Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219184
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117219184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr.

Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Ing. H. T., nar. XX. W. XXXX,
bytom L. XXX/XX, Z., zast. splnomocnencom: JUDr. Pavol Čičmanec, advokát so sídlom Bavlnárska
312/9, Trenčín, proti žalovanému: T. T., nar. XX. R. XXXX, bytom L. XXX/XX, Z., úpadca, zastúpený:
Ing. Miroslav Šefčík, PhD., so sídlom Ľ. Podjavorinskej 37/1, Trnava, správca konkurznej podstaty,
zastúpený: JUDr. Ľubomír Nemček, advokát so sídlom Čajkovského 5, Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 31C/13/2017-56 zo 14. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 31C/13/2017-56 súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva zamietol
(výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok
II.). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 149 ods. 1, 3, 4 O. z. (zákon č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnení), § 44 ods. 1 ZKR (zákon č. 7/2005 Z. z. o

konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších zmien a doplnení) a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C. s.
p. (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C. s. p.“).

2. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že BSM manželov bolo zrušené rozsudkom
Okresného súdu Trnava č.k. 27C/286/2013-13 zo dňa 4.7.2013, právoplatným toho istého dňa.
Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 23K/18/2014-97 zo dňa 16.6.2014 bol na žalovaného - úpadcu
vyhlásený konkurz, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 25.6.2014, t. j. deň nasledujúci po dni

vyhláseniatejtoskutočnostivObchodnomvestníku.Dňa4.7.2013bolamedzistranamisporuuzatvorená
dohoda o vyporiadaní BSM, ktorá bola súdom vyhlásená za právne neúčinnú.

3. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil, že žalovaný (úpadca) v zmysle § 47 ods. 5 ZKR nemá v
tomto konaní pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko po začatí konkurzu možno konanie týkajúce sa majetku
podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi viesť len žalobou podanou proti správcovi. Nakoľko
žalobkyňavosvojejžalobeoznačilaakožalovanéhoT.T.(úpadcu)atentonedostatoknemožnosanovať,

súd prvej inštancie žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol bez potreby jej vecného
skúmania. Ak by aj žalobu nezamietol pre tento nedostatok, žaloba by musela byť zamietnutá (bez
ohľadu na platnosť dohody o vyporiadaní BSM), nakoľko bola podaná po uplynutí troch rokov od zánikuBSM, keď lehota na podanie žaloby o vyporiadanie BSM uplynula dňa 4.7.2016, pričom žaloba bola
podaná dňa 17.8.2017.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C. s.
p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p., keď podľa výsledku konania bol žalovaný v spore v celom rozsahu
úspešný, preto mu voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak mal súd pochybnosti o správnosti označenia
žalovaného žalobkyňou, mal žalobkyňu na túto skutočnosť upozorniť už pri predbežnom prejednaní
žaloby dňa 22.9.2017. Žalobkyňa tak mohla opraviť označenie žalovaného, prípadne podať návrh na
rozšírenie žaloby o ďalšieho žalovaného v súdnom konaní. Súd prvej inštancie počas celého konania

konal s právnym zástupcom žalovaného, tiež mu adresoval všetky výzvy a písomnosti, čím potom aj súd
považoval za žalovaného za stranu konania. Súd tiež predniesol svoje predbežné právne posúdenie
veci bez toho, aby vyzvala na vyjadrenie sa úpadcu T. T.. Nie je zrejmé, prečo bol potom súdom
daný priestor na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného, keď tento nebol podľa názoru súdu
pasívne legitimovaný. Žalobkyňa má za to, že aj súd považoval správcu Ing. Miroslava Šefčíka spolu s

úpadcom za účastníka konania. Z rozsudku prvoinštančného súdu nemožno vyvodiť, akými úvahami sa
prvoinštančný súd riadil pri rozhodnutí vo veci samej, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné.

6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril správca konkurznej podstaty s návrhom na potvrdenie napadnutého
rozsudku z dôvodu vecnej správnosti. V žalobe označený T. T. nemá pasívnu vecnú legitimáciu v tomto

konaní.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.
s.p.),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťal

(§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (akt. § 127 a §
365 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez

potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v

zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

8. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 31C/13/2017 je
žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva žalobkyne (manželka
žalovaného) a žalovaného (úpadca - manžel žalobkyne). Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu

nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v spore, keď navyše konštatoval aj uplynutie trojročnej
lehoty na podanie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho zrušení,
tak ako to vyplýva z ust. § 149 ods. 4 O. z. (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu plného úspechu v konaní (výrok II.). S prihliadnutím
na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú

odvolaciu argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď
konštatoval, žalovaný nie je v spore pasívne legitimovanou osobou.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).10. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne

postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobkyne s takýmito dôvodmi
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

11. Žaloba žalobkyne bola zamietnutá z dôvodu, že žalovaný nie je nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva. Tu je nevyhnutné poukázať na to, že vecnou legitimáciou sa rozumie
stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia
(aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (pasívne legitimovaný).
Nedostatokvecnejlegitimácie(čiužaktívnejalebopasívnej)vedievždykzamietnutiunávrhumeritórnym
rozhodnutím (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 53/2001 uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 49/2001, resp. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 99/2012, 2
Cdo 283/2013, 3 Cdo 201/2007). Otázku, kto je v tom - ktorom prípade aktívne a pasívne vecne
legitimovaný, musí súd riešiť vždy medzi prvými, presne tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Pokiaľ
súd nemá vyriešenú otázku, kto je z hľadiska hmotnoprávneho účastníkom právneho vzťahu, z ktorého
sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok, nie je (ešte) opodstatnené riešenie ďalších otázok (v danom

prípade samotného vyporiadania BSM za trvania manželstva). Je totiž logické, že spornosť v týchto
otázkach, môže byť v konaní riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka (porovnaj
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 358/2015).

12. Podľa § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a

oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu, správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

13. Podľa § 47 ods. 5 ZKR súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu
patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči

správcovivsúladestýmtozákonomalebonapodnetorgánupríslušnéhonakonanie,pričomúčastníkom
konania namiesto úpadcu je správca.

14. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 23K/8/2014-97 zo 16.6.2014 bol vyhlásený konkurz
na majetok dlžníka - úpadcu T. T., pričom súd prvej inštancie týmto uznesením ustanovil do funkcie

správcu Ing. Miroslava R. Ševčíka. Účinky vyhlásenia konkurzu úpadcu nastali dňom 25.6.2014, t. j. deň
nasledujúci po zverejnení tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Týmto momentom potom v zmysle
vyššie citovaného ustanovenia § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu a konať
zaňho prešlo na správcu, v dôsledku čoho v zmysle § 47 ods. 5 ZKR vo všetkých konania (včítane
konania o vyporiadanie BSM) vystupuje z titulu správy majetku úpadcu práve ustanovený správca.

15. S poukazom na vyššie uvedené potom možno konštatovať, že žalobkyňa v žalobe nesprávne
označila v procesnom postavená žalovaného, svojho manžela - úpadcu T. T.. Žalobkyňa sa nesprávne
dovoláva povinnosti súdu poučiť ju o tejto vade, v súvislosti s čím odvolací súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 285/1993, podľa ktorého „Zo žiadnych ustanovení O. s. p. (akt.

C. s. p.) nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že žalovaný nie je v spore pasívne
legitimovaný, nebolo by to poučením o procesných právach a povinnostiach, ale poučením o hmotnom
práve, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť. Teda nepoučenie súdov nižších stupňov o
tomto nedostatku žalobcu nie je vadou, ktorou by bola odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom v
zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.“.

16. Súd nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní údajov o tom, kto má byť v spore
procesnou stranou (pozn. vychádza z noriem hmotného práva), mimochodom ktorá bola v konaní
označená správne, v zmysle procesnoprávneho predpisu. Takáto pomoc súdu by prekračovala zákonný
rámec poučovacej povinnosti súdu, čím by mohlo dôjsť k narušeniu zásady rovnosti strán sporu a

bezdôvodnému zvýhodňovaniu jednej procesnej strany.

17. Ako vyplýva z obsahu spisu (a medzi stranami nebolo sporné), BSM manželov bolo zrušené
rozsudkomOkresnéhosúduTrnavač.k.27C/286/2013-13zodňa4.7.2013,právoplatnýmdňa4.7.2013.Dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené BSM potom začala plynúť zákonná 3 ročná
lehota na podanie žaloby o vyporiadanie BSM v zmysle § 149 ods. 4 O. z., pričom žalobu mohol podať
ktorýkoľvek z manželov. Táto skutočnosť vyplýva práve z povahy sporu - konania o vyporiadanie BSM

manželov, ktoré sa vyznačuje tým, že strany sporu majú v tomto konaní tak postavenia žalobcu ako
aj žalovaného (tzv. iudicium duplex). Ešte v ten istý deň, v ktorý bolo BSM manželov zrušené bolo
BSM vyporiadané dohodou, o čom svedčí Notárska zápisnica N 1037/2013, NZ 22737/2013, NCRIs
23195/2013 (č.l. 6 spisu). Pokiaľ ide o Dohodu o vyporiadanie BSM, táto bola rozsudkom Okresného
súdu Trnava č. k. 36Cbi/45/2014-85 z 13.1.2016 v spojení s rozsudkom tunajšieho odvolacieho súdu č.

k. 21CoKR/10/2016-144 z 18.4.2017 vyhlásená za neúčinnú, a to vo vzťahu k veriteľom dlžníka (rozumej
úpadcu - T. T.). Tu odvolací súd poukazuje na to, že neúčinnosť právneho úkonu nemožno zamieňať
s jeho neplatnosťou. Táto dohoda sa stala neúčinnou voči veriteľom, čo znamená, že pohľadávky
prihlásené v konkurze možno v konkurznom konaní uspokojiť aj z majetku, ktorý bol predmetom tejto
dohody. Neúčinnosť právneho úkonu - Notárskej zápisnice nemá žiaden vplyv na jej platnosť a teda na
postaveniežalobkyneakovýlučnejvlastníčkynehnuteľnosti,ktorébolipredmetomvyporiadania(vyplýva

z čl. II notárskej zápisnice na č.l. 7 spisu, pozn. odvolacieho súdu). V súhrne teda možno konštatovať
rovnaký záver, a to taký, že žalobkyni uplynula lehota na podanie žaloby o vyporiadanie BSM. Lehota
plynula od 4.7.2014, uplynula dňa 4.7.2016, pričom žaloba bola podaná až po uplynutí tejto lehoty, t.
j. dňa 17.8.2017.

18. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, ktorou žalobkyňa poukazuje na absenciu úvah akými sa súd prvej
inštancie riadil pri rozhodnutí vo veci samej odvolací súd odkazuje na vyššie uvedené odôvodnenie
a dodáva, že vzhľadom na to, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá z dôvodu absencie pasívnej
legitimácie, súd prvej inštancie tak v zásade nemal povinnosť pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu
žaloby, na čo poukázal sám súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (viď ods. 14, posledná veta).

19. S poukazom na uvedené odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobkyne
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a keďže nezistil ani
žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal prihliadnuť z úradnej povinnosti (§
380 ods. 1 C. s. p.), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387

ods. 1 C. s. p. potvrdil.

20. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C. s.
p.), preto mu odvolací súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

21. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).