Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/107/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316215325
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4316215325.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr.SidónieSládečkovejaJUDr.LenkyHalmešovej,vprávnejvecižalobkyne:P.K.,nar.XX.XX.XXXX,
S. XXX/X, F. W., zastúpená: Sidor a partneri s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52635970,
protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Pribinova25,Bratislava,IČO:35792752,vzastúpení:
AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,Kubániho16,Bratislava,IČO:47233516,ourčenie

bezúročnostiabezpoplatkovostizmluvyaozaplatenie722,32euraspríslušenstvom,oodvolanížalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 12Csp/80/2016-157 zo dňa 08.septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ( II ) z r u š u j e.

Výrok o nároku na náhradu trov konania ( III ) mení tak, že žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok
na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
722,32 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 722,32 eura odo dňa 21.07.2016
do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,2, §

451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2,7, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 137, § 255 ods. 1,2 CSP,
ako aj zisteným skutkovým stavom.

2. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah žaloby doručenej súdu dňa 12.09.2016,
ktorou sa žalobkyňa sa domáhala určenia, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov v dôsledku neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným dňa 3.11.2014 uzavrela Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorá zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, ako aj so
zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dôvodila tým, že v Zmluve o revolvingovom úvere
je nesprávne uvedená výška RPMN, taktiež v zmluve veriteľ neuviedol výšku splátok, istiny a úrokov,
t.j. spôsob započítania splátok úveru na istinu, úroky a poplatky, zároveň v zmluve absentuje adresa

veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, absentuje doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti
úveru, neplatná je zároveň aj dohoda o poskytovaní služieb, za ktorú žalovaný žiada odplatu. Mala za
to, že na základe ňou uvedených dôvodov je poskytnutý úver zo zmluvy bezúročný a bez poplatkov, a
preto mala povinnosť splatiť len úver do výšky istiny, ktorá sa rovná výške úveru vo výške 1.500,- eur.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v priebehu konania žalobkyňa žiadala o pripustenie zmeny,

rozšírenia žaloby, a to podaním doručeným súdu dňa 28.08.2017, v ktorom sa domáhala zároveň aj
zaplatenia sumy 722,32 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dôvodila tým, že na základevykonaných zrážok zo mzdy a platbách vykonaných zo strany žalobkyne (úhrada platobným príkazom)
bolo celkovo na účet žalovaného uhradených 2.072,32 eura. V zmluve bola uvedená celková čiastka
1.500,- eur, avšak žalobkyni bola na účet poskytnutá len suma 1.350,- eur, teda po odčítaní poplatku za

poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Žalobkyňa uviedla, že reálne poskytnutý úver predstavuje sumu
1.350,- eur a celkovo uhradila sumu 2.072,32 eura, potom preplatok vo výške 722,32 eura predstavuje
bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobkyni. Zároveň žiadala priznať aj úrok z
omeškania. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 12Csp/80/2016 - 59 zo dňa 27.10.2007 pripustil zmenu
žaloby.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny vzťah, ktorý
vznikol uzavretím tejto zmluvy je treba považovať za absolútny obchod, ktorý sa spravuje zákonom
o ochrane spotrebiteľa a iba subsidiárne sa aplikuje Občiansky zákonník a to tam, kde je to pre
spotrebiteľa výhodnejšie. Zastal názor, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorú uzavreli strany sporu
je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou. Po preskúmaní tejto zmluvy súd zistil, že údaje, ktoré sa

nachádzajú v žiadosti zmluve o revolvingovom úvere a následne v oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi, uzavreté v ten istý deň, sa jednoznačne odlišujú. Až v oznámení veriteľa sa nachádza
údaj o začiatku splatnosti úveru ako aj dátum konečnej splatnosti úveru, ktorý údaj sa v zmluve o
revolvingovom úvere nenachádza. Zistil, že nesprávne je uvádzaná hodnota RPMN tak v zmluve o
schválení revolvingového úveru, ako aj v oznámení veriteľa, táto je vykazovaná vo výške 26,07 % ,

pričom výpočtom bola zistená hodnota 72,70 % a v prípade, že by bolo potrebné zohľadniť aj sumu
150,- eur ako poplatok za poskytnutý úver, činí tak RPMN hodnotu 87,20 %. Vyjadrenie žalovaného, že
dohoda bola uzavretá zo strany žalobkyne dobrovoľne a jej uzavretie nepodmieňuje poskytnutie úveru
a nemožno odmenu za služby započítať do výšky a nákladov úveru, považoval súd za účelovú obranu.
Doplnil, že v danom prípade odplata za poskytnutie úveru činila sumu 150,- eur a ďalšia platba podľa

dohody o poskytnutí služby, na ktorú sa žalobkyňa zaviazala činila 1.451,52 eura, takže ide o náklady,
ktoré dlžníkovi vzniknú popri úrokoch, ktoré má zaplatiť. Poukázal na to, že veriteľ tak žiadal od dlžníka
poplatky za služby, ktoré tiež žalobkyni neposkytol. Súd považoval za neprijateľné aj to, že samotný
žalovaný predložil žalobkyni dohodu o poskytnutí služieb, ktorú označil ako samostatný právny úkon,
pričom týmto postupom žalovaný obchádzal zákonné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, keďže

ide o nepomenovanú zmluvu v zmysle ustanovení § 51 Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov úveru je
vyčíslený nesprávne, a to v neprospech žalobcu. Predmetný úver považoval za bezúročný a bez
poplatkov, a to v zmysle § 11 písm. b/, d/ zákona č. 120/2010, keďže tento neobsahuje náležitosti

v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ a k/. Samotná žalobkyňa zaplatila žalovanému z reálne
poskytnutého úveru 1.350 eur sumu 2.072, 32 eura. Nakoľko súd vyhodnotil, že Zmluva je bezúročná
a bez poplatkov, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 722,32 eura, ktorú žalovaný prijal bez
právneho dôvodu a v tejto výške sa na úkor žalobkyni bezdôvodne obohatil. Zároveň jej priznal úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 722,32 eura a to odo dňa 21.7.2016, kedy sa žalovaný dostal

plnením do omeškania, t.j. odo dňa nasl. po zaplatení poslednej splátky (20.7.2016), a to v zmysle §
517 ods. 1,2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Zb.

6. Doplnil, že žalobkyňa sa pôvodnou žalobou domáhala, aby súd určil, že Zmluva o úvere je bezúročná
abezpoplatkov,zároveňrozšírilažalobuozaplatenie-vydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške722,

32 eura, ktoré rozšírenie žaloby súd pripustil. Súd preskúmal Zmluvu o úvere, pričom ako predbežnú
otázku riešil, či Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala
zároveň aj vydania bezdôvodného obohatenia, teda si uplatnila nárok na plnenie, preto mal súd za to,
že nie je naliehavý právny záujem na určení, že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov. V tejto časti súd
preto žalobu zamietol. Z dôvodu, že žalobkyňa bola úspešná v časti žaloby o vydanie bezdôvodného

obohatenia, ale nebola úspešná v časti žaloby o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, súd
rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP, s poukazom na zhodný pomer úspechu
a neúspechu strán sporu a to tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

7. Proti tomuto rozsudku čo do zamietajúceho výroku a výroku o nároku na náhradu trov konania podala

v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II.
zrušil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100%, zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to,
že žalobca žiadal zmenu žaloby, ktorá bola pripustená a súd v rozpore s uvedenými skutočnosťamičiastočne zamietol žalobu, následkom čoho súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Dodala, že žiadala súd, aby konal iba o novom nároku a nie aj o pôvodnom. Pôvodný nárok
je aj tak v konečnom dôsledku konzumovaný, pričom sa nevyžaduje žiadny ďalší úkon strany sporu

alebo súdu. Uviedla, že aj súd v uznesení o pripustení zmeny žaloby jasne uviedol že pripúšťa zmenu
žaloby v zmysle návrhu. Mala za to, že súd nesprávne zistil skutkový a právny stav veci, ak v rozsudku
uviedol, že žalobkyňa v priebehu konania žiadala pripustiť zmenu petitu žaloby, resp. rozšírenie žaloby
aj o zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Podľa jej názoru rozšírenie žaloby v tomto prípade ani nie
je možné, pretože ak sa žalobkyňa domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, tento výrok

nie je možné rozšíriť, teda znásobiť jeho množstvo. V danom prípade išlo o zmenu žaloby, ktorou
sa uplatňuje iné právo, teda z pôvodného určenia bezúročnosti sa žalobkyňa domáhala plnenia. O
pôvodnom petite tak už súd nemal a ani nemohol rozhodovať, pretože pripustením zmeny žaloby
pôvodný petit zaniká. O nesprávnosti výroku II a následne III svedčí aj ust. § 143 CSP, podľa ktorého
ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe. Záverom dodala, že vzhľadom
na nesprávny procesný postup súdu, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože žalobkyňa

mala v konaní plný úspech, a iba v dôsledku pochybenia súdu jej
nebola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom zamietajúcom výroku
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť. Súvisiaci výrok o trovách konania odvolací súd zmenil podľa
§ 388 CSP tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu

100%.

10. Žalobkyňa podaným odvolaním napadla len zamietajúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie
vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania. Argumentovala tým, že súd prvej inštancie
rozhodoval aj o pôvodnom petite, ktorý sa týkal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného

úveru. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa sa pôvodne žalobou domáhala, aby súd určil,
že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a preto
je úver zo zmluvy bezúročný a bezpoplatkový. Tiež žiadala určiť, že Dohoda o poskytovaní služieb
zo dňa 03.11.2014 je neplatná. Podaním doručeným súdu dňa 22.06.2017 žiadala pripustiť zmenu
žalobného petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 72,11eura spolu so

zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od tretieho dňa po doručení vyjadrenia zo dňa
19.06.2017 žalovanému až do zaplatenia. Poukázala pritom na nové zistené skutočnosti spočívajúce
v bezdôvodnom obohatení žalovaného voči žalobkyni, preto navrhla zmenu pôvodného petitu žaloby
tak, že pôvodnú žalobu podľa § 137 písm. c) CSP o určení, či tu právo je alebo nie je (určovaciu)
upravila a zmenila na žalobu v zmysle § 137 písm. a) CSP o splnení povinnosti (na plnenie). Ďalším

podaním doručeným súdu dňa 28.08.2017 rozšírila žalobu o ďalšiu sumu, ktorá bola poukázaná na účet
žalovaného, pričom bezdôvodné obohatenie predstavuje suma 722,32 eura. Žiadala, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 722,32 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 722,32 eura, a to odo dňa 21.07.2016 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie
následneuznesenímzodňa27.10.2017č.k.12Csp/80/2016-59pripustilzmenužalobytak,že novýpetit

žalobného návrhu znie: ,, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 722.32 eura spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 722.32 eura od 21.07.2016 do zaplatenia.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.“

11. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie v priebehu konania rozhodol

uznesením zo dňa 27.10.2017 o pripustení zmeny žalobného petitu, ktorý znel na plnenie povinnosti
v zmysle ust. § 137 písm. a) CSP. Z podania žalobkyne o zmenu petitu jednoznačne vyplýva, že
došlo k novým skutočnostiam spočívajúcim v bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného, a preto
požiadala súd o pripustenie zmeny žalobného petitu. Rovnako z uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa
27.10.2017 č.k. 12Csp/80/2016- 59 nepochybne vyplýva, že súd pripustil zmenu žaloby uvádzajúc nový

petit žalobného návrhu a nie jeho rozšírenie o ďalší výrok. Vzhľadom k uvedenému, nie je potom správny
záver súdu prvej inštancie, keď v bode 25 rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa pôvodnou žalobou sa
domáhala, aby súd určil, že Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, zároveň rozšírila žalobu
o zaplatenie - vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 722,32 eura, ktoré rozšírenie žaloby súdpripustil. Súd prvej inštancie v dôsledku tohto nesprávneho záveru rozhodoval nad rámec žalobného
petitu, keď predmetom konania po pripustení zmeny petitu bola len žaloba o plnenie - zaplatenie sumy
722,32 eura s príslušenstvom.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b ) CSP zrušil.

13. Žalobkyňa odvolaním napadla aj súvisiaci výrok o trovách konania dôvodiac, že žalobkyňa mala v

konaní plný úspech, a preto jej mala byť priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. Odvolací súd
sa aj s touto odvolacou námietkou žalobkyne stotožnil. Súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel
žalobe žalobkyne, ktorá sa týkala nároku na zaplatenie žalovanej sumy 722,32 eura s príslušenstvom.
Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, a preto s poukazom na § 255 ods. 1 CSP má nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd preto výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania ( III ) zmenil v zmysle ust. § 388 CSP a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu

trov celého konania v rozsahu 100%.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).