Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116209475
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116209475.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s. Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K., t. č. bytom Q., A. Z. XX, o zaplatenie 145,42 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 15C/182/2016-36 zo dňa 07. marca 2017 v napadnutej zamietajúcej časti

a v časti výroku o náhrade trov konania v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č. k.
15C/182/2016-43 zo dňa 07. júna 2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 145,42 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd
žalobu vo zvyšku zamieta. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 488, § 489, § 559 ods.2, § 517 ods.2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník tým, že žaloba žalobcu bola čiastočne dôvodne podaná v časti žalobcom uplatnenej
istiny vo výške 145, 42 eur a nedôvodná v časti o zaplatenie úroku z priznanej istiny vo výške 28 %

p.a. od 01.05.2013 do zaplatenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo
dňa 14.04.2016 domáhal uloženia žalovanému povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 145,42 eur spolu s
úrokom 28% ročne zo sumy 145,42 eur od 01.05.2013 do zaplatenia dôvodiac tým, že má pohľadávku
voči žalovanému, žalovaný svoj dlh voči žalobcovi nesplnil. Žalovaný sa vo veci nevyjadril. Súd konal v
neprítomnosti strán sporu. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané,
že žalobca a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a

služieb 07.03.2008. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal základ nároku a výšku
nároku v časti o zaplatenie sumy 145,42 eur, preto žalobe v tejto časti vyhovel, keď ďalej uviedol, že danú
vec posúdil ako občianskoprávny vzťah. V zamietajúcej časti uplatneného právneho nároku žalobcu
o zaplatenie úroku z priznanej istiny súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka tým, že uviedol, že rozhodol o úrokoch z omeškania
v súlade s týmto zákonným ustanovením dôvodiac tým, že veriteľ, žalobca má právo požadovať od

dlžníka, žalovaného popri plnení úroky z omeškania, lebo podľa tohto zákona nie je povinný platiť
poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Podľa zákonného
ustanovenia § 559 ods. 2 OZ dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa zákonného ustanovenia § 121
ods. 3 OSP príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené z jej uplatnením. Právne následky omeškania dlžníka spočívajú v povinnosti dlžníka platiť úroky
z omeškania. Súd ďalej uviedol, že o úrokoch z omeškania rozhodol podľa podanej žaloby. Ďalej uviedol,

že z podanej žaloby je zrejmé, že nejde o úrok z omeškania. S poukazom na obsah listiny- Zmluva
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. ú. 6821923002 mal za preukázané, žeobsahom zmluvy o zriadení účtu: typ účtu: rastový osobný účet, spôsob poplatkovania: balík výhoda
50, frekvencia výpisov: mesačne uviedol, že v žalobe nie je napísané z akých dôvodov žalobca má
nárok na 28%. Súd s poukazom na oboznámenie sa s obsahom vyššie uvedenej zmluvy a Všeobecných

obchodných podmienok uviedol, že sa nedá sa zistiť, prečo žalobca žiada úrok vo výške 28%. Táto
skutočnosť sa nedala zistiť ani z listiny úrokové sadzby produktov. Podľa názoru súdu žalobca v tejto
časti neuniesol dôkazne bremeno, nepreukázal základ a výšku nároku a súd preto žalobu v tejto časti
ohľadne úrokov zamietol. S poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1,2 CSP priznal žalovanému nárok na
plnú náhradu trov konania a uviedol, že žalobca mal v konaní plný úspech, neúspech mal len ohľadne

úrokov z omeškania.

2. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP). Namietal, že pokiaľ súd považoval
žalobu za neúplnú, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal súd vyzvať žalobcu na

jej doplnenie v zmysle ustanovenia § 129 ods.1 CSP. Ak súd rozhodol o neurčitej žalobe, pričom jeho
rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti žaloby, hoci bol k
takejto činnosti povinný, súd týmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania vymedzené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b)
CSP. S poukazom na znenie bodu 23 časť III VOP platných ku dňu uzatvorenia zmluvy uviedol, že

dojednanie úroku za nepovolené prečrpanie je upravené vo VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy a v zmysle
vyššie uvedeného toto dojednanie nemusí byť v samotnom texte zmluvy. Výšku 28% ročne odvodzuje
z VOP a odkazu na Sadzobník poplatkov. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí obsahovať
ako obligatórnu náležitosť údaj o výške úroku. Naopak podľa § 18 ods.1 citovaného zákona postačuje,
aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku

úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické.
S poukazom na ustanovenie § 31 ods.2, ods. 4 zákona o platobných službách uviedol, že zákon o
platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť
individuálne dojednané. V zmysle bodu VII. ods.3 zmluvy práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným
spôsobom upravené v zmluve/príslušnej zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný

produkt/službu v platnom znení. V tomto smere poukázal na obsah rozhodnutia Súdneho dvora C 42/15
z 09.11.2016 a uviedol, že uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle §
9 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia
byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných
podmienkach (ďalej aj ako VOP alebo OP) alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

Avšak smernica nebráni členským štátom aby zakotvili povinnosť, že všetky dokumenty obsahujúce
náležitosti zmluvy povinné v zmysle smernice, majú byť podpísané. V našich podmienkach uvedené
znamená, že zákonom možno stanoviť, že aj VOP/OP/sadzobník v prípade, že obsahujú niektoré z
uvedených povinných náležitostí zmluvy, majú byť podpísané. Každopádne táto povinnosť by mala byť
stanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustálil súd vo svojom rozhodnutí.

Z uvedeného vyplýva, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ
ich klient nepodpísal. Mal za to, že uvedený rozsudok sa analogicky týka aj iných spotrebiteľských
zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Ďalej uviedol, že súd
nesprávne formuloval výrok III., v ktorom zrejme chybou v písaní uviedol, že plnú náhradu trov konania
má žalovaný. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že v konaní mal plný úspech žalobca. Navrhol, aby

súdvsúladesustanovením§224CSPopravil výrokIII.napadnutéhorozsudkutak,žežalobcamánárok
na plnú náhradu trov konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania.

3. Vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. 15C/182/2016-43 zo dňa 07. júna 2017 opravil výrok
III. napadnutého rozsudku Okresného súdu v Nitre č. k. 15C/182/2016-36 zo dňa 07. marca 2017 tak,
že správne má znieť : „Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania“. Svoje rozhodnutie odôvodnil s

poukazom na ustanovenie § 224 CSP a tým, že zistil, že vo výroku III. napadnutého rozsudku nesprávne
uviedol, že nárok na plnú náhradu trov konania má žalovaný. Správne malo byť uvedené, že nárok patrí
žalobcovi, keďže v konaní mal plný úspech.5. Podľa § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru,
že podané odvolanie žalobcu je dôvodne podané, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania v spojení s opravným uznesením
podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie v tejto časti na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia § 391 ods.1 CSP.

9. Podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou

ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným

ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a
nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
stranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

11. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej
právnej veci neriadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu s poukazom na nižšie uvedené dôvody.

12. Z obsahu spisu v danej právnej veci vyplýva, že predmetom konania je žaloba žalobcu zo dňa

14.04.2016, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 145, 42 eur s úrokom 28 % p. a.
sumy 145, 42 eur od 01.05.2013 do zaplatenia s poukazom na zmluvu zo dňa 07.03.2008 uzatvorenú
podľa § 269 ods.2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka titulom nepovoleného debetu na
bežnom účte vo výške žalovanej istiny 145, 42 eur a úroku 28 % p.a. zo žalovanej istiny s odkazom na
VOP a a vývesku úrokových sadzieb pri nepovolenom prečerpaní. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o

spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 07.03.2008, výpis z účtu žalovaného
od 29.03.2013 do 30.04.2013, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. účinné od
01.04.2016, Úrokové sadzby produktov účinné od 01.03.2016. Žalovaný sa nevyjadril k podanej žalobe.
Obsahom zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 07.03.2008 je, žezmluva bola uzatvorená podľa § 269 ods.2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka, § 43b
ods.1 Občianskeho zákonníka, upravuje zmluvu o zriadení účtu, zmluvu o vydaní a používaní platobnej
karty, zmluvu o poskytovaní elektronického bankovníctva, zmluvu o poskytovaní služby Povolené

prečerpanie na osobnom účte. Podľa čl. V. bod 1 zmluvy zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Podľa
VII. bod 2 zmluvy majiteľ účtu vyhlasuje, že obdržal obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy/
príslušnýchzmlúvazaväzujesaichdodržiavať.Bankajeoprávnenámeniťobchodnépodmienky,pričom
zmeny a ich účinnosť oznámi banka zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na
výpise z účtu alebo v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického komunikačného zariadenia

banky v lehotách podľa obchodných podmienok. Podľa VII. bod 3 zmluvy Práva a povinnosti, ktoré nie
sú výslovným spôsobom upravené v zmluve/príslušnej zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre
príslušný produkt/službu v platnom znení. Ak niektoré použité pojmy, resp. otázky nemožno riešiť podľa
zmluvy/príslušnej zmluvy, ani podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu, spravujú sa
Všeobecnými obchodnými podmienkami banky v platnom znení a príslušnými právnymi predpismi SR.

13. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci v spornej právnej otázke
týkajúcej sa zaplatenia úrokov zo žalovanej istiny vo výške 28% p. a. od 01.05.2015 zaujal právny názor
s poukazom na ustanovenia § 488, § 489, § 559 ods.2, § 517 ods.2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, že z obsahu žaloby nevyplýva, z akých dôvodov má žalobca nárok na zaplatenie úroku
vo výške 28% p. a. zo žalovanej istiny, ani po oboznámení sa s obsahom Všeobecných obchodných

podmienok, Úrokových sadzieb produktov. Žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, preto súd
žalobu v tejto časti zamietol.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci

predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený
skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu
normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu
inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

15. V danej právnej veci s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplýva, že súd prvej inštancie sa
v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyporiadal s uplatneným právnym nárokom žalobcu v žalobe
(z ktorej žaloby je zrejmé, čoho sa týka a čo žalobou žalobca sleduje) z pohľadu, o aký právny vzťah
sa medzi účastníkmi zmluvy jedná s poukazom na obsah zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi zmluvy,

aj s ohľadom na možnú aplikáciu noriem spotrebiteľského práva a to všeobecnú úpravu obsiahnutú v
ustanovení§52anasl.Občianskehozákonníka ospotrebiteľskýchzmluváchazákonospotrebiteľských
úveroch.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti zaujal právny názor, že žalobca

vsporeneuniesoldôkaznébremenoanepreukázalvtejtočastiuplatnenéhoprávnehonárokudôvodnosť
žaloby, keď dôvodnosť žaloby v tejto časti podľa názoru súdu prvej inštancie nevyplývala z obsahu
zmluvy, ani z obsahu žalobcom pripojených listinných dôkazov k žalobe (odvolací súd poznamenáva,
že listinné dôkazy, ktoré posudzoval súd prvej inštancie neboli účinné v rozhodnom období, keďže
žalobca k žalobe pripojil Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. účinné od

01.04.2016 a Úrokové sadzby produktov účinné od 01.03.2016, s ktorou skutočnosťou sa však súd
prvej inštancie nevysporiadal ako s dôvodom nepreukázania dôvodnosti žaloby), odvolací súd dospel
k záveru o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti. Teda súd
prvej inštancie uplatnený právny nárok žalobcu v zamietajúcej časti predčasne právne posúdil ako
nedôvodný, bez toho, aby si ujasnil akým právnym titulom si žalobca uplatnil právny nárok v tejto časti,

keď naviac Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, Úrokové
sadzby produktov účinné v rozhodnom období, na ktoré odkazuje predmetná zmluva medzi účastníkmi,
žalobca v žalobe a súd v odôvodní rozsudku neboli pripojené ako dôkaz k žalobe, nie sú obsahom spisu
a súd z nich nevychádzal.

17. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces (arbitrárnosť). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej
judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v

ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú
predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl.
6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces
(čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť
súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a § 157

ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.)
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre

širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať
v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,
III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).

18.Vkontexte vyššieuvedenéhoodvolacísúdpoukazujenaarbitrárnosťnapadnutéhorozhodnutiasúdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti rozhodovania o nároku na náhradu trov
konania, keďže z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti nevyplýva
odpoveď na vyššie uvedené otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia a považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za
predčasné. Súd prvej inštancie si pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania doposiaľ neujasnil
skutočnosť, že žalobca mal doposiaľ v spore úspech len v časti uplatnenej žalovanej istiny (nie v celom
rozsahu), ktorá časť nebola zo strany žalovaného odvolaním napadnutá.

19. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 písm. b) CSP a §
391 ods. 1 CSP) s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí je súd
prvej inštancie viazaný (§ 391 ods.2 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať tak,
ako je vyššie uvedené odvolacím súdom.

20. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).