Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/205/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228389
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115228389.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: J. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V.,
R. XXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Poľnohospodárska pôda, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Sibírska 55, IČO: 44 138 369, zastúpený Advokátskou kanceláriou LawService, s. r.

o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25C/505/2015-190
z 13. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania m e n í
tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 25C/505/2015-190 z 13. apríla 2017, konanie zastavil, o trovách
konania rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a zároveň rozhodol, že
žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 92,80 eura, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP.

3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu z 13. 10. 2016 v zmysle
citovaných ustanovení súd konanie zastavil.
4. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 zák.č.71/1992Zb. o súdnych poplatkoch.
5. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania, keď iný výrok by bol nespravodlivý, neodôvodniteľný a predčasný. Žalobca sa

domáhal určenia vlastníctva z viacerých hmotnoprávnych dôvodov. Súd sa k preskúmaniu uvedených
dôvodov nedostal, keď skôr prišlo k vyriešeniu veci v správnom konaní, na základe výsledku ktorého
by ďalšie konanie bolo bezpredmetné. Katastrálny úrad kúpnu zmluvu strán nezavkladoval z dôvodu
zákonného predkupného práva štátu. Na tomto výsledku nesú resp. nenesú zodpovednosť obe sporné
strany. Obe strany zmluvu podpísali. Aj katastrálny úrad mal spočiatku iný názor na zavkladovanie
kúpnej zmluvy. Je irelevantné aký bol postoj žalovaného v správnom konaní. V čase keď prišlo k

späťvzatiu návrhu nemožno vysloviť názor, že by návrh bol podaný predčasne, alebo nedôvodne,
ale nemožno konštatovať, že bol návrh dôvodný. Súd vo veci rozhodoval len o procesných nárokoch
z ktorých nemožno vyvodiť hmotnoprávny záver. Žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania. K
späťvzatiu nedošlo pre správanie žalovaného ani žalobcu. Nie je zrejmé, aký by bol hmotnoprávny
výsledok dokazovania. Vyžadovalo by si to rozsiahle dokazovanie, ako vo veci samej, čo by bolo
aj zjavne nehospodárne, keď otázka trov konania je vedľajším produktom súdneho konania nie jeho

podstata. Výška trov tiež nebola žalobcom určená správne.6. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že
uloží žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 2 674,67 eura. Zároveň si uplatnil

aj náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným
postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), nedostatočne zistil skutkový

stav veci (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
7. Poukázal na to, že nárok na náhradu trov konania nie je nárokom hmotnoprávnym, ale
procesnoprávnym, preto je potrebné aj otázku, kto zavinil zastavenie konania, posudzovať z procesného
hľadiska.
8. Dôvodom zrušenia rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech

žalovaného bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. Z procesného
hľadiska sa teda žalobca domohol nároku, ktorý v žalobe uplatnil. Žalobca nemal v čase podania žaloby
inú možnosť ako domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Žalobca sa nemohol spoliehať na to, že sa
celá vec vyrieši v správnom konaní, keďže na konanie prokurátora nemal vplyv (žalobca mal postavenie
pána sporu - dominus litis, len v rámci tohto súdneho konania). K rozhodnutiu vziať svoju žalobu v

celom rozsahu späť žalobca dospel až následne v októbri 2016, kedy zistil, že do všetkých konaní
prebiehajúcich na totožnom skutkovom základe vstupuje krajská, v niektorých veciach z jej poverenia
okresná prokuratúra ako vedľajší účastník na strane žalovaného Okresného úradu Nitra, ktorá tak môže
plnohodnotne chrániť zákonnosť rozhodnutia Okresného úradu Nitra. Až momentom pribratia žalobcu
za účastníka konania pod sp. zn. 11S/18/2016, v ktorom mohol uplatňovať procesné úkony a tak sa

plnohodnotne brániť, sa jeho postavenie stalo istým a skutkový stav nemenným. Týmto momentom
zároveň odpadol aj dôvod zotrvania žalobcu v tomto spore sp. zn. 25C/505/2015, ktorý bol procesné
rozhodnutý v jeho prospech.
9. Žalobca, ktorý nebol viazaný žiadnou lehotou na späťvzatie žaloby, pritom (v súlade so zásadou
rýchlosti a hospodárnosti konania) vzal žalobu späť v dostatočnom časovom predstihu ešte pred

otvorením prvého pojednávania vo veci samej, a to v záujme minimalizovať trovy konania oboch strán
sporu. Žalovaný sa dokonca sám priznal, že zneužíval informácie v obchodnom styku z Ministerstva
hospodárstva, keď takto zdôvodňoval svoju žiadosť o obštrukčné prerušenie konania, hoci takýto
skutkový dôvod nebol predmetom tohto sporu a v tom čase ani iných občianskoprávnych sporov. Súd v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si nesprávne vyčíslil výšku trov konania, pričom toto svoje

tvrdenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Ak súd považoval vyčíslenie trov za nesprávne z dôvodu,
že neuznal znalecky určenú hodnotu pozemku ako hodnotu predmetu konania, bol povinný takýto svoj
záver výslovne uviesť a náležíte ho zdôvodniť. Prvoinštančný súd sa bez odôvodnenia odklonil od
predchádzajúceho rozhodnutia toho istého súdu v skutkovo totožnej veci.
10. Záverom konštatoval, že pri dodržaní kritéria procesného zavinenia je potrebné vec posudzovať

z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
V konaní je zrejmé, že žalobkyňa dosiahla to, čoho sa podanou žalobou domáhala, teda „evidenčného
obnovenia vlastníckeho práva v liste vlastníctva z titulu neplatnej kúpnej zmluvy“, pretože žalovaný
prehral svoj spor v konaní o proteste prokurátora. Vzhľadom k tomu zastavenie konania v zmysle § 256

ods. 1 CSP treba posudzovať tak, že ho procesne zavinil žalovaný.
11. V ďalšom vyjadrení uviedol, že žalovaný podával všetky dostupné opravné prostriedky proti
každému rozhodnutiu v správnom konaní, podal aj žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemku
a vykonával všetky úkony smerujúce k tomu, aby spochybnil a poprel jeho vlastnícke právo. Práve z
týchtodôvodovžalovanýzneisťovalprávnepostavenieasvojužalobupretovzalspäťažpodostatočnom

časovom odstupe, keď nadobudol pocit, že skutkový stav je nemenný. Rozhodnutie Okresného úradu
Nitra, katastrálny odbor zo dňa 18. 03. 2016. č.: V 5458/2015-26, ktorým správny orgán zastavil vkladové
konanie k pozemku z dôvodu, že kúpnu zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, na čo
on v tomto konaní poukazoval, je právoplatné a vykonateľné. Navyše absolútnu neplatnosť právnych
úkonovskúmajúsúdyexoffobezohľadu,naktorýdôvodabsolútnejneplatnostistranavkonanípoukáže.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote
odvolanie aj žalovaný, žiadajúc jeho zmenu a priznanie náhrady trov konania žalovanému v rozsahu 100
%.Uviedol,žepodľaprávnejteórieaustálenejsúdnejpraxe,zavinenieúčastníkaprizastaveníkonaniaje
nutné posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Procesné zavinenie spočívavo vzťahu „výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu“. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby sa
zavinenie posudzovalo z objektívneho hľadiska, nakoľko k späťvzatiu dochádza často pred tým, než súd
vykoná dokazovanie. Na tento účel zvolil konštrukciu tzv. procesného zavinenia, čo vylučuje skúmanie

toho, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Pojem zavinenie je nevyhnutné vykladať
komplexne a extenzívne. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu,
pretože nič z toho nemožno pripočítať na ťarchu toho, kto sa bráni.
13. Poukázal na to, že žalobca žalobu podal dňa 21. 09. 2015 a protest prokurátora bol na
Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor podaný dňa 26. 10. 2015. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra,

katastrálneho odboru č. UP 67/2015-9 z 05. 11. 2015 bolo vyhovené protestu prokurátora. Následne
bolo Okresný úradom, katastrálnym odborom, odborom opravných prostriedkov zamietnuté odvolanie
voči rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátora a to rozhodnutím č. k. Upo 22/2015-4/To z 15. 01.
2016. K prevzatiu právneho zastúpenia žalovaného došlo dňa 26.05.2016, späťvzatie návrhu zo dňa
13. 10. 2016 bolo súdu doručené až po uplynutí značného časového obdobia.
14. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný síce správne uvádzal,

že otázku, kto zavinil zastavenie konania, je potrebné posudzovať z procesného hľadiska, no na druhej
strane ignoruje ustálený výklad predmetného ustanovenia (resp. jeho predchodcu v OSP), a teda že
procesné zavinenie je dané objektívnym posúdením vzťahu medzi žalobcom požadovaným výsledkom
konania a dôvodom späťvzatia žaloby.
15. V prípade, ak bol žalovaný presvedčený, že medzi uvedenými právnymi skutočnosťami neexistuje

príčinná súvislosť a k späťvzatiu žaloby pristúpil z iného dôvodu (napr. z dôvodu straty záujmu
pokračovať v konaní; z dôvodu, že si uvedomil, že podal nedôvodnú žalobu; a iné), žalovaný mal tento
dôvod riadne a určito definovať a nakoľko tak žalovaný neurobil, iný dôvod ako v tomto vyjadrení, resp.
vo svojom odvolaní zo dňa 27. 04. 2017 na späťvzatie žaloby nebol. Toto tvrdenie žalovaného je iba
špekuláciou, nie je ničím podložené a jeho účelom malo byť iba vnášanie pochybností do správania

žalobcu. Z hľadiska vzniku trov konania na strane žalovaného uviedol, že je právne irelevantné, kedy
prevzal právny zástupca žalovaného, advokátska kancelária LawService, s.r.o., právne zastúpenie
žalovaného, keďže žalovaný bol takmer počas celého konania zastúpený inou advokátskou kanceláriou,
a to advokátskou kanceláriou AKAK s. r. o., ktorá prevzala právne zastúpenie žalovaného ešte pred
advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o.

16. V tejto súvislosti žalobca poukázal na paralelný prípad - jedná sa o obdobný prípad
ako keď v trestnom konaní odsúdi súd páchateľa, zaviaže ho v adhéznom konaní na náhradu
škody, teda v trestnom konaní dosiahne výsledok, ktorý bol uplatnený občianskou žalobou, z toho
dôvodu zoberie žalobca žalobu späť. Bolo by nespravodlivé, aby súd priznal náhradu trov konania
odsúdenému zaviazanému v adhéznom konaní na náhradu škody od poškodeného prípadne, aby

náhradu vzniknutých trov poškodenému nepriznal.
17. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že prvkom zavinenia môže byť náhoda, napr. odpadnutie
predmetu sporu, pretože nič z toho nemožno pripočítať na ťarchu toho, kto sa bráni. V predmetnom
konaní žalovaný popieral vlastnícke právo žalobcu resp. bránil svoje právo, nie je preto zrejmé, na
základe akých skutočností by mu malo byť pričítané procesné zavinenie. Vo veci nebolo vykonané

žiadne dokazovanie, nie je zrejmé, aký by bol výsledok sporu.
18. Doplnil, že zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Je zrejmé, a nepopiera to ani
žalobca, že k zastaveniu konania nedošlo z dôvodu neskoršieho správania žalovaného, z procesného

hľadiska žalobca svojím návrhom na zastavenie konania toto zastavenie procesné zavinil. Z obsahu
protestu prokurátora je zrejmé, že prokurátor podal protest z dôvodu porušenia predkupného práva
štátu k dotknutým nehnuteľnostiam. Toto údajné predkupné právo mohol porušiť jedine žalobca ako
predávajúci a ako subjekt povinný z predkupného práva, nie žalovaný ako kupujúci. Žalovaný, ktorý
bol v pozícii kupujúceho žiadne predkupné právo porušiť nemohol. Žalovaný upriamil pozornosť súdu

na to, že žalobca žalobu vzal späť až takmer po roku po podaní protestu prokurátora a po rozhodnutí
katastrálneho orgánu, ktorým bolo protestu vyhovené.
19. Žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že stratil aktívnu vecnú legitimáciu po tom, ako kúpnou
zmluvou č. 30203/4728/2015/Lužianky/007/3461 z 02. 03. 2016 previedol vlastnícke právo k dotknutej
nehnuteľnosti na spoločnosť MH Invest, s.r.o., ako to vyplýva z priloženej zmluvy uverejnenej v

Centrálnom registri zmlúv.
20. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k.
5Co/391/2017-294 z 7. februára 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. marca 2018 tak, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania ako vecne správnepotvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia poukazujúc na zistené skutočnosti uviedol,
že nespochybňuje, že žalobca zavinil zastavenie konania, keď vzal späť žalobu o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, poukazujúc pritom na splnenie toho, čo žalobou žiadal, avšak v tomto konaní
nedošlo zo strany žalovaného k splneniu toho, čo od neho žiadal, ale k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu,
že v správnom konaní prokurátor úspešným protestom ochránil práva žalobcu, ktorý už potom nemal
potrebu pokračovať v tomto začatom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Možno
teda konštatovať, že žalovaný svojim neskorším správaním v konaní nedal žalobcovi taký podnet, ktorý

byhoprimälvziaťpodanúžalobuspäť,tedanesplnilto,čovžalobnompetitežalobcaodnehopožadoval.
21. Odvolací súd konštatoval, že v predmetnej veci zistil dôvody hodné osobitného zreteľa
spočívajúce v celom procese týkajúcom sa priebehu výkupu pozemkov v kat. úz. K., ktorého účelom
bude vybudovanie strategického objektu v okrese Nitra (automobilová továreň pre výrobu osobných
automobilov zn. Jaguár). Po podaní žaloby žalobcom, t. j. po 21.09.2015, bol podaný protest prokurátora
Okresnej prokuratúry Nitra smerujúci proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra zo dňa 21.09.2015,

č. V-5458/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Okresný
úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní č. V 5458/2015 predmetnému protestu prokurátora vyhovel
rozhodnutím z 05.11.2015 č. UP 67/2015-9. Vyhovením protestu prokurátora bolo navrátené vlastnícke
právo žalobcovi, čím prišlo k odpadnutiu dôvodu podanej civilnej určovacej žaloby, čo v konečnom

dôsledku primälo žalobcu vziať späť podanú žalobu. Práve tieto skutočnosti považuje odvolací súd
za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nevyhovel odvolaniu strán a nezmenil napadnuté
rozhodnutie v časti výroku o trovách konania tak, že by niektorej zo strán priznal nárok na náhradu trov
zastaveného prvoinštančného konania. Intervencia prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra spôsobila
množstvo ďalších nadväzujúcich súdnych konaní na Okresnom súde Nitra o určenie vlastníckeho práva

fyzických osôb k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v uvedenom strategickom objekte, ktoré tieto fyzické
osoby previedli na žalovaného uzavretím kúpnych zmlúv, ktoré boli neskôr vyhodnotené ako absolútne
neplatné právne úkony, a následne boli prevedené na štát v dôsledku uplatnenia si predkupného práva
štátu.

22. Záverom zdôraznil, že uvedené dôvody hodného zreteľa nemajú sociálnu povahu, a teda nie
je potrebné pri ich aplikácii skúmať ich dopad na všetky strany sporu. Ustanovenie § 257 CSP má
výnimočný charakter a používa sa iba vo výnimočných prípadoch s cieľom odstrániť neprimeranú tvrdosť
zákonných ustanovení na strany sporu, pričom aplikácia daného ustanovenia je odôvodnená správaním
sa a postojom žalovaného v čase odkupovania sporných nehnuteľností od fyzických osôb, ako aj na

postojom a správaním sa žalobcu v čase pred podaním určovacej žaloby, ako aj po jeho podaní.

23. Žalovaný tvrdiac, že boli porušené jeho základné práva a slobody uznesením Krajského súdu v
Nitre č. k. 5Co/391/2017-294 z 7. februára 2018, právoplatným 22. marca 2018, podal ústavnú sťažnosť
na Ústavný súd SR, ktorý uznesením č. k. IV. ÚS 614/2018-10 z 16. novembra 2018, spojil ústavné

sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 1016/2018 a sp. zn. Rvp 1149/2018 na spoločné konanie a prijal
na ďalšie konanie ústavné sťažnosti spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o., ktorými namietala
porušenie svojich základných práv a slobôd uvedeným uznesením Krajského súdu v Nitre. Spoločnosť
Poľnohospodárska Pôda s. r. o. sa domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
ňou označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením Krajského súdu v Nitre a súčasne

žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň požiadala
o priznanie náhrady trov konania v sume 840,96 eura.
24. ÚstavnýsúdSRNálezomč.k.IV.ÚS614/2018-36z20.augusta2019rozhodolopodanejsťažnosti
tak, že základné právo obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o., na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského
súdu v Nitre č. k. 5Co/391/2017-294 z 7. februára 2018 a uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.
9Co/38/2018-294 z 21. februára 2018 porušené boli.
25. Ďalším výrokom uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/391/2017-294 z 7. februára 2018 a
uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/38/2018-294 z 21. februára 2018, zrušil a vec vrátil tomuto

súdu na ďalšie konanie.
26. Krajskému súdu v Nitre uložil povinnosť uhradiť trovy konania obchodnej spoločnosti
Poľnohospodárska Pôda s. r. o., v sume 781,01 eura na účet Advokátskej kancelárie LawServise, s. r.
o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.27. Vo zvyšnej časti sťažnosti obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o. nevyhovel.
28. V odôvodnení nálezu ústavný súd, okrem iného, uviedol, že ak súd má v úmysle použiť moderačné
právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila

(k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné
aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela
až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“
umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k
tomu rozsudok ESĽP Z. proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR

sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas
k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by
mal znieť „stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu
trov konania nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá
v CSP oporu.
29. Vychádzajúc z uvedeného nepovažoval napadnuté uznesenie krajského súdu vo vzťahu k

aplikácii § 257 CSP za presvedčivo odôvodnené a táto skutočnosť v konečnom dôsledku zakladá
nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť vydaného rozhodnutia. Krajský súd v napadnutom
uznesení nezohľadnil citované východiská ochrany základných práv a slobôd, preto jeho prístup pri
rozhodovaní o podaných odvolaniach nemožno hodnotiť inak ako prísne formalistický, odporujúci
obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd sťažovateľku k
prípadnej aplikácii § 257 CSP explicitne nevyzval, a teda o odvolaniach proti uzneseniam súdu prvej
inštancie rozhodol spôsobom, ktorý je arbitrárny, a tým ústavne nesúladný, pretože nevytvoril procesný
priestor umožňujúci sťažovateľke (strane sporu) vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto
ustanovenia.

30. Ústavný súd zároveň ako ústavne nesúladnú vníma existenciu rozhodnutí krajského súdu
vydaných v skutkovo identických prípadoch, v ktorých rozhodol odchylným spôsobom a sťažovateľke
priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania (bod 6). Zo svojej
rozhodovacej činnosti (II. ÚS 569/2017) mal však ústavný súd vedomosť aj o existencii rozhodnutia,
ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v

rozsahu 100 % a zároveň rozhodol o priznaní nároku žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.
31. V tejto súvislosti ústavný súd už v minulosti vyslovil, že aj keď právne závery všeobecných súdov
obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov
rozhodujúci v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere

v spravodlivé súdne konanie (III. ÚS 300/06). Pokiaľ súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú),
ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne
vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1
ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy (III. ÚS 192/06). Potreba vysporiadať sa so známym rozhodnutím v obdobnej veci (osobitne ak

ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) z hľadiska jeho dôvodov, pokiaľ súd dospeje
následnekopačnémunázoru,jesúčasťoupožiadavkynadostatočnéodôvodneniesúdnehorozhodnutia
(II. ÚS 426/2012). Právna istota spolu s požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní principiálne
neznamená právo účastníka na rovnaké právne posúdenie jeho veci. Nesporne však znamená právo
na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa konajúci orgán verejnej moci od stabilného, doteraz zastávaného

právneho názoru odchyľuje (III. ÚS 51/2014).
32.1. Ústavný súd konštatoval, že z procesného aspektu je potrebné urobiť záver, že žaloba bola
podaná dôvodne ( to sa ale nemusí vzťahovať na hmotnoprávnu dôvodnosť žaloby, ktorá sa však v
takomto prípade neskúma a neposudzuje), pretože v čase podania určovacej žaloby žalobca nemal inú
právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv. K späťvzatiu žaloby viedli objektívne dôvody-protest

prokurátora, na ktorý žalobcovia a ani sťažovateľka ako žalovaná nemali dosah, ale v dôsledku ktorého
bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva žalobcov, čím odpadol predmet žaloby. Vzhľadom na to
je v danom prípade opodstatnený záver, že stranám sa nárok na náhradu trov predmetného konania
nepriznáva.
32.2. Uložil krajskému súdu opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne majúc na zreteli, že

spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 2 CSP (ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru), je kritériom
ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré
nebude možné vyhodnotiť ako zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.33. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), viazaný právnym názorom ústavného súdu, vec znova v napadnutej časti výroku uznesenia
prvoinštančnéhosúduotrováchkonaniaprejednalbeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.

1 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania je potrebné s poukazom na § 388 CSP
zmeniť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie.
34. Podľa § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o
konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ak Ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení
alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe
je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.
35. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
36. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
37. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
38. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
39. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
40. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa jej

nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.
41. Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide
o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je

prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu.
Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť
vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a
šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy konania a ich
náhrada plnia aj quasi sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za

zavinenie (§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany.
42. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP).
Ak bude § 252 CSP rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok
na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto
nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť

za výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu
má aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu.
43. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy,
keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je

teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť
nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov
konania nárok a vynaložené trovy znáša trvale zo svojho.
44. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 ako esenciálne kritérium priznania
náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky

priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická
pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej
strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ako už je uvedené vyššie, nejde však o náhradu
všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania vymedzených v ustanovení § 251. Toznamená všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu
sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti

(petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný.
U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale
aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Pomer úspechu (miera úspechu)
je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej

celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech
čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala
strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech
založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní
procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom
úspechu jednej zo strán sporu. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov

sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania
má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. Priznanie náhrady
trov konania však môžu ovplyvniť aj ďalšie skutočnosti, napr. závislosť rozhodnutia o výške plnenia od
úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru
víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť

vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania.
45. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie je transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov

konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.
46. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však

nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a
dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04).
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť

nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné
vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj
žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne
podanej žaloby. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak
neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane (§ 256 ods. 2 CSP). Povinným subjektom môže byť aj

svedok či znalec, kvôli neospravedlnenej neprítomnosti ktorých muselo byť odročené pojednávanie.
47. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to,
z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia
žaloby, či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku

podmienky konania (§ 161 ods. 1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý
sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 CSP) a k zastaveniu konania (to legislatívna prax nevylučuje,
najmä v iných ako sporových konaniach) môže dôjsť z dôvodu zákona (teda zastavenie zo zákona bez
potreby rozhodovať súdnym rozhodnutím). Zavinenie môže pritom existovať na strane žalobcu aj na
strane žalovaného.

48. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP
je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu
o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú
splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za
daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu

trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
49. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporuna náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením,
aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa budú tak naďalej generálnym
dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom nový § 257 CSP je formulovaný podstatne

všeobecnejšie než § 150 ods. 1 a 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Použitie
tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to

dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
50. Odvolací súd vzhľadom na závery Ústavného súdu SR obsiahnuté v Náleze zo dňa 20.8.2019
sp. zn. IV. ÚS614/2018-36 (ďalej len nález ústavného súdu), po prehodnotení rozhodovacej činnosti v
tejto veci a vo veci týkajúcej sa skoršej rozhodovacej praxe senátu 5Co (odkláňajúc sa od pôvodného
názoru o zavinení strany týkajúceho sa zastavenia konania), s prihliadnutím na zjednocujúce závery
Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre prijaté v stanovisku zo dňa 6. februára 2020 uvádza

k problematike náhrady trov konania v tejto veci nasledovné.
51. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že predmetom odvolacieho konania je výrok
uznesenia súdu prvej inštancie v časti trov konania, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania, poukazujúc pritom na § 255 ods. 2 CSP.
52. Odvolací súd vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR, ktorým je odvolací súd viazaný, skúmal

okolnosti vzniku sporu, teda skutočností, ktoré žalobcu viedli k tomu, aby sa domáhal ochrany svojho
vlastníckeho práva na súde podanou žalobou o určenie vlastníckeho práva. Skutočnosť, že žalobca
vzal žalobu späť nie je v konaní sporná, rovnako tak nie je sporné ani to, že by mal za bežných
okolností vychádzajúc z príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku znášať zodpovednosť
za zastavenie konania. Odvolací súd však konštatuje, že nemožno na všetky veci nahliadať paušálne,

ale je potrebné zohľadniť osobitosti jednotlivých konaní a prihliadať aj na okolnosti, ktoré žalobcu v tom
ktorom konaní viedli k späťvzatiu žaloby a či v danej veci nie sú dané výnimočné okolnosti, ktoré by
žalobcu zbavili zodpovednosti za toto zastavenie. Záver o výnimočnosti okolností zakladajúcich postup
podľa § 257 CSP ale prichádza do úvahy, keď je možné konštatovať, že ktorákoľvek zo strán konania
má povinnosť inej strane konania nahradiť trovy konania.

53. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sa odvolací súd primárne zameral na zistenie skutočností
predstavujúcich dôvody zavinenia na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného, skúmaním ktorých
dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca nezavinil zastavenie konanie, keď vzal žalobu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam späť, vychádzajúc z okolností, ktoré ho k tomuto dispozičnému
úkonu viedli.

54. Zavinenie nemožno zároveň konštatovať ani na strane žalovaného, pretože tento neplnil to, čo
od neho žalobca podanou žalobou žiadal. Dôvodom na späťvzatie žaloby, ktoré žalobcu presvedčili k
tomu, aby žalobu vzal späť bolo splnenie toho, čo žalobou žiadal, avšak ako už bolo uvedené - nie
splnením žalovaným, ale objektívne, inou okolnosťou, ktorú nemožno vzťahovať k zavineniu žalobcu
ale ani žalovaného. Žalovaný svojim neskorším správaním sa v konaní nedal žalobcovi taký podnet,

ktorý by odôvodňoval vziať podanú žalobu späť, teda, že splnil to, čo v žalobnom petite žalobca od
žalovaného žiadal. Odvolací súd zdôrazňuje, že rovnako tak žalobca, hoci žalobu vzal späť, konal z
objektívnych dôvodov, ktoré nezavinil a na ktoré musel v konaní reagovať práve tým, že žalobu vzal
späť, keď v dôsledku objektívnej okolnosti spočívajúcej v postupe iných orgánov verejnej moci (teda
konaním tretej osoby), pričom výsledkom takého postupu prišlo k objektívnemu odpadnutiu potreby

vedenia predmetného sporu.
55. Odvolací súd zamerajúc sa na pozíciu žalobcu ako stranu konania, ktorá vzala žalobu späť
dôsledne skúmal okolnosti, ktoré ho viedli k tomu, aby podal žalobu o určenie vlastníckeho práva,
ako aj k tomu, že vzal žalobu späť. V tomto smere opätovne poukazuje na spôsob a okolnosti, v
dôsledku ktorých žalobca prišiel o svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, určenia ku ktorým sa v

tomto konaní domáhal. Výkup pozemkov v katastrálnom území K. určených pre výstavbu strategického
objektu v okrese Nitra (automobilová továreň pre výrobu osobných automobilov zn. Jaguár) bol spojený
s činnosťou viacerých podnikateľských subjektov, ktorých účelom bolo získať vlastnícke právo k
pozemkom potrebným pre realizáciu uvedeného strategického podniku, ktoré najskôr od fyzických osôb
skupovali a neskôr predávali ďalej. Výkup bol realizovaný, ako sa ukázalo neskôr (po podaní žaloby v

tejtoveci)spôsobom,ktorýobchádzalprávnepredpisy.Takýmtokonanímpôvodnývlastníkprišielosvoje
vlastnícke právo, čo v konečnom dôsledku vyvrcholilo do množstva súdnych sporov, keď Okresný úrad,
katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva, aby na ingerenciu prokuratúry svoje rozhodnutie
korigoval.56. Žalobca v predmetnej veci poukazoval na to, akým spôsobom prišiel o svoje vlastnícke právo,
čo ho v konečnom dôsledku prinútilo podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, na ktoré ako na
tvrdené skutočnosti odvolací súd prihliadol. Po podaní žaloby žalobcom, t. j. po 21. 09. 2015, bol podaný

protest prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra smerujúci proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra zo
dňa 21. 09. 2015, č. V-5458/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného
na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim.
Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní č. V-5458/2015 predmetnému protestu prokurátora
vyhovel rozhodnutím z 05. 11. 2016 č. Upo 67/2015-9, pričom v ňom skonštatoval, že vlastnícke právo

na žalovaného nebolo platne prevedené a do katastra nehnuteľností opäť zapísal ako vlastníka žalobcu,
a to z dôvodu, že uzavretá kúpna zmluva bola vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon.
Vyhovením protestu prokurátora bolo navrátené vlastnícke právo na žalobcu, čím prišlo k odpadnutiu
dôvodu podanej civilnej určovacej žaloby, čo si v konečnom dôsledku vyžiadalo potrebu vziať žalobcom
žalobu späť. Správnosti záveru o absencii zavinenia žalobcu v tomto konaní nasvedčuje aj právne
záväzný právny názor vyslovený v náleze ústavného súdu (bod 35).

57. Odvolací súd vyššie uvedené skutočnosti posúdil ako okolnosti, vylučujúce zavinenie žalobcu za
zastavenie konania, pretože žalobca nemal v čase podania určovacej žaloby inú právnu možnosť, ako
sa domáhať ochrany svojich práv. Vzhľadom na okolnosti, ktoré však nastali až po tom, ako túto žalobu
podal a ktoré v zásade nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, bolo potrebné dospieť k tomu, že žalobcu
k späťvzatiu viedli objektívne dôvody. K splneniu toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, prišlo

vyhovením protestu prokurátora a následným postupom Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru,
na ktorý nemali dosah tak žalobca ako ani žalovaný. Vyhovením protestu prokurátora a navrátením
vlastníckeho práva žalobcovi prišlo k tomu, že odpadol dôvod predmetného konania, pričom túto situáciu
nebolo možné z hľadiska princípu hospodárnosti vyriešiť inak, ako tým, že žalobca vzal svoju žalobu
späť. Prihliadnuc na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že zavinenie za zastavenie

konania tak nemožno pričítať ani jednej strane, teda ani žalobcovi ani žalovanému.
58. Ústavný súd Slovenskej republiky vo vydanom náleze v predmetnej veci poukázal na diametrálne
odlišnú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Nitre, čo považoval za ústavne neudržateľné. Uvedené
závery ústavného súdu (aj v iných veciach - sporoch) vyvolali potrebu pre Občianskoprávne kolégium
Krajského súdu v Nitre prijať zjednocujúce stanovisko k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania

vo veciach Poľnohospodárskej pôdy. Na zasadnutí Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre
dňa 6. februára 2020 bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, vychádzajúc z poznatkov z rozhodnutí
Ústavného súdu SR vo veciach Poľnohospodárskej pôdy (Nálezy sp. zn. I. ÚS 225/2019, IV. ÚS
614/2018, II. ÚS 210/2019, II. ÚS 338/2018, I. ÚS 168/2018, II. ÚS 261/2018, III. ÚS 298/2018, I. ÚS
222/2019, rozhodnutia senátu Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/205/2018-433 zo dňa 29.11.2019), že

„vo veciach, v ktorých dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych dôvodov, ktoré procesne nezavinila
žiadna zo strán sporu, je opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa nárok na náhradu trov konania
nepriznáva“. Zohľadniac okolnosti vzniku sporu, ako aj skutočnosti, ktoré vedú k späťvzatiu určovacích
žalôb žalobcami dospel odvolací súd k záveru, že takéto rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
je v súlade s Nálezom Ústavného súdu a má oporu v čl. 2 CSP a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

59. Odvolací súd opätovne posúdiac všetky skutočnosti, ktoré sú mu z obsahu súdneho spisu ako
aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, viazaný pritom závermi v náleze Ústavného súdu SR, dospel k
záveru, že v predmetnej veci je v kontexte rozhodovania o nároku na náhradu trov konania potrebné

aplikovať§256ods.1CSP,keďdôvodyvedúcežalobcukpodaniužalobyvovecisamejvylúčilizavinenie
na oboch stranách sporu, keď žalobca nezapríčinil vznik sporu, pretože nemal inú právnu možnosť
ochrany svojich práv a zároveň žalovaný nemal možnosť so žalobou akýmkoľvek spôsobom disponovať.
60. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že predpokladom potencionality aplikácie ust. § 257 CSP
je skutočnosť (predbežného) vyhodnotenia situácie súdom, že jedna strana druhej má nahradiť trovy

konania. V tomto prípade však ani strana žalobcu, či strana žalovaného nezavinili zastavenie konania a
povinnosť nahradiť trovy konania nebola uvažovaná ani predbežne.
61. Vyššie uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k procesnému postupu v zmysle § 388 CSP, keď
neboli splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti a rovnako
tak neboli splnené podmienky na jeho zrušenie, preto rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že stranám sa nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.62. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 255 ods.
2 CSP v spojení s § 396 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keď obe strany mali v odvolacom konaní rovnaký procesný úspech ako aj neúspech.

63. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).