Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 21, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200512
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8518200512.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: H. V., nar.

XX.X.XXXX, bytom XXX XX M. R. XX, právne zast. JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom, AK Stará
Ľubovňa, Ul. 17. novembra 31 proti žalovaným: 1. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. XXX, 2. H.
Q., na neznámom mieste, 3. P. Q., na neznámom mieste, 4. P. Q., na neznámom mieste, 5. P. Q., rod.
V.ová, na neznámom mieste, 6. D. B., rod. K., na neznámom mieste, 7. P. S., rod. V.ová, na neznámom
mieste, žalovaní v 2. - 7. rade zastúpení Slovenský pozemkovým fondom, Búdkova cesta 36, 811 04
Bratislava v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. až 7. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na súd dňa 10.4.2018 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných v evidencii Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálny odbor na LV č.
XXX kat. územia M. R., ako parcela KN E č. 109 záhrady o výmere 518 m2 a parcela KN E č. 110
ostatné plochy o výmere 260 m2, tak ako sú zakreslené v geometrickom pláne č. 11/2018 vyhotovenom
dňa 6.2.2012 Ing. Jánom Furcoňom, geodetom, autorizačne overeným dňa 7.2.2018 Ing. Vladimírom
Kupčom a úradne overený Ing. Firmentovou dňa 14.2.2018 pod č. G1-82/2018, a to parcely KN C č.

100/1 zastavaná plocha o výmere 198 m2 a parcely KN C č. 100/2 zastavaná plocha o výmere 41 m2,
a zbytok nehnuteľností ostáva v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Zároveň žiadal, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedol, že od roku 1960 užíva nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX kat. územia M. R.,
parcelu KN E č. 109 a parcelu KN E č. 110, pred ním užíval nehnuteľnosť jeho otec, ako sklad dreva
a vozáreň. Uviedol, že otec mu daroval predmetné nehnuteľností o čom spísali listinu, avšak táto sa

neskôr stratila. Na uvedenej nehnuteľností si žalobca postavil drevenú garáž, ktorú užíva dobromyseľne
a nerušene ako vlastník. Žalovaní v 2. až 7. rade nie sú obyvateľmi Obce M. R. a ich podiely má v správe
Slovenský pozemkový fond. Zároveň žalobca predložil potvrdenie Obce M. R., že žalovaní v 2. a 7.
rade sú toho času neznámi. Žalobca predložil geometrický plán č. 11/2018 a uviedol, že nové vytvorené
parcely boli vytvorené podľa skutočného užívacieho stavu. Ďalej uviedol, že tak ako jeho nebohý otec,
ani on doposiaľ nemal žiadne problémy týkajúce sa vlastníctva, preto je toho názoru, že nehnuteľnosť
riadne vydržal, pričom uviedol, že za nehnuteľnosť riadne platí dane. Navrhol v konaní vypočuť svedkov

znalých miestnych pomerov, ktorí môžu potvrdiť jeho dobromyseľnosť, dĺžku trvania držby ako aj rozsah
oprávnenej držby.3. Žalovaný v 1. rade, ktorému bola doručená žaloba spolu s procesnými poučeniami dňa 14.6.2018
sa nevyjadril.

4. Zástupca neznámych vlastníkov v 2. až 7. rade Slovenský pozemkový fond doručil súdu vyjadrenie
zo dňa 1.6.2018, v ktorom namietal nevykonateľnosť petitu žaloby z dôvodu, že nie je zrejmé k
čomu žalobca žiada určiť vlastnícke právo, či k parcele KN E 109 a 110 alebo len k parcelám KN
C 100/1 a 100/2, ktoré by mali byť vytvorené geometrickým plánom č. 1/2018. Ďalej namietal výrok,
v ktorom žalobca uvádza, že zbytok nehnuteľností ostáva v podielovom spoluvlastníctve žalovaných.

Zástupca žalovaných 2. až 7. rade poukázal, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
je potrebné preukázať splnenie zákonných podmienok vydržania, a to spôsobilosť predmetu držby,
plynutie vydržacej lehoty, dobromyseľnosť a nepretržitosť držby, pričom samotná detencia k vydržaniu
nepostačuje. Uviedol, že žalobca vôbec neuvádza a nepreukazuje na základe čoho - na základe akého
titulu vstúpil do držby na sporných nehnuteľnostiach jeho otec. Zo žaloby nevyplýva ako malo dôjsť k
vyporiadaniu podielu nezistených vlastníkov, kedy medzi kým a na základe čoho, akého titulu sa cíti

žalobca byť vlastníkom podielov po nezistených vlastníkoch ako žalovaní v 2. až 7. rade. Žalobca,
resp. ani jeho právni predchodcovia nevlastnia, ani nevlastnili k sporným nehnuteľnostiam žiaden
spoluvlastnícky podiel, pričom žalobca odvodzuje svoj právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam od
listiny, ktorá sa údajne stratila. Zároveň zástupca žalovaných v 2. až 7. rade poukázal na rozhodnutia
súdov v súvislosti s nakladaním s nehnuteľnosťami neformálnymi právnymi úkonmi. V závere žiadal

žalobu zamietnuť.

5. V podaní doručenom súdu dňa 29.1.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že celá pôvodná parcela
zapísaná na LV XXX ako KN E 109 a KN E 110 je v užívaní žalobcu iba v časti, a to v časti vytvorenej
geometrickým plánom č. 11/2018, kde v tomto geometrickom pláne sú podľa skutočného užívacieho

stavu zakreslené parcely KN C 100/1 a 100/2. Tieto parcely, ktoré sú vyňaté z pôvodných parciel KN E
109a110súpredmetomkonania.Uviedol,žepôvodnéparcelyslúžiliakoskladiskovozovnagazdovstve
s prístupom z jednej aj druhej strany. Parcela č. 100/2 zakreslená ako diel 3 bola neskôr zastrešená
a ešte neskôr bola táto drevená konštrukcia obitá doskami, pretože namiesto vozov ťahaných koňmi a
kravami bol neustajnený traktor. Z týchto dôvodov sa začal tento priestor nazývať garáž. Nikdy nebolo

vydané stavebné povolenie na tento priestor, ktorý postupne menil aj svoju podobu aj charakter. Žalobca
ďalej uviedol, že geometrickým plánom je riešená iba časť parcely, ktorá je dlhodobo dobromyseľne ako
vlastníctvo užívaná žalobcom a bola užívaná aj jeho právnymi predchodcami.

6. Na pojednávaní strany sporu zotrvali na svojej právnej i skutkovej argumentácii. Žalobca uviedol, že

sporné nehnuteľností užíval jeho otec a následne i on, pričom pôvodná vlastníčka V. V., rod. Q. zbúrala
pôvodný starý dom a následne sa odsťahovala na druhý koniec obce. Následne začali užívať spornú
nehnuteľnosť a za súhlasu V. V., rod. Q. si na spornej nehnuteľností postavili drevenú garáž.

7. Svedkovia Q. J., Q. V. a W. F. v konaní zhodne uviedli, že podľa ich vedomostí spornú nehnuteľnosť

užíva žalobca. Nemajú vedomosť o žiadnych sporoch, v súvislosti s užívaním spornej nehnuteľností.
Žalobca má tam postavenú garáž stodolu, predtým tam skladoval drevo.

8. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že z rozprávania svojej matky má vedomosť, že jeho
matka s otcom žalobcu sa dohodli, že tento si tam môže postaviť garáž. Bolo to následne po tom, keď

stará chalupa zhorela a zbúrali ju, pričom nehnuteľnosť bola neobývaná. Matka žalovaného v 1. rade
sa odsťahovala z tohto domu v roku 1960. Žalovaný v 1. rade súhlasil s podanou žalobou, aby žalobca
bol vlastníkom pozemku kde je postavená garáž.

Súd za preukázané podstatné skutkové tvrdenia na základe vykonaného tvrdenia považuje:

9. Z listu vlastníctva č. XXX kat. územia M. R., parcela reg. E, evidované na mape určeného operátu,
parcelné číslo 109 o výmere 518 m2 záhrady, parcelné číslo 110 o výmere 260 m2 ostatné plochy má súd
preukázané, že vlastníkmi týchto nehnuteľností sú pod bodom B1 H. Q. podiel 22/160, pod bodom B2 P.
Q. v podiele 11/160, pod bodom B3 P. Q. (1) v podiele 11/160, pod B5 P. Q., rod. V. v podiele 80/160, pod
bodom B6 D. B., rod. K. v podiele 20/160, pod bodom B7 P. S., rod. V. v podiele 5/160, pričom správcom

je Slovenský pozemkový fond k vlastníkom č. 1 až 7, ku všetkým nehnuteľnostiam. Pod bodom B9 M.
V., rod. V., bytom M. R. 146 v podiele 11/160 na základe osvedčenia o dedičstve 7D/25/2015.10. Obec M. R. dňa 5.2.2018 vydala potvrdenie žalobcovi, že nehnuteľnosti zapísané v kat. území M.
R. na LV č. XXX, parcela KN E č. 110, ktorú užíva H. V. už od roku 1963, sú ako spoluvlastníci uvedené
osoby, a to pod bodom B1 Q. H., bod B2 Q. P., pod bodom B3 Q. P., pod bodom B5 Q. P., rod. V., pod

bodom B6 B. D., rod. K., pod bodom B7 S. P., rod. V., ktorí sú v obci toho času neznámi a uvedená
nehnuteľnosť je toho času v správe Slovenského pozemkového fondu.

11. Z pozemnoknižnej vložky č. 287 kat. územia M. R. má súd preukázané, že zo zápisom zo dňa
26.10.1949 podľa zápisnice o skutočnej držbe spísanej vo M. R. dňa 24.10.1949, č.j. NC 178/49 sa

zapísalovlastníckeprávo:a/H.Q.vpodiele11/160,b/Q.oviQ.vpodiele11/160,c/P.Q.vpodiele11/160,
d/ mal. P.ovi Q. v podiele 11/160, e/ mal. V. Q. v podiele 11/160. Následne v zápise zo dňa 17.5.1957 čd
38, podiel po Q.ovi Q. pod b podľa uznesenia o potvrdení nadobudnutia dedičstva Štátneho notárstva
v Spišskej Starej Vsi zo dňa 17.11.1952 ukladá sa vlastnícke právo H. Q. v podiele 1/160.

12. Z rozhodnutia - osvedčenia o dedičstve 7D/25/2015, Dnot 48/2015 má súd preukázané, že v

dedičskej veci po neb. V. V., rod. Q., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX prebehlo dedičské konanie na
novoobjavený majetok, kde na základe dohody medzi dedičmi nadobudol M. V. (žalovaný v 1. rade), a
to okrem iného i podiel na parcele KN E č. 109 záhrady 518 m2 a parcely KN E 110 ostatné plochy o
výmere 260 m2, zapísané na LV č. XXX kat. územia M. R. v podiele 11/160.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
13. Podľa § 106 zák. č. 141/1950 Zb. občianskeho zákonníka platného a účinného do 31.3.1964 (ďalej
len stredný občiansky zákonník) súkromné vlastníctvo sa spravuje ustanoveniami danými pre vlastnícke
právo, pokiaľ z nich nevyplýva, že platia len o vlastníctve socialistickom alebo osobnom.

14. Podľa § 111 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka vlastníctvo k veciam jednotlivé určeným
prevádza sa už samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných
predpisov.

15. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba.

16. Podľa § 129 ods. 2 OZ držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

17. Podľa § 130 ods. 1, 2, 3 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o

tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči
vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v
rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a

prevádzkou sa však nenahrádzajú.

18. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

19. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak

20. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto

nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby
podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre
začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

21. Podľa § 854 OZ pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.22. Podľa § 868 OZ pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

23. Podľa § 872 ods. 6 OZ ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

24. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami
a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok
vo vlastníctve štátu"),
b) s nezisteným vlastníkom (§ 13),c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri

nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže
inak; ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

25. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred
orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 122. Podľa § 191 ods. 1

CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

26. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

Súd dospel k právnemu záveru:
27. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento
obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať

jej plody a úžitky (ius fruendi) amá právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať,
nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové
oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych
oprávnení. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie

štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené
zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu
dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že
držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Držba vecí je

spojená jednak s momentom objektívnym, čo je nakladanie s vecou (tzv. corpus), jednak s momentom
viacej subjektívnym, nakladanie s vecou (tzn. animus), ako so svojou. Kto nakladá s vecou ako so
svojou (má corpus i anumus), je držiteľom. Aby bolo oprávneným držiteľom, vyžaduje sa aby bol splnený
ďalší pojmový znak oprávnenej držby a to dobrá viera, čo je podmienkou pre nadobudnutie vlastníctva
právnym titulom vydržania.

28. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí ,nemôže
vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí

nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulu sputativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny
titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o
jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne

považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí
aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit
držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebudespravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže
byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia
takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom

veci, dostatočne opodstatňuje.
29. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na
iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod.
30. V predmetnom konaní súd nemal preukázané, akým spôsobom právny predchodca žalobcu - jeho
otec nadobudol spornú nehnuteľnosť. Argument žalobcu, že nehnuteľnosť nadobudol od V. V., rod. Q.,

súd nemal v konaní za preukázanú. Žalovaný v 1. rade síce potvrdil, že má vedomosť z rozprávania
svojej matky V. V. rod. Q., že dala súhlas otcovi žalobcu na výstavbu garáže a tento súhlas sa mal
vzťahovať i na pozemok pod garážou. Avšak za takejto dôkaznej situácie súd uzatvára, že prevod (či už
darovacou resp. kúpnou zmluvou) sporných nehnuteľností nebol preukázaný. V konaní bol preukázaný
užívací stav otcom žalobcu a samotným žalobcom. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že V. V. rod.
Q. bola len podielovou spoluvlastníčkou pôvodnej parcely 109 a 110 vedenej na LV XXX kat. územia

M. R., a to v podiele 11/160 (ktorú neskôr v rámci prejednania dedičstva nadobudol žalovaný v 1.
rade). Žalobca v konaní ani netvrdil a teda vôbec nepreukázal nadobudnutie podielov od ďalších
podielových spoluvlastníkov žalovaných v 2. až 7. rade. Držba - užívanie sporných nehnuteľností na
základe vyššie popísaných skutočností nemôže viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva, ani čo len v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu V. V. rod. Q..

31. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou zástupcu žalovaných v 2. až 7. rade uvedenú
v bode 4 tohto rozsudku a poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/61/2001.
32. Vzhľadom na uvedené žalobca nemohol nadobudnúť sporné nehnuteľností vydržaním, ani si
započítať vydržaciu dobu svojho otca, pretože v konaní nebol preukázaný vstup, titul vstupu do držby
spornej nehnuteľnosti, ani jeho otca, ani samotného žalobcu. Preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa článku 4 ods. 2 CSP ak takého ustanovenia niet súd prejedná a rozhodne právnu vec
podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivostiaprincípy,naktorýchspočívatentozákontak,abyvýsledkombolorozumnévysporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít.

36. Podľa článku 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

37. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný v 1. rade ani zástupca žalovaných v 2. až 7. rade si
náhradu trov konania v priebehu celého súdneho konania neuplatnili, súd rozhodoval v rámci princípu
racionálneho zákonodarcu (článok 4 ods. 2 CSP) a vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak úspešná
strana si v konaní náhradu trov neuplatňuje je v súlade s článkom 17 CSP zakotvujúcim procesnú

ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že súd náhradu trov konania žalovaným v 1. až 7. rade neprizná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.