Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119299758
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:6119299758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu : DENDRA SLOVAKIA
s.r.o., Hagarova 2551/21, 831 51 Bratislava, IČO : 35 848 600, zastúpeného Advokátska kancelária
Kucek & Partners, s.r.o., Námestie Martina Benku 26, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO : 36 865 192, proti žalovanému: PETROL, spoločnosť s ručeným obmedzeným, Košice, Rovníkova
9, 040 12 Košice, IČO : 31 681 158, zastúpenému B&B, advokátska kancelária s.r.o., Rázusova 1,
040 01 Košice - Juh, IČO : 47 254 106, v konaní o zaplatenie 9.600 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11.11.2019, č.k. 31Cb/88/2019-97 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 9.600
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.600 eur od 17.5.2017 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a nahradiť mu trovy
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní
doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
9.600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.600 € od 17.5.2017 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a nahradiť mu trovy
konania. Uviedol, že žalovaný a spoločnosť GERA-VITAL, spol. s r.o. uzavreli dňa 1.2.2017 nájomnú
zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom strojných zariadení špecifikovaných v zmluve za odplatu. Na

základe zmluvy prenajímateľ vystavil žalovanému faktúru č. 2017046 v sume 9.600 eur zo dňa 2.5.2017,
splatnú dňa 16.5.2017. Žalovaný si svoj záväzok voči spoločnosti GERA-VITAL, spol. s r.o. nesplnil
riadne a včas, a to ani sčasti. Dňa 15.9.2017 bola medzi spoločnosťou GERA-VITAL, spol. s r.o. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom
bolo postúpenie pohľadávky vzniknutej na základe vyššie uvedenej zmluvy. Postúpenie pohľadávky bolo
žalovanému oznámené postupcom oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2017. Žalovaný
si svoj záväzok voči žalobcovi do dnešného dňa nesplnil.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanom v upomínacom konaní namietal platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.9.2017 s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že dohodnutá odplata za postúpenie pohľadávky vo výške 1 eur je vzhľadom na hodnotupohľadávky neprimerane nízka a je v rozpore s dobrými mravmi, ak postupník nadobudol od postupcu
pohľadávku za sumu 1 eur a voči dlžníkovi vymáha dlh vo výške 9.600 eur. Ďalej poukázal na to, že
spoločnosť GERA-VITAL, spol. s.r.o. bola zrušená dňa 1.8.2017 a zanikla v dôsledku zlúčenia dňa

18.10.2017,pričomZmluvaopostúpenípohľadávkymedziobchodnouspoločnosťouGERA-VITAL,spol.
s.r.o. a spoločnosťou DENDRA SLOVAKIA s.r.o., bola podpísaná dňa 15.9.2017 a jemu bolo oznámenie
o postúpení pohľadávky doručené dňa 15.10.2017. Keď teda spoločnosť GERA-VITAL, spol. s.r.o.
uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávky, bola už v štádiu zrušenia. Ďalej uviedol, že spoločnosť GERA-
VITAL, spol. s.r.o. postúpila pohľadávku žalobcovi, avšak žalovanému neposlala žiadne predžalobné

výzvy na zaplatenie dlhu. Žalovaný pritom poukázal na ust. § 517 Občianskeho zákonníka tvrdiac,
že predžalobná výzva je zákonnou požiadavkou. V predžalobnej výzve sa dlžníkovi má poskytnúť
dodatočná lehota na dobrovoľné splnenie záväzku. Ak až po vyčerpaní tohto prostriedku, ak sa toto
konanie ukáže ako neúčinné, nasleduje podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Tým, že mu
žalobca nezaslal predžalobnú výzvu, konal podľa neho v rozpore zo zákonom.

4.Súdprvejinštancieuviedol,ževykonanýmdokazovanímmalzapreukázanéuzavretiezmluvyonájme
dopravného prostriedku podľa ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka medzi spoločnosťou GERA-
VITAL, spol. s r.o. ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 1.2.2017 a tiež to, že na jej
základe prenajímateľ vystavil nájomcovi faktúru č. 2017046 na sumu 9.600 € splatnú dňa 16.5.2017,
ktorú žalovaný neuhradil. Ďalej mal za preukázané, že dňa 15.9.2017, t.j. v čase po svojom zrušení

a pred svojim zánikom, prenajímateľ GERA-VITAL, spol. s r.o. ako postupca a žalobca ako postupník
uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky z faktúry č.
2017046, a tiež riadne oznámenie postúpenie pohľadávky dlžníkovi postupcom.

5. Za relevantné sporné skutočnosti medzi stranami súd prvej inštancie označil aktívnu legitimáciu

žalobcu, súlad konania prenajímateľa so zásadami poctivého obchodného styku a nevyhnutnosť
doručenia predžalobnej výzvy žalovanému pred podaním žaloby.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 630 ods. 1, § 634 ods.
1, 2, § 265, § 69a ods. 1, § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa § 39, § 20a ods. 1, 2, § 524 ods.
1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Súd prvej inštancie uviedol vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, že je potrebné rozlišovať
okamih zrušenia a zániku právnickej osoby. Zrušenie je právnym aktom, ktorým sa spúšťa proces
ukončenia existencie právnickej osoby, avšak samotné zrušenie právnickej osoby nemá samo osebe
žiaden vplyv na rozsah jej hmotnej a procesnej subjektivity. K zániku spôsobilosti na právne úkony

dochádza až momentom zániku právnickej osoby, ku ktorému v danom prípade došlo dňa 18.10.2018
zápisom jej zlúčenia do obchodného registra, ktorý má v zmysle ust. 69a Obchodného zákonníka
konštitutívne účinky.

8. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej

rozpor s dobrými mravmi súd prvej inštancie uviedol, že výlučne veriteľ je oprávnený rozhodovať
o tom, ako bude so svojou pohľadávkou nakladať. Dlžník je osobou, ktorá stojí mimo zmluvného
vzťahu medzi postupcom a postupníkom, na postúpenie pohľadávky sa nevyžaduje jeho súhlas,
pričom medzi stranami nebolo sporné, že postupca riadne splnil svoju notifikačnú povinnosť voči
žalovanému. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/210/2001, v zmysle ktorého

relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Akcentoval tiež, že zmluva o postúpení
pohľadávky nie je pojmovo odplatnou zmluvou a je vecou zmluvných strán a nastavenia ich vzájomných
vzťahov, či a v akej výške si odplatu za postúpenú pohľadávku dojednanú. K namietanému rozporu
konania postupcu so zásadami poctivého obchodného styku konštatoval, že z vykonaného dokazovania

nemožno považovať za preukázané, že by postupca konal pri cesii žalovanej pohľadávky nepoctivo a
v rozpore s morálkou.

9.Ohľadneprocesnejobranyžalovanéhoopovinnostitzv.predžalobnejvýzvyvočižalovanémusúdprvej
inštancie uviedol, že táto nemá zákonný podklad. Vzťah zmluvných strán zo zmluvy o nájme dopravného

prostriedku je v zmysle ust. § 261 Obchodného zákonníka obchodným záväzkovým vzťahom. Ust. § 517
Občianskeho zákonníka, ktorým žalovaný argumentuje, sa v danom prípade neaplikuje ani subsidiárne,
navyše povinnosť predžalobnej výzvy neukladá. Túto povinnosť žalobcu nie je možné dovodiť zo
žiadneho iného zákonného ustanovenia slovenského právneho poriadku.10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Uviedol, že žalobca

bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

12. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p., pretože
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že za nespornú považuje kontraktáciu s právnym predchodcom žalobcu

i neuhradenie faktúry, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha. Namietal právne posúdenie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu súdom prvej inštancie tvrdiac, že i keď treba rozlišovať medzi zrušením spoločnosti
a jej zánikom, tieto dve na seba nadväzujúce fázy smerujúce k ukončeniu existencie právnickej
osoby nemožno posudzovať separátne. I keď zrušenie spoločnosti nemá vplyv na jej hmotnoprávnu
a procesnoprávnu subjektivitu, podľa žalovaného v súvislosti so zrušením obchodnej spoločnosti s

prihliadnutím na ustanovenia Obchodného zákonníka pojednávajúce o zrušení spoločnosti, najmä
§ 69 a nasl. Obchodného zákonníka, je postúpenie pohľadávky zo strany zrušenej spoločnosti
spôsobilé vytvoriť priestor právnej neistoty vo vzťahu k dlžníkovi postúpenej pohľadávky. Prevod
pohľadávky obchodnej spoločnosti v procese zrušenia spoločnosti, za ktorým bezprostredne nastáva
zánik spoločnosti podľa žalovaného vytvára pochybnosti na strane dlžníka, či táto pohľadávka nebude

následne vymáhaná aj nástupníckou spoločnosťou. Uzavrel, že v kontexte uvádzaných skutočností a s
prihliadnutím na obchodnú prax, ktorú mali medzi sebou žalobca a žalovaný je suma, za ktorú postúpil
žalobca pohľadávku len aspektom, ktorý potvrdzuje dôvodnosť spôsobenej právnej neistoty. Navrhol
preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Žalobca v odvolacej replike uviedol vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d)
C.s.p., že v odvolaní absentuje akákoľvek argumentácia vo vzťahu k nemu. Ďalej uviedol, že žalovaný
napáda odvolaním rozsudok tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a vec nesprávne právne
posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), no vo vzťahu k predmetným odvolacím dôvodom argumentuje

dôkazom, ktorý nebol súdom prvej inštancie vykonaný, nakoľko žalovaný pred súdom prvej inštancie
obchodnú prax nikdy neuvádzal. Keďže právo na uvedenie prípadných novôt podľa ust. § 366 písm.
d) C.s.p. je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto dôkazov a skutočností zo strany
odvolateľa, podľa žalobcu naň nemôže odvolací súd ako na relevantný prihliadnuť. Ďalej uviedol,
že zmluva o postúpení pohľadávky nie je pojmovo odplatnou zmluvou, akcentoval, že spoločnosť

zrušením nestráca právnu subjektivitu a argumentácia žalovaného nemá oporu v zákone a vychádza
z nepochopenia § 69a Obchodného zákonníka, ktorý nerozlišuje medzi zrušením a zánikom právnickej
osoby. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že spoločnosť GERA - VITAL, spol. s r.o. ako postupca
bola v rozhodnom čase (15.9.2017) oprávnená postúpiť pohľadávku na žalobcu, a teda argumentácia
žalovaného je v danom bode bez právnej relevancie. Navrhol preto, aby odvolací súd potvrdil rozsudok

súdu prvej inštancie a žalovaného zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý

verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.5.2020 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3
C.s.p., pričom o termíne vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodení
napadnutého rozsudku, spĺňajúcimi všetky požiadavky podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v ktorom sa

správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým i právnym posúdením veci a preto
odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 378 ods. 1 a 2 C.s.p.17. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. d), f) a h) C.s.p., t.j. že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené a odvolanie
nie je dôvodné.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonanie ďalších
dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p. a § 192 C.s.p., a z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani
iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich aj správne aplikoval, t.

zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
sporových strán.

20. Podrobné, vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

21. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a neumožňujú prijať iné závery. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní,
odvolací súd uvádza :

22. Zrušenie obchodnej spoločnosti je prvým krokom vedúcim k ukončeniu jej existencie, avšak
zrušenie spoločnosti samo osebe ešte neznamená zmenu v rozsahu jej spôsobilosti. K ukončeniu
existencie obchodnej spoločnosti dochádza až v ďalšom kroku, ktorým je jej zánik. Medzi zrušením a
zánikom obchodnej spoločnosti prebieha fáza jej majetkového vysporiadania sa s dlžníkmi aj veriteľmi,

v rámci ktorej postúpila spoločnosť GERA-VITAL, spol. s r.o. pohľadávku, ktorá je predmetom tohto
sporu s relevantnými právnymi účinkami na žalobcu. Až momentom zániku obchodnej spoločnosti
GERA-VITAL, spol. s r.o. (dňa 18.10.2017) došlo k ukončeniu existencie jej hmotnej i procesnej
subjektivity. S poukazom na to, že žalovaný potvrdil, že mu postúpenie pohľadávky bolo postupcom dňa
15.10.2017riadneoznámené(t.j.eštepredzánikompostupcu),jebezlogikyjehotvrdenie,žepostúpenie

pohľadávky zo strany zrušenej spoločnosti je spôsobilé vytvoriť priestor právnej neistoty vo vzťahu k
dlžníkovi postúpenej pohľadávky.

23. K odvolaniu sa žalovaného na obchodnú prax medzi stranami, ktorá podľa neho potvrdzuje
dôvodnosťspôsobenejprávnejneistotyvyvolanejnízkousumou,zaktorúbolapostúpenápohľadávkana

žalobcu odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k obchodnej praxi medzi stranami nebolo pred súdom prvej
inštancie vykonané dokazovanie. Navyše keďže žalovaný v odvolaní v súvislosti s takýmto prostriedkom
procesnejobranyneoznačilžiadenzdôvodovpodľaust.§366C.s.p.,ktorýbyodôvodňovaljehopoužitie,
je argumentácia žalovaného v tomto smere bez právnej relevancie. Pre úplnosť odvolací súd ešte
dopĺňa, že nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky nie je v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka

odplatnouzmluvou,niejemožnébezďalšiehosodkazomnavýškuodplatyzapostúpeniespochybňovať
legitimitu uplatňovaného nároku.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C.s.p.).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).