Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/361/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812213645
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8812213645.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: V.. I. H., T..
XX.XX.XXXX, H. I. T. XX, C. , zastúpený JUDr. Branislavom Kahancom AK Vajanského 33 Prešov proti
žalovaným: 1. N. H., T.. XX.XX.XXXX, O.. G. XX/X, XXX XX Y., 2. I. I., T.. XX.XX.XXXX, XXX XX G. Y.
XXX, 3. N. C., T.. XX.XX.XXXX, Y. XXX/X, XXX XX D. T. U., 4. N. H., T.. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX
XX D. T. U., zast. JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, 5. N. H.,

T.. XX.XX.XXXX, XXX XX F., 6. N. H., T.. XX.XX.XXXX, XXX XX D. XXX, 7. Z. Q., T.. XX.XX.XXXX,
C. XXX/XX, XXX XX D. T. U., 8. V.. N. R.Y., T.. XX.XX.XXXX, Y.. T. XX, XXX XX D. T. U., o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,
k. ú. Y. ako parcela registra C KN č. XXXX/X o výmere 6072 m2 trvalý trávnatý porast, parcela registra
C KN č. XXXX/X o výmere 329 m2 trvalý trávny porast, parcela registra C KN č. XXXX/X o výmere 85
m2 trvalý trávny porast, parcela registra C KN č. XXXX/X o výmere 101 m2 trvalý trávny porast, parcela

registra C KN č. XXXX/XX o výmere 332 m2 trvalý trávny porast, parcela registra C KN č. XXXX/X o
výmere 75 m2 trvalý trávny porast, parcela registra C KN č. XXXX/X o výmere 9035 m2 trvalý trávny
porast a v y p o r i a d a v bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosti v k. ú. Y.
parcelu registra C KN č. XXXX/X o výmere 329 m2 trvalý trávny porast, parcelu registra C KN č. XXXX/
X o výmere 85 m2 trvalý trávny porast, parcelu registra C KN č. XXXX/X o výmere 101 m2 trvalý trávny
porast, parcelu registra C KN č. XXXX/XX o výmere 332 m2 trvalý trávny porast a novovytvorenú parcelu

registra C KN č. XXXX/XX o výmere 4496 m2 trvalý trávny porast vytvorenú geometrickým plánom č.
10806881-92/2012 vyhotoviteľa K. I. O. - K. C., autorizačne overený dňa 12.10.2012 V.. Ľ. C. a úradne
overený dňa 23.10.2011 Správou katastra Vranov nad Topľou pod č. G1-461/12, ktorý je súčasťou tohto
rozsudku, p r i k a z u j edo výlučného vlastníctva žalobcu V.. I. U., T.. XX.XX.XXXX.

II. Nehnuteľnosti v k. ú. Y. parcelu registra C KN č. XXXX/X o výmere 1576 m2 trvalý trávny porast,
parcelu registra C KN č. XXXX/X o výmere 75 m2 trvalý trávny porast a parcelu registra C KN č. XXXX/

X o výmere 9035 m2 trvalý trávny porast p r i k a z u j do podielového spoluvlastníctva žalovaných
N. H., T.. XX.XX.XXXX v podiele 1/24, N. H., T.. XX.XX.XXXX v podiele 6/24, N. H., T.. XX.XX.XXXX v
podiele 2/24, N. H., T.. XX.XX.XXXX v podiele 1/24, Z. Q., T.. XX.XX.XXXX v podiele 3/24, V.. N. R., T..
XX.XX.XXXXvpodiele9/24,I.I.,T..XX.XX.XXXXvpodiele1/24,N.T.C.,T..XX.XX.XXXXvpodiele1/24.

III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa dňa 28.11.2012 podanou žalobou zrušenia podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX , k.ú. Y. takým spôsobom ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.2. Ako žalovaný boli pôvodne označení N. H., I. I., Z. C., N. H., N. H., N. H., Z. Q. Z. V.. N. R.. Počas
konaniadošlokúmrtiužalovanejZ.C.aprevodupodieluI.I.. Následnesúdnanávrhžalobcuuznesením

zo dňa 04.09.2013 pripustil zámenu na strane žalovaných v 2. a v3. rade a ako aj súvisiacu zmenu
petitu (čl. 38 spisu).

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že on ako žalobca a všetci žalovaní sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území Y., zapísaných na LV č. XXXX a to parcely

registra C KN č. XXXX/X o výmere 6072 m2, trvalý trávny porast, parcely registra C KN č. XXXX/
X o výmere 329 m2, trvalý trávny porast, parcely registra C KN č. XXXX/X o výmere 85 m2, trvalý
trávny porast, parcely registra C KN č. XXXX/X o výmere 101 m2, trvalý trávny porast, parcely
registra C KN č. XXXX/XX o výmere 332 m2, trvalý trávny porast, parcely registra C KN č. XXXX/
X o výmere 75 m2, trvalý trávny porast, parcely registra C KN č. XXXX/X o výmere 9035 m2, trvalý
trávny porast. On ako podielový spoluvlastník v spoluvlastníckom podiele 4/12, žalovaný N. H. je

podielovýmspoluvlastníkomvspoluvlastníckompodiely1/36,žalovanáI.I.,podielovouspoluvlastníčkou
v spoluvlastníkom podiely 1/36, Z. C. je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiely 1/36, N.
H. je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiely 6/36, N. H. je podielovým spoluvlastníkom
v spoluvlastníckom podiely 2/36, N. H. je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiely
1/36, Z. Q. je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiely 1/12 a N. R. je podielovým

spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiely 3/12. Na parcele registra C KN č. XXXX/X má postavenú
rekreačnú chatku, bez prideleného súpisného čísla, pričom parcely registra C KN č. XXXX/X, XXXX/
X Z. XXXX/XX slúžia ako prístupová cesta k chatke. Viackrát sa pokúšal dohodnúť sa s ostatnými
podielovými spoluvlastníkmi na zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní reálnym
rozdelením, pričom týmto dával aj konkrétne návrhy riešenia. Listom zo dňa 3.9.2012 vyzval všetkých

podielových spoluvlastníkov, aby mu oznámili, či sú ochotní uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, prípadne aké sú ich návrhy. Podielová spoluvlastníčka N. H. si zásielku
neprevzala a v odbernej lehote a ostatní podieloví spoluvlastníci sa žiadnym spôsobom nevyjadrili k
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Za účelom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva reálnym rozdelením, si nechal vyhotoviť geometrický plán č. 10806881-92/2012

vyhotoviteľa K. I. O. - K. C., ktorý bol autorizačne overený dňa 12.10.2012 V.. Ľ. C. a úradne overený
dňa 23.10.2011 Správou katastra Vranov nad Topľou pod číslom G1-461/12. Podľa platného zápisu na
LV. XXXX, celková výmera všetkých parciel registra C KN evidovaných na uvedenom LV je 16.029
m2. Druh pozemku je u všetkých parciel rovnaký. Celková výmera pripadajúca na jeho spoluvlastnícky
podiel 4/12 činí 5.343 m2. Z toho dôvodu navrhuje zrušiť podielové spoluvlastníctvo k všetkým parcelám

evidovaným na LV č. XXXX, katastrálne územie Y. a vyporiadať ho tak, že on nadobudne do výlučného
vlastníctva parcely o celkovej výmere 5.343 m2 a keďže žalovaní doteraz neprejavili záujem o výlučné
vlastníctvo, týmto navrhujem prikázať do podielového spoluvlastníctva zostávajúce parcely. Poukázal
na ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná

a ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. V uvedenom prípad je možné reálne
rozdelenie veci, pričom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zvýši možnosť účelného
využívania nehnuteľností. Hodnota 1 m2 trvalého trávneho porastu v katastrálnom území Y. je 0.0331
eur.

4. Žalovaní so žalobu nesúhlasili a to čo sa týka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva s
jeho zrušením súhlasili.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to výpisom Z
LVč.XXXXk.ú.Y.,kópiouzkatastrálnejmapy, výzvoužalobcuzodňa 03.09.19912, poštovýmpodaním

hárkom na čl. 6, geometrickým plánom č. 10806881-92/2012 ( originálom nach sa v prílohovej obálke) ,
mapou na čl. 9-10, fotodokumentáciou nach sa v prílohovej obálke, osvedčením o dedičstve po nebohej
Z. C., podaním žalobcu zo dňa 28.08.2012, vyjadrením N. H. z 14.04.2014 správou okresného úradu
Vranov n/T pozemkovým a lesným odborom z 15.05.2014, a priloženými listinami týkajúcimi sa reštitúciina čl. 50-97, správou okresného úradu Vranov n/T pozemkovým a lesným odborom z 04.06.2014,
a priloženými listinami týkajúcimi sa reštitúcii na čl. 103-107, správou okresného úradu Vranov n/
T pozemkovým a lesným odborom z 07.10.2014, a priloženými listinami týkajúcimi sa reštitúcii na

čl.118-124, rozhodnutím OU odbor pozemkový z 28.08.2002, č. 35/2002-ROEP, notárskou zápisnicou
N 233/96, výpisom z LV č. XXXX , k.ú. Y., č. XXXX k.ú. Y., rozhodnutím zaslaným OU Vranov n/
T na čl. 138-142, znaleckým posudkom č. 16/2016 vypracovanom V.. N. H., vyjadrením žalobcu
z 27.10.2016, vyjadrením Z. Q. z 07.10.2016, vyjadrením N. R. z 7.10.2016, vyjadrením žalovanej v
4.rade N. H. z 11.10.2017 a priloženým,i listinami na čl. 239-246, vyjadrením žalvoanje v 4.rade zo

dňa 12.10.2017 a priloženými listinami, vyjadrením žalovanej v 4.rade zo dňa 29.11.2017 a priloženými
listinami, vyjadrením N. R. z 04.12.2017, čestným prehlásením I. Y. , čestným prehlásením N.. N.
H., odborným vyjadrením č. 53/2017 V.. H., vyjadrením žalobcu k odbornému vyjadreniu na čl. 305,
znaleckým posudkom predloenžm žalovanými č. 2/2018 a vypracovaným geometrickým plánom ktorý
nebol úradne overený, vyjadrením žalobcu k posudku z 19.04.2018, listom D. z 03.04.2018, zakreslením
na čl. 344, vyjadreniami strán sporu, výsluchom strán sporu a svedkov.

6. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí.

7. Z LV č. XXXX , k. ú. Y. vyplýva, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela
registra C KN č. XXXX/X o výmere 6072 m2 trvalý trávnatý porast, parcela registra C KN č. XXXX/X

o výmere 329 m2 trvalý trávny porast, parcela registra C KN č. XXXX/X o výmere 85 m2 trvalý trávny
porast, parcela registra C KN č. XXXX/X o výmere 101 m2 trvalý trávny porast, parcela registra C KN
č. XXXX/XX o výmere 332 m2 trvalý trávny porast, parcela registra C KN č. XXXX/X o výmere 75 m2
trvalý trávny porast, parcela registra C KN č. XXXX/X o výmere 9035 m2 trvalý trávny porast. Žalobca
v podiele 4/12, žalovaný N. H. v podiel 1/36, N. H. v podiel 6/36, N. H. v podiele 2/36, N. H. v podiele

1/36 , Z. Q. v podiele 1/12 a N. R. v podiele 3/12 I. I. v podiele 1/36 a N.T. C. v podiele 1/36.

8. Z kópie z katastrálnej mapy na čl. 4 je zrejmé situovanie sporných pozemkov v teréne a prístupové
cesty k ním.

9. Z výzvy žalobcu zo dňa 03.09.19912 vyplýva, že žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaných
na zrušenie podielového spoluvlastníctva a navrhol im aj spôsob jeho vyporiadania.

10. Podľa predloženého geometrickým plánom č. 10806881-92/2012 ( originálom nach. sa v prílohovej
obálke) je zrejmy žalobcom navrhovaný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

v znení ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

11.ZosprávokresnéhoúraduVranovn/Tpozemkovýmalesnýmodboromapriloženýchlistínnevyplýva,
že by v súčasnosti prebiehali reštitučne konania, ktoré by sa týkali žalovaných nehnuteľnosti.

12. Zo znaleckého posudku č. 16/2016 vypracovanom V.. N. H. vyplýva, že predmetom sporového
konania je reálne rozdelenie pozemkov parciel registra C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území Y. . Pozemky
predmetu konania sú evidované v súbore C KN. V súčasnom období majú korektne evidovanú výmeru
v súlade s geometrickým a polohovým určením pozemkov. Parcely predmetu konania sa nachádzajú

mimo zastavaného územia obce, avšak podľa územného plánu obce sú určené pre rekreáciu a
cestovný ruch. Z tohto dôvodu sa naň nevzťahujú ustanovenia zákona č. 180/1995 Z.z. o zákaze
drobenia poľnohospodárskej pôdy. Výška ideálneho podielu navrhovateľa umožňuje reálne rozdelenie
spoločnej nehnuteľnosti. V súčasnom období užíva žalobca zo spoločných pozemkov časť spoločnej
nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v priľahlej časti rekreačnej chaty. Z tohto dôvodu je situovanie

nových pozemkov navrhnutých pre žalobcu logické a má svoje opodstatnenie. Na základe obhliadky
nehnuteľnosti a meračských prác spracoval niekoľko alternatív na reálnu deľbu. Prvá alternatíva - reálne
rozdelenie spoluvlastníctva v rámci jednotlivých parciel sa ukázal ako zlá deľba, pretože by došlo k
takému drobeniu pôdy, ktoré by dramaticky znehodnotilo nehnuteľnosť a nebolo by možné ich reálne
využitie. Druhá alternatíva - reálne rozdelenie spoluvlastníctva tak, že pozemky oddelené štátnou cestou

by predstavovali jeden projektový blok. Druhá alternatíva sa ukázala ako nevhodná, pretože by vznikli
nové pozemky takých rozmerov a nevhodných tvarov, ktoré by nebolo možné riadne užívať. Zvlášť
vlastníci s najmenšími ideálnymi podielmi by nadobudli nevyužiteľné a bezcenné pozemky. V tejto
časti je reálna deľba nemožná aj z dôvodu členitosti terénu pozdĺž meandrujúceho potoku a hustéhoporastu vzniknutého náletovými drevinami z okolitého lesa. Prístupová cesta by musela prechádzať
stredom pozemkov. V tomto prípade by nové pozemky nemali využitie. Okrem chaty navrhovateľa sa v
tejto časti nachádza aj dvojchata iných vlastníkov ako sú účastníci konania. Pri spracovaní návrhu na

reálnu deľbu je potrebné prihliadať na existenciu stavby - dvojchaty. Pri obhliadke nehnuteľnosti dňa
28.7.2016 navrhovateľ deklaroval, že umožní prístup k existujúcej chate. Dňa 1.8.2016 mi V.. N. R.
elektronickou poštou zaslal stanovisko k spôsobu reálnej deľby. Podľa jeho názoru za najdôležitejší
aspekt reálnej deľby je potrebné považovať delenie pozemku podľa skutočného obhospodarovania,
ktorébolovminulostirealizovanémedzipôvodnýmirodinami,.RodinaR.obhospodarovalapozemoknad

cestou S. - S.. Spolu so sestrou očakáva, že delenie bude vyhádzať z historicky overených skutočností.
Preveroval aj možnosť takejto deľby, ktorá by zodpovedala návrhu V.. N. R.. Návrh reálnej deľby
podľa obhospodarovania v minulosti by bolo možné v prípade, že v priestore nad štátnou cestou by
navrhovateľa nemal postavenú rekreačnú chatu s príslušenstvom ako je to vidieť z fotografie na strane
č. 4 tohto znaleckého posudku. Pri takejto deľbe by nastal nelogický stav, keď voľné a nezastavané
pozemky by nadobudol navrhovateľ a naopak V.. N. R. by nadobudol pozemok pod chatou navrhovateľa.

Tento stav by zakladal ešte väčší chaos v evidencii pozemkového vlastníctva a priestor pre nové spory.
Pri spracovaní návrhu na reálnu deľbu je potrebné prihliadať na všetky faktory, ktoré ovplyvnia budúce
využitie pozemkov. Deľba pozemkov tak, aby každý z účastníkov mal na nad aj pod cestou je nevhodná
a zlá, pretože väčšina z účastníkov ma tak nízke výmery, že by získali nevyužiteľné pozemky. Pri
takejto deľbe by bolo potrebné vytvoriť cestnú sieť, na ktorú by prispel každý účastník alikvotne podľa

veľkosti výmery. O plochu zabratú do nových ciest by sa znížila aj tak už malá výmera. Po komplexnom
zhodnotení charakteru a vlastností pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom
územíY.konštatuje,ževsúčasnostijedinoudobroureálnoudeľboujenávrhspracovanývgeometrickom
pláne, ktorý je prílohou žaloby. Okrem toho, že navrhovateľ v tejto časti má postavenú stavbu chatu,
tak mu pripadnú aj pozemky v úzkej časti, ktoré nie je možné rozdeliť a užívať viacerými vlastníkmi.

Podľa predloženého návrhu mu pripadne aj alikvotná časť zo spoločného pozemku pod elektrickým
vedením vedúcim po betónových stĺpoch súbežne so štátnou cestou. Navrhnutá deľba je výhodná
pre ostatných spoluvlastníkov, pretože spoločný pozemok pod štátnou cestou je prevažne rovinatého
charakteru a prístupný zo štátnej cesty. V súčasnom období je výhodná pre ostatných spoluvlastníkov,
pretože spoločný pozemok pod štátnou cestou je prevažne rovinatého charakteru a prístupný zo štátnej

cesty. V súčasnom období nie je účelné úplne reálne rozdeliť podielové spoluvlastníctvo všetkých
účastníkov. Ostatní spoluvlastníci sa dňa 28.7.2016 nezúčastnili šetrenia a meračských prác v teréne.
Okrem toho nepredložili návrh na reálnu deľbu. Za tohto stavu v rámci tohto konania by nebolo možné
docieliť úplné rozdelenie spoluvlastníctva pre každého účastníka. Odčlenením podielu navrhovateľa sa
zlepší vlastnícka štruktúra zostávajúcich spoluvlastníkov, ktorí v budúcnosti môžu rozdeliť podielové

spoluvlastníctvo podľa potreby. Spoločná nehnuteľnosť je dobre deliteľná z dôvodu, že je rozdelenie je
funkčne opodstatnené, pretože rozdelením vzniknú samostatne veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej
slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu.

13. Na podklade geometrického plánu úradne overeného dňa 23.10.2012 pod číslom G1-461/12, ktorý

slúži ako technický podklad pre zápis právoplatného rozsudku súdu do katastra nehnuteľností je možné
reálne rozdeliť spoluvlastníctvo žalobcom navrhovaným spôsobom.

14. Z vyjadrenia Z. Q. z 07.10.2016 vyplýva, že namieta, že znalec mal všetky významné podklady
súvisiace s predmetom konania. Zásadná a podstatná vec pri ocenení pozemkov je územný plán B.

Y., kde je definovaný účel užitia pozemkov na rekreáciu a cestovný ruch. Podstatný cenový rozdiel
znalec zohľadnil a upriamil svoj posudok len na výmeru, čím by bola spôsobená prípadná majetková
ujma veľkého rozsahu. Žalobca má postavenú chatku tak, ako je uvedená na obrázku, avšak znalec
bližšie neskúmal, či ma stavebné povolenie, resp. kolaudáciu ( pri výstavbe chatky nepotreboval
súhlas ostatných spoluvlastníkov?) K druhej alternatíve - reálne rozdelenie pozemkov tak, že pozemky

oddelené štátnou cestou, podľa znalca, by predstavovali jeden projektový blok, podľa znalca by nebolo
možné riadne užívať, považujeme za nesprávny úsudok znalca, pretože stavebné pozemky M. S. na
90% majú výmeru okolo 200m2. Súčasne krajom mohla by byť vyhotovená prístupová cesta, ktorá by
bola aj pre dvojchatu. V prvom rade by bolo žiaduce pri rozdelení podielového na výlučné vlastníctvo
prihliadať na historické užívanie pozemku, pretože pokiaľ by nedošlo k zmene zriadenia, tak pozemky

nad cestou by boli v našom vlastníctve. Namietame uvedenú skutočnosť, že by nastal nelogický stav, ak
by nad cestou bol výlučným vlastníkom odporca so sestrou, pretože ako sme uviedli, prevažná väčšina
stavebných pozemkov je v M. S. je 200 m2, avšak úvaha znalca je až 5343m2, čo je veľké cenové
zvýhodnenie pre navrhovateľa z titulu cenových relácii pozemkov určených na rekreáciu (pod cestouhalierové cenové relácie za m2.) Aký je problém, ak chceme riešiť chatu navrhovateľa, geometrickým
plánomurčiťnevyhnutnúvýmerupodchatouapriľahlýmpriestoromnanerušenéužívanienehnuteľnosti.
O akom chaose v evidencii pozemkového vlastníctva a sporoch potom znalec sa vyjadruje. Znalec

uvádza ,,Deľba pozemkov tak, aby každý z účastníkov mal nad aj pod cestou je nevhodná a zlá, pretože
väčšina z účastníkov ma tak nízke výmery, že by získali nevyužiteľné pozemky. je zavadzajúca, pretože
náš záujem je riešiť pozemky rodín U., H. Z. R.. Znalec uvádza ,, odčlenením podielu navrhovateľa
sa zlepší vlastnícka štruktúra zostávajúcich spoluvlastníkov“ ide o nezodpovedné vyjadrenie znalca,
pretože v predchádzajúcej časti uvádza citujem: ,,Zvlášť vlastníci s najmenšími ideálnymi podielmi

by nadobudli nevyužiteľné bezcenné pozemky.“ Keď vyčlení jeden veľký pozemok o výmere 5343
m2 porieši navrhovateľa a ešte zložitejšia situácia vznikne po navrhovanom rozdelení u ostatných.
Znalec pozabudol, že Občiansky zákonník hovorí o disponovaní nadpolovičných podieloch, avšak
navrhovateľ má iba 1/3 podielu pozemkov. Taktiež znalec pri záverečnom návrhu opomenul podstatné
skutočnosti, ktoré uvádza v texte o nevyužiteľnosti pozemkov pozdĺž meandrujúceho potoka, ako
aj pozemok pod vysokým napätím, kde je obmedzenie do strán 15 m. Tieto podstatné vplyvy na

rozdelenie pozemku nechal na odporcov a máme za to, že obmedzujúce, znevýhodnené pozemky
by mali zostať v podielovom vlastníctve, alebo druhá alternatíva ich cenove ohodnotiť a premietnuť
do výmery pozemkov pre rozdelenie parciel. Podľa jeho názoru sú taktiež zavádzajúce tvrdenie o
tom, že spoločná nehnuteľnosť je dobre deliteľná z dôvodu, že jej rozdelenie je funkčne opodstatnené,
pretože rozdelením vzniknú samostatne veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý

zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Podľa ich názoru, ako uviedli v predchádzajúcej časti,
navrhované rozdelenie rieši navrhovateľa na 101% a všetky problémy s rozdelením, ktoré sú uvádzané v
znaleckom posudku a v našom vyjadrení ostávajú na odporcoch. Pokiaľ by toto navrhované rozdelenie
akceptovali tak by došlo k jednoznačnému zvýhodneniu navrhovateľa. Navrhujú riešiť pozemok okolo
chaty a prístupu, znevýhodnené časti pozemkov ponechať v podielovom vlastníctve a zobrať do úvahy

cenové relácie časti pozemkov, aby nedošlo k znehodnoteniu vyčlenených nehnuteľnosti.

15. Z vyjadrenia N. R.Y. z 7.10.2016 vyplýva, že namieta, že znalec mal všetky významné podklady
súvisiace s predmetom konania. Zásadná a podstatná vec pri ocenení pozemkov je územný plán B.
Y., kde je definovaný účel užitia pozemkov na rekreáciu a cestovný ruch. Podstatný cenový rozdiel

znalec zohľadnil a upriamil svoj posudok len na výmeru, čím by bola spôsobená prípadná majetková
ujma veľkého rozsahu. Žalobca má postavenú chatku tak, ako je uvedená na obrázku, avšak znalec
bližšie neskúmal, či ma stavebné povolenie, resp. kolaudáciu ( pri výstavbe chatky nepotreboval
súhlas ostatných spoluvlastníkov?) K druhej alternatíve - reálne rozdelenie pozemkov tak, že pozemky
oddelené štátnou cestou, podľa znalca, by predstavovali jeden projektový blok, podľa znalca by nebolo

možné riadne užívať, považujeme za nesprávny úsudok znalca, pretože stavebné pozemky M. S. na
90% majú výmeru okolo 200m2. Súčasne krajom mohla by byť vyhotovená prístupová cesta, ktorá by
bola aj pre dvojchatu. V prvom rade by bolo žiaduce pri rozdelení podielového na výlučné vlastníctvo
prihliadať na historické užívanie pozemku, pretože pokiaľ by nedošlo k zmene zriadenia, tak pozemky
nad cestou by boli v našom vlastníctve. Namietame uvedenú skutočnosť, že by nastal nelogický stav, ak

by nad cestou bol výlučným vlastníkom odporca so sestrou, pretože ako sme uviedli, prevažná väčšina
stavebných pozemkov je v M. S. je 200 m2, avšak úvaha znalca je až 5343m2, čo je veľké cenové
zvýhodnenie pre navrhovateľa z titulu cenových relácii pozemkov určených na rekreáciu (pod cestou
halierové cenové relácie za m2.) Aký je problém, ak chceme riešiť chatu navrhovateľa, geometrickým
plánomurčiťnevyhnutnúvýmerupodchatouapriľahlýmpriestoromnanerušenéužívanienehnuteľnosti.

O akom chaose v evidencii pozemkového vlastníctva a sporoch potom znalec sa vyjadruje. Znalec
uvádza ,,Deľba pozemkov tak, aby každý z účastníkov mal nad aj pod cestou je nevhodná a zlá, pretože
väčšina z účastníkov ma tak nízke výmery, že by získali nevyužiteľné pozemky. je zavadzajúca, pretože
náš záujem je riešiť pozemky rodín U., H. Z. R.. Znalec uvádza ,, odčlenením podielu navrhovateľa
sa zlepší vlastnícka štruktúra zostávajúcich spoluvlastníkov“ ide o nezodpovedné vyjadrenie znalca,

pretože v predchádzajúcej časti uvádza citujem: ,,Zvlášť vlastníci s najmenšími ideálnymi podielmi
by nadobudli nevyužiteľné bezcenné pozemky.“ Keď vyčlení jeden veľký pozemok o výmere 5343
m2 porieši navrhovateľa a ešte zložitejšia situácia vznikne po navrhovanom rozdelení u ostatných.
Znalec pozabudol, že Občiansky zákonník hovorí o disponovaní nadpolovičných podieloch, avšak
navrhovateľ má iba 1/3 podielu pozemkov. Taktiež znalec pri záverečnom návrhu opomenul podstatné

skutočnosti, ktoré uvádza v texte o nevyužiteľnosti pozemkov pozdĺž meandrujúceho potoka, ako aj
pozemok pod vysokým napätím, kde je obmedzenie do strán 15 m. Tieto podstatné vplyvy na rozdelenie
pozemku nechal na odporcov a máme za to, že obmedzujúce, znevýhodnené pozemky by mali
zostať v podielovom vlastníctve, alebo druhá alternatíva ich cenove ohodnotiť a premietnuť do výmerypozemkov pre rozdelenie parciel. Podľa ich názoru sú taktiež zavádzajúce tvrdenie o tom, že spoločná
nehnuteľnosť je dobre deliteľná z dôvodu, že jej rozdelenie je funkčne opodstatnené, pretože rozdelením
vzniknú samostatne veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá

ich povahe a spoločenskému poslaniu.“ Podľa nášho názoru, ako uviedli v predchádzajúcej časti,
navrhované rozdelenie rieši navrhovateľa na 101% a všetky problémy s rozdelením, ktoré sú uvádzané
v znaleckom posudku a v ich vyjadrení ostávajú na odporcoch. Pokiaľ by toto navrhované rozdelenie
akceptovali tak by došlo k jednoznačnému zvýhodneniu navrhovateľa. Navrhujú riešiť pozemok okolo
chaty a prístupu, znevýhodnené časti pozemkov ponechať v podielovom vlastníctve a zobrať do úvahy

cenové relácie časti pozemkov, aby nedošlo k znehodnoteniu vyčlenených nehnuteľnosti.

16. Z vyjadrenia žalovanej v 4.rade N. H. zo dňa 11.10.2017 vyplýva, že žalobca sa podanou
žalobou domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľností zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Y., pričom podľa listu vlastníctva jeho spoluvlastnícky
podiel činí 4/12 t.j. 4/12 t.j. 5343 m2. Uvedený spoluvlastnícky podiel, avšak v inej výmere, žalobca

nadobudol podľa výpisu z LV na základe kúpnej zmluvy, vklad bol povolený pod č. V 1072/96. Uvedená
kúpna zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice dňa 10.10.1996 (ďalej len,, kúpna zmluva“).
Predávajúci kúpnou zmluvou previedli svoj podiel na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX - k.ú.
Y., parc. č. XXXX pod B2 v 1/12, B3 v 1/12, B4 v 2/12 (spolu 4/12) vo výmer len 4257 m2! Iný titul
nadobudnutia nehnuteľností žalobcom, ako na základe kúpnej zmluvy, na liste vlastníctva č. XXXX nie

je uvedený. Na základe tej istej kúpnej zmluvy a vkladom povoleným pod tým istým číslom V 1072/96
žalobca nadobudol podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom
území Y. v podiele 1/3 (t.j.4/12), t.j. vo výmere 1836 m2. Spolu teda žalobca na základe kúpnej zmluvy
podľa výpisov z listov vlastníctva nadobudol pozemky v celkovej výmere 7179 m2, čo predstavuje
rozdiel 2922 m2. (7179 m2-4257 m2) oproti tomu, čo mal reálne na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť!

Tvrdenie, že žalobca nadobudol viac ako mal, respektíve načo nemal nárok, nepriamo potvrdzuje aj
vyjadrenie žalovaného v 1. rade N. H., ktorý uvádza vo svojom vyjadrení zo dňa 3.9.2012, že terajšie
parcely, ktoré sú predmetom sporu, boli rozdelené z pôvodnej parcely č. XXXX (bola predmetom kúpnej
zmluvy), teda žalobca mal získať len 4257 m2. Potom sa na takúto zmluvu vzťahuje jedna zo základných
zásad súkromného práva a to zásada ,,nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto

nemôže previesť viac práv, než má sám ). Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného ,,pravého“
vlastníka. Z uvedeného je zrejmé, že na základe kúpnej zmluvy žalobca nemá nárok na predmetné
nehnuteľností, ktoré boli predmetom reštitučného konania. Preto je potrebné zistiť aj titul nadobudnutia
predávajúcich z kúpnej zmluvy, Z. U., T.. XX.X.XXXX a Z. U., M.. S., T.. X.XX.XXXX.

17. Z vyjadrenia žalovanej v 4.rade zo dňa 12.10.2017 vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX v katastrálnom území Y., pričom podľa listu vlastníctva jeho spoluvlastnícky podiel činí 4/12 t.j.
4/12 t.j. 5343 m2. Uvedený spoluvlastnícky podiel, avšak v inej výmere, žalobca nadobudol podľa výpisu
z LV na základe kúpnej zmluvy, vklad bol povolený pod č. V 1072/96. Uvedená kúpna zmluva bola

spísaná formou notárskej zápisnice dňa 10.10.1996 (ďalej len,, kúpna zmluva“). Predávajúci kúpnou
zmluvou previedli svoj podiel na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX - k.ú. Y., parc. č. XXXX pod B2
v 1/12, B3 v 1/12, B4 v 2/12 (spolu 4/12) vo výmer len 4257 m2! Iný titul nadobudnutia nehnuteľností
žalobcom, ako na základe kúpnej zmluvy, na liste vlastníctva č. XXXX nie je uvedený. Na základe tej
istej kúpnej zmluvy a vkladom povoleným pod tým istým číslom V 1072/96 žalobca nadobudol podiel na

nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Y. v podiele 1/3 (t.j.4/12),
t.j. vo výmere 1836 m2. Spolu teda žalobca na základe kúpnej zmluvy podľa výpisov z listov vlastníctva
nadobudol pozemky v celkovej výmere 7179 m2, čo predstavuje rozdiel 2922 m2. (7179 m2-4257 m2)
oproti tomu, čo mal reálne na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť! Tvrdenie, že žalobca nadobudol viac
ako mal, respektíve načo nemal nárok, nepriamo potvrdzuje aj vyjadrenie žalovaného v 1. rade N. H.,

ktorý uvádza vo svojom vyjadrení zo dňa 3.9.2012, že terajšie parcely, ktoré sú predmetom sporu,
boli rozdelené z pôvodnej parcely č. XXXX (bola predmetom kúpnej zmluvy), teda žalobca mal získať
len 4257 m2. Potom sa na takúto zmluvu vzťahuje jedna zo základných zásad súkromného práva a
to zásada ,,nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť viac
práv, než má sám ). Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného ,,pravého“ vlastníka. Z uvedeného

je zrejmé, že na základe kúpnej zmluvy žalobca nemá nárok na predmetné nehnuteľností, ktoré boli
predmetom reštitučného konania. Preto je potrebné zistiť aj titul nadobudnutia predávajúcich z kúpnej
zmluvy, Z. U., T.. XX.X.XXXX a Z. U., M.. S., T.. X.XX.XXXX.18. Z vyjadrenia žalovanej v 4.rade zo dňa 29.11.2017 vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX v katastrálnom území Y.. Hľadiská, ktorými sa musí súd pri vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva riadiť, uvádza § 142 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. Je to predovšetkým
veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. Žalobcom navrhovaný spôsob nezohľadňuje
hľadisko účelnosti, ale sleduje len jeho záujmy. Znalec v znaleckom posudku uviedol „v súčasnom
období nie je účelné úplne reálne úplne rozdeliť podielové spoluvlastníctvom všetkých účastníkov“ (str.
5 Znaleckého posudku). Na tejto vete je zreteľne vidieť, že znalec sa dostatočne nevyporiadal s

úlohou, ktorú mu zadal súd. Tak sa pýtam kedy to bude účelné? O rok, o dva? Čo sa medzitým
zmení? Budú mať zrazu iné podiely alebo sa parcely zväčšia? Skôr naopak, bude pokračovať ďalšie
drobenie parciel. To, že sa znalec nedostatočne vyporiadal s úlohou súdu hneď potvrdil na str. 6
znaleckého osudku, kde uviedol „Odčlenením podielu navrhovateľa sa zlepší vlastnícka štruktúra
zostávajúcich vlastníkov, ktorí si v budúcnosti môžu rozdeliť podielové spoluvlastníctvo podľa dohody“.
Ako sa zlepší vlastnícka štruktúra? Asi tak, že žalobca bude mať najlepšiu časť predmetných parciel a

žalovaným ostane tá horšia časť a menej hodnotná. Preto navrhujú zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Y., tak
aby došlo k rozdeleniu nehnuteľností podľa veľkosti podielov jednotlivých členov rodiny, t. z. rodina U.,
H. Z. R.. Čím by sa zároveň z veľkej časti zamedzilo ďalším prípadným žalobám. Je však potrebné
zohľadniť jednotlivé podiely nielen podľa veľkosti, ale aj podľa hodnoty podielov, ktoré následne vzniknú.

Hodnotou jednotlivých parciel (hlavne nad cestou a pod cestou) sa nijako nezaoberal súdny znalec.
Preto navrhujeme súdu doplniť dokazovanie, konkrétne položiť doplňujúce otázky znalcovi V.. N. H.,
ktorý vypracoval znalecký posudok č. 16/2016. Uvedené navrhujeme aj preto, aby nevznikali prieťahy v
konaní vypracovaním nového posudku, ale s ohľadom aj na hospodárnosť celého konania. Na základe
tohto vyjadrenia oznámi ostatným žalovaným svoj návrh vyporiadania nehnuteľností, tak ako som to

uviedla. Zároveň chce požiadať Vážený súd, aby sa zaoberal aj možnosťou zriadiť vecné bremeno podľa
ustanovenia § 142 ods. 3 zákona Občianskeho zákonníka, tak, aby bola zachovaná pri vyporiadaní
približne rovnaká výmera parciel (samozrejme pri zohľadnení podielov), ktoré rozdeľuje cesta, tak ako
pre žalobcu, ale aj pre žalovaných, pričom na prístupovú cestu k chate by mal žalobca zriadené vecné
bremeno v nevyhnutnej miere (buď za odplatu alebo by sa vzdal časti svojho podielu.

19. Z vyjadrenia N. R. z 04.12.2017 vyplýva, že tak, ako sa listom zo dňa 7.10.206 vyjadril, znalecký
posudok č. 16/2016 /V..N. H./, zo dňa 1 1.8.2016 na zrušenie podielového spoluvlastníctva účelovo
zvýhodňuje V.. U. I. - 1/3 podielu a nerieši stav nadpolovičného podielu- tj. 2/3 podielnikov. Základné
nedostatky znaleckého posudku sú nezohľadnené historické užívanie parcely. Od 26.12.1941 /kúpa

N. R. , parcela užívala v členení ako uviedol vo vyjadrení k znaleckému posudku. V prílohe priložil
verené čestné prehlásenia : N.. H. N. Z. Y. I. k užívaniu parcely. - Posudok nezohľadňuje územný plán
B. Y., čo vplyvom cenových rozdielov pozemkov spôsobuje ostaným vlastníkom značnú cenovú újmu.
- Znalec neskúmal , že postavená chatka žalobcu nemá stavebné povolenie , resp. kolaudáciu, Pri
výstavbe chatky /čierna stavba V..U. / žalobca nepotreboval. Ich protinávrh na zrušenie podielového

spoluvlastníctva je nasledovný a vychádza z nadobudnutia pozemku a jeho užívania ich predchodcami,
čo potvrdili aj výpovede svedkov navrhujeme protinávrh, s rozdelením ako ďalej uvádzame. Grafické
znázornenie - návrh GP, ktorý bude súčasťou Rozsudku na zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva bude súčasťou objednaného posudku, ktorý vyhotoví znalec z odboru geodézia a
kartografia - V.. I. N., C.. Navrhovateľ aj bez súhlasu ostatných vlastníkov postavil stavbu, toho času

deklarovanú ako čiernu stavbu, navrhujeme, aby V.. I. U. bol výlučným vlastníkom parciel, ktoré by
nebránili jeho využívaniu stavby a priľahlých pozemkov v k.ú. Y. CKN XXXX/X 0 výmere 165 m2,
cesta, XXXX/X 0 výmere 85 m2, XXXX/X 0 výmere 101 m2 ,XXXX/XX 0 výmere 332 m2 spollu
683 m2. Navrhujú parcelu CKN XXXX/X 0 výmere 6072 m2 rozdeliť na časť o výmere 5179 m2 a
XXXX/X vo výmere 164 m2 pre vlastníkov V.. N. R. a Z. Q. do podielového vlastníctva zapísanú v

LV č. XXXX v kat. úz. Y.. Spolu 5343 m2. Rozdiel výmery 729 m2 navrhujeme pre V.. I. U.. Čiže
spolu výmera pre menovaného by bola 1576 m2. Rozdiel do celkovej výmery V.. I. U. 5343 m2
riešiť z parcely CKN XXXX/X 0 výmere 9035 m2 odčlenením časti 3767 m2 a zvyšok rodina H. /.
H. N., H. N. H. N., H. N., I. I., C./ v zmysle príslušných podielov. Táto navrhovaná zmena rieši
skutočné, fyzické užívanie parcely našich predkov a taktiež rieši pozemok, kde má menovaný postavenú

stavbu. Návrh rozdelenia je funkčne opodstatnený a rieši všetkých vlastníkov pozemkov parciel CKN
Č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X , zapísaných na LV č. XXXX v
katastrálnom území Y.. Tento návrh bol prekonzultovaný so súdnym znalcom pre odbor geodézie a
kartografie V.. I. N., C. a znalecký posudok bude po ukončení obratom doručený súdu s grafickýmnávrhom na rozdelenie spoluvlastníckych podielov - návrh GP. Horeuvedený návrh, ktorý predostrel bol
prekonzultovaný, zdôvodnený dolu podpísanými vlastníkmi, ktorí reprezentujú nadpolovičný vlastnícky
podiel na príslušných pozemkoch.

20. Z čestného prehlásenia I. Y. vyplýva, že N. R., T.. XX.X.XXXX a následne jeho syn N. R., T..
XX.XX.XXXX užívali a obhospodárovali pravú, hornú časť parcely č. XXXX, rodina U. strednú a rodiny
H. dolnú časť , smere od priehrady na S. , nach v Y../.. Y., LV č. XXXX.

21. Z čestného prehlásenia N.. N. H., vyplýva, že N. R., nar. XX.X.XXXX a následne jeho syn N. R., T..
XX.XX.XXXX užívali a obhospodárovali pravú, hornú časť parcely č. XXXX, rodina U. strednú a rodiny
H. dolnú časť , smere od priehrady na S. , anch v Y../.. Y., LV č. XXXX.

22. Z odborného vyjadrenia č. 53/2017 V.. H. vyplýva, že listom zo dňa 30.11. 2017 mu boli doručené
námietky V.. N. R. a Z. k znaleckému posudku číslo 16/2016. Následne listom zo dňa 7. 12. 2017 mu boli

doručené námietky žalovanej v 4. rade Z. H.. Preštudoval si priložené podania a podáva toto stanovisko.
Pri spracovaní znaleckého posudku mal všetky významné podklady, ktoré súvisia s predmetom konania,
ktorého výsledkom je reálne rozdelenie podielového spoluvlastníctva. V rámci súdneho konania znalec
môže vypracovať znalecký posudok iba v rozsahu uznesenia súdu. Nie je dôvodné pripraviť technický
podklad na úplné rozdelenie podielového spoluvlastníctva všetkých účastníkov. Navrhovateľ nechce

zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a z tohto dôvodu súd, respektíve znalec vypracuje podklad na
odčlenenie ideálneho podielu navrhovateľa od ostatných spoluvlastníkov. Pri spracovaní znaleckého
posudku v odbore geodézia nie som kompetentný skúmať legálnosť akejkoľvek stavby postavenej na
spoločnom pozemku. Jeho úlohou je zisť existenciu samotnej stavby na pozemku. V žiadnom prípade
nemá právo zisťovať, či ostatní spoluvlastníci dali súhlas staviteľom na postavenie chaty a zisťovať

všetky okolnosti, ktoré sa udiali v dávnej minulosti. Taktiež otázka veľkosti pozemkov (200 m2) pre
rekreačné chaty je hypotetická, pretože v konaní odčleňujeme ideálny podiel navrhovateľa. Nerieši úplné
rozdeleniepodielovéhospoluvlastníctvavšetkýchúčastníkov.Vtomtosporovomkonaníneurbanizujeme
celé územie a nevytvárame nové stavebné pozemky v optimálnom priestore, kde je možné vytvoriť
pozemkytrebársovýmere200m2zapredpokladu,žemajúupotrebiteľnýtvaranachádzajúsapriceste.

Predmetom konania je reálne rozdelenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V znaleckom
posudku uviedol, že spoločná nehnuteľnosť nad cestou má nevhodný geometrický tvar. Časť pozemku
nad cestou tvorí nevyužiteľná roklina. Zotrváva na názore, že geometrický plán priložený k žalobe bol
spracovaný objektívne a pridelením pozemkov pod chatou iným účastníkom ako navrhovateľovi by
spôsobili chaos v evidencii pozemkového vlastníctva. Pri reálnej del'be je nutné prihliadať na dôležitý

moment, že po rozdelení nové pozemky musia byt, prístupné z cesty a nerušene užívateľné. V tomto
sporovom konaní nie je dôvodne skúmať príbuzenské pomery žalovaných. Predmetom konania je
oddelenie spoluvlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, ktorý nechce naďalej zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve. Odčlenením podielu navrhovatel'a sa automaticky zmenší počet spoluvlastníkov a
tým sa zlepší vlastnícka štruktúra zostávajúcich spoluvlastníkov. Uznáva, že v znaleckom posudku sa

nemusel vyjadrovať k úplnému rozdeleniu spoluvlastníctva a k vzniku malých pozemkov, ktoré by boli
nevyužiteľné. Pri spracovaní znaleckého posudku na reálnu deľbu nie je dôvodné sa zaoberať otázkou
nakladania so spoločnou vecou. Neriešia užívanie pozemkov, ale oddeľuje ideálny vlastnícky podiel,
respektíve plochu. ktorá zodpovedá ideálnemu podielu navrhovateľa.

23.Vtextovejčastiznaleckéhoposudkuopísalvlastnostiacharakteristikuspoločnejnehnuteľnosti.Nedá
sa vyvrátiť subjektívny pocit, že navrhované riešenie je východné iba pre
navrhovateľa. Na druhej strane nik z účastníkov nepredložil inú alternatívu rozdelenia. Dňa 28.7. 2016
vykonal šetrenie a meranie v teréne na ktoré som pozval všetkých účastníkov konania na miesto samé.
Pozvaných som požiadal, aby sa dostavili na šetrenie v stanovenom termíne a prezentovali vlastné

návrhy na reálnu deľbu. Šetrenia sa zúčastnil iba navrhovateľ. Ostatní účastníci sa šetrenia nezúčastnili
bez ospravedlnenia a bez predloženia iného návrhu ako bol spracovaný v geometrickom pláne. Právny
zástupca žalovanej JUDr. Ing. Adrián Cupák si v stanovisku kladie otázku, že ak v súčasnom období nie
je účelne úplne reálne rozdeliť podielové spoluvlastníctvo pre všetkých účastníkov, tak potom kedy to
bude účelne. Otázku, kedy to bude účelné nemôže zodpovedať znalec, ale vlastníci. ktorí sa rozhodnú

či naďalej zostanú v podielovom spoluvlastníctve alebo ho rozdelia podľa vlastného uváženia. Znalec
nemôže konat' nad rámec žaloby. Je prirodzené, že odčlenením podielu navrhovatel'a sa zmenia
podiely ostatných spoluvlastníkov. O tejto skutočnosti sa mohli účastníci dozvedieť, ak by sa zúčastnili
ohliadky v teréne dňa 28.07.2016. K zväčšeniu parciel určite nedôjde ale menšia skupina zostávajúcichspoluvlastníkov sa môže kedykoľvek dohodnúť na forme a spôsobe prerozdelenia zostávajúceho
spoluvlastníctva. Konštatácia, že navrhovateľ získal najlepšiu časť predmetných parciel a ostatným
zostane horšia menej hodnotná časť považujem za subjektívne názor. V praxi sa nestretol s prípadom,

aby sa pri reálnej deľbe vyčlenili pozemky v priestore stavby pre iných vlastníkov ako je vlastník stavby.
Na otázku JUDr. Ing. Adriána Cupáka, že či pri vypracovaní znaleckého posudku bola zohľadnená
hodnota jednotlivých parciel odpovedám konštatáciou, že hodnotu pozemkov nestanovoval, pretože
znalecvodboregeodézie.Oceňovaniehodnotynehnuteľnostijemimomojejpôsobnosti.Predpokladaná
hodnota za 1 m2 parciel, ktoré má nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalobca V.. I. U. mi nie

je známa a je to úloha pre znalca z iného odboru. Z podania nie je zrejme ako by malo vyzerať
rozdelenie pozemkov na tri rovnaké časti tak, ako to navrhuje žalovaná v 4. Rade, Z. H. tj. podľa
vlastníctva jednotlivých členov rodiny s tým, že bude zachovaná približne rovnaká výmera na parcele
nachádzajúcich sa na oboch stranách cesty. Z predložených námietok nie je možné vypracovat' inú
alternatívu ako bola riešená v znaleckom posudku č. 16/2016. Na podanom znaleckom posudku
zotrvávam. Nemám námietky voči tomu, aby Ing. I. N. vypracoval znalecký posudok s úradne overeným

geometrickým plánom v ktorom navrhne inú reálnu deľbu a zohľadní všetky zásady ktoré platia pre
dobrú del'bu.

24. Z vyjadrenia žalobcu k odbornému vyjadreniu na čl. 305 vyplýva, že voči odbornému vyjadreniu
č. 53/2017 znalca V.. N. H. nemá výhrady, nakoľko tento opätovne potvrdil účelnosť reálnej deľby v

zmysle žalobného návrhu. Nestotožňuje sa však s tým, aby bol vypracovávaný ďalší znalecký posudok
V.. I. N.. Žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podal dňa 27.11.2012. Pred
podaním žaloby sa pokúsil o mimosúdne riešenie, kedy vyzval podielových spoluvlastníkov na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. Žalovaní boli po celú dobu konania pasívni a
súd vyhovel im návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania, kedy uznesením zo dňa 24.09.2015 bol

v konaní ustanovený súdny znalec. Aj napriek výzve znalca, žalovaní nepredložili žiadnu alternatívu
riešenia a po vyhotovení znaleckého posudku, opätovne bezdôvodne spochybňujú jeho závery. Má teda
za to, že žalovaní nechcú reálne riešiť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale svojím postojom
iba umelo oddiaľujú rozhodnutie vo veci samej. Preto navrhuje, aby súd akékoľvek ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania zamietol a rozhodol vo veci na základe predložených dôkazov.

25. Zo znaleckého posudku predloženého žalovanými č. 2/2018 a vypracovaným geometrickým plánom
ktorý nebol úradne overený vyplýva, že v uvedenej lokalite je možné zrušiť podielové spoluvlastníctvo
a vyporiadať ho tak, ako boli nehnuteľnosti historicky užívané rodinami U., H., R.. Nie je tu ani
prekážka ohľadne drobenia nehnuteľnosti nakoľko ide o rekreačnú oblasť. Rozdelenie pozemkov parciel

registra ,,C“ (C-KN) č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, zapísaných
na LV č. XXXX v katastrálnom území Y., so zohľadnením pripomienok väčšiny vlastníkov (2/3 výmery)
premietol do predkladaného geometrického plánu, ktorý je prílohou tohto ZP. Geometrický plán je na
oddelenie a určenie vlastníckych práv za účelom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
V predkladanom GP je zohľadnené historické užívanie pozemkov ako ja zachovanie odstupu 2,00 m od

C-KN p.č. XXXX/X, na ktorej stojí chata p. V.. I. U. za účelom zabezpečenia jej údržby. Výsledok je taktiež
prehľadne farebne vyjadrený aj účelovou mapou so zvýraznením nových parciel, ktorým odpovedajú
výmery uvedené v predkladanom GP:
- červená pre V.. N. R. a Z. Q. C-KN p.č. XXXX/XX Z. XXXX/X
- modrá pre V.. I. U. C-KN p.č. XXXX/X, XXXX/X Z. XXXX/X

- zelená pre N. H., N. H., N. H., N. H., I. I. Z. N. C. C-KN p.č. XXXX/X
- žltá pre V.. I. U., V.. I. R. Z. Z. Q. C-KN p.č. XXXX/X.
Uvedené je vykreslené v návrhu GP č. 11C/361/2012-2/2018 na oddelenie a určenie vlastníckych práv
k parcelám č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X Z. XXXX/XX (príloha
č. 6) Jednotlivé podiely vlastníkov v novovytvorených parcelách prepočítané podľa podielov, tak ako sú

zapísané na pôvodnom č. XXXX, k.ú. Y.. Novovytvorené parcely sú : podiel v C- KN p.č. XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/XX Z. XXXX/X V.. I. U. v celosti 1/1, podiel v C- KN p.č. XXXX/X a XXXX/XX pre V.. N. R. v
podiele 3 a Z. Q. podiel 1, C-KN p.č. XXXX/X pre V.. I. U. 4/8, pre V.. N. R. podiel 3/8 a pre Z. Q. podiel
1/8, podiel v C-KN p.č. XXXX/X pre N. H. 1/12, pre N. H. 6/12, pre N. H. 2/12, pre N. H. 1/12, pre I. I.
1/12 a pre N. C. 1/12.

26. Z vyjadrenia žalobcu k posudku z 19.04.2018 vyplýva, že dňa 21.03.2018 bol právnemu zástupcovi
na pojednávaní doručený krátkou cestou znalecký posudok č. 2/2018 znalca V.. I.Z. N., C.. s tým, že
mu bola uložená povinnosť, aby v lehote po uplynutí lehoty 10 dní predložil súdu písomné vyjadreniek znaleckému posudku. S návrhom reálnej deľby nehnuteľností uvedenej v tomto znaleckom posudku
nesúhlasí. Nie je mu zrejmé, z akých historických podkladov vychádzal znalec, ktorý sa v závere svojho
posudku odvoláva na deľbu nehnuteľností podľa historického užívania rodinami U., H. Z. R.. Ako to

vyplynulo z výpovede žalovaného v 8. rade V.. N. R., od roku zhruba 1956 tieto nehnuteľnosti užívalo
družstvo. Znalec pri určení možnosti reálnej deľby nehnuteľností vôbec nezohľadnil stav užívania týchto
nehnuteľností po uvedenom období, ako ani nezohľadnil skutočnosť, kto v dnešnej dobe predmetné
nehnuteľnosti užíva a akým spôsobom. Zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že znalec vo svojom
znaleckom posudku žiadnym spôsobom nezohľadnil vedenie vysokého napätia cez nehnuteľností, kedy

na rozdiel od znaleckého posudku V.. N. H. (ktorý navrhuje viac ako 1/3 vedenia vysokého napätia
prikázaťdomôjhovýlučnéhovlastníctvaaďalšiučasťdopodielovéhospoluvlastníctvažalovaných)tento
navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva parcely, v ktorých je obsiahnuté celé vysoké napätie (parcela
C KN č. XXXX/X, XXXX/XX). Znalec V.. I. N., C.. vo svojom znaleckom posudku, na rozdiel od znalca V..
N. H., nevysporiadal celé podielové spoluvlastníctvo, nakoľko vo svojom návrhu mu ponechal v parcele
registra C KN č. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve s V.. N. R. a Z. Q.. Účelom reálnej deľby má

byť vytvorenie zmysluplných a reálne využiteľných celkov, čo návrh uvedený v znaleckom posudku V..
I. N., C.. jednoznačne obchádza. V prílohe tohto podania súdu predkladám vyjadrenie prevádzkovateľa
distribučnej sústavy VSD, a.s. spolu s mapovým podkladom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že parcely
CKN č. XXXX/X, XXXX/X Z. XXXX/XX sú zaťažené vysokým napätím spolu s ochranným pásmom.
Zároveň v prílohe predkladá fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva rozsah užívaných nehnuteľností v okolí

rekreačnej chaty v mojom vlastníctve.

27. Z listu VSD z 03.04.2018 vyplýva, že v záujmovej oblasti, vyznačenej v zaslaných mapových
podkladoch sa nachádzajú nadzemné VN (do 35kV), rozvody, ktoré si môžete lokalizovať na mieste.
Upozornenie na ochranné pásma v zmysle § 43 zákona 251/2012 Z.z.:

Na ochranu zariadení sústavy sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v
bezprostrednej blízkosti zariadenia sústavy, ktorý je určený na zabezpečovanie spoľahlivej a plynulej
prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku.
Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po
oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča.

Vzdialenosť obidvoch rovín od krajných vodičov je pri napätí
a)od 1kV do 35 kV vrátane
1. pre vodiče bez izolácie 10 m, v súvislých lesných priesekoch 7 m,
2. pre vodiče so základnou izoláciou 4m, v súvislých lesných priesekoch 2 m,
3. pre závesné káblové vedenie 1 m

V ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod elektrickým vedením je
okrem prípadov podľa odseku 14 zakázané:
a)zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky
b)vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m
c)vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3m vo vzdialenosti do 2 m od krajného

vodiča vzdušného vedenia s jednoduchou izoláciou,
d)uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky
e)vykonávať činnosti ohrozujúce bezpečnosť osôb a majetku
f)vykonávať činnosti ohrozujúce elektrické vedenie a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy.
Vysádzať a pestovať trvalé trávnaté porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti presahujúcej

5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia možno len vtedy, ak je zabezpečené, že tieto porasty
pri páde nemôžu poškodiť vodiče vzdušného vedenia. Vlastník nehnuteľnosti je povinný umožniť
prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia prístup a príjazd k vedeniu a na ten
účel umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia udržiavať priestor pod
vedením a voľný pruh pozemkov (bezlesie) so šírkou 4 m po oboch stranách vonkajšieho nadzemného

elektrického vedenia. Táto vzdialenosť sa vymedzuje od dotyku kolmice spustenej od krajného vodiča
nadzemného elektrického vedenia na vodorovnú rovinu ukotvenia podperného bodu. V prípade
zemných prác v blízkosti nadzemného vedenia žiadame, aby nebola porušená stabilita podperných
bodov a taktiež, aby nebola porušená uzemňovacia sústava elektrického vedenia. Pri prácach v blízkosti
vedenia žiadame dodržať bezpečné vzdialenosti podľa platných STN. Ďalej Vás upozorňujeme, že môže

dôjsť k styku s elektroenergetickými zariadeniami, ktoré nie sú v majetku VSD, a.s. prostredníctvom,
ktorých sú napájaní odberatelia elektrickej energie. Ich priebehy neevidujeme. V prípade stavieb,
na ochranu ktorých sa zavádzajú ochranné pásma podľa osobitných predpisov žiadame, aby bol
rešpektovaný rozsah ochranného pásma novovzniknutej stavby voči existujúcim častiam regionálnejdistribučnej sústavy prevádzkovateľa VSD, a.s. V prípade nedodržania tejto požiadavky si bude VSD,
a.s. uplatňovať všetky škody a zvýšené náklady, ktoré jej pri výkone povolenej činnosti vzniknú z titulu,
že sa jej stavby a zariadenia dostali do ochranného pásma novovzniknutej stavby.

V záujme zachovania spoľahlivého, bezpečného a efektívneho prevádzkovania distribučnej sústavy si
vyhradzujeme právo vyjadriť sa k projektovej dokumentácii plánovanej stavby.

28. Zo zakreslenia na čl. 344 vyplýva, kde sa nachádza vedenie vysokého napätia a cez ktoré pozemky
prechádza.

29. Z výpovede žalobcu vyplýva, že že je jednotretinovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľnosti.
Chcel vyporiadať tento spoločný majetok dohodou. Spoločný majetok, ktorý majú rozdelila štátna cesta
na ktorú je samostatný list vlastníctva, ktorý nie je predmetom delenia. Zostala len časť pod cestou a
nad cestou. Pôvodne chcel, aby pozemky rozdelili na tri časti. Pôvodne im ani nenavrhoval, ktoré
pozemky chcem on a ktoré navrhujem im. Listom im navrhol, aby uviedli, či chcú vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo dohodou. Odozvu nedostal. Každému zaslal list. Žalovaní sa nevyjadrili, pani H. list
neprevzala. Z toho som usúdil, že nie je možná dohoda. Jednu tretinu užíva už 30 rokov, t. j. 500 m pri
chate. Žalobca na dotaz súdu na ktorej parcele má chatu uviedol, že chatu má postavenú na pozemku
parc. číslo XXXX/X a poukázal na nákres geometrického plánu, ide o štvorček. Žalobca na dotaz súdu,
aby ozrejmil akým spôsobom sa dostáva k chate poukázal , že je to po ceste, ktorá je zakreslená v

geometrickom pláne ako parcela č. XXXX/X. K dotazu súdu že podľa nákresu hneď vedľa prístupovej
cesty, ktorá je zakreslená je parcela č. XXXX/XX, pričom z nákresu nevyplýva, že by cez túto parcelu
mal chodiť k chate a že táto je prístupová cesta taktiež ako parcela XXXX/X pričom v žalobe tvrdil, že
všetky tieto parcely tvoria prístupovú cestu žalobca uviedol, že keď prepočítal parcely, ktoré žiada, aby
boli prisúdené jemu do vlastníctva tvoria zhruba jednu tretinu. Časť, ktorú uviedol, užíva už vyše 30

rokov. Ide o súvisiace pozemky pri chate. Preto ak chcel vyporiadavať súdne nemohol pýtať pozemky,
ktoré sú pod cestou, ktoré nesúvisia a nie sú blízko jeho chaty.

30. Z výpovede a vyjadrenia žalovaného v 2.rade I. I. vyplýva, že so zrušením podielového
spoluvlastníctva ako takého súhlasí avšak nesúhlasí so spôsobom jeho vyporiadania tak ako to navrhol

žalobca.

31. Z výpovede žalovaného v 3.rade N. C. vyplýva, že v prípade ak bude uzavretá dohoda, ak budú
súhlasiť aj ostatní tak súhlasí so zrušením avšak nesúhlasí so spôsobom vyporiadania tak ako to uviedol
žalobca a to z dôvodu nakoľko mu nie je zrejmé ako došlo k zmene parcely XXXX/X a novovytvorená

parcela. Žiada o vysvetlenie , prečo žalobca žiada tie lepšie časti. Poukázal na to, že zvyšná časť
pozemku z parcely č. XXXX/X je taká časť , kde nie je možné ju využívať, nie je možné tam postaviť
chatu a ani obrábať. Tiež by bolo potrebné zistiť presne či v parcele č. XXXX/X nie je zahrnutá aj štátna
cesta, ktorá bola vyňatá.

32. Žalovaná v 4.rade vo veci uviedla, že tvrdenia žalobcu o tom, že pozemky užíval 30 rokov nie sú
pravdivé nakoľko ani on a ani jeho otec nevedel , kde sa pozemky nachádzajú. Pozemky neužívali. Ona
s bratom tieto pozemky užívala, obrábala aj spolu s otcom. Žalobcu tam nikdy nevidela.

33. Právny zástupca žalovanej v 4.rade uviedol, že so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasí

avšak pokiaľ žalobca opiera spôsob vyporiadania o geometrický plán ten je veľmi neurčitý a nepresný
a preto je potrebné túto skutočnosť bližšie vysvetliť zo strany žalobcu.

34. Žalovaná v 6.rade N. H. uviedla, že uviedla, že s vyporiadaním nesúhlasí a to z dôvodu, že žalobca
si chce odčleniť tie pozemky, ktoré sú najlepšie a taktiež na nich nepracoval. Z toho čo zisťovala predtým

neboli zapísaní vlastníci, prítomný žalobca a pán R. predtým ako bol dedko zatvorený ani nevlastnili,
až následne.

35. Právny zástupca žalobcu po oboznámení sa s podaným znaleckým posudkom predloženého
žalovanými uviedol, že s uvedeným návrhom jednoznačne nesúhlasí, nakoľko klientovi bol daný nízky

pás pozemkov okolo chaty, pričom jednoznačne užíva oveľa širšiu plochu a takisto mu bol vyčlenený
výlučne pre neho nevýhodný pás pozemku, ktorý sa nachádza pod vysokým napätím. Čo sa týka
nimi predloženého návrhu, tento zohľadnil tú skutočnosť, aby sa na uvedenom nevýhodnom pozemkupodieľali všetci podieloví spoluvlastníci. Rovnako sa nevytvára ucelený celok. Utvárajú sa žalobcovi tri
samostatné parcely, pričom v jednej parcele naďalej ostáva v podielovom spoluvlastníctve.

36. Žalovaný v 8.rade vo veci uviedol, že toto delenie zodpovedá historickému členeniu, kde od roku
1940, kedy sa kupovali parcely, bolo užívanie v hornej časti užívanie rodina R., stredne U. a v dolnej časti
bola rodina H.. Návrh tohto členenia vychádza z historického hľadiská. Poukazujeme na to, že tvrdením
pána H. a Y. sme dokázali, títo potvrdili, že uvedené rodiny takto užívali parcely. Hlavným dôvodom
delenia je skutočné užívanie týchto parciel po ich nadobudnutí.

37. Žalovaná v 4. rade k veci uviedla, že žalovaný v 8. rade má väčšinou pravdu. Celý pozemok dole
bol ich a pozemok nad cestou užíval R.. U. neužíval nič. Postavil si chatku načierno a za cestu dostal
zaplatené. Chce pozemky krížom, aby získal aj ich pozemok. Išlo o pozemky nášho otca a deda.

38. Právny zástupca žalobcu k podanému posudku a nákresu uviedol, že celá parcela, ktorá má

pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobcu je pod vysokým napätím. Žalovaní žiadnym spôsobom
neparticipujú na ťarche uvedenej parcely. Predmetom vyporiadania má byť vytvorenie ucelených celkov,
čo tento návrh žiadnym spôsobom nerieši. Vo vzťahu k odvolávaniu sa nejakého historického užívania,
samotný žalovaný v 8/rade uviedol, že od ´50. roku, resp. ´56. to bolo v užívaní družstva. Žalovaní
neužívajú predmetnú nehnuteľnosť.

39. Právny zástupca žalobcu poukázal na fotodokumentáciu skutkového stavu z ktorej . je zrejmé,
ako je chata situovaná a ako je situované vysoké napätie a ako je užívaná nehnuteľnosť samotným
žalobcom. Odvolávať sa na historické užívanie, keď prešlo 60 rokov, k dnešnému dňu nemá význam.
Chce poukázať na to, že žalobca postavil chatu v ´85.roku a nie ako nelegálnu stavbu. V tom čase

žalovanýmnesvedčilovlastníckeprávo.Totobolopredmetomreštitučnýchnárokov.Tvrdenie,žežalobca
si svojvoľne a protiprávne postavil chatu je nepravdivé. Chcú reálne vysporiadať vzniknutú situáciu,
vytvoriť ucelený celok, ktorý vychádza z návrhu. Žalobca berie viac ako 1/3 predmetného vysokého
napätia. Na predmetnom stave by sa mali podieľať aj žalovaní. Rovnako ani žalobca nezavinil takéto
siete, postavenie.

40. Právny zástupca žalobcu v závere uviedol , že majú za to, že žalobca pred podaním samotnej žaloby
sa pokúsil mimosúdne vyriešiť vzniknutú situáciu, oslovil podielových spoluvlastníkov na to, aby došlo k
mimosúdnemu vyriešeniu, títo nereagovali. V priebehu viacerých súdnych konaní žalovaní nedali žiadne
alternatívy na to, ako by si predstavovali vyriešenie vzniknutej situácie. Znalcom V.. H. boli pozvaní

na miesto samé na to, aby uviedli svoje alternatívy. Neučinili tak, pričom znalec uviedol, že jedinou
alternatívou odôvodňujúcej účelné využitie nehnuteľnosti je spôsob a ten stav, ako to uviedol samotný
žalobca. Až následne po 5,5 roku pomaly od podania žaloby vo veci samej bol predložený znalecký
posudok, ktorý nie je možné použiť ako titul pre rozhodnutie vo veci samej.

41. Právny zástupca žalovanej v 4.rade v závere uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní súd nie je
viazaný konkrétnym návrhom spoluvlastníka, ale môže rozhodnúť aj inak. Zákon však určuje záväzné
poradie spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, ktoré súd musí rešpektovať. Je potrebné posúdiť
nielen reálnu deliteľnosť pozemkov, ale aj hodnotu pozemku a záujem jednotlivých žalovaných, resp.
predchádzajúce využívanie pozemkov účastníkov konania a následne až rozhodnúť. Ustanovenie §

142 ods. 1 Obč. zákonníka ustanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctvaaleajzáväznéporadievktorommôžubyťpoužitétietojednotlivéspôsoby.Niejemožné,
aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobom a poradím uvedeným v
zákone. Už z podanej žaloby je zrejmé, že žalovaná v 4/rade N. H. sa nemohla dohodnúť na vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, nakoľko jej žiaden takýto návrh nebol doručený. Žalobca v žalobe uviedol,

že viackrát sa pokúsil dohodnúť s ostatnými spoluvlastníkmi, čo však nedoložil žiadnym dôkazmi, preto
navrhujeme, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

42. Podľa ust. § 136 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže

vzniknúť len medzi manželmi.

43. Podľa ust. 137 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie jeprávnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.

44. Podľa ust. § 139 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej
veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak
sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o
dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

45. Podľa ust. § 141 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

46. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť

a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

47. Podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší

a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

48. Podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka
inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu

osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

49. Z uvedeného vyplýva, že ak nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode o zrušení podielového
spoluvlastníctva , spoluvlastníctvo zruší súd. O zrušení sa rozhoduje na návrh jedného alebo viacerých z
nich. Občiansky zákonník stanovuje tri spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to reálnym

rozdelením, prikázaním jednému alebo viacerých spoluvlastníkov za náhradu alebo môže nariadiť
predaj a výťažok rozdeliť. Zákon stanovuje aj záväzne poradie v ktorom môžu byť jednotlivé spôsoby
vyporiadania použité. Rozdelenie veci je na prvom mieste.

50. Pri reálnom rozdelení veci súd prihliada na fyzickú a právnu deliteľnosť predmetu, výšku podielov

a účelne využitie veci. Rozdelenie spoločnej veci je dobre možné iba v prípade , ak je jej rozdelenie
fyzicky , funkčne ale i právne možné. Pred rozhodnutím o rozdelení je potrebné zvážiť či reálne
rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov nebude mať za následok značne zmenšenie hodnoty spoločnej
veci. V tomto smere sú iné aspekty v prípade ak ide o stavbu a iné ak ide o pozemky. Je potrebné
vziať do úvahy skutočnosť, či pozemky po rozdelení bude využiteľné, či budú slúžiť zodpovedajúc ich

povahe a účelu. Je potrebné prihliadnuť na ich polohu, veľkosť , tvar. Je potrebné rozlišovať či ide o
pozemky priliehajúce k obytnému domu , či s ním vytvárajú jeden funkčný celok, či slúžia na lepšie
využitie domu , jej blízkosť a zlepšenie jej využitia. Reálne rozdelenie prichádza do úvahy najmä
pri nezastavaných pozemkoch. Predpokladom delenia je reálna deliteľnosť , t.j. jedneln len o faktickú
možnosť delenia ale aj súlad s právnymi predpismi a musí korešpondovať výške spoluvlastníckych

podielov. Pri pozemkoch sa to nezaobíde bez odborných znalosti znalca z odboru geodézie a ani
bez geometrického plánu. Geometrický plán musí byť potvrdený správou katastra pretože v katastri sú
zapísané všetky nehnuteľnosti s uvedením druhu pozemku, výmery a spôsobu užívania musí byť v ňom
uvedené a vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely , parcelne čísla nových parciel a ich výmera
ako aj vlastník. Pri úvahe či je vysporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva k pozemku na

ktorom je postavená stavba alebo ktorý prilieha k zastavanému pozemku súd vždy prihliada na to, aby
rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe. Pri delení je možné aby
spoločná vec bola prikázané jednému alebo súčasne viacerým spoluvlastníkom, pri ktorom prihliada
na veľkosť podielu ako aj na účelne využitie veci.51. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva okrem kritéria veľkosti spoluvlastníckeho podielu v prípade ak nie je rozdelenie veci

možné sa prihliada aj na iné kritérium a to účelne využitie veci.

52. Hľadisko účelnosti využitia veci je zhŕňa viacero aspektov a skutočnosti, ktoré je potrebné
posudzovať individuálne v závislosti od tohto ktorého prípadu. Je potrebné riešiť aj otázky ktoré súvisia
so zrušením spoluvlastníctva a ktoré sú medzi spoluvlastníkmi sporné.

53. Prihliada sa v zmysle uvedeného napríklad na to, kto vec užíva, kto v nehnuteľnosti býva, udržiava,
opravuje, kto do nej investoval, kto je ochotný ďalej do neho investovať a starať sa o riadnu údržbu.
Veľkosť podielu má potom až druhoradý význam. Súd nemusí prihliadať na poradie kritérií, tak ako sú
uvedené v zákone. Pod pojmom účelne využitie veci treba rozumieť aj ich rozumné využitie v súlade
s ich účelom a nevytváranie ďalších sporov.

54. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným

bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

55. Žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov ( podiel /4/12 ) sa v tomto konaní domáha
zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX , kú. Y.. Podielové

spoluvlastníctvo strán sporu a jednotlivé podiely preukazuje uvedený list vlastníctva. Žalovaní so
zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasili, sporným v tomto konaní bol žalobcom navrhovaný
spôsob jeho vyporiadania. Žalobca predložil geometrický plán č. 10806881-92/2012 podľa ktorého
navrhol pozemky rozdeliť a to tak, že parcelu registra C KN č. XXXX/X o výmere 329 m2, parcelu registra
C KN č. XXXX/X o výmere 85 m2 , parcelu registra C KN č. XXXX/X o výmere 101 m2, parcelu registra C

KN č. XXXX/XX o výmere 332 m2 a novovytvorenú parcelu registra C KN č. XXXX/XX o výmere 4496 m2
vytvorenú z parcely č. XXXX/X vytvorenú geometrickým plánom č. 10806881-92/2012 navrhol prikázať
do svojho výlučného vlastníctva. Ostatné parcely a to parcelu registra C KN č. XXXX/X o výmere 1576
m2, parcelu registra C KN č. XXXX/X o výmere 75 m2 a parcelu registra C KN č. XXXX/X o výmere 9035
m2 navrhol prikázať opäť do podielového spoluvlastníctva žalovaných.

56. Z dokazovania vyplynulo, že na parcele registra C KN č. XXXX/X má postavenú rekreačnú
chatku, bez prideleného súpisného čísla, pričom parcely registra C KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/
XX slúžia ako prístupová cesta k chatke. Ako vyplynulo aj zo znaleckého posudku parcely predmetu
konania sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, avšak podľa územného plánu obce sú určené

pre rekreáciu a cestovný ruch. Preto sa na ne nevzťahujú ustanovenia zákona č. 180/1995 Z.z. o
zákaze drobenia poľnohospodárskej pôdy. Výška ideálneho podielu žalobcu podľa znaleckého posudku
umožňuje reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti. V súčasnom období užíva žalobca zo spoločných
pozemkov časť spoločnej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v priľahlej časti rekreačnej chaty. Z tohto
dôvodu je situovanie nových pozemkov navrhnutých pre žalobcu logické a má svoje opodstatnenie.

Na základe obhliadky nehnuteľnosti a meračských prác znalec spracoval niekoľko alternatív na reálnu
deľbu. Podľa znalca absolútne reálne rozdelenie spoluvlastníctva v rámci jednotlivých parciel medzi
každého zo spoluvlastníkov nie je vhodné, pretože by došlo k takému drobeniu pôdy, ktoré by
znehodnotilo nehnuteľnosť a nebolo by možné ich reálne využitie. Podľa znalca alternatíva , ktorá
spočíva v reálnom rozdelení spoluvlastníctva tak, že pozemky oddelené štátnou cestou by predstavovali

jeden projektový blok tiež nie je vhodná pretože by vznikli nové pozemky takých rozmerov a nevhodných
tvarov, ktoré by nebolo možné riadne užívať. Zvlášť vlastníci s najmenšími ideálnymi podielmi by
nadobudlinevyužiteľnéabezcennépozemky. Vtejtočastijereálnadeľbanemožnáajzdôvodučlenitosti
terénu pozdĺž meandrujúceho potoku a hustého porastu vzniknutého náletovými drevinami z okolitého
lesa. Prístupová cesta by musela prechádzať stredom pozemkov. V tomto prípade by nové pozemky

nemali využitie.

57. Ako znalec uviedol, že okrem chaty žalobcu sa v tejto časti nachádza aj dvojchata iných vlastníkov
ako sú účastníci konania. Pri spracovaní návrhu na reálnu deľbu je potrebné prihliadať na existenciustavby - dvojchaty. Pri obhliadke nehnuteľnosti dňa 28.7.2016 žalobca deklaroval, že umožní prístup k
existujúcej chate. Znalec uviedol, že preveroval aj možnosť ktorú navrhoval žalovaný V.. R. a ktoré
má zodpovedať skutočnému užívaniu nehnuteľnosti v minulosti. Ako uviedol návrh reálnej deľby podľa

obhospodarovania v minulosti by bolo možné v prípade, že v priestore nad štátnou cestou by žalobca
nemal postavenú rekreačnú chatu s príslušenstvom ako je to vidieť z fotodokumentácie . Pri takejto
deľbe by nastal nelogický stav, keď voľné a nezastavané pozemky by nadobudol navrhovateľ a naopak
V.. N. R. by nadobudol pozemok pod chatou navrhovateľa. Tento stav by zakladal chaos v evidencii
pozemkového vlastníctva a priestor pre nové spory. Pri spracovaní návrhu na reálnu deľbu je potrebné

prihliadať na všetky faktory, ktoré ovplyvnia budúce využitie pozemkov.

58. Deľba pozemkov tak, aby každý z účastníkov mal na nad aj pod cestou je nevhodná a zlá, pretože
väčšina z účastníkov ma nízke výmery, a týmto by získali nevyužiteľné pozemky. Pri takejto deľbe
by bolo potrebné vytvoriť cestnú sieť, na ktorú by prispel každý účastník alikvotne podľa veľkosti
výmery. O plochu zabratú do nových ciest by sa znížila aj tak už malá výmera. Po komplexnom

zhodnotení charakteru a vlastností pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom
území Y. v súčasnosti jedinou dobrou reálnou deľbou je podľa znalca V.. H. návrh spracovaný v
geometrickompláne,ktorýžalobcapredložil. Keďžežalobcavtejtočastimápostavenústavbuchatu,tak
mu pripadnú aj pozemky v úzkej časti, ktoré nie je možné rozdeliť a užívať viacerými vlastníkmi. Podľa
predloženého návrhu žalobcovi pripadne aj alikvotná časť zo spoločného pozemku pod elektrickým

vedením vedúcim po betónových stĺpoch súbežne so štátnou cestou. Navrhnutá deľba je výhodná
pre ostatných spoluvlastníkov, pretože spoločný pozemok pod štátnou cestou je prevažne rovinatého
charakteru a prístupný zo štátnej cesty. V súčasnom období je výhodná pre ostatných spoluvlastníkov,
pretože spoločný pozemok pod štátnou cestou je prevažne rovinatého charakteru a prístupný zo
štátnej cesty. Ako znalec uviedol v súčasnom období nie je účelné úplne reálne rozdeliť podielové

spoluvlastníctvo všetkých účastníkov. Za takéhoto stavu v rámci tohto konania by nebolo možné
docieliť úplné rozdelenie spoluvlastníctva pre každého účastníka. Odčlenením podielu navrhovateľa sa
zlepší vlastnícka štruktúra zostávajúcich spoluvlastníkov, ktorí v budúcnosti môžu rozdeliť podielové
spoluvlastníctvo podľa potreby. Spoločná nehnuteľnosť je dobre deliteľná z dôvodu, že jej rozdelenie je
funkčne opodstatnené, pretože rozdelením vzniknú samostatne veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej

slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu.

59. Súd po preskúmaní podaného znaleckého posudku a odborného vyjadrenia znalca V.. H. má za
to, že tento záveru je správny , je zrejmý a vyplýva z predloženej mapy z ktorej vyplýva situovanie
jednotlivých parciel v teréne. S týmto záverom sa súd stotožňuje. Takéto vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva podľa názoru súdu najlepšie zodpovedá účelnému využitiu pozemkov.

60. Je pravdou, že aj žalovaní predložili znalecký posudok za účelom rozdelenia sporných pozemkov ,
no až v samotnom závere súdneho konania a po lehote stanovej súdom v zmysle ustanovení CSP.
Jeho súčasťou je tiež geometrický plán , ktorý nebol overený správou katastra a preto nie je spôsobilým

podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti. Tento navrhovaný spôsob má vychádzať z historického
užívania nehnuteľnosti. Toto svoje tvrdenie dôvodnosť takéhoto vyporiadania žalovaní podľa súdu však
v konaní ničím, t.j. žiadnymi dôkazmi nepreukázali. Žiadni svedkovia v tomto smere vypočutý neboli,
aj keď to žalovaní tvrdili. Žalovaní predložili len dve čestná vyhlásenia od osôb I. Y. a N.. H., ktoré sú
však nekonkrétne. Uvádza sa v nich len parcely č. XXXX bez bližších konkrétnosti a podlomenia o akú

parcelu ide. Hovorí sa v nich len o hornej, strednej a dolnej časti tejto parcely. V podstate ide o len
o tvrdenia žalovaných o užívaní pozemkov bez toto aby bolo nejakým spôsobom konkretizované ako
boli parcely užívané a v akom období. Žalovaní žiadne dôkazy , kúpne zmluvy , či iné listiny ktoré mali
preukazovať za dôvodne ich tvrdenia o užívaní sporených parciel v konaní nepreukázali. Ako strany v
konaní aj pre žalovanú stranu platí povinnosť označiť dôkazy ktoré sa vzťahujú na všetky tvrdenia,

ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach a súdu ich predložiť za účelom unesenia svojho
dôkazného bremena, čo sa v danom prípade nestalo. Nesplnenie dôkaznej povinnosti aj žalovanej
strany prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých stranami sporu ako výsledok zodpovednosti strany sporu za výsledkom konania,
ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. Súd poukazuje , že po zhodnotení týchto dôkazov a to

samostatne a v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalovaní ohľadom týchto tvrdení neuniesli
dôkazné bremeno.61. Je potrebné tiež poukázať na to, že v súčasnosti je užívanie sporných nehnuteľnosti úplne iné
ako bolo v minulosti. Nie je možné vziať do úvahy len historické užívanie , ktoré je už neaktuálne a
žalovaní nepreukázali že v tomto historickom užívaní pokračujú aj naďalej. Žalovaní nepreukázali, ani

neuvádzali, že v súčasnosti nejakým spôsobom sporné nehnuteľnosti užívali. Taktiež je zrejmé, že čo
žalovaní potvrdili, že zhruba od roku 1956 tieto nehnuteľnosti užívalo družstvo, k súčasnému užívaniu
sa nevyjadrili. Je preto otázne, či vôbec tieto sporné parcely ešte nejakým spôsobom žalovaní užívajú.
K ich súčasnému užívaniu sa nevyjadrili vôbec.

62. Tvrdenia žalovanej v 4.rade o tom, že vlastní väčší podiel na týchto nehnuteľnostiach, ktorá mala
získať po svojich právnych predchodcov a že prebiehajú ešte nejaké reštitučne konania ohľadom
sporných nehnuteľnosti sú nedôvodné a ku dňu rozhodnutia súdu nepreukázané. Z listín predložených
zo strany OU odboru pozemkového žalovanou v 4. rade tvrdené skutočnosti nevyplývajú. Ak sa
menovaná žalovaná domnieva, že vlastní viac podielov svoje vlastnícke nároky si musí uplatniť
príslušnou žalobou na súde. Pre toto konanie sú jej námietky irelevantne vzhľadom na zistené

skutočnosti. Súd musí pri rozhodovaní vychádzať z faktického stavu aký je zapísaný v katastri
nehnuteľnosti, kde sú pozemky ako nehnuteľnosti evidované.

63. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

64. Podľa čl. 10 ods. 1,2,3 CSP strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov
súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže
určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

65. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

66. Podľa ust. § 153 ods. 1,CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

67. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

68. Podľa ust. § 470 ods. 1,2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

69. Súd poukazuje, že súd v zmysle CSP vyzval strany sporu, aby v súdom stanovenej lehote
označili a predložili dôkazne prostriedky, ktoré navrhujú v konaní vykonať pod následkom toho, že súd na
dôkazné prostriedky nenavrhnuté a nepredložené v stanovenej lehote nebude prihliadať, čo neurobili.
Okrem znaleckého posudku predloženého bez platného geometrického plánu žiadne iné dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení nepredložili.

70. Súd taktiež poukazuje, že nie je možné opomenúť skutočnosť, že žalobca má na parcele registra C
KNč.XXXX/X mápostavenúrekreačnúchatku,bezpridelenéhosúpisnéhočísla,pričomparcelyregistra
C KN č. XXXX/X, XXXX/X Z. XXXX/XX slúžia ako prístupová cesta k chatke. Pri deľbe navrhovanej
žalovanými by nastal nelogický stav, keď voľné a nezastavané pozemky by nadobudol žalobca a naopak

V.. N. R. by nadobudol pozemok pod chatou žalobcu. Tento stav by zakladal priestor pre nové spory.
Preto súvisiace pozemky a pozemky, ktoré tvoria prístupovú cestu musia byť prikázané do vlastníctva
žalobcu aby sa predišlo ďalším súdnym sporom. Súd v tomto smere poukazuje, že v zmysle ust. §
142 ods. 1 OZ musel prihliadnuť na účelne využitie týchto nehnuteľnosti.71. Tvrdenia žalovaných o ilegálnej stavbe chaty žalobcom sú pre účely o vyporiadania podielového
spoluvlastníctva nedôvodné a neopodstatnené a navyše ani v tomto konaní nepreukázané. Súd tento

nezvratný stav musí vziať do úvahy.

72. Pokiaľ sa týka žalovanými navrhovaný spôsobom rozdelenia ani tento nerieši spoluvlastníctvo ako
také úplne. Časť pozemkov stále ostáva v podielovom spoluvlastníctve niektorých strán sporu, pričom
znaleckým posudkom žalovaných nebola riešená otázka vedenie vysokého napätia. V znaleckom

súdku žalovaných znalec pri určení možnosti reálnej deľby nehnuteľností vôbec nezohľadnil stav
užívania týchto nehnuteľností po uvedenom období, ako ani nezohľadnil skutočnosť, kto v dnešnej
dobe predmetné nehnuteľnosti užíva a akým spôsobom. Zároveň znalec vo svojom znaleckom
posudku žiadnym spôsobom nezohľadnil vedenie vysokého napätia cez nehnuteľností, kedy na
rozdiel od znaleckého posudku V.. N. H. (ktorý navrhuje viac ako 1/3 vedenia vysokého napätia
prikázať do vlastníctva žalobcu. Vedenie vysokého napätia a súvisiace obmedzenia vyplývajú z listu

prevádzkovateľa distribučnej sústavy VSD, a.s. spolu s mapovým podkladom. Na tieto skutočnosti je tiež
potrebné pri rozhodnutí prihliadnuť. Z týchto skutočnosti jednoznačne vyplýva, že parcely CKN č. XXXX/
X, XXXX/X Z. XXXX/XX sú zaťažené vysokým napätím spolu s ochranným pásmom ako to vyplýva z
predloženej fotodokumentácie a vyjadrenia VSD, a. s. .

73. Prihliadnuc na všetky aspekty účelného využitia veci ako aj zistené a preukázané skutočnosti, ktoré
vyplynuli z dokazovania a podaného znaleckého posudku ako je to vyššie uvedené a na veľkosť podielov
strán sporu je podľa súdu najvhodnejším spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsob
navrhovaný žalobcom.

74. Na základe uvedeného preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Y. a to vyporiadal
spôsobom navrhovaným žalobcom, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

75. Geometrický plán č. 10806881-92/2012 vyhotoviteľa K. I. O. - K. C., autorizačne overený dňa

12.10.2012 V.. Ľ. C. a úradne overený dňa 23.10.2011 Správou katastra Vranov nad Topľou pod č.
G1-461/12 v zmysle ktorého sa podielové spoluvlastníctvo vyporiadavá je súčasťou tohto rozsudku.

76. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

78.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. Citované ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 250 ods. 1 prvej
vety OSP. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je

výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

80. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s

veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadomna intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011 - 14, a prispôsobené novej právnej úprave).

81. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť

v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného
kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať
prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

82. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp.zn. 2
M Cdo 17/2009).

83. V danom prípade súd zároveň o trovách konania rozhodol v zmysle cit. ustanovenia a mal za to, že
aj ohľadom trov konania sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby ani jednej strane nepriznal

náhradu trov konania.

84. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v dôvodoch sociálneho aspektu a zavinenia ako aj
narušených vzťahov medzi žalobcom a žalovanými, t.j. strán sporu a tieto vyplývajú aj z výsledkov
reštitučných konaní iniciovaných hlavne žalovanou v 4.rade. Výnimočnosť spočíva aj v okolnostiach

danej veci. Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je ako taká dôvodná a
vyhovel jej. No v konaní bolo tiež preukázané, že vzťahy sú medzi stranami sporu dlhodobo narušené.
Ich dôvodom je práve sporné užívanie nehnuteľnosti bez dohôd a postavenie chaty žalobcom na
pozemkoch , ktoré nie sú jeho ale sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých strán a to bez vedomia
ostatných amožnostitietoveciovplyvniť.Nemožnotiežpovedať,žežalovanísvojimkonanísporzavinili.

85. Dôvody hodné osobitného zreteľa a ich aspekty vystupujú do popredia vtedy, keď povinná strana
sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. Je potrebné preto zohľadniť osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých strán, prihliadnuť na postoj strán v konaní a na zistený skutkový stav , tak ako je to vyššie

uvedené.

86. Na základe vyššie uvedeného, preto súd pri rozhodovaní o trovách vzal na zreteľ všetky tieto vyššie
uvedenéskutočnosti amalzato,ževdanomprípadejedôvoduplatniťdôvodyhodneosobitnéhozreteľa
a preto o trovách rozhodol v zmysle ust. § 257 CSP tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal.

Zároveň súd poukazuje, nepriznanie trov v danom prípade nemôže javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
stranám konania a ani neodporuje dobrým mravom vzhľadom na zistený stav vecí .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.