Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202596
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7812202596.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union
zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: P.
K., H.. XX.X.XXXX, XXX XX O. D. XXX, o vymoženie 6,13 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou
exekútorkou JUDr. Andreou Ondrejkovou, Exekútorský úrad Bratislava, Vrútocká 12, Bratislava, pod EX

1267/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 30.9.2019 č. k.
4Er/296/2012-24 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Andreou
Ondrejkovou pod sp. zn. EX 1267/2012 zastavil, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Andrei Ondrejkovej
trovy exekúcie vo výške 52,13 eur a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdom
priznané súdnemu exekútorovi vo výške 52,13 eur v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,

na základe vykonateľného exekučného titulu vydaného oprávneným - výkaz nedoplatkov č. 1110235496
zo dňa 21.12.2011 a žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal
dňa 15.3.2012 poverenie na výkon exekúcie pre súdnu exekútorku pre vymoženie istiny 6,13 eur s
príslušenstvom. Súdna exekútorka dňa 6.8.2019 predložila súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že povinná je nemajetná. Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške
77,81 eur a následne predložila súdu prvej inštancie aj exekučný spisový materiál zn. EX 1267/2012.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 45 ods. 1, § 243m, § 243h ods. 1, § 243b ods.
1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, § 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1,
ods. 2, § 95 ods. 1 písm. a/, § 96 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zistil, že povinná nedisponuje žiadnym exekučne
postihnuteľným majetkom. Vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery, nie je ani reálny predpoklad,
že ho nadobudne do budúcnosti. Súd prvej inštancie mal preukázané, že majetok povinnej nestačí ani

na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd
prvej inštancie posúdil podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017
Z. z., podľa § 3, § 4 ods. 1, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1, 2, § 23 ods. 1, 2, § 25 vyhlášky MS SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnej exekútorke
priznal trovy exekúcie vo výške 52,13 eur, ktoré pozostávajú z odmeny v minimálnej výške 33,19

eur a z náhrady hotových výdavkov - poštovné a poplatky v sume 10,25 eur vyhlášky + 20 % DPH
( z odmeny 43,44 eur) v sume 8,69 eur.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote vo výroku o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zastavenie
exekúcie považoval za predčasné a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016. Uviedol, že povinná je fyzická osoba v produktívnom
veku (53 rokov), čo znamená, že v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Zastával názor, že

súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom
uznesení konštatoval, že nemajetnosť bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná bez akejkoľvek
konkretizácie úkonov vykonaných súdnym exekútorom. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť
hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie
je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom
majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Oprávnený uviedol, že pohľadávka

predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu.
Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s
verejnýmiprostriedkami.Pretojedôležité,abypridobrovoľnomnesplnenípovinnostiplatiteľmipoistného
sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Uviedol, že v prípade zastavenia
exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky, exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými

ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne
nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v
exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom
by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Navrhol napadnuté
uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušiť.

4. Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnej
exekútorke dňa 11.12.2019 a povinnej dňa 13.12.2019.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného vo
výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

10. Čo sa týka výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil so zastavením

exekúcie pre nemajetnosť povinnej.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 2.3.2012, kedy
bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnej exekútorke udelené dňa 15.3.2012. Súdna exekútorka doručila súdu podnet na

zastavenie exekúcie dňa 6.8.2019 z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Uviedla, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok. Súd prvej inštancie
zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Odvolací súd uviedol, že súdna exekútorka zisťovala majetkové pomery povinnej v čase po
vydaní upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie. V podanom
odvolaní oprávnený neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdnej
exekútorky o nemajetnosti povinnej.

14.Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúdu prvejinštancie,žedoterajšiezisteniasúdnejexekútorky
nepochybne svedčia o tom, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku
oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne.

15. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

16. Odvolací súd udáva, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových
pomerov povinnej. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnou exekútorkou
v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdna exekútorka JUDr. Andrea Ondrejková navrhla

zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej
inštancie preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil.

17. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú
podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci bez právneho

významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom
odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo v roku 2012, teda zistené osobné a
majetkové pomery povinnej sa až do rozhodnutia súdu, t.j. po dobu siedmich rokov nezmenili. Exekučný
poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdnej exekútorky počas nešpecifikovaného

obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinnej.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p..

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebojeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).