišiel až potom, keď ho zavolali. Doplnil, že po tom, čo poškodený ho kontaktoval, že
chce od neho peniaze, poslal za poškodeným svojho priateľa K., a to dňa 25. 5. 2015, aby sa s ním
dohodol, nech poškodenému povie, aby mu dal pokoj, že bol viac dobitý ako on. K. mu potom oznámil,
že D. chce od neho peniaze a že ich má dať do stredy, do večera do 20,00 hod., ináč pôjde vec oznámiť
na políciu.

Svedok poškodený K. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa bol v P. W. C. N., kde
prišiel medzi 20,00 hod. až 21,00 hod. Bol tam aj s kamarátmi, ktorí postupne odišli a zostal len s N.
T.. Sedeli pri stole, ktorý je hneď pri bare, pričom niekedy po polnoci chcel zaplatiť, pričom sa postavil k
baru, aby si dal ešte jedného panáka. S. X., ktorého pozná z videnia vtedy prišiel k nemu a začal do neho

slovne rýpať, aby ho udrel, no on si ho nevšímal. Majiteľ reštaurácie im povedal, aby sa nehádali, pričom
v určitom momente, keď bol otočený čelom k baru, pristúpil k nemu obžalovaný zozadu z ľavej strany a
udrel ho pivovým tenkostenným pohárom do oblasti spánku blízko oka. On sa hneď otočil smerom na
neho, strkol ho na zem oboma rukami, resp. ho udrel, na čo obžalovaný spadol na zem a on si čupol nad
neho, no neudrel ho. Videl, že veľmi krváca, tak vstal a išiel na toalety sa umyť. Keď vyšiel z toalety, išiel

na pohotovosť zašiť si ranu. Poprel, aby pri bare boli nejaké stoličky. Nepamätá si, či vtedy obžalovaného
aj udrel, no po tom, čo ho udrel obžalovaný, ho iba strkol jednou alebo dvoma rukami a keď kľačal na
obžalovanom, iba sa ho pýtal, že čo mu to urobil. Uviedol, že pohár, ktorým ho obžalovaný udrel, sa
mu rozbil na hlave. V dôsledku poranenia, ktoré utrpel, mal rozbitú hlavu, z ktorej mu tiekla krv, dodnes
tam má jazvu. Cez víkend nikde nebol, ležal iba doma, bol aj pri doktorovi, bral tablety od bolesti, čo

trvalo asi týždeň. Po incidente jeho kamarát K., ktorého o to požiadal, telefonoval obžalovanému, či sa
nechce s ním dohodnúť, či to dajú na súd alebo sa dohodnú mimosúdne. K.Á. mu potom oznámil, že s
dohodou nesúhlasil. Keďže sa s obžalovaným nedohodol, volal svojmu právnikovi a po rozhovore s ním
podal trestné oznámenie. Od obžalovaného vtedy požadoval 1.000,- eur. K skutočnosti, že pri lekárskom
ošetrení uvádzal, že spadol zo schodov, uviedol, že keď bol na ošetrení, bolo mu zle, bol v šoku, a preto

si už nepamätá, čo povedal.

Svedok N. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa bol v reštaurácii P. W. C. N. spolu
s K. D., pričom okolo polnoci boli pri bare, kde sa nachádzal aj S. X. spolu s nejakým Poliakom, kde
bol aj majiteľ baru. Poškodený s obžalovaným sa rozprávali, presunuli sa k zadnej časti baru smerom k

toaletám. Zrazu od toho miesta, kde boli, začul hluk. Keď sa otočil, všimol si, ako obaja padali. Najprv
padal obžalovaný a potom na neho pán D.. Keď spadli, nevidel, aby poškodený napádal obžalovaného,
akurát ho držal za ruky a svoju tváre priklonil k jeho tvári. On ich vyzýval, aby sa nebili. Poškodený mu
povedal, že obžalovaný ho niečím napadol, ale nepamätá si už, čo presne. Pamätá si, že aj obžalovaný
bol od krvi, ale bola to krv pána D.. Zdá sa mu, že poškodenému ošetroval oblasť okolo oka, keďže je

zdravotník a povedal mu, že to musí ísť zašiť do nemocnice.

Svedok W. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je majiteľom reštaurácie, v ktorej kritického dňa
sa nachádzali aj obžalovaný, aj poškodený, ktorých pozná. Začul, ako medzi týmito prebehla nejaká
výmena názorov, keď boli pri bare, no situácia sa ukľudnila. Fyzický konflikt, ku ktorému malo dôjsť

medzi obžalovaným a poškodeným a ktorý sa mal odohrať za barom, neregistroval, a preto nevie sa
vyjadriť k tomu, ako k nemu došlo. Všimol si akurát, že poškodený krvácal na hlave. Nespomína si,
či poškodený mu v ten večer vysvetľoval vznik poranenia, ale neskôr s odstupom asi dvoch dní mu
poškodený tvrdil, že obžalovaný ho udrel pohárom po hlave. Doplnil, že na mieste incidentu videl krv,
porozhadzované stoličky, ale aj rozbité sklo, pričom podľa neho sa rozbilo viac pohárov, pretože na

tomto mieste je aj priestor, kde sa ukladá použitý riad. V oboznámenej výpovedi z prípravného konania
uvádzal, že poškodený krvácal z rany, ktorá bola v blízkosti oka. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že s
týmto vyjadrením súhlasí s tým, že pre odstup času si už nepamätá.Svedok J. J. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa okolo polnoci resp. pol jednej
ráno sa spolu s obžalovaným vrátili do baru W., kde pili pivo pri bare. Nevie kedy prišiel k nim pán D.,
ktorý stál na konci barového pultu a popíjal pivo. On toho pána dovtedy nepoznal. Pán D. sa rozprával

s pánom X., pričom to, že by mali medzi sebou nejaký slovný konflikt, neregistroval, no pán D. sa mu
zdal dosť nervózny, keď gestikuloval. Mal už vypité, asi 5 pív a 2 poldeci, chcel už odísť, a preto chcel
ísť zaplatiť. Pán X. povedal, že pôjdu, ale že si odskočí na toaletu. Keď obžalovaný išiel na toaletu,
ktorá sa nachádza na konci barového pultu, pán D. zobral stoličku a touto udrel obžalovaného po hlave.
Potom videl, ako pán Imrich spadol na zem. Čo sa dialo potom, to on nevidel, lebo v okolí barového

pultu nastal určitý zhluk ľudí, no videl, ako pán Imrich po tom, čo bol udretý, padal na zem, pričom v
ruke mal pohár s pivom. Čo sa stalo s tým pivom, to už nevie, videl iba sklo na zemi. Čašníčkou bol
upozornený, že oni sa tam bijú ďalej, tak sa tam šiel pozrieť a videl, ako X. leží na zemi a na ňom sedí
D.. Videl na zemi veľa krvi a oboch zakrvavených. K poraneniam, ktoré jednotlivým aktérom incidentu
vznikli, uviedol, že si nevšimol, aby obžalovaný hneď krvácal po tom, ako ho D. udrel stoličkou po hlave.
Videl však, ako poškodený krvácal z hlavy. On potom zaplatil, privolal taxík a spolu s obžalovaným odišli.

Nešli na ošetrenie. Vie, že po incidente mu obžalovaný niečo k nemu hovoril, ale nepamätá si už čo.

V oboznámenej výpovedi z prípravného konania uviedol, že dá sa povedať, že po tom, ako obžalovaný
dostal ranu do hlavy, keď bol udretý stoličkou, urobil pohyb rukou, v ktorej držal pohár piva a nechtiac
udrel v tom čase jemu neznámeho muža do oblasti hlavy, do spánkovej časti. K týmto tvrdeniam svedok

uviedol, že je pravdou, že takto vypovedal, ale on tieto skutočnosti nevidel a tieto vyjadrenia sú skôr jeho
logickou úvahou, ako mohlo dôjsť k poraneniu poškodeného. Zopakoval, že on nevidel, aby Imrich po
tom, čo bol udretý, pri páde zasiahol pohárom, ktorý mal v ruke, poškodeného do hlavy.

Svedkyňa O. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného a poškodeného pozná iba z

videnia ako zákazníkov P. W. C. N., kde pracovala ako čašníčka. Pamätá si, že kritického dňa títo sedeli
spolu pri stole oproti baru a spolu diskutovali, pričom každý z nich odbehoval k nejakým kamarátom,
ktorých tam tiež mali. V určitom momente si všimla, ako obaja vstali a presunuli sa k zadnej časti
baru, kde sa už stoly nenachádzajú. Keď nahadzovala do pokladne objednávku, začula nejaký zvuk
ako keď sa rozbije sklo a vzápätí si všimla ako poškodený D. leží na zemi a okolo jeho hlavy a tváre

bolo veľa krvi. Spočiatku nevedela určiť, odkiaľ tá krv pochádza. Pamätá si, že poškodený ležal na
zemi a obžalovaný sa skláňal k poškodenému, neležal na ňom, len sa zdalo, ako keby tá krv išla od
obžalovaného. Nespomína si už presne, ako to bolo, pamätá si iba, ako pán D. ležal na zemi, pán
X. bol nad ním, ale aby ho napádal, to nemôže povedať, lebo nič také nevidela. Predtým ako počula
rinčanie skla, nevidela aby poškodený zobral do ruky stoličku, žiadne stoličky tam nelietali. Vyjadrila sa,

že s určitosťou môže povedať, že obaja javili známky požitia alkoholu, pretože počas celého večera
požívali alkohol a incident sa stal až v skorých ranných hodinách. Nepamätá si na to, aby po incidente sa
obžalovaný na niečo sťažoval, iba si pamätá, že bol od krvi, keď vrchnú časť oblečenia mal zakrvavenú
a spočiatku nevedela, od koho tá krv pochádza. Pamätá si, že poškodený, keď bol na zemi, povedal,
že nič nevidí. Záchranku nevolala a ani záchranárov nevidela. Vie len, že poškodený odišiel zadným

vchodom. Zdôraznila, že je si istá, že poškodený ležal na zemi a obžalovaný bol nad ním, keďže
spočiatku nevedela, kto krváca, nakoniec zistila, že tá krv pochádza od poškodeného, ktorý mal ranu na
tvári v oblasti oka. Nespomína si, či obžalovaný predtým, keď ešte stál s poškodeným pri barovom pulte,
mal v ruke pivový pohár, ale pamätá si, že obaja sa rozprávali dlhší čas a počas debaty aj obaja popíjali.
Upresnila, že príčinou rinčania, ktoré začula, po ktorom registrovala, ako poškodený sa nachádza na

zemi a obžalovaný nad ním, bolo rozbité sklo, s najväčšou pravdepodobnosťou to bol rozbitý pohár, no
nepamätá si, o aký pohár sa malo jednať. V blízkosti miesta, kde sa nachádzal poškodený, ktorý ležal
na zemi a obžalovaný, ktorý bol nad ním, si nespomína na žiadnu stoličku, ktorá by bola v neobvyklej
situácii, prípadne aby niečo bolo zlomené či poškodené.

V prípravnom konaní v oboznámenej výpovedi zo dňa 11. 6. 2015 okrem iného vypovedala, že keď išla s
objednávkou k baru, pri ktorom obaja stáli (obžalovaný, poškodený), začula, ako sa rozbilo sklo, pričom
zrazu jej odletela črepina do tváre, no nijako ju nezranila. Myslí si, že pri fyzickom napadnutí bol použitý
pivový pohár z tenkého skla, z ktorého celý večer pil S. (obžalovaný) pivo. Potom sa pozrela smerom
k K. a S. a videla, ako K. (poškodený) zvalil S. na zem, kde K. ležal na S. a všade bolo veľa krvi. K.

S. kričal, že mu S. rozrezal celé oko a keď sa postavil, zistila, že K. krváca z tvárovej časti pri oku. K.
potom išiel na toaletu a následne na pohotovosť. Doplnila, že nevidela, aby K., keď ležal na S., nejako
ho fyzicky napádal buď rukou alebo nejakým iným predmetom. Pri tejto potýčke určite nebola použitá
barová stolička, ani iný predmet, okrem skleneného pivového pohára.Po oboznámení sa s výpoveďou z prípravného konania svedkyňa k vzniknutému rozporu uviedla, že s
odstupom času sa snaží spomenúť, ako to bolo, pričom ako vyplýva z prečítanej výpovede, je naozaj

logické to, čo uvádzala v prípravnom konaní, že pán Imrich ležal na zemi a pán D. bol nad ním, pričom
krvácal a tak stekala krv na pána Imricha. Určite si v prípravnom konaní nevymýšľala, len pre odstup
času si na viaceré veci už nedokáže spomenúť.

V časti ďalšej oboznámenej výpovede z prípravného konania zo dňa 18. 2. 2016 svedkyňa okrem iného

uviedla, že keď stála pri bare, pri počítači, začula rachot, ako keď sa rozbije sklo, ktoré sa aj rozletelo
a ktorý rachot počula od zadnej časti baru, keď stál X. s D.. Hneď sa pozrela tým smerom a v tej chvíli
videla, ako asi z nervov D. hodil Imricha o zem a po chvíli ležal na Imrichovi a všade bolo veľa krvi.
D. keď ležal na Imrichovi, kričal na neho „ty sviňa, rozrezal si mi oko, nič nevidím“. Keď toto počula a
videla, utekala po šéfa.

K tomuto tvrdeniu na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že sa pridržiava tejto oboznámenej
výpovede s tým, že si uvedomuje, že na hlavnom pojednávaní vypovedala odlišne, ale bolo to len z
dôvodu, že si zle pamätala, kto na kom ležal.

Svedkyňa poškodená JUDr. Michaela Babejová, splnomocnený zástupca Všeobecnej zdravotnej

poisťovne (zdravotnej poisťovne poškodeného) k samotnému skutku sa vyjadriť nevedela, iba sa
pripojila k náhrade škody vo výške 54,34 eur, zodpovedajúcej regresnému nároku z titulu poskytnutej
zdravotnej starostlivosti.

Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie, MUDr. Zdeněk Holešovský, ktorý

v prípravnom konaní podával znalecký posudok ohľadom poškodenia zdravia poškodeného K. D.
uviedol, že menovaný utrpel tržno-zmliaždenú ranu tváre vľavo pri vonkajšom očnom kútiku ľavého
oka. Z medicínskeho hľadiska išlo o poranenie ľahké s priemernou dobou liečenia 7 - 10 dní, pričom
práceneschopnosť je v takýchto prípadoch veľmi individuálna, predovšetkým v závislosti od pracovného
zaradenia.Kmechanizmuvznikuporaneniauviedol,žekvznikurany podľaúdajov,ktorémalkdispozícii

došlo po údere skleneným pohárom, keď tento mechanizmus uvádzal poškodený, ale aj obvinený,
ktorý tvrdil, že ho udrel skleneným pohárom pri páde. Z medicínskeho hľadiska sa nedá presne určiť,
ktorý mechanizmus je správnejší, teda či k poraneniu došlo po údere pohárom alebo pri páde, stanovil
však, že k poraneniu došlo úderom tenkostenným pohárom, pričom intenzita útoku bola stredného až
mierneho stupňa. Bolestné vyčíslil na 10 bodov a dobu liečenia určil od 23. 5. 2015 do 2. 6. 2015, pričom

poškodený práceneschopnosť vypísanú nemal, pretože v tom čase bol dobrovoľne nezamestnaný. Vo
vzťahu k trvalým následkom uviedol, že tieto súvisia so zanechaním jazvy na viditeľnej časti tváre, ktorú
jazvu zhodnotil ako nenápadnú a funkčne nerušivú. Obmedzenia v obvyklom spôsobe života spočívali v
dvoch ošetreniach, ktoré prvé bolo spojené so zašitím rany a druhé s odstránením stehov. Pre vzniknutú
ranu bol poškodený cca 9 dní čiastočne obmedzený v hygienických návykoch a v spoločenskom styku,

rana bola citlivá na dotyk. Pri podkladanom údere skleneným pohárom v blízkosti oka však mohlo
dôjsť k poraneniu zrakového orgánu. Znalec ďalej doplnil, že v predmetnej trestnej veci bol aj účastný
rekonštrukcie, počas ktorej zaznievali aj iné vyjadrenia, než ktoré mal k dispozícii zo spisu, kde sa stále
hovorilo o údere skleneným pohárom, no hovorilo sa aj o páde na nejakú hranu stola. V tomto smere
vzniknuté poranenie bolo tak malé, že z medicínskeho hľadiska sa mechanizmus nedá jednoznačne

zrekonštruovať, ale pri páde na hranu stola obvykle vznikajú aj iné poranenia, ktoré v danom prípade
zistené neboli. Na otázku, či pri zasiahnutí pohárom, resp. úderom pohárom by poranenie vzniklo aj bez
toho, aby sa pohár rozbil, znalec uviedol, že má za to, že bez rozbitia pohára by poranenie nevzniklo.

Vo veci bol vypracovaný vo vzťahu k vzniknutým poraneniam poškodeného aj znalecký posudok zo

strany obhajoby, a to znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia ortopédia, MUDr. Borisom
Lisánskym, ktorý znalec na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený dňa 23. 5. 2015 utrpel
zranenie, a to tržnú cca 3 cm dlhú ranu v ľavej spánkovej oblasti hlavy pri vonkajšom očnom kútiku.
Posudzované zranenie kvalifikuje ako ľahké s dobou liečenia do 7 dní. Obmedzenie obvyklého spôsobu
života poškodeného hodnotí ako menej závažné, týkajúce sa predovšetkým prvý troch až piatich dní po

úraze. Posudzované zranenie je tupou silou, v prípade fyzického napadnutia - bitky, typický následok
úderu zovretou päsťou, kopanca nohou, úderom tupým predmetom, nárazu na hranu tvrdej podložky pri
páde v posudzovanom prípade vzhľadom na charakter, lokalizáciu a tvár zranenia sa jednoznačne jedná
onásledoktupéhonásilia,tienieozraneniereznýmnástrojom,tedačrepovrozbitéhoskla.Priprimárnomošetrení poškodeného bola ošetrujúcim chirurgom jednoznačne zdokumentovaná tržná, nie rezná rana,
lokalizovanánavystupujúcejčastitvárevnadočnicovomoblúku.Ranamalanerovnomernékraje,nebola
kontaminovaná sklenenými črepmi, a teda s istotou možno povedať, že nebola spôsobená ostrým

nástrojom, teda črepom rozbitého skla. Samotný poškodený pri vyšetrení ošetrujúcemu chirurgovi udal,
že zranenie utrpel pri páde na schodoch. Je súčasne nelogické, aby pri údere pohárom do oblasti
tváre, ktorý sa rozbije, vznikla len jedna tržná rana, a to len na vystupujúcej časti, pričom by nevznikli
ďalšie rezné rany. Rovnako ak by útočník mal pohár v ruke, mal by túto porezanú. Na otázku, aby sa
znalec vyjadril k mechanizmu vzniku poranenia s prihliadnutím aj na samotné tvrdenie obžalovaného, že

poranenie poškodeného vzniklo nechtiac pri páde, keď pohárom zasiahol poškodeného do tváre, ktorý
sa pri tom nerozbil, znalec uviedol, že posudzované zranenie je s určitosťou zranenie tupou silou a či
pri útoku na poškodeného bol použitý pohár, nemožno len z charakteru rany absolútne rozhodnúť, ale
pokladá to za veľmi málo pravdepodobné.

Vzhľadom na vzniknuté odlišné závery vo vzťahu k mechanizmu vzniku poranení poškodeného k

tvrdeniam znalca MUDr. Lisanského znalec MUDr. Holešovský uviedol, že vo svojom znaleckom
posudku nikde nekonštatoval existenciu reznej rany, ale tržno-zmliaždenej rany vľavo pri vonkajšom
očnom kútiku ľavého oka. Všetkým znalcom musí byť zrejmé, že tržno-zmliaždená rana vzniká úderom
tupým predmetom alebo nárazom na tupý predmet. Ak je sila nadbytočná, tak sa roztrhne koža. Takýto
mechanizmus úrazu vo všeobecnosti popisujú učebnice, ale pokiaľ vychádza zo spisového materiálu,

kde poškodený aj obvinený udávajú, že rana vznikla úderom pohárom, je pre neho nepredstaviteľné
takýto mechanizmus ignorovať. Je pravdou, že pád na hranu stola je prijateľný mechanizmus, ale keď
vypracovával znalecký posudok, nemal informácie o inom mechanizme vzniku poranení než ten, kt. by
súvisel s úderom pohárom, ktorý mechanizmus z medicínskeho hľadiska je možný, čo vyplýva aj z toho,
že rana, ktorá vznikla v oblasti vonkajšieho očného kútika mala po premeraní 3,5 cm a mala Z-tvar, čiže

na jednej strane pripustil, že k poraneniu mohlo dôjsť tupo hraným pôsobením násilia, t. j. pohárom,
ale aj to, že pohár sa mohol rozbiť, lebo tam boli zubkovité okraje. Čisto z medicínskeho hľadiska však
z 3-centimetrovej jazvy nie je možné určiť jednoznačný mechanizmus. Vo vzťahu k odlišným záverom
súvisiacim s dobou liečenia a obmedzeniami v obvyklom spôsobe života znalec MUDr. Holešovský
uviedol, že ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie, rana bola pri ošetrení zašitá, keď chirurg odporučil

odstrániť stehy o 10 dní, a tie boli odstránené po 9 dňoch, čo bola aj doba liečenia. Čo sa týka obmedzení
v obvyklom spôsobe života, takéto obmedzenie tu bolo 4 - 5 dní a trvalo aj po tejto dobe, avšak
minimálnym spôsobom, pretože poškodený 99 % činností bol schopný vykonávať.

Z oboznámeného znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie

detí a dospelých, PhDr. Petrovej, súd zistil, že osobnosť obžalovaného je hodnotená ako menej
diferencovaná, vnímajúca vonkajší svet a podnety ekonomicky, zjednodušene, s hľadaním vecných
východísk s priamočiarosťou, správaním, jej riešeniach. Ide o ambiciózneho človeka s vysokými
ašpiráciami, výkonnosťou a potrebou prezentovať sa ako úspešný, s črtami narcistickej glorifikácie
seba samého s nadmerným individualizmom a seba spokojnosťou, ale aj s potrebou nadmernej

introspekcie s pocitmi pochybností a viny, s celkovo nejasnou sebahodnotou. Afekty majú u neho
pravdepodobne výrazný vplyv na myslenie s rizikom k častejším chybným reakciám a rozhodnutiam,
nakoľko činí rýchle odhady a impulzívne rozhodnutia. Dá sa u neho očakávať negatívny zlostný postoj
k okoliu, menšia citlivosť k potrebám druhým a deficit vnímania jemnejších nuancov v sociálnych
a emočných situáciách. Agresívne reakcie nepatria do jeho bežného prejavu, sú však prítomné

vnútorné obrany voči prirodzeným agresívnym tendenciám. Ide o osobnosť bez znakov poruchovej, či
závažnej disharmonickej výstavby. Nie sú prítomné také povahové vlastnosti, ktoré by ho predurčovali
k podvedomej či nevedomej tendencii konfabulovať, či fantazijne unikať z reality za bežných okolností.
V rámci kognitívnej výbavy je schopný vedome a účelovo klamať, ak chce, rovnako ako väčšina osôb.
Rozpory medzi výpoveďou a exploráciou v detailoch zdôrazňuje stresom v priebehu psychologického

vyšetrenia. Tieto rozpory vytvárajú podozrenie, že má tendenciu aspoň čiastočne skresľovať skutočnosti
vo svoj prospech.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí
a dospelých, PhDr. Štiffelovej, vyplýva, že v pamäťových testoch u poškodeného K. D. neboli

zaznamenané konfabulácie, teda sklony k nevedomej lži, a neboli zistené poruchy pamäte. Snaha
vedome skresľovať skutočnosti vo svoj prospech nie je vylúčená z dôvodu ochrany svojej osoby a
možných negatívnych následkov vyplývajúcich pre svedka z vyšetrovanej udalosti. Nahováranie zo
strany iných osôb nebolo zistené, sugestibilita a ovplyvniteľnosť je nízka. Ako motivácia k jeho výpovedisa môže javiť tak pravdivý opis skutočne prežitých udalostí za účelom zjednania nápravy, ale na druhej
strane aj zištnosť, resp. vedomé klamstvo, ktoré korešponduje s jeho štruktúrou osobnosti. Poškodený
mohol interpretovať skutočnosti, ktoré uviedol vo svojej výpovedi bez toho, aby ich sám prežil. Po

výkonovej stránke je schopný vypovedať pravdivo, ak sa tak rozhodne. Poškodený mohol predmetné
skutočnosti správne vnímať, uchovať v pamäti a nakoniec správne a neskreslene ich reprodukovať.
Poruchy vnímania, ani poruchy pamäte neboli u neho zistené. Znalkyňa nevylúčila zištnosť zo strany
poškodeného, čo potvrdzuje aj fakt, že tento spočiatku uvádzal iný dôvod pri svojom zranení a iný
dôvod na polícii. Osobnosť je emocionálne nezrelá so schizoidnou štruktúrou s oslabeným zmyslom

pre realitu a s tendenciou do sveta fantázie. Správanie výrazne rigidné, vo vzťahových väzbách sa
prejavuje neosobnosť, narcistické nastavenie. V prežívaní neistota a významné je aj vnútorné napätie s
očakávateľným agresívnym nastavením k vonkajšiemu prostrediu, ktoré však vedome popiera.

Z výsledkov vykonanej rekonštrukcie na mieste samom, ktorá bola vykonaná v prípravnom konaní dňa
29. 12. 2016 súd zistil, že v jej priebehu poškodený zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach

ohľadom okolností skutku, pričom obžalovaný nesúhlasil s popisom deja poškodeným a ani vzájomným
postavením osôb pri incidente tak, ako to popisoval poškodený. Obžalovaný v priebehu rekonštrukcie
tvrdil, že ho počas hádky udrel poškodený päsťou do oblasti tváre a následne, keď padal na zem, tak
aj on počas pádu udrel poškodeného päsťou do oblasti tváre. Poškodený nesúhlasil s popisom deja
zo strany obžalovaného a ani s postavením osôb pri incidente tak, ako to uvádzal obžalovaný. Znalec

MUDr. Holešovský, ktorý bol tiež prítomný pri rekonštrukcii, uviedol, že pre neho je verzia obžalovaného
úplne iná ako v čase vypracovania znaleckého posudku (keď obžalovaný síce v prípravnom konaní
využil svoje právo a vo veci nevypovedal, avšak ešte pred vznesením obvinenia v pozícii svedka uvádzal
skutočnosti, že bol udretý poškodeným stoličkou po hlave a následne keď padal na zem, nechtiac
zasiahol poškodeného pivovým pohárom, ktorý mal v ruke do oblasti tváre, teda uvádzal verziu tak, ako

ju prezentoval vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní).

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä lekárskej správy z prvotného
ošetrenia poškodeného v Nemocnici Poprad dňa 23. 5. 2015 o 02,04 hod., v ktorej uviedol, že spadol
na schodoch, poranil si tvár, v bezvedomí nebol a všetko si pamätá. Pri lekárskom vyšetrení bola

konštatovaná pri laterálnom ľavom očnom kútiku tržná nerovnomerná rana pomerne hlboká, krvácajúca,
o veľkosti asi 3 cm bez cudzích telies a makroskopického znečistenia. Rana bola zošitá, s odstránením
stehov o 10 dní. Z lekárskej správy zo dňa 27. 5. 2015 vyplýva, že u poškodeného bola konštatovaná
tržná rana v laterálnom očnom kútiku 3 cm dlhá, keď ako spôsob vzniku poranenia poškodený uvádzal,
že dňa 23. 5. 2015 o 01,30 hod. ho neznáma osoba v bare W. udrela pohárom do tváre. Z lekárskych

správ, ktoré sú súčasťou spisu, ďalej vyplynulo, že aj obžalovaný absolvoval ošetrenie, a to dňa 25. 5.
2015, keď je u neho konštatované povrchové poranenie, pomliaždenie inej časti hlavy, pomliaždenie
mihalnice (očného viečka) a okolia oka a poranenie ucha. Ako dôvod vzniku týchto poranení uvádzal,
že dňa 22. 5. 2015 asi o 23,30 hod. v bare P. sa pobil s jemu neznámym mužom, keď si vzájomne
dali niekoľko úderov. Z lekárskej správy zo dňa 27. 5. 2015 vyplýva, že u obžalovaného boli zistené

zranenia, pomliaždenie ľavej očnice čelovej oblasti, ľavej spánkovej oblasti a ľavej ušnice a drobné
pomliaždenia oboch horných končatín s tým, že k vzniku poranení došlo pri fyzickom napadnutí, resp.
vzájomnejbitkesinouosobou.Poraneniasúhodnotenéakoľahkésdobouliečenia14-21dní.Súčasťou
spisu je aj lekárska správa zo dňa 2. 6. 2015 o očnom vyšetrení obžalovaného, keď je konštatované u
tohto na hornej a dolnej mihalnici rezobujúci hematóm ešte s edémom. Dôvodom vyšetrenia mali byť

pretrvávajúce ťažkosti s tým, že ešte dňa 22. 5. 2015 asi o 24,00 hod. ho napadol K. D. a udrel ho do
tváre, nevie presne čím, pričom na okolnosti úrazu si nepamätá. Okrem lekárskych správ súd vykonal
dokazovanie oboznámením aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to
najmä zápisnice o trestnom oznámení, ktoré dňa 25. 5. 2015 o 17,52 hod. na OO PZ Poprad podával
poškodený K. D. a v ktorom okrem iného uviedol, že keď bol otočený chrbtom k barovému pultu,

zrazu zacítil ostrú hranu, zrejme pohárom, po ľavej časti tváre, konkrétne po oku. Zacítil hneď, ako po
tejto rane sa mu z ľavej časti tváre leje krv. Pred sebou zbadal neznámeho muža, ktorý pred chvíľou
do neho podrýval a zrejme mu vrátil päsťou pravej ruky do hlavy jeden úder, na čo tento spadol na
zem; fotodokumentáciou o poranení obžalovaného, vyčíslením škody zo strany zdravotnej poisťovne,
lustráciou priestupkov a registra trestov obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, mal
súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, je trestným činom a
že tento spáchal obžalovaný. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti v celom rozsahu usvedčujepoškodený, ktorý od podania trestného oznámenia v priebehu vykonávania ďalších procesných úkonov
vo veci, vrátane úkonov spojených so súdnym konaním, vypovedal prakticky bez závažnejších rozporov
rovnako, keď uvádzal, že poranenia mu boli spôsobené obžalovaným, ktorý ho udrel pivovým pohárom

do hlavy v oblasti ľavého oka. Vylúčil, aby predtým on udrel obžalovaného. Je pravdou, že z
prvotnej lekárskej správy o ošetrení poškodeného vyplýva, že tento ako mechanizmus vzniku poranení
označil skutočnosť, že spadol zo schodov a rovnako bolo preukázané, že na strane poškodeného
existovala snaha ešte predtým, než vo veci podal trestné oznámenie, napadnutie riešiť vzájomnou
dohodou finančným vysporiadaním. Samotný poškodený tieto skutočnosti priznal s tým, že po tom,

čo nereflektoval obžalovaný na jeho ponuku spojenú s finančným vysporiadaním, vo veci podal
trestné oznámenie. Aj keď nepochybne je teda možné evidovať určitý znak zištnosti na strane
poškodeného, spojený so snahou zakryť protiprávnu činnosť inej osoby vo vzťahu jemu samému
finančným vysporiadaním, k čomu napokon nedošlo, táto skutočnosť ešte sama o sebe nerobí osobu
poškodeného nehodnovernú, prihliadajúc pritom najmä na jeho jednotlivé výpovede tak z prípravného
konania, ako aj v konaní pred súdom, ale aj na skutočnosť, že samotné výpovede podporujú aj ďalšie

vykonané dôkazy. Vo veci bolo vypočutých viacero svedkov, ktorí sa mali nachádzať na mieste incidentu,
pričom títo svedkovia samotný incident popisovali skôr vo všeobecnej rovine bez toho, aby vnímali
celý priebeh incidentu. Je nepochybné z výsluchov vypočutých svedkov, že tak obžalovaný, ako aj
poškodený sa v čase skutku nachádzali na mieste skutku, každý z nich bol v sprievode ďalšej inej osoby.
Z výpovedí svedkov vyplynulo, že obžalovaný a poškodený medzi sebou komunikovali, samotný priebeh

incidentu už svedkovia nepopisujú rovnako, keď v ich výpovediach je nepochybné bádať ich bližší vzťah,
či už k osobe poškodeného alebo obžalovaného. V tomto smere je potom potrebné poukázať na to,
že svedok N. T., ktorý do baru prišiel spolu s K. D. vypovedal v zhode s tvrdeniami poškodeného, keď
okrem iného uviedol, že samotný priebeh incidentu síce nevidel, ale registroval, ako sa poškodený
s obžalovaným presunuli k zadnej časti baru a po chvíli začul hluk, ako keby sa rozbilo sklo. Videl,

ako obaja ležali na zemi, pričom X. ležal na chrbte a D. sedel na ňom a niečo mu rozprával. Priamo
nevidel, ako Imrich napadol D. pohárom a nevidel ani, ako D. napadol X. stoličkou. Svedok Q., ktorý
bol v zariadení prítomný v spoločnosti obžalovaného vypovedal o tom, že registroval, ako D. zobral
stoličku a udrel Imricha po hlave a videl, ako X. spadol na zem. Keď videl, ako bol X. udretý, tento mal
pohár s pivom v ruke, no čo sa stalo s pohárom, to nevidel. V tomto smere ako dôležitá sa javí výpoveď

svedkyne O. Š., čašníčky v predmetom zariadení, ktorá okrem iného registrovala, ako poškodený aj s
obžalovaným stáli oproti sebe, o niečom sa bavili a keď išla k baru, začula, ako sa rozbilo sklo, pričom
jej črepina odletela do tváre, nijako ju však nezranila. Videla potom, ako poškodený zvalil obžalovaného
na zem, všade bolo veľa krvi, pričom poškodený krvácal z tvárovej časti pri uchu a zároveň vyčítal
obžalovanému, že mu rozrezal oko. Poprela, aby poškodený mal nejakým spôsobom fyzicky napadnúť

obžalovaného, či už rukou alebo iným predmetom, keď pri uvedenom incidente určite nebola použitá
barová stolička, ani iný predmet okrem skleneného pivového pohára. Výpoveď poškodeného, ale aj
výpoveď svedkyne Š. vyvracajú obranu obžalovaného, ktorá bola založená na tvrdení, že bol to práve
on,ktobolnajprvnapadnutýpoškodeným,keďtentohoudrelbarovoustoličkoupohlave,atovčase,keď
mal v ruke pivový pohár, ktorý keď padal nechtiac zasiahol poškodeného a ktorý sa rozbil až pri dopade

na zem. Je potrebné uviesť, že zo strany obžalovaného na rozdiel od poškodeného, ktorý iba v rámci
prvotného lekárskeho ošetrenia uvádzal iné okolnosti vzniku poranenia, samotný obžalovaný v priebehu
trestného konania prinášal viaceré verzie priebehu incidentu, keď v priebehu lekárskych ošetrení, ktoré
prvotne absolvoval, až s časovým odstupom dvoch a viacerých dní uvádzal, že poranenia vznikli pri
ich bitke, keď sa pobil so známou osobou, pričom obaja sa udierali päsťami, následne vypovedal tak,

ako na hlavnom pojednávaní, že bol napadnutý poškodeným stoličkou a nechtiac ho zasiahol pri páde
pivovým pohárom, pričom v priebehu rekonštrukcie uvádzal, že počas hádky ho poškodený udrel päsťou
a keď padal na zem, tak aj on udrel poškodeného päsťou do oblasti tváre. V súlade s uvedenými
dôkazmi je aj výpoveď znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie (teraz úrazovej
chirurgie) MUDr. Holešovského, ktorý popísal poranenia poškodeného, vyjadril sa k intenzite útoku,

ako aj mechanizmu vzniku vzniknutého poranenia. Vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že pri
určení mechanizmu vzniku poranenia poškodeného nemohol ignorovať tvrdenia poškodeného, ale aj
obžalovaného, ktoré mal k dispozícii a ktoré vyplývali z obsahu vykonaných procesných úkonov, keď
potvrdil, že práve úder skleneným pohárom do oblasti tváre mohol spôsobiť poranenia poškodenému,
a to aj vzhľadom na charakter tržno-zmliaždenej rany vľavo pri vonkajšom očnom kútiku ľavého oka,

ktorá mala tzv. Z-tvar. Je potrebné zdôrazniť, že aj samotný obžalovaný v konaní pred súdom vo
svojej obrane potvrdzoval vznik poranenia poškodenému práve takýmto spôsobom s tým však, že na
jeho strane nebol zámer poškodeného udrieť a samotný pohár sa rozbil až po páde na zem. Táto
obrana obžalovaného je nepresvedčivá a nezodpovedá vykonaným dôkazom, ktoré ho usvedčujú zospáchania skutku, pretože je nepochybné, že poranenia poškodenému vznikli, pričom vzhľadom na
intenzitu útoku pri vzniku posudzovaného poranenia (stredného až veľkého stupňa podľa vyjadrenia
znalca) nezodpovedá náhodnému úderu bez toho, aby sa pohár rozbil, keď navyše s prihliadnutím na

výpoveď Š., táto registrovala črepinu, ktorá jej dokonca odletela do tváre, avšak nijako ju nezranila.
Je logické, že pokiaľ by k rozbitiu pohára došlo až na zemi, tak takáto črepina by nemohla zasiahnuť
svedkyňu až do oblasti tváre. Rovnako za nepresvedčivé považoval súd aj vyjadrenia znalca z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia ortopédie, MUDr. Lisanského, ktorý znalec k mechanizmu vzniku
poranenia poškodeného konštatoval, že toto mohlo vzniknúť iba pôsobením tupej sily, či už úderom

tupého predmetu alebo pádom na tupý predmet. Tieto závery znalca nekorešpondujú a ignorujú
vykonané dôkazy zamerané na spôsob vzniku poranenia poškodeného a podľa názoru súdu sú iba
všeobecného charakteru bez dostatočného sa oboznámenia zo strany znalca s konkrétnym stavom
veci. Navyše je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade ide o znalca z odvetvia ortopédie a aj keď je
nepochybné, že medzi znaleckými odvetviami úrazovej chirurgie a ortopédie určite v praktickej rovine
existujú prieniky súvisiace so zameraním sa na oblasť znaleckého skúmania, podľa názoru súdu otázka

posudzovania vzniku poranení v oblasti hlavy v dôsledku úrazu je výlučnou doménou znalca z odvetvia
traumatológie (teraz úrazovej chirurgie).

Takto vykonané dôkazy potom dostatočne preukazujú vinu obžalovaného a na druhej strane vyvracajú
jeho obranu.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
pretože obžalovaný konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, sa dopustil v
úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Z

vykonaného dokazovania je nepochybné, že spôsobené poranenia poškodenému mali ľahký charakter,
na druhej strane vzhľadom na ustálené závery spojené s mechanizmom vzniku poranenia poškodeného
spočívajúceho v údere skleneným pohárom do oblasti tváre v blízkosti oka mohlo dôjsť k poraneniu
oka úlomkami skla, čo by mohlo mať za následok vážnu ujmu na zdraví a skutočnosť, že k takémuto
následku nedošlo, bola daná iba vecou náhody. Obžalovaný zároveň svojím konaním sa dopustil aj

prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože sa dopustil fyzicky a na
mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným
subjektomzhľadiskavekuapríčetnosti.Trestnejčinnostisadopustilzavinenevoformepriamehoúmyslu
v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom trestných činov, ktorých sa dopustil, je ochrana
života a zdravia iného jednotlivca, ako aj verejného poriadku. Medzi takýmto protiprávnym konaním

obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita, čím je vyjadrená aj objektívna
stránka uvedených trestných činov.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej

prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ako poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona súd nezistil žiadnu, rovnako nezistil ani priťažujúce okolnosti
v zmysle § 37 Trestného zákona. Obžalovaný bližšie charakterizovaný nie je, doposiaľ súdne trestaný
nebol. V čase podania obžaloby mal v evidencii priestupkov 16 záznamov, pričom išlo o priestupky na
úseku cestnej premávky.

Najprísnejším z trestných činov, pre kt. súd uznal obžalovaného vinným bol závažný zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, za
ktorýtrestnýčinzákladnávýmeratrestnejsadzbypredstavujevýmeru4-10rokovtrestuodňatiaslobody.

Pri ukladaní trestu prihliadajúc na základné kritéria spojené s ukladaním trestu, v zmysle ktorých do
úvahy pripadalo ukladanie úhrnného trestu odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona
(keďže ide o jednočinný súbeh dvoch trestných činov), súd ďalej skúmal, či existujú v zmysle § 39 ods. 1
Trestnéhozákonaanasl.mimoriadneokolnostiprezníženietrestu,vzmyslektoréhoustanovenia,aksúd
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej

sadzby stanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod spodnú hranicu
trestu ustanoveného týmto zákonom. Vzhľadom na výmeru základnej trestnej sadzby s poukazom
na ustanovenie § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona, nemožno v takomto prípade ukladať trestodňatia slobody kratší ako 6 mesiacov. Takéto mimoriadne okolnosti pre zníženie trestu súd zistil v
dikciách ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keď konanie obžalovaného v súvislosti s
najprísnejším trestným činom bolo kvalifikované v štádiu pokusu, pričom vzhľadom na okolnosti skutku,

keď v podstate išlo o krčmovú bitku po predchádzajúcom nedorozumení a požití alkoholických nápojov
zo strany tak obžalovaného, ako aj poškodeného, ako aj prihliadajúc na reálne vzniknutý následok
spojený s poškodením zdravia poškodeného, by použitie trestnej sadzby určenej zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne, keď navyše ide o osobu, ktorá doposiaľ trestne stíhaná nebola. Za
takýchto okolností potom súd aj prihliadajúc na účel ukladaného trestu tak, ako tento definuje ust.

§ 34 ods. 1 a nasl. Trestného zákona za primeraný trest považoval úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 rokov, pričom osoba obžalovaného dáva predpoklady na to, aby takto sledovaný účel trestu bol
dosiahnutý aj jeho hrozbou, a preto trest vyslovil ako podmienečný a za primeranú považoval skúšobnú
dobu v trvaní 2 rokov.

Zároveň súd rozhodol o nárokoch poškodených, o základe a rozsahu ktorých pochybnosti nemal,

pretože dôvodnosť týchto nárokov vyplynula z obsahu spisového materiálu a zaviazal obžalovaného na
náhradu škody poškodenému K. D. vo výške 171,60 eur, ktorá suma zodpovedá výške bolestného tak,
ako to určil znalec a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. vo výške 54,34 eur z titulu regresného nároku
spojeného s vynaložením nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému v konkrétnej
veci.

- konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu sa dopustil v úmysle inému
úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníod jehooznámenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.