Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, April 15, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200729
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2013200729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu L. X. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXX, XX-XXX C., Poľská republika, zastúpeného spoločnosťou V4 Legal, s.r.o., Tvrdého
783/4, Žilina proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7391-5/2013-BA zo dňa 19.08.2013 za účasti K.
R.ńskeho, nar.XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XX-XXX V., Poľská republika, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 7391-5/2013-BA zo dňa 19.08.2013 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

III. Účastníkovi konania K. R. sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 7391-5/2013-BA zo
dňa 19.08.2013, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Senica č. 22923-1/2011-SE zo dňa 22.08.2011 vyslovujúce, že mu účasť na nemocenskom

poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.08.2010 nevznikla. Namietal, že
žalovanýpotvrdilrozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánuvydanépouplynutízákonnej60dňovej
lehoty (§ 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.) a sám o odvolaní rozhodol po uplynutí takmer 2 rokov od jeho
podania. Má súčasne za to, že žalovaný vo svojom procesnom postupe neúplne zistil skutkový stav veci
a aplikoval naň nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnil, keď
iba poukázal na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadal s individuálnou situáciou
žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že výsledkami vykonanej kontroly nebolo preukázané,

že by žalobca vykonával činnosť na území Slovenskej republiky, pričom však podkladom rozhodnutia
neboli relevantné zistenia kontroly jeho zamestnávateľa vykonanej dňa 24.06.2011, počas ktorej
bola správnemu orgánu predložená všetka existujúca dokumentácia zamestnanca (pracovná zmluva,
výplatné listiny, mzdové listiny, evidencia dochádzky, mesačné výkazy odvodov poistného, registračné
listy) a zo záverov ktorej vyplýva, že nedostatky vo výkone činnosti zamestnancov zistené neboli.
Poukazovalnato,žekoordináciasystémusociálnehozabezpečeniajeokreminéhozaloženánaprincípe
rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce osoby na území členských štátov

rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni občania dotknutého štátu. Zakazuje sa
akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo žalovaný porušuje svojim diskriminačným
postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska. K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým,
že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za rovnakých pracovných podmienok Sociálnapoisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatívne ako legislatívne uplatniteľnej. Diskriminačný
charakter má tiež oznámenie žalovaného týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenska vykonávajú
činnosť ako tzv. schránkové firmy, podľa ktorého: „ u zamestnancov uvedených firiem, u ktorých

doteraznebolorozhodnuté,akýmprávnympredpisompodliehajú,pričomnazákladekontrolvykonaných
Sociálnou poisťovňou bolo konštatované, že ide o tzv. schránkové firmy a na území SR nedochádza k
reálnemu výkonu činnosti ich zamestnancov, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie
o nevzniku poistenia, t.j. že nepodliehajú slovenským právnym predpisom“. Uvádzané podľa žalobcu
evokuje a smeruje k vydávaniu šablónových rozhodnutí bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

2.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že riešenie zamestnancov
zamestnávateľa K. R. PROJEKT PLUS prebiehalo pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa
akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, na uzatvorenie dohody
v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle

ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej
legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom
zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny
výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna
poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených vznikom firiem, cieľom činnosti

ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne
zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú.

3.
Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, sa dňa 24.06.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla

zamestnávateľa žalobcu, pričom zistila, že adresou jeho podnikania v obci E. je starý neobývaný
domček. Podľa vyjadrenia Obecného úradu E. zamestnávateľ žalobcu v obci nemal zriadenú prevádzku
a nevykonával tam podnikateľskú činnosť, podľa výsledku šetrenia súhlas majiteľa nehnuteľnosti so
zriadením sídla podnikateľa bol odvolaný od 30.05.2011. Na základe tejto kontroly sa nepodarilo
preukázať, že zamestnávateľ zamestnancom prácu prideľoval a že na území Slovenskej republiky

bola skutočne vykonávaná. V dňoch 21.-22.09.2011 bola vykonaná kontrola zameraná na odvod
poistného na sociálne poistenie, zistenia z ktorej nemajú vplyv na posúdenie uplatniteľnej legislatívy.
Podľa pracovných zmlúv predložených až po vydaní rozhodnutí vo veci vzniku sociálneho poistenia
bol pracovný pomer dojednaný na 8 hodín mesačne a mzdu vo výške 30,- eur mesačne. Na základe
týchto skutkových zistení Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že zamestnávateľa žalobcu nespĺňa

kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a z tejto skutočnosti je nutné
vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom.

4.
V súvislosti s námietkou týkajúcou sa oneskoreného vydania rozhodnutí žalovaný poukazoval na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7 Sžso/20/2010 a skutočnosť, že lehota na rozhodnutie o odvolaní
neplynula z dôvodu prerušenia konania za účelom zistenia relevantných skutočností potrebných pre
rozhodnutie.

5.

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 19.01.2018 rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.08.2013 zrušil
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

6.

Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného správneho orgánu bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa
19.01.2018 zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžsk/84/2018 zo dňa
11.12.2019.

7.

V odôvodnení rozhodnutia najvyšší súd konštatoval, že sa krajský súd opomenul vysporiadať s otázkou
určenia uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou v zmysle koordinačných nariadení. Otázka, či
žalobca spĺňa predpoklady pre aplikáciou čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je osobou, ktorá
vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišnýchčlenskýchštátoch,jepredmetomhmotnoprávnehoposúdenia,navykonaniektoréhojepríslušnávýlučne
inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v
inom členskom štáte než určuje nariadenie na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup

by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je okrem iného, aby osoby, ktoré sa pohybujú v
rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa
tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám,
ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia). Pokiaľ by o skutočnosti, či
konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného nariadenia rozhodovali inštitúcie

sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo by dôjsť k situácii, že rozhodnú
rôzne, následkom čoho by táto osoba podliehala systému sociálneho zabezpečenia viacerých štátov
alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie vzniku
takýchto situácii európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie
nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej
legislatívy. Bez toho, aby bola záväzne určená legislatíva konkrétneho štátu príslušnou inštitúciou, nie je

možnérozhodovaťohmotnoprávnejotázke,čijealebonieježalobcaosobouvykonávajúcoučinnosťako
zamestnanec a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch. Krajský
súd posudzoval rozhodnutie v merite veci bez toho, aby preskúmal, či na vydanie takéhoto rozhodnutia
bola žalovaná príslušná.

8.
Podľa vyjadrenia žalovanej poľská legislatíva mala byť v prípade žalobcu určená v zmysle čl. 16 ods.
4 vykonávacieho nariadenia dohodou medzi ZUS a Sociálnou poisťovňou. Takáto dohoda nemusí mať
podľa vykonávacieho nariadenia písomnú formu, avšak kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že v každom prípade musí byť existencia takejto dohody žalovanou preukázaná a určenie uplatniteľnej

legislatívy nesmie byť arbitrárne. Prispôsobenie faktov alebo udalostí, ku ktorých dochádza v jednom
členskom štáte, nemôže v žiadnom prípade viesť k tomu, aby sa iný členský štát stal príslušným alebo
jeho právne predpisy uplatniteľnými (bod č. 11 preambuly vykonávacieho nariadenia).

9.

Podľa kasačného súdu z administratívneho spis žalovanej existencia dohody podľa čl. 16 ods. 4
vykonávacieho nariadenia nevyplýva. List zo dňa 10.12.2013, ktorým mala žalovaná akceptovať návrh
dohody a ktorý sa má vzťahovať na 1236 bližšie nešpecifikovaných osôb, nie je dostatočne určitý, čo
do obsahu a subjektov, na ktoré sa vzťahuje. Dohoda podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, aj
keď nemusí mať písomnú formu, musí byť dostatočne určitá a musí z nej byť nepochybne zrejmé, na

ktorú konkrétnu osobu na určenie konkrétnej legislatívy vzťahuje.
Podľa názoru kasačného súdu žalovaná bola povinná vyčkať na určenie uplatniteľnej legislatívy
poľskou inštitúciou ZUS. Správne orgány Slovenskej republiky v oboch stupňoch neboli oprávnené
pred právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve akokoľvek rozhodnúť, keďže
nebolo zrejmé, či na prejednanie danej veci je príslušná slovenská alebo poľská inštitúcia sociálneho

zabezpečenia.

10.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazoval na to, že vzhľadom na odlišný právny názor vyjadrený v
rozhodnutiach rôznych senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Veľký senát správneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č.k. 1 Vs/1/2018 prijal záver, ktorým judikatúru v tejto
oblastizjednotil.Vtomtouzneseníuviedol,žedefinitívneurčenieuplatniteľnejlegislatívyinéhočlenského
štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou
čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1
písm. b) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Zároveň Veľký senát prijal

záver, že dohoda podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá, čo do obsahu ako aj
subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená
v akomkoľvek formáte a založená do spisu.
Vzhľadomnauvedenéargumentykasačnýsúddospelkzáveru,žekrajskýsúdvychádzalznesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Rozhodnutiežalovanejsícebolopotrebnézrušiť,avšakzdôvodu,žežalovaná

bez zákonného dôvodu predčasne posudzovala existenciu sociálneho poistenia podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky bez toho, aby bola legislatíva záväzne určená postupom ustanoveným
v koordinačných nariadeniach a v nich určeným príslušným orgánom.11.
Za nedostatok postupu krajského súdu vo veci považoval kasačný súd súčasne skutočnosť, že
rozhodnutie vo veci bolo po zmene procesnej úpravy prijaté sudcom, napriek tomu, že v nej od počiatku

konal a rozhodoval senát krajského súdu.

12.
Po zrušení rozsudku a vrátení veci tunajšiemu súdu súd za splnenia procesných podmienok prejednal v
neprítomnostiúčastníkovkonania,ktorísvojuneúčasťnapojednávanívopredospravedlniliaspostupom

súdu vyslovili súhlas, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho
spisu žalovaného, opätovne (v senáte zloženom pre zmenu v organizácii práce na Krajskom súde v
Trnave vyplývajúcu z rozvrhu práce na rok 2020 zloženom čiastočne z iných členov senátu, ako tomu
bolo v čase pôvodného pridelenia veci) dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

13.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.08.2013 bolo rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 23298-1/2011-Sž z 22.08.2011
vyslovujúce, že zamestnancovi L. X. W., nar. XX.XX.XXXX - žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom
poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.08.2010, so stručným
odôvodnením, podľa ktorého u zamestnávateľa K. R. PROJEKT PLUS nebolo možné ani fyzickou

kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca, u zamestnávateľa nevznikol poistný pomer odo
dňa 01.08.2010, preto žalobcovi ako zamestnancovi účasť na nemocenskom a dôchodkovom poistení
a poistení v nezamestnanosti odo dňa 01.08.2010 nevznikla.

14.

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 (ďalej
len „základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušných členského štátu, osoby
bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali
právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a
ich pozostalých.

15.
Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

16.

Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú
právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

17.
Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná

osoba činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym
predpisom členského štátu, v ktorom vykonávať činnosť ako zamestnanec alebo ak vykonáva takúto
činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

18.

Podľa čl. 16 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 z 16.09.2009 (ďalej len
„vykonávacie nariadenia“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch,
informuje o tejto skutočnosti inštitúciou určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

19.

Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne
určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13
základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.
Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého
členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

20.
Podľa čl. 13 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,
ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcieurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak
už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna
dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do

konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo, že zaujala k tejto veci odlišné
stanovisko.

21.
Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných

právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých
členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých
členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy
uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a
príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady
nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami

a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

22.
Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej

osobe.

23.
Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku
1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu

bydliska,lenčojeosituáciitejtoosobyinformovanánapríkladajprostredníctvominejdotknutejinštitúcie.

24.
Podľa zistenia súdu by v prípade žalobcu poľská legislatíva ako uplatniteľná legislatíva mala byť určená
v zmysle čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia dohodou medzi poľskou inštitúciou sociálneho poistenia

a Sociálnou poisťovňou, pričom existenciu tejto dohody by podľa žalovaného mal potvrdzovať jeho list zo
dňa 10.12.2013 adresovaný poľskej strane (ZUS) obsahujúci stanovisko žalovaného k riešeniu situácie
1236 bližšie neidentifikovaných osôb - zamestnancov piatich zamestnávateľov pôsobiacich na území
SR.

25.
Rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 9 Sžsk/84/2018 (ale aj v
množstve iných rozhodnutí v obdobných veciach) súd tento doklad pre nedostatok identifikácie osôb, na
ktorébysadohodaorgánovsociálnehopoisteniamalavzťahovať,považovalzaneurčitý,nepreukazujúci
existenciu dohody o určení legislatívy uplatniteľnej na žalobcu.

26.
Žalovaný tak podľa zistenia súdu predčasne posudzoval existenciu sociálneho poistenia žalobcu podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky bez toho, aby uplatniteľná legislatíva bola záväzne určená
postupom stanoveným koordinačnými nariadeniami a nimi určeným príslušným orgánom, ktorým je

poľská inštitúcia ZUS nakoľko v konaní nebolo sporným, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike
a podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia má uplatniteľné právne predpisy určiť práve inštitúcia
členského štátu bydliska osoby.

27.

Súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. c ) v spojení s § 491 ods.
1 SSP ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie, v ktorom žalovaný svoj postup vo veci podriadi výsledku určenia uplatniteľnej legislatívy
poľskou inštitúciou ZUS.

28.
V konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP,
s tým, že o výške náhrady bude podľa § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.29.
O náhrade trov konania ďalšieho účastníka Adama Bocheńskeho súd rozhodol s poukazom na

skutočnosť, že tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli.

30.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v

Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);

je žalovaným Centrum právnej pomoci.